Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/135/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: BOST - stroje, s. r. o., so sídlom Súvoz 1/1594, 911 01 Trenčín, IČO: 47 583 690, právne zastúpeného: Mgr. Xénia Hofierková, advokátka, Advokátska kancelária Hofierková, so sídlom Mierové námestie 37, 911 01 Trenčín, IČO: 42 147 123, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 340208/2019 zo dňa 14. júna 2019, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.08.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené podľa z.č. I. stupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len „správca dane“) č. 100210496/2019 zo dňa 17.01.2019, ktorým bol podľa a z.č. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok) určený žalobcovi rozdiel v sume 57.779,44 eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2016 nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 27.736,44 eur a vyrúbená daň v sume 30.043,- eur.

2. V dôvodoch žaloby žalobca uviedol, že rozhodnutiami správnych orgánov sa cíti byť ukrátený na svojich právach z dôvodov, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

2.1. Žalobcovi prvostupňový správny orgán nepriznal odpočítanie DPH z 2 faktúr od spoločnosti ALPHA Finance s.r.o., s čím žalobca nesúhlasil a podal odvolanie. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí k odvolacím dôvodom nijako bližšie nevyjadril a z tohto dôvodu je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Poukázal na to, že právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého konania.

2.2. Nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalobca vidí v porušení ust. § 3 ods. 1 Daň. por. a má za to, že správne orgány bez náležitého skutkového a právneho zdôvodnenia, opierajúc svoje tvrdenie o špekulácie, postupujú v neprospech žalobcu. Správne orgány zámerne poukazujú na jeden obchodný prípad, týkajúci sa faktúry z 27.07.2016, pričom negatívne následky automaticky spájajú i s faktúrou

zo 07.06.2016. Za najzávažnejšie porušenie zásad správy daní žalobca označil nedostatočné vedenie dokazovania a účelové vyhodnotenie predložených dokladov, čo viedlo k nesprávnym záverom pri posudzovaní správnosti postupu žalobcu ako daňového subjektu pri uplatnení z.č.

2.3. Žalobca namietal posúdenie a rozloženie dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane. Správca dane príjem žalobcu z oboch obchodov uznal a zdanil, čím nepochybne uznal, že takýto tovar spoločnosť musela nadobudnúť a použiť v rámci svojej obchodnej činnosti, čím zároveň uznal, že žalobca a jeho dodávateľ a odberateľ boli zdaniteľnými osobami. Žalobca správnym orgánom predložil všetky listinné dôkazy, ktoré mal k dispozícii a rovnako postupoval aj jeho dodávateľ, čím si splnil svoju dôkaznú povinnosť. On nemá možnosť a ani právnu povinnosť preukazovať plnenia iných daňových subjektov. Žalobca si riadne s odbornou starostlivosťou preveril dodávateľa, obchody prebiehali korektne, faktúry boli uhradené bankovým prevodom.

2.4. Žalobca poukázal na Smernicu Rady 2006/112/EÚ a namietal, že správca dane nesprávne vychádzal iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdil z hľadiska práva EÚ. Dôrazne sa dištancoval od jeho účasti na vytváraní akýchkoľvek umelých štruktúr či reťazcov, na podvodnom konaní a jeho vedomosti o aktivitách dodávateľa či jeho subdodávateľov. Objednal si dodanie strojov cez svojho obchodného partnera, s ktorým mal dlhoročné skúsenosti, uzatvorili kúpne zmluvy a dodávateľská spoločnosť ALPHA Finance s.r.o. prevzala na seba zodpovednosť za riadne dodanie strojov bez vád. Túto dodávateľskú spoločnosť si žalobca vybral preto, že disponuje dostatkom peňažných prostriedkov, aby mohla zaplatiť za dodanie stroja od výrobcu a súčasne si so žalobcom mohla dohodnúť platobné podmienky na inom princípe, až po dodaní strojov. Konateľ dodávateľskej spoločnosti potvrdil dodanie, odpovedal na otázky o priebehu obchodov s tým, že on si tovar objednal u svojho dodávateľa vrátane prepravy a preto sa k preprave a nakládke tovaru nevedel vyjadriť.

2.5. Vo vzťahu k subdodávateľským spoločnostiam PETROBRAS BUSINESS Group spol. s r.o., BAJALO SK s. r. o. alebo k ďalším subjektom žalobca nemá dôvod sa vyjadrovať, pretože nemal možnosť ovplyvniť, či jeho dodávateľ bude realizovať dodávku priamo alebo cez subdodávateľa. Tiež nemá dôvod sa vyjadrovať k preprave tovaru, nakoľko bola použitá dodacia podmienka „CPT“ a teda predávajúci vyberá dopravcu a hradí náklady spojené s prepravou tovaru až do miesta určenia. Vo vzťahu k faktúre zo dňa 27.07.2016, t.j. k 2 strojom v obchodnom prípade AW TOOLS INTERNATIONAL s.r.o., stroje zakúpil u slovenského dodávateľa a následne bol tovar dodaný do Českej republiky so samozdanením. V tomto prípade žalobca nemal povinnosť registrovať sa. Preprava nebola umelo rozdelená, ale boli realizované dve na sebe nezávislé prepravy, ktoré boli z dôvodu hospodárnosti realizované jedným vozidlom.

2.6. Žalobca namietal, že správne orgány nezdôvodnili z čoho vychádzali, keď dospeli k záveru o jeho vedomom zapojení do podvodného reťazca. Nie je sporné, že predmetné stroje Quaser boli vyrobené výrobcom, postupne predané v spoločnosti STIMBA (Slovensko) a AW TOOL INTERNATIONAL (Česko). Prvostupňový orgán zistil chýbajúcu daň pri spoločnosti X., a preto vyhodnotil toto plnenie ako fiktívne. Aby však nezaplatenie dane uvedeným subjektom mohlo mať vplyv na odpočet DPH u žalobcu a jeho účasť na daňovom podvode, musí k tomu pristúpiť i ďalšia skutočnosť, a to odčítanie dane s cieľom získať daňové zvýhodnenie. Existencia zdaniteľného plnenia, ako i jeho prijatie od ALPHA Finance s. r. o. neboli sporné a medzi týmito subjektmi neboli identifikované ani iné konkrétne okolnosti, ktoré spravidla nasvedčujú účasti daňového subjektu na daňovom podvode. Iba nezrovnalosti v údajoch o preprave nemôžu ako dôvod o účasti daňového subjektu obstáť. Správne orgány nepreukázali vzájomné personálne prepojenie vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti a k jeho ďalším dodávateľom.

2.7. Žalobca citoval ust. §§ 49 ods. 1, 49 ods. 2 písm. a) a 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ktoré konkretizujú podmienky, pri ktorých splnení si daňový subjekt, ktorý je registrovaný ako platiteľ DPH, môže uplatniť právo na odpočítanie DPH a vyslovil názor, že preukázal splnenie uvedených podmienok. Pokiaľ sa týka právnych vzťahov týkajúcich sa dodávateľov resp. subdodávateľov, dôkazné bremeno ako aj dôkaznú núdzu nesie v plnom rozsahu správca dane. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s I. stupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, žalobcovi priznať náhradu trov konania.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe v plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí, keď on i správca dane postupovali v zmysle procesno-právneho

predpisu (daňový poriadok) ako aj hmotnoprávneho predpisu (zákon o DPH), v súlade s SR, vnútroštátnou a európskou judikatúrou a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného poukázal na to, že žalovaný sa nevyjadruje k jednotlivým žalobným námietkam. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania. Žalobca v plnom rozsahu na podanej žalobe trvá.

5. Žalovaný v duplike zotrval v plnom rozsahu na záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a žiadal žalobu zamietnuť.

6. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov pred jeho vydaním podľa nasl. , v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd viazaný (, ), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia ( ). Po zistení, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu, vec prejednal na nariadenom pojednávaní. Správny súd po oboznámení sa s administratívnym spisom správnych orgánov a s vyjadreniami účastníkov konania dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

7. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 340208/2019 zo dňa 14. júna 2019, ktorým bolo podľa z.č. 563/2009 potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100210496/2019 zo dňa 17.01.2019. Uvedeným rozhodnutím I. stupňového správneho orgánu bol žalobcovi podľa a z.č. určený rozdiel v sume 57.779,44 eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2016, nepriznaním nadmerného odpočtu v sume 27.736,44 eur a vyrúbením dane v sume 30.043,- eur.

7.1. Správne orgány v prejednávanej veci žalobcovi neuznali odpočet DPH z faktúr od dodávateľskej spoločnosti ALPHA Finance s.r.o. Bratislava a to: a) dodávateľská faktúra k prijatej platbe č. XXXX zo dňa 27.07.2016, predmet fakturácie: dodávka stroja Quaser MVI 184P (2 ks), základ dane 142.267,20 eur, DPH 20 % - 28.453,44 eur, spolu 170.720,64 eur. b) dodávateľská faktúra č. 2016018 zo dňa 07.06.2016, predmet fakturácie: nákup stroja

- obrábacieho centra QUASER MV 234P, základ dane 146.630,- eur, DPH 20 % - 29.326,- eur, spolu 175.956,- eur.

8. Z administratívneho spisu predloženého správnemu súdu žalovaným správny súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2016, ktorá sa začala dňa 17.10.2016. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 101992280/2017, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa doručený žalobcovi dňa 21.09.2017. Žalobca sa k zisteniu správcu dane vyjadril a dňa 22.03.2018 bola spísaná posledná zápisnica o prerokovaní pripomienok žalobcu k zisteniam správcu dane v Protokole.

9. Dňa 03.04.2018 vydal správca dane prvé rozhodnutie, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daň. poriadku určil za zdaňovacie obdobie júl 2016 rozdiel na DPH v sume 57.779,44 eur, nepriznal nadmerný odpočet 27.736,44 eur a vyrúbil daň 30.043,- eur. Proti rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a žalovaný rozhodnutím č. 101309557/2018 zo dňa 09.07.2018 rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že správca dane nenamietal reálnu existenciu dodania strojov, ale spochybnil len ich dodanie spoločnosťou uvedenou na faktúrach ako dodávateľ, a preto bolo jeho povinnosťou dôsledne odôvodniť pochybnosti o dodávateľskej spoločnosti, vedomosť žalobcu o zneužívajúcom konaní (podvodnom konaní) zo strany jeho dodávateľa. Žalovaný rozhodnutie správcu dane vyhodnotil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

10. Správca dane po zrušení rozhodnutia žalovaným doplnil dokazovanie, s ktorým oboznámil žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 10.01.2019 a následne dňa 17.01.2019 vydal rozhodnutie č. 100210496/2019, ktorým opätovne podľa a z.č. určil žalobcovi rozdiel v sume 57.779,44 eur na DPH za obdobie júl 2016, nepriznal nadmerný odpočet v sume 27.736,44 eur a vyrúbil daň v sume 30.043,- eur. Rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním, z ktorého

preukázateľne zistil, že došlo k podvodnému konaniu, ktoré bolo spojené s plnením žalobcu, pričom žalobca o podvodnom konaní dodávateľa a ďalších subdodávateľoch musel vedieť, a preto neuznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa ALPHA Finance s.r.o. Správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého bol zistený obchodný reťazec QUASER EUROPE TECHNICAL CENTER AG, Widnau, Švajčiarsko › BAJALO SK s.r.o., Slovensko › PETROBRAS BUSINESS Group, spol. s r.o., Slovensko › ALPHA Finance s. r. o. Slovensko › žalobca. Stroj Quaser MV 234P dodaný dňa 07.06.2016 (f. č. 2016018) žalobca následne dodal personálne prepojenému odberateľovi - STIMBA s. r. o., ako leasingovému nájomcovi ČSOB Leasing s.r.o. Ďalšie dva stroje Quaser MV 184P dodané na základe dodávateľskej faktúry k prijatej platbe č. 0116 zo dňa 27.07.2016 žalobca dodal spoločnosti AW TOOLS INTERNATIONAL, s.r.o. Česko. Správca dane v rozhodnutí konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane, ktorá nebola vo vykonštruovanom reťazci reálne odvedená do štátneho rozpočtu, nakoľko do obchodného reťazca bol účelovo vložený subdodávateľ PETROBRAS BUSINESS Group, spol. s r.o., ktorý reálne nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť a daň na výstupe súvisiacu s preverovanými strojmi si ponižoval vstupom od ďalších nekontaktných dodávateľov Windows ABC s.r.o. a AK services SK, s.r.o. Subdodávateľ PETROBRAS BUSINESS Group, spol. s r.o. je nekontaktný, nepredložil účtovné a daňové doklady, so správcom dane nespolupracuje. Priamy dodávateľ žalobcu ALPHA Finance s.r.o. v reťazci plnil úlohu dôveryhodného dodávateľa, so správcom dane komunikoval, avšak na preprave strojov sa nepodieľal, nemal žiadnych zamestnancov ani skladové priestory a nepreukázal účtovnými dokladmi pôvod preverovaných strojov. Pri obdobnom prípade na základe faktúry zo dňa 27.07.2016, kedy žalobca tovar - stroje následne fakturoval do Českej republiky s oslobodením dane podľa § 43 zák. o DPH správca dane zistil, že žalobca preukázateľne manipuloval s dokladmi o preprave, čím predstieral, že stroje boli prepravované zo Švajčiarska na územie Slovenskej republiky a až potom boli prepravené do Českej republiky k odberateľovi žalobcu. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že miestom nadobudnutia a následného dodania strojov bola Česká republika. Pri manipulácii s týmito dokladmi muselo jednoznačne dôjsť k spolupráci zúčastnených subjektov, ktoré podvodným konaním narušili fungovanie spoločného systému DPH. Prepravu zabezpečoval prvý tuzemský dodávateľ v reťazci BAJALO SK s.r.o., tzn., že žalobca v postavení posledného tuzemského subjektu v reťazci spolupracoval priamo s týmto subdodávateľom. Vzájomné obchodné transakcie medzi zúčastnenými subjektmi nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Správca dane poukázal v rozhodnutí na judikatúru Súdneho dvora EÚ, týkajúcu sa podvodného konania v reťazci obchodníkov - napr. C-285/11 BONIK EOOD, C-80/11 a C-142/11 Mahagébenkft a Peter Dávid, C-354/03, C-355/03 a C-439/04 Kittel, ktoré sa zaoberajú zamietnutím práva na odpočet DPH v prípade nezákonného konania osoby, ktorá vystavila faktúru a konaním kontrolovaného platiteľa v dobrej viere.

11. Proti rozhodnutiu I. stupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tými istými dôvodmi ako uviedol v žalobných námietkach. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým podľa z.č. potvrdil I. stupňové rozhodnutie. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na skutkový stav zistený správcom dane rozsiahlym dokazovaním a konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami daňového poriadku. Žalovaný súhlasil so záverom správcu dane, že žalobca bol súčasťou rozsiahleho podvodného obchodného reťazca, ktorého úlohou bolo narušiť neutralitu DPH s cieľom získať neoprávnený daňový prospech, o čom žalobca mal, resp. mohol mať vedomosť (meno a priezvisko konateľa žalobcu, resp. jeho telefónne číslo na objednávkach strojov od prvotného dodávateľa výrobcovi, nutná vedomosť žalobcu o spôsobe vykonania prepravy strojov k českému odberateľovi priamo od výrobcu bez vykládky na území Slovenska). Úlohou subdodávateľov bolo transakcie len formálne vykazovať a zabezpečiť tak formálne splnenie podmienok zákona o DPH, pričom daň z týchto zdaniteľných obchodov nebola v rámci zisteného reťazca odvedená, nakoľko jednotlivé spoločnosti si daň priznanú vo výstupe ponižovali daňou na vstupe na základe nereálnych plnení. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane a odkázal na odôvodnenie rozhodnutia správcu dane, s ktorým v plnom rozsahu súhlasí. Námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné, pričom uviedol, že len samotné preukázanie dodávok tovaru faktúrami nie je postačujúce. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom predložené doklady musia mať povahu faktu. Ak správca dane spochybní vierohodnosť dokladov, dochádza k presunu dôkazného bremena späť na platiteľa. Správca dane umožnil žalobcovi predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, oboznámil ho so zisteniami správcu dane pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní, no žalobca dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia, nepredložil. Správca dane dôkazy hodnotil v zmysle ust. daňového poriadku, rozhodnutie podrobne a dostatočne odôvodnil,

vychádzal z ustanovení daňového poriadku, zákona o DPH, z ustálenej vnútroštátnej judikatúry i z judikatúry Súdneho dvora EÚ.

12. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH vzniká daňová povinnosť dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

13. Podľa § 49 ods. 1 zák. o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

14. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

15. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

16. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

17. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

18. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

19. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

20. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

21. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

22. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

23. Podľa v znení neskorších predpisov výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

24. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrení žalobcu ako aj vyjadrení žalovaného a administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívnych spisov. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil.

25. Správny súd uvádza, že splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. Nárok na odpočet je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok uvedených v citovaných právnych normách, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Vo vzťahu k namietanému prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd uvádza, že zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH), a to práve osobou ako platiteľom DPH uvedenou na faktúre, ktorá si zároveň voči odberateľovi uplatňuje DPH.

26. V prejednávanej veci správne orgány nepriznali žalobcovi odpočet DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti ALPHA Finance s.r.o. z dôvodu, že dokazovaním správcu dane bolo zistené, že dodávka strojov bola uskutočnená v obchodnom reťazci, v ktorom došlo k narušeniu neutrality DPH, keď do reťazca bola vložená spoločnosť PETROBRAS BUSINESS Group spol. s r.o., ktorá neodviedla daň, pričom prvý tuzemský dodávateľ spoločnosť BAJALO SK s. r. o. spolupracovala so žalobcom ako posledným článkom obchodného reťazca, ktorý tým musel mať vedomosť o celom obchodnom reťazci.

27. Správny súd poukazuje na tvrdenie konateľa žalobcu, že stroj dodaný faktúrou č. 2016018 zo dňa 07.06.2016 si mal prebrať od dodávateľskej spoločnosti ALPHA Finance s.r.o. v Bratislave, čo je v rozpore s výpoveďou svedka p. A. (konateľ spoločnosti BAJALO SK s.r.o., ktorá zabezpečovala prepravu strojov), ktorý uviedol, že vykládka stroja sa uskutočnila v Trenčíne, za jeho účasti a účasti žalobcu, nie za účasti dodávateľa žalobcu. Tiež vykládka 2 strojov z ďalšej faktúry (zo dňa 27.07.2016) sa uskutočnila v Brne, v areáli spoločnosti AW TOOL INTERNATIONAL s.r.o., za jeho účasti a účasti robotníkov tejto spoločnosti. Z dokazovania vykonaného správcom dane bolo tiež preukázané, že tieto 2 stroje boli prepravené zo Švajčiarska cez Rakúsko a Nemecko do Českej republiky - Brno, a to vozidlom EČ: NR-307HF Nákladnej automobilovej dopravy Nitra a.s. pre spoločnosť JUPOS TRANSPORT s.r.o. ako odberateľa. Tvrdenie konateľa žalobcu, že stroje si spoločnosť prevzala v Bratislave a až následne boli prevezené do Brna k jeho odberateľovi bolo vyvrátené výpismi z mýtnych transakcií.

28. I keď v danom prípade dodávateľ žalobcu - spol. ALPHA Finance s.r.o. potvrdila vystavenie faktúr pre žalobcu a ich zaplatenie, taktiež preukázala odvedenie DPH, táto spoločnosť sa na obchodovaní podieľala len fakturačne, nepredložila doklady o nadobudnutí tovaru, nemala žiadnych zamestnancov, tovar podľa jej konateľa mala nadobudnúť od spoločnosti PETROBRAS BUSINESS Group spol. s r.o., avšak faktúry nepredložila, nenašli sa ani v kontrolných výkazoch DPH (výpoveď splnomocnenej zástupkyne spoločnosti K.K.). Spoločnosť PETROBRAS BUSINESS Group spol. s r.o. bola zrušená, jej právny nástupca - spoločnosť DYTREK s.r.o. so správcom dane nespolupracuje, doklady nepredložila a tieto nepredložil ani svedok X. A. (konateľ v čase uskutočnenia obchodov), ktorý potvrdil spoluprácu so spoločnosťou ALPHA Finance s.r.o., ktorej subdodávateľsky zabezpečil predaj kovoobrábacích strojov, ktoré si objednal u spoločnosti BAJALO SK s.r.o., ktorá zabezpečovala ich prepravu až ku konečnému odberateľovi.

29. V prejednávanej veci správca dane nevychádzal len z dokladov predložených žalobcom, ale sám svojou vyhľadávacou činnosťou zistil obchodný reťazec spoločností, fakturujúcich predmetné obchodné

transakcie súvisiace s dodávkou strojov. Správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru NS SR, z ktorej vyplýva, že pri výkone daňovej kontroly je správca dane oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec transakcií, ak zistil, že ide o fakturačné obchodné transakcie s tovarom v reťazci dodávateľov a odberateľov, ktorého súčasťou bol aj kontrolovaný daňový subjekt, a to v prípade zistenia takých objektívnych skutočností, ktoré jednoznačne nasvedčujú zneužitiu práva (získanie daňovej výhody) žalobcom ako aj ostatnými spoločnosťami v reťazci (rozsudok NS SR ). Dôvodné pochybnosti správcu dane v danej veci vyplývajú už zo skutočnosti, že priamy dodávateľ žalobcu - spol. ALPHA Finance s.r.o., nepredložil správcovi dane doklady - faktúry o nadobudnutí strojov. Ďalšie odôvodnené pochybnosti správcu dane vznikli i z tvrdení žalobcu, týkajúcich sa prepravy strojov, keď prepravu k odberateľom žalobcu mala zabezpečiť dodávateľská spoločnosť ALPHA Finance s.r.o., ale podľa vyjadrenia konateľa tejto spoločnosti prepravu mala zabezpečovať spoločnosť PETROBRAS BUSINESS Group spol. s r.o., od ktorej tovar nadobudol. Zo zistení správcu dane jednoznačne vyplýva, že v danom prípade išlo o dodanie tovaru v rámci reťazového obchodu, pri ktorom išlo o predaj toho istého tovaru, bez jeho vyloženia, medzi viacerými obchodnými spoločnosťami. Ide o jeden pohyb tovaru, ktorého preprava začala v oboch obchodných prípadoch vo Švajčiarsku. Pri prvom obchodnom prípade, týkajúceho sa stroja Quaser MV 234P bolo správcom dane zistené z predložených colných dokladov, že pri preclení tovaru bol použitý režim 4200, tzn. dovoz bol v krajine dovozu - Nemecko oslobodený od DPH. Miesto dodania tovaru podľa § 18 zák. o DPH Nemecko (členský štát EÚ), na území ktorého sa tovar nachádzal v čase, keď vstúpil na územie EÚ, pričom spoločnosť BAJALO SK s.r.o. (objednávateľ tovaru u výrobcu vo Švajčiarsku) sa pri dovoze tovaru z tretieho štátu nechala zastúpiť daňovým zástupcom v Nemecku. Spoločnosť BAJALO SK s.r.o. však podľa zistení správcu dane nedeklarovala v daňovom priznaní nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu (štátu dovozu), z čoho vyplýva, že nepriznala DPH. Pri druhom obchodnom prípade, týkajúceho sa dvoch strojov Quaser 184P, správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca manipuloval s dokladmi o preprave, nakoľko z výkazu jázd motorového vozidla M., ktoré prepravu realizovalo, bolo preukázané, že tieto stroje boli prepravené zo Švajčiarska priamo do Českej Republiky a teda ich preprava nebola vykonávaná cez územie SR. Preprava strojov bola dokladovo účelovo rozdelená na dve časti a to zo Švajčiarska do Bratislavy a z Bratislavy do ČR - Brna, čo nezodpovedá skutočnosti. Účelom takéhoto fiktívneho rozdelenia prepravy bolo uplatnenie práva na odpočet DPH žalobcom. V skutočnosti žalobca tovar nadobudol v ČR (miesto vykládky v Brne), kde mu vznikla registračná povinnosť na DPH a bol povinný tovar zdaniť pre svojho konečného odberateľa českou DPH. V prípade, že si registračnú povinnosť nesplnil v ČR, bol povinný fakturovať dodanie tovaru slovenskou DPH, avšak nárok na odpočet DPH v SR mu nevznikol, bol povinný vykonať zdanenie a mal následne právo na odpočet v ČR.

30. V prejednávanej veci žalovaný a správca dane nespochybnili nadobudnutie tovaru - strojov odberateľmi žalobcu, a teda ich reálnu existenciu, odpočet DPH žalobcovi nepriznali z dôvodu zistenia objektívnych skutočností preukazujúcich podvodné konanie v obchodnom reťazci dodávateľských spoločností, o čom žalobca musel mať vedomosť. Námietka žalobcu, že správne orgány vychádzali len z vnútroštátnych predpisov a nevychádzali z judikatúry EÚ je nedôvodná, nakoľko správca dane a žalovaný vychádzali z judikatúry SD EÚ, na ktorú v rozhodnutiach i poukázali. Správny súd poukazuje na to, že Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnym orgánom a súdom prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napr. rozsudok ESD vo veciach Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij (C-499/10). Je potrebné tiež poukázať na ďalšie rozsudky SD EÚ ako napr. Optigen Ltd (C-354/03), Mahagében ktf a Peter Dávid (C-142/11), v ktorých SD judikoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u povinných osôb k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý.

31. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil obchodný reťazec spoločností, ktoré obchodovali s predmetným tovarom - strojmi uvedenými na faktúrach, z ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH a zároveň zistil objektívne skutočnosti preukazujúce vedomosť žalobcu o podvodnom konaní v tomto obchodnom reťazci. Správny súd sa stotožňuje s logickým záverom správnych orgánov o vedomosti

žalobcu o obchodnom reťazci, keďže žalobca sa zúčastnil vykládky stroja v Trenčíne (prvý obchodný prípad), pri ktorej nebola jeho dodávateľská spoločnosť ALPHA Finance s.r.o., ale spoločnosť BAJALO SK s.r.o., ktorá bola prvým tuzemským dodávateľom a zabezpečovala prepravu stroja až ku konečnému odberateľovi. Vedomosť žalobcu bola preukázaná šetrením správcu dane i v druhom obchodnom prípade, kedy preprava strojov bola uskutočnená priamo k odberateľovi žalobcu v Českej republike a doklady o preprave boli len fakturačne, bez reálneho základu, rozdelené na dve časti. Na základe šetrenia správcu, ktoré podrobne uviedol vo svojom rozhodnutí a náležite ho vyhodnotil a odôvodnil, sa správny súd stotožnil s jeho právnym záverom, že žalobcovi neprináleží odpočet DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti ALPHA Finance s.r.o., pretože v obchodnom reťazci dodávateľských spoločností došlo k podvodnému konaniu narušujúcemu neutralitu DPH a žalobca o takomto konaní musel mať vedomosť. V zmysle judikatúry SD EÚ v takomto prípade nie je možné priznať žalobcovi uplatnený odpočet DPH, i keď formálne splnil zákonné podmienky.

32. SD EÚ v rozsudku z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný Smernicou 2006/112 (napr. rozsudok Halifax C-285/09). V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie (napr. rozsudku Fini H - C-32/03, Halifax C-255/02 a i., ako aj Kittel a Recolta Recycling (C-439/04 - C-440/04).

33. Na základe vyššie uvedených skutočností, keď z napadnutých rozhodnutí správnych orgánov ako aj z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a preverenie reálneho uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných plnení v celom reťazci daňových subjektov, ktorý tvoril v podstate uzavretý okruh, pričom žalobca bol nesporne aktívnym a zainteresovaným účastníkom v tomto kruhu, správny súd námietky žalobcu v žalobe vyhodnotil ako nedôvodné. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sú preskúmateľné a zrozumiteľné, keď správca dane postupoval v súlade s ust. § 3 Daň. por., zistil riadne skutkový stav, dôkazy vyhodnotil a riadne odôvodnil svoju právnu úvahu, z akých dôvodov žalobcovi nebol priznaný uplatnený odpočet DPH, pričom vychádzal nielen z ustanovení zákona o DPH, týkajúcich sa uplatnenia odpočtu DPH, ale i z početnej vnútroštátnej judikatúry i judikatúry SD EÚ. Správca dane neprenášal na žalobcu dôkazné bremeno v časti týkajúcej sa jeho vedomosti o podvodnom konaní v reťazci dodávateľských spoločností, ale správne potom, ako zistil dôvodné pochybnosti, sám preukazoval podvodné konanie v reťazci a vedomosť žalobcu o takomto konaní, žalobcu s vykonanými dôkazmi a závermi riadne oboznámil. Žalobca mal právo navrhovať ďalšie dôkazy na preukázanie, že sa nezúčastnil konania spojeného s daňovým únikom v reťazci a že nemal o takomto konaní vedomosť, žalobca však takéto dôkazy nepredložil. Je pravdou, že žalobca neobchodoval so subdodávateľskými spoločnosťami a nevykonával prepravu, avšak jeho tvrdenia o preprave tovaru dodávateľskou spoločnosťou ALPHA Finance s.r.o. boli vyvrátené dokazovaním správcu dane, ako i tvrdenie, že nespolupracoval so subdodávateľskou spoločnosťou BAJALO SK s.r.o., keď vykládky stroja v Trenčíne sa zúčastnil spolu so zástupcom tejto spoločnosti. Správca dane v danom prípade nevychádzal len z druhého obchodného prípadu, týkajúceho sa 2 strojov, ale podrobne vykonal dokazovanie na oba obchodné prípady a zdôvodnil nepriznanie odpočtu DPH v oboch uplatnených odpočtoch, vec správne právne posúdil, prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Správny súd v postupe správcu dane a žalovaného nezistil porušenie zásad daňového konania.

34. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

35. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech, a preto ju podľa vyššie citovaného ustanovenia ako nedôvodnú zamietol.

36. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal, nakoľko zástupkyňa žalovaného výslovne do zápisnice z pojednávania uviedla, že žalovaný si náhradu trov neuplatňuje.

37. Tento rozsudok prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).