Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25P-171-2020.pdf
PDF · 70.41 KB
Case nature
Subarea
25P/171/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV, v Bratislave, vo veci starostlivosti o maloleté deti Z. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - Z. otec - H. o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie tohto znenia:
Otec je p o v i n n ý predbežne prispievať na výživu maloletého: H. výživným vo výške 80 € mesačne a na výživu maloletého: J. výživným vo výške 60 € mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15- teho dňa v mesiaci k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom 30.11.2020.
Vo zvyšku súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava V dňa 23.10.2019, postúpeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 28.10.2020 sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne zverí maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otcovi uloží povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletých detí na každé dieťa výživným vo výške 200 € mesačne. Tiež žiadala dočasne upraviť styk otca s maloletými deťmi tak, že otec má právo na stretnutie s deťmi každý druhý víkend v sobotu v čase od 9.00 hod do nedele do 19.00 hod a každý utorok, stredu a štvrtok v čase od 15.00 hod do 19.00 hod.
2. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí žili spolu od svojich 17 rokov pričom 14 rokov žili spolu v H.. Nie sú zosobášení. Nezhody v ich vzťahu začali potom, čo otec maloletých detí začal požívať marihuanu a začal byť chorobne žiarlivý, kontroloval ju, neustále podozrieval, vypisoval jej vulgárne sms-ky. Aj vzhľadom na „Brexit“ sa dohodli, že sa vrátia žiť na Slovensko, ona s deťmi sa vrátila na jar 2018, otec maloletých detí v roku 2019. Po jeho návrate sa všetko ešte viac komplikovalo, s užívaním marihuany neprestal, bol verbálne agresívny, prestal jej finančne prispievať na domácnosť, často striedal zamestnania, doma sa zdržiaval málo. Dlhé mesiace platila nájomné, stravu a všetko ostatné sama. V septembri 2020 sa presťahovali do nového podnájmu. Následne zistila partnerovu neveru, ktorú jej potvrdil, preto ukončila ich vzťah a požiadala ho, aby odišiel zo spoločnej domácnosti.
3. Otec ani kolízny opatrovník sa k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nevyjadrili.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
7. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 363 Civilného mimosporového poriadku, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
9. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
10. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a po dôkladnom zvážení všetkých skutočností, dospel súd k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné predpoklady len na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v okamžitom určení výživného na maloleté deti. Deti sa nachádzajú vo faktickej starostlivosti matky a otec na ich výživu, podľa vyjadrenia matky, pravidelne neprispieva, peniaze jej dáva sporadicky, takže dlhé mesiace platila všetky výdavky sama. Súd preto pokladal za nevyhnutné zasiahnuť do pomerov účastníkov neodkladným opatrením a určiť výšku výživného tak, aby boli nevyhnutné potreby maloletých detí zabezpečené. Lustráciou v Sociálnej poisťovni mal súd preukázané, že otec bol od 6/2019 do 1/2020 zamestnaný v spoločnosti D. s priemerným mesačným vymeriavacím základom vo výške 895,95 €, od 04.02.2020 - 25.02.2020 bol zamestnaný v spoločnosti I.. s vymeriavacím základom 694,20 € a od 10.03.2020 - 17.03.2020 v spoločnosti Q. s vymeriavacím základom 154,18 €. Toho času podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni nie je v zamestnaneckom pomere. Matka je zamestnancom spoločnosti O. s priemerným mesačným vymeriavacím základom vo výške 804, 43 € vypočítaným za ročné obdobie od 9/2019 do 09/2020. Vzhľadom k tomu, že otec zostal v konaní nečinný, nevyjadril sa k návrhu matky a nepreukázal súdu svoj súčasný príjem, súd vychádzal z jeho príjmu, ktorý dosahoval v období zistenom lustráciou v Sociálnej poisťovni. Vzhľadom na uvedené, súd výšku výživného určil na sumu 80,- eur mesačne na maloletého H. a 60 € na maloletého J., s poukazom na to, že výživné určené neodkladným opatrením má zabezpečiť len nevyhnutnú výživu maloletých detí a takto určenú výšku výživného súd považuje za dostatočnú na splnenie účelu neodkladného opatrenia. V ostatnej časti súd návrh matky zamietol vzhľadom na to, že bez ďalších informácií o rodine a bez vykonania potrebného dokazovania nie je v súčasnosti možné vo veci zverenia maloletých a s tým súvisiacich otázkach zodpovedne rozhodnúť. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia matky, bez toho, aby bola osvedčená potreba okamžitej úpravy pomerov účastníkov. Matka nepredložila také listinné dôkazy, ktoré by podporovali jej tvrdenia v takej miere, že by osvedčovali okamžitú potrebu úpravy pomerov spočívajúcu v zverení maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a úprave styku otca s deťmi; keď z návrhu nevyplýva, že by otec namietal skutočnosť, že sú maloleté deti fakticky v osobnej starostlivosti matky. Záverom súd poučuje rodičov, že môžu podať návrh na začatie konania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v ktorom bude súd vykonávať potrebné dokazovanie, na základe ktorého bude môcť rozhodnúť o všetkých otázkach vo veci starostlivosti o maloleté deti s poukazom na záujem detí, ako aj s ohľadom na možnosti a schopnosti rodičov.
11. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p.. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, v 3 rovnopisoch. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.