Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/4/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Ľuptákom, PhD., v právnej veci žalobcu: L. B., r. č. XXX XXX XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX S., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.02.2020 takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.

II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový orgán verejnej správy (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.11.2019 rozhodla podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) o priznaní invalidného dôchodku žalobkyni v sume 143,90 Eur mesačne. Zároveň bolo rozhodnuté podľa a , že žalobkyni od 01.01.2020 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 148,20 Eur mesačne.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa bola uznaná za invalidnú, nakoľko má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen a výsledok jeho posúdenia bol uvedený v lekárskej správe o odbornom posudku o invalidite z 18.11.2019. Žalobkyňa získala potrebný počet rokov invalidného poistenia vo veku nad 45 rokov a to 13 156 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda ku dňu vzniku invalidity získala 36 rokov a 16 dní obdobia dôchodkového poistenia. Sumu invalidného dôchodku určila na 139,70 Eur mesačne, pričom táto suma bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod 0,5828 x 42,0521 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím krát aktuálna dôchodková hodnota 12.6657 x 45 % = 139,70 Eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa a zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 4,20 Eur mesačne na 143,90 Eur mesačne zároveň sa invalidný dôchodok v zmysle a v roku 2019 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodkov, teda o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku vykázanej Sociálnej poisťovni k 30.06.2018, to znamená najmenej o 4,20 Eur mesačne.

3. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy podala účastníka - žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s posúdením zdravotného stavu a s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu, že od posúdenia zdravotného stavu sa jej stav zhoršil a nie je možné, aby sa zaradila do pracovného života, vykonávala zárobkovú činnosť. Účastníka konania žiadala o opätovne preskúmanie jej zdravotného stavu a zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej aj „žalovaný“), ako odvolací orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.02.2020 podľa odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 27.11.2019 o priznaní invalidného dôchodku. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár sociálneho poistenia určil ochorenie chrbtice. Ako vyplýva z posúdenia zdravotného stavu bolesti chrbtice sú uvádzané viac rokov so zvýraznením v roku 2018. Pri nedostatočnom efekte konzervatívnej liečby a potvrdených morfologických zmenách v driekovo krížovej oblasti, bola účastníčke konania dňa 09.11.2018 vykonaná stabilizačná operácia. Operačný a pooperačný priebeh bol bez komplikácií, klinicky bez významnejšieho neurodeficitu, röntgenologicky potvrdené dobré postavenie. V ďalšom období žalobkyňa absolvovala rehabilitáciu, kúpeľnú liečbu a kontroly na neurologickej ambulancii a neurochirurgickej ambulancii, kde bol konštatovaný primeraný pooperačný nález v súlade s MR vyšetreniami s poruchou statodynamiky chrbtice s ľahkým poškodením periférnych nervov podľa EMG vyšetrenia. Uvedenému stavu zodpovedala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 45 %. Zároveň miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola zvýšená podľa v znení o 5 %. Vo zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli zohľadnené ostatné somatické ochorenia uvedené v diagnostickom závere.

5. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne boli zohľadnené nálezy a to neurochirurgické vyšetrenie zo dňa 06.06.2018 a zo dňa 06.01.2019, prepúšťacia správa z hospitalizácie na klinike neurochirurgie Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku od 08.11.2018 do 16.11.2018 neurologické vyšetrenia zo dňa 22.10.2018 a zo dňa 07.02.2020 psychiatrické vyšetrenia zo dňa 22.10.2019 a zo dňa 04.02.2020, ortopedické vyšetrenie zo dňa 21.10.2019, prepúšťacia správa z hospitalizácie na chirurgickej klinike Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici od 23.01.2020 do 26.01.2020 a vlastné vyšetrenie zdravotného stavu účastníčky konania posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

6. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici určil choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, ktoré zaradil do kapitoly XV., oddielu E, položky 4, písm. b) prílohy č. 4 k s určením miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na 40 %, ktorá bola zvýšená o iné zdravotné postihnutie o 5 % podľa v znení spolu na 45 %.

7. Žalobkyňa podala v zákonom stanovenej lehote žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.02.2020, v ktorom uviedla, že od nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu, má opakujúce a pretrvávajúce bolesti v krížoch, kde po dlhšom sedení a státí má problémy s rozhýbaním sa aj po absolvovaní operácie. Obe nohy má citlivé a slabé, pri chôdzi pociťuje podlamovanie nôh a zakopávanie pri chôdzi na oboch nohách, čo jej spôsobuje tŕpnutie prstov. Aj po rehabilitačných cvičeniach a kúpeľnej liečbe pociťuje slabé nohy. Nebadá zlepšenie jej zdravotného stavu, skôr jej zhoršovanie. Zároveň má pretrvávajúce problémy s pamäťou, šumenie v hlave a silné pukanie v ušiach. Zároveň trpí vysokým tlakom, ktorý spôsobuje točenie hlavy a tlak na hrudníku, odpadáva pri záťaži. Má zhoršené sústredenie zabúda, má zlú podráždenú náladu, je plačlivá nespáva a má nadmerné potenie. Dňa 24.01.2020 absolvovala operáciu žlčníka, má zistenú diagnózu a to epizóda ťažkej depresie bez psychosomatických príznakov a emočnú labilitu na organickom podklade. Mala naplánovanú operáciu na 08.04.2020, avšak táto bola presunutá z dôvodu COVID19 na neurčito.

8. K predmetnej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojich pôvodných tvrdeniach, pričom uviedol, že subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jej následkom na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych zákonov zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Skutkový stav žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia v prípade, ak by žalobkyňa predložila súdu aktuálne lekárske nálezy, ktoré žalovaná nemohla posúdiť v čase vydania rozhodnutia, žalobkyňa má možnosť podať žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku.

9. Právo dupliky žalobkyňa nevyužila.

10. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , nakoľko nezistil žiadny z dôvodov, pre ktoré by bolo potrebné pojednávanie nariadiť v zmysle až e) . V danom prípade ide o správnu žalobu v sociálnych veciach upravenú v III. časti ust. až 205 .

11. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup sociálnej poisťovne v oboch stupňoch, vrátane prvostupňového rozhodnutia, prihliadal na to, že sa jedná o žalobu fyzickej osoby, kedy súd posudzuje správnu žalobu neformálne ( ), že správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. v spojení s , že na rozhodnutí správneho orgánu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu podľa zamietol.

12. Podľa ; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa ; Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa ; správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach.

16. Podľa ; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne.

17. Podľa ; v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

18. Podľa ; správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a .

19. Podľa , ; (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

20. Podľa ; ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.

21. Podľa ; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

22. Podľa ; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

23. Podľa ; dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

24. Podľa ; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

25. Podľa ; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

26. Podľa ; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

27. Podľa ; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

28. Podľa ; jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

29. Podľa ; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

30. Podľa ; ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

31. Podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písm. b) prílohy č. 4 k ; stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice b) často recidivujúce prejavy nervového 35 - 45 a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu.

32. Podľa v znení ; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

33. Podľa ; 1) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku a) do 20 rokov je menej ako jeden rok, b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok, c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky, d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov, e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov, g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. (2) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. (3) Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.

34. Podľa ; za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.

35. Na základe podanej správnej žaloby správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom dospel k záveru, že tieto sú vzhľadom na zistený skutkový stav a posúdenie zdravotného stavu žalobkyne správne.

36. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa pociťuje subjektívne zhoršovanie zdravotného stavu, avšak tieto nedoložila žiadnymi ďalšími vyšetreniami, resp. nebolo preukázané, žeby reálne došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu. V prípade, ak jej subjektívne potiaže budú v budúcnosti viesť k reálnemu zhoršeniu zdravotného stavu, pričom toto zhoršenie zdravotného stavu bude aj reálne podložené inými resp. ďalšími lekárskymi správami je možné, aby účastníčka konania tak, ako uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe opakovane požiadala o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu zvýšenia miery neschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

37. Správny súd nepovažoval za rozporné tvrdenia vyplývajúce z odborných lekárskych posudkov, z ktorých jednoznačne vyplýva, správne posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a to podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písm. b) prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov a to choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatie, deformujúcej dorzopatie a spondylopatie, stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, často recidivujúce, prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu z percentuálneho rozpätia od 35 % do 45 % na 40 %. Zároveň jednoznačne zvýšenie za iné zdravotné postihnutie o 5 % podľa v znení považuje správny súd za riadne odôvodnené.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v súlade s zamietol, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy prvého stupňa, ako aj žalovaného bolo dostačujúce pre riadne posúdenie veci a nedošlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

39. Žalobkyni, ktorá v konaní nemala úspech súd náhradu trov konania nepriznal aplikujúc ust. § 167 ods. 1 a contrario.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , ; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , ; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.