Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tov-1-2020.pdf
PDF · 100.91 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tov/1/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Mariána Dunčka na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. novembra 2020 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov v trestnej veci obžalovaného
H. Y. N.,
nar. XX.XX.XXXX v E. F., trvale bytom E. F., M. XXXX/X, príslušníka VÚ XXXX D., na verejnom zasadnutí prítomného,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41Tv/1/2018 zo dňa 28.10.2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný H. Y. N. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prešov pre skutok právne posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že dňa 11.05.2017 v čase okolo 20.40 hod. na posádkovom cvičisku a strelnici A. U. H. v priestore prechodnej strelnice, počas zamestnania zo streleckej prípravy téma T-4, cvičenie strelieb z ručných zbraní, ako pyrotechnik vykonal odpálenie osvetľovacej rakety XX-R-Os séria XXX/XX/XX z necertifikovaného zariadenia a to aj napriek tomu, že v blízkosti v tylovom a nebezpečnom priestore vo vzdialenosti kratšej ako 250 m, ktorý priestor nesprávne určil riadiaci strelieb kpt. B.. R. O. pre príslušníkov roty ako vyčkávací priestor, sa nachádzali vojaci, pričom došlo k náhlej zmene smeru letu rakety do opačnej strany a k zasiahnutiu rtm. G. H. do hlavy, ktorý utrpel tržnozmliaždenú ranu v čelovej oblasti vpravo, zasahujúcu ku otvorenej zlomenine čelovej kosti s vtlačením úlomkov, krvný výron pod tvrdú mozgovú plenu v oblasti čelového laloka s pokračovaním na spodinu čelového laloka, pomliaždenie mozgu v oblasti hrotu čelového laloka, vnútrolebečné krvácanie, pomliaždenie v okolí pravej očnice, pomliaždenie pravej očnej gule, zlomeninu horného okraja očnice s posunom úlomkov, zlomeninu prednej steny pravej čeľuste s krvácaním do dutiny s dobou liečenia 11-12 mesiacov, čím porušil článok 3 a 4 predpisu Děl-27-19 o bezpečnostných opatrenia pri manipulácii s osvetľovacími raketami a po používaní osvetľovacej rakety a kpt. B.. R. O. porušil predpis Děl-1-20 o ohrozených priestoroch - príloha 17, ako aj článok 4 predpisu Děl-27-19 o bezpečnostných opatreniach pri manipulácii s osvetľovacími raketami, nakoľko ako riadiaci strelieb nezabezpečil bezpečný priestor pre vyčkávanie príslušníkov roty, pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd prvého stupňa zároveň rozhodol o tom, že poškodený G. H. sa odkazuje so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces.
V prípade spoluobžalovaného vojaka kpt. B.. A. O. rozhodol súd prvého stupňa ešte dňa 12.12.2018 uznesením sp. zn. 41Tv/1/2018, právoplatným dňa 12.12.2018, že sa schvaľuje zmier medzi
obžalovaným a poškodeným rtm. G. H. v zmysle tejto obžaloby a že sa zastavuje trestné stíhanie voči tomuto spoluobžalovanému.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prokurátor odvolanie, ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po jeho vyhlásení. V písomných dôvodoch odvolania poukázal na ustanovenia §§ 132 ods. 1, ods. 2, ods. 5 a 134 Zák. č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na ustanovenia Prevádzkového poriadku D. cvičiska a strelnice (D.) A. U. H. ohľadom povinností obžalovaného ako príslušníka Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoluobžalovaný kpt. B.. A. O. síce riadil zamestnanie (streľby), ktoré bolo vykonávané v priestoroch PCaS A. U. H., avšak miesto, z ktorého boli osvetľovacie rakety odpaľované, vyberal obžalovaný. To, akým spôsobom a za akých podmienok možno odpaľovať osvetľovaciu raketu 40-R-Os upravujú vojenský predpis Děl-27-19 o bezpečnostných opatreniach pri manipulácii s osvetľovacími raketami (ďalej „predpis Děl-27-19“) a vojenský predpis Děl-1-20 o ohrozených priestoroch (ďalej „predpis Děl-1-20“). Ak obžalovaný ako strelec osvetľovacej techniky vyhodnocuje situáciu z hľadiska bezpečnosti, zákonite sa musí zaoberať otázkou vzdialenosti vojakov od miesta streľby, čo ho privádza k predpisu Děl-1-20, kde je riešený ohrozený priestor. Z uvedeného potom vyplýva, že vojenský predpis Děl-1-20 priamo súvisí s druhým odsekom článku 4 vojenského predpisu Děl-27-19, ktorý sa primárne na obžalovaného vzťahuje a je povinný sa s ním vysporiadať, čo v konečnom dôsledku znamená, že predpis Děl-1-20 s prílohou č. 17 platí aj pre užívateľov osvetľovacej techniky. Preto nie je pravdou, že tento predpis platí iba pre veliteľov strelieb. Tieto dva predpisy sú prepojené a bez aplikácie jedného z nich nie je možné určiť bezpečnú vzdialenosť a zachovať bezpečnosť vojakov v tyle. Dodal, že obžalovaný bol držiteľom pyrotechnického preukazu a obsahom kurzu pyrotechnika, ktorý absolvoval v roku 1998 a následne aj zdokonaľovacieho kurzu v roku 2016, bol aj predpis Děl-27-19. Z výpovede obžalovaného vyplýva, že vedel o skutočnosti, že sa v tylovom priestore nachádzajú osoby, avšak nemal vedomosť, že ide o ohrozený priestor. Obžalovaný bol ale riadne poučený o možnej nebezpečnosti osvetľovacích rakiet pre život a zdravie prítomných osôb. U obžalovaného ako dôležitej osoby pri streľbe s osvetľovacími raketami je potom nepredstaviteľné, aby nezisťoval pred vystrelením rakety, kde sa nachádzajú jeho spolucvičiaci vojaci. Ak to nezisťoval, porušil vyššie konštatované vojenské či právne predpisy na vec sa vzťahujúce. Obžalovaný mal miesto pre odpaľovanie osvetľovacích rakiet teda určiť ďalej od vojakov v tyle alebo mal možné ohrozenia oznámiť veliteľovi strelieb, aby prijal zodpovedajúce opatrenia. V prejednávanom prípade boli spolucvičiaci vojaci od jeho stanovištia vo vzdialenosti 54 metrov, avšak v zmysle predpisu Děl-1-20 sa mali nachádzať vo vzdialenosti minimálne 250 metrov. O to viac bol povinný takto konať, keď v inkriminovaný deň to pri streľbách nebola jediná osvetľovacia raketa, ktorá zmenila žiadaný smer letu. Záverom zhrnul, že obžalovaný ako strelec s osvetľovacou technikou vedel, že môže použitím osvetľovacích rakiet privodiť úraz prítomným vojakom v prípade zlyhania techniky či techniky odpálenia, ak nedodrží vzdialenosť v rámci ohrozeného priestoru, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že sa nič nestane. Konal tak nedbalo a aj týmto jeho konaním došlo k zasiahnutiu poškodeného rtm. G. H., ktorému bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, v čom treba vidieť príčinnú súvislosť. Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok, pretože súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre svoje rozhodnutie, a aby vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu. Poukázal na to, že povinnosti v zmysle čl. 3 a 4 predpisu Děl-27-19, ktorých porušenie sa mu kládlo v obžalobe za vinu, spočívali v obzvlášť opatrnom zaobchádzaní s použitým typom rakiet, keďže pri výmete svetlice sa oddeľuje plášť s komorou, ktorý padá k zemi a môže spôsobiť vážne zranenia. Z uvedeného dôvodu tento predpis povoľuje vykonať výcvik s použitím rakiet iba v priestore, v ktorom nie sú žiadne osoby alebo sú v krytoch. Má za to, že ako strelec osvetľovacej rakety nebol predpisom Děl-1-20 o ohrozených priestoroch viazaný, čo bolo na súde prvého stupňa dostatočne preukázané. Podľa jeho názoru nemal posudzovať otázku vzdialenosti vojakov od miesta streľby tak, aby sa pri výstrele nenachádzali v ohrozenom priestore. Predpis Děl-1-20 počíta počas strelieb s prísnym dodržiavaním všetkých predpisov pre výcvik v streľbe, a túto kontrolu zabezpečuje priamo veliteľ, a to aj počas samotného výcviku. Tento predpis je záväzný výlučne pre veliteľov výcviku, ktorí spolu s prihliadnutím na predpisy pre výcvik v streľbe príslušných zbraní (v tomto prípade predpis Děl-27-19) majú zabezpečiť podmienky pre cvičiace osoby (aj vymedzenie ohrozeného priestoru), aby nedochádzalo k porušovaniu príslušných predpisov a k ohrozeniu života, zdravia, bezpečnosti a vzniku škôd. V nadväznosti na vyššie uvedené bolo preto jeho povinnosťou v pozícii strelca osvetľovacej rakety riadiť sa výlučne len predpisom Děl-27-19 a kontrolu
nad ním mal zabezpečovať veliteľ ako riadiaci zamestnania. Poukázal na odsek 10 predpisu Děl-1-20, ktorý ustanovuje veliteľovi povinnosť vykonať opatrenia, aby sa do ohrozeného priestoru v dobe streľby nedostali nepovolané osoby. Pre strelca rakety je pri kontrole, či môže uviesť raketu do prevádzky a odpáliť ju, rozhodujúci výlučne priestor v smere streľby. O takomto závere svedčia aj výpovede svedkov B.. G. L., B.. N. D. a O. G.. U. dodal, že osvetľovaciu raketu odpálil zo zariadenia, ktoré bolo použiteľné, technicky spôsobilé a aj bezpečné na odpálenie rakety. Osvetľovacia raketa bola odpálená aj v želateľnom smere v súlade s predpisom Děl-27-19. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že príčinou vzniku škody na zdraví poškodeného teda nebola nesprávna manipulácia s muníciou, materiálom, prípadne technikou, ale na prvý pohľad neviditeľná a skrytá vada osvetľovacej rakety. Upchatie tzv. vodiacich trysiek osvetľovacej rakety nie je možné zistiť vizuálnou kontrolou. V nadväznosti na toto zistenie nie je na mieste ani tvrdenie prokurátora o akomsi porušení jeho povinnosti oznámiť svojmu nadriadenému nedostatky, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a zdravie pri práci. V pozícii strelca preto neporušil povinnosti, ktorých dodržiavanie mu boli v zmysle článku 3 a 4 predpisu Děl-27-19 uložené. Považuje tiež za zavádzajúce tvrdenie prokurátora o výbere miesta odpálenia výlučne len ním, nakoľko z jeho výpovede z prípravného konania vyplýva, že výber miesta bol uskutočnený po konzultácii s veliteľom zamestnania kpt. B.. A. O.. Táto skutočnosť dokazuje, že účasť veliteľa zamestnania pri výbere miesta odpálenia osvetľovacej rakety je nevyhnutná, nakoľko iba veliteľ má vedomosť a aj povinnosť dodržiavať predpis Děl-1-20 o ohrozených priestoroch. Ako pyrotechnik nebol v rámci kurzu oboznamovaný aj s predpisom Děl-1-20 o ohrozených priestoroch, o čom svedčí odborné vyjadrenie zo dňa 28.09.2017. Nebol ho tiež povinný ani poznať a v dôsledku toho nemal o ňom vedomosť. Navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní zotrvala prítomná prokurátorka krajskej prokuratúry na písomných dôvodoch odvolania podriadeného prokurátora. Aj obžalovaný na verejnom zasadnutí zotrval na svojom písomnom vyjadrení.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo, a dospel k takému záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, a ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Je síce pravdou, že súd prvého stupňa v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku v rozpore s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. neuviedol aj to, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov, avšak takéto zistenie nepovažoval odvolací súd za tak zásadné, aby bolo možné uvažovať o inom jeho rozhodnutí v prejednávanej veci.
Prokurátor síce v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že ak by sa rozsah dokazovania javil ako nedostatočný, bolo treba vypočuť ešte ako svedka ním navrhovaného odborníka (mjr. B.. H. E.). Svoju úvahu však bližšie nerozviedol, pričom ani na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prítomná prokurátorka krajskej prokuratúry nepodala takýto návrh na doplnenie dokazovania na tomto verejnom zasadnutí. K tomu odvolací súd uvádza, že vykonanie takéhoto dokazovania, ak aj dokazovania na návrh splnomocneného zástupcu poškodeného (opätovné vypočutie poškodeného k uplatnenému nároku nemajetkovej ujmy), súd prvého stupňa dňa 23.10.2019 na hlavnom pojednávaní odmietol dôvodne v súlade s ustanovením § 272 ods. 3 Tr. por. Vykonanie týchto navrhovaných dôkazov by bolo totiž nadbytočné, pretože súd prvého stupňa mal podľa názoru odvolacieho súdu dostatok zákonným spôsobom získaných dôkazov pre svoje meritórne rozhodnutie, pričom navrhované dôkazy odmietol vykonať až po vykonaní ostatných navrhovaných dôkazoch.
Z odvolania prokurátora ďalej vyplýva, že namietal správnosť postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení vykonaných dôkazov (§ 2 ods. 12 Tr. por.), v čom videl vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 2 ods. 12 Tr. por. aj súd hodnotí vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, kto ich obstaral. Trestný poriadok pritom
neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Ak súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por. a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť rozsudok preto, že by bolo možné dospieť k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. Aj v prípade, ak by skutkový stav veci nebol ním správne zistený, resp. ak by súd prvého stupňa nehodnotil správne vykonané dôkazy, môže odvolací súd len upozorniť na to, v ktorých smeroch má súd prvého stupňa konanie doplniť, alebo čím sa má znovu zaoberať, ale nesmie mu udeľovať záväzné pokyny k spôsobu hodnotenia dôkazov.
Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel ale k správnemu záveru, že vykonané dôkazy nepreukazujú, že by skutok, pre ktorý je obžalovaný rtm. Y. N. trestne stíhaný, bol trestným činom - § 285 písm. b) Tr. por.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný po konzultáciách s riadiacim streľby - spoluobžalovaným kpt. B.. A. O. určil miesto pre odpaľovacie zariadenie a pred každým odpaľovaním vizuálne skontroloval osvetľovacie rakety, avšak žiadne nejavili známky poškodenia. Tieto rakety odpaľoval do palebného priestoru v smere streľby. V poradí 29 osvetľovacia raketa hneď po opustení výmetného puzdra zmenila smer letu asi o 180 stupňov oproti námeru a letela do tylového priestoru. Poškodený rtm. G. H. uviedol, že po tom, ako vykonal streľbu, sa presunul na miesto, ktoré určil riadiaci strelieb kpt. B.. A. O.. Ostatní vo veci vypočutí svedkovia, ktorí boli prítomní na mieste strelieb, potvrdzovali verziu obžalovaného. Preto mal súd prvého stupňa za to, že skutok sa stal, tak ako je to uvedené v obžalobe. Na podklade takto zisteného skutkového stavu potom súd prvého stupňa vec právne posúdil tak, že základnou otázkou, s ktorou sa musel vysporiadať, bola otázka, či obžalovaný mal zodpovednosť za to, kde sa majú zdržiavať účastníci strelieb pred tým, resp. po tom, ako opustia palebnú čiaru. Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov mal súd prvého stupňa za to, že obžalovaný neporušil žiadnu svoju povinnosť ako strelec osvetľovacej rakety 40-R-Os. Využil aj svoje oprávnenie ako strelca použiť „účelu primerané zariadenie“ pre lepšie udržanie požadovaného smeru pri odpaľovaní osvetľovacích rakiet. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že zodpovednosť, kde sa počas uvedených strelieb zdržovali cvičiaci vojaci, mal výlučne kpt. B.. A. O. ako riadiaci strelieb a nie obžalovaný.
S takýmto záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožnil, a to z nasledovných dôvodov. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkými dôkazmi a okolnosťami významnými pre svoje rozhodnutie, ktoré podrobne, logicky a aj presvedčivo odôvodnil.
Prokurátor kládol obžalovanému za vinu to, že ako pyrotechnik vykonal odpálenie osvetľovacej rakety 40-R-Os z necertifikovaného zariadenia, ktorá náhle zmenila smer letu do opačnej strany, čím mal porušiť článok 3 a 4 predpisu Děl-27-19.
Podľa článku 3 predpisu Děl-27-19 pri odpálení rakety vzniká určitý spätný ráz. Preto sa pre lepšie udržanie požadovaného smeru uskutočňuje odpálenie s oporou o zbraň, lopatku a pod. Príprava a odpálenie sa uskutočňuje už skôr uvedeným spôsobom. Vypúšťacia trubka sa pridržuje ľavou rukou spolu s predmetom, ktorý sa použil ako opora.
Je pravdou, že obžalovaný použil tzv. necertifikované zariadenie, avšak pod výraz “a pod. (podobne)“ v citovanom ustanovení vojenského predpisu možno subsumovať oprávnenie strelca použiť hocijaké zariadenie pre lepšie udržanie požadovaného smeru. Obžalovaný pritom použil zariadenie - kovový odpaľovací stojan - trojnožku (išlo o podstavec 7,62 mm univerzálneho guľometu vz. 59), ktorá bola prispôsobená na odpaľovanie osvetľovacích rakiet. Toto ním použité zariadenie bolo pritom vyhodnotené ako bezpečné pri správnom nastavení odmeru a námeru pred odpálením rakety a dotiahnutí zaisťovacích skrutiek (ako to vyplýva z odborného vyjadrenia Vojenského technického a skúšobného ústavu Q. - č.l. 236).
Citované oprávnenie strelca v zmysle predpisu Děl-27-19 ostatne vyplýva ešte aj z návodu na používanie osvetľovacích nábojov 40-R-Os (č.l. 494), podľa ktorého v prípade nutnosti môže byť ako opora (pri odpaľovaní nábojov) použitá iná zbraň výstroje alebo predmety (karabína, ženijná lopatka atd.).
Prokurátor v podanej obžalobe tiež uviedol, že v tylovom a nebezpečnom priestore vo vzdialenosti kratšej ako 250 metrov od tohto miesta sa nachádzali vojaci a tento priestor nesprávne určil riadiaci strelieb kpt. B.. A. O. pre príslušníkov roty ako vyčkávací priestor.
K tomu poukazuje odvolací súd na nasledovné.
Podľa prílohy č. 3 - Bezpečnostné opatrenia l zamestnaniu zo streleckej prípravy dňa 11.05.2017 je za dodržiavanie všetkých opatrení pre zaistenie bezpečnosti plne zodpovedný riadiaci cvičenia.
Podľa odseku 3 úvodných ustanovení predpisu Děl-1-20 tento predpis je určený pre veliteľov zodpovedných za streľbu na strelniciach a cvičiskách.
Podľa Hlavy 1, bodu 5., odseku 2 predpisu Děl-1-20 povinnosťou veliteľov zodpovedných za streľbu je sledovať priebeh streľby, vyhodnocovať zistené dopady striel a črepín, a pokiaľ to je nutné, upraviť bezpečnostné smernice bez ohľadu na rozmery ohrozených priestorov uvedených v tomto predpise tak, aby nemohlo dôjsť k zraneniu či usmrteniu osôb alebo k poškodeniu štátneho alebo súkromného majetku.
Podľa Hlavy 3 („Postup pri stanovení ohrozených priestorov“), bodu 10., odseku 3 predpisu Děl-1-20 veliteľ je povinný urobiť také opatrenia, aby sa do tohto priestoru v dobe streľby nedostali nepovolené osoby.
Podľa prílohy č. 17 predpisu Děl-1-20 je perimeter ohrozeného priestoru za miestom vystreľovania osvetľovacej rakety určený do vzdialenosti 250 metrov.
Podľa odseku 10 článku 4 Vojenského predpisu o cvičeniach v streľbe z ručných zbraní a zbraní bojových vozidiel Vševojsk-4-2 (ďalej len „predpisu Vševojsk-4-2“) sa pyrotechnik riadi pokynmi funkcionára riadiaceho cvičenie. To vyplýva aj z Prevádzkového poriadku PCaS Ruská U. H. (strana 20).
Podľa odseku 3 článku 6 predpisu Vševojsk-4-2 funkcionár riadiaci streľbu zodpovedá za presné dodržiavanie zásad bezpečnosti podriadenými.
Podľa odseku 22 článku 6 predpisu Vševojsk-4-2 streľba sa smie začať len na rozkaz funkcionára riadiaceho streľbu.
V zhode s názorom súdu prvého stupňa s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obžalovaný ako strelec osvetľovacích rakiet nemal žiadnu povinnosť zabezpečiť, aby sa v ohrozenom priestore (určenom predpisom Děl-1-20) nenachádzala žiadna iná osoba.
Túto povinnosť mal naopak veliteľ zamestnania (streľby) kpt. B.. A. O., ktorý dal obžalovanému pokyn (rozkaz) na začatie strelieb a tento ho riadne splnil, a to aj čo sa týka v poradí 29 osvetľovacej rakety, ktorá pre jej skrytú vadu zmenila smer letu a spôsobila poškodenému ťažkú ujmu na zdraví.
Z hľadiska vyššie uvedeného nebola napokon správna ani úvaha prokurátora, že predpis Děl-1-20 s prílohou č. 17 platí aj pre užívateľov osvetľovacej techniky, teda že tento platil aj pre obžalovaného.
Aj z odpovede Vojenského útvaru 1606 Nováky zo dňa 28.09.2017 vyplynulo, že poučenie o odpaľovaní osvetľovacích rakiet s možnými rizikami (aj čo sa týka ohrozených priestorov) u účastníkov výcviku je povinný vykonávať riadiaci zamestnania pred každým praktickým výcvikom (č.l. 491-492).
Pritom prokurátor v podanej obžalobe kládol za vinu len spoluobžalovanému kpt. B.. A. O., že porušil predpis Děl-1-20 - prílohu č. 17, ako aj článok 4 predpisu Děl-27-19 tak, že ako riadiaci strelieb nezabezpečil bezpečný priestor pre vyčkávanie príslušníkov roty.
Podľa článku 3 predpisu Děl-27-19 odpálenie rakety môže byť uskutočnené v rôznych polohách; v stoje, kľačmo, ležmo, zo zákopu atd. Pritom je nutné pamätať na to, že raketa je prostriedok, k odpáleniu ktorého nie je potrebné žiadne ďalšie zariadenie, a preto je nutné s ňou zaobchádzať zvlášť opatrne. Nesmie sa s ňou mieriť proti osobám, budovám a iným predmetom.
Podľa článku 4 predpisu Děl-27-19 pri výmete svetlice oddeľuje sa plášť s komorou, ktorý padá k zemi a môže spôsobiť vážne zranenia. Preto sa smie výcvik s použitím rakiet konať iba v priestore, kde nie sú žiadne osoby alebo sú v krytoch.
Z pohľadu výsledkov vykonaného dokazovania na súde prvého stupňa teda nemožno ani uzavrieť, že by obžalovaný porušil vyššie citované články 3 a 4 predpisu Děl-27-19, pretože, ako už bolo uvedené vyššie, pre skrytú vadu osvetľovacej rakety táto zmenila smer letu. Odvolací súd má, s prihliadnutím na to, že predpisom Děl-1-20 bol viazaný len veliteľ zamestnania (streľby), za to, že článok 4 predpisu Děl-27-19 sa týka len situácie, keď nedôjde k zmene smeru letu a osvetľovacia raketa je vystrelená (mieri) želateľným smerom, čo ale nebol prejednávaný prípad.
Zároveň v konaní nebolo preukázané, že by obžalovaný mal vedomosť o tom, že v ohrozenom priestore sa nachádzajú cvičiaci vojaci. Ako na to správne poukázal obžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora, z jeho výpovede z prípravného konania nevyplývajú tvrdenia prokurátora uvedené v dôvodoch jeho odvolania.
Obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že nemal vedomosť, že by spolucvičiaci vojaci boli v ohrozenom priestore. Nepoznal ani predpis Děl-1-20, ktorý nebol obsahom jeho pyrotechnického kurzu. Nemohol preto porušiť žiadnu zo svojich povinností podľa ustanovení §§ 132 ods. 1, ods. 2, ods. 5 a 134 Zák. č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré podľa pojmom služobná disciplína myslia aj povinnosť dodržiavať vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny veliteľov, Etický kódex profesionálneho vojaka, vojenské predpisy, služobné predpisy a ostatné interné predpisy, s ktorými bol profesionálny vojak riadne oboznámený.
Obžalovaný teda nevedel, že poškodený sa zdržuje na mieste, na ktorom sa s ohľadom na bezpečnosť pri streľbách nemal zdržiavať. V tomto smere sa plne spoliehal na riadiaceho strelieb, ktorú túto vedomosť mal a mohol vedieť.
Nesprávnosť nebola odvolacím súdom zistená ani v prípade výroku o náhrade škody napadnutého rozsudku, keď bol poškodený so svojím riadne a včas uplatneným nárokom na náhradu škody po rozhodnutí súdu prvého stupňa o oslobodení obžalovaného spod obžaloby obligatórne odkázaný na civilný proces. Iné rozhodnutie o jeho nároku neprichádzalo do úvahy (§ 288 ods. 3 Tr. por.). Naviac tento výrok nebol odvolaním ani napadnutý.
Z takto rozvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a zákonný, a preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.