Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BB-74S/61/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: KOVACO, spol. s r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 038 911, právne zastúpený: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenková 32, 850 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia – oznámenia o použití nadmerného odpočtu č. 101760245/2022 zo dňa 15.06.2022, takto

rozhodol:

Správny súd opatrenie Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom č. 101760245/2022 zo dňa 15.06.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom ako správca dane opatrením – oznámením o použití nadmerného odpočtu č. 101760245/2022 zo dňa 15.06.2022 (ďalej aj ako „opatrenie“) v zmysle ustanovenia a o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Daňový poriadok“) žalobcovi oznámil, že nadmerný odpočet vo výške 26.119,92 Eur, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty dňa 26.05.2022 vo výške 26.119,92 Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2022 sa použije na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty na základe rozhodnutia o určení rozdielu dane č. 584356/2020 zo dňa 29.01.2021 vo výške 26.119,92 Eur za zdaňovacie obdobie január 2013, splatného dňa 03.08.2021.

Správna žaloba – žalobné body

2. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia opatrenia Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom. Žalobca tvrdil, že v čase vydania opatrenia, t.j. dňa 15.06.2022 nemal nedoplatok na dani z pridanej hodnoty na základe rozhodnutia o určení dane č. 584356/2020.

3. Žalobca poukázal na to, že dňa 23.07.2021 podal v súlade s § 57 ods. 1 Daňového poriadku žiadosť o odklad platenia dane, ktorá mu bola určená rozhodnutím o určení dane č. 584356/2020. Žalovaný žiadosti žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a odklad platenia uvedenej dane povolil do 28.02.2023, a to na základe rozhodnutia č. 101647135/2021 zo dňa 03.09.2021. V zmysle tohto rozhodnutia zriadil žalovaný na majetok vo vlastníctve žalobcu i záložné právo.

4. Na základe vyššie uvedeného žalobca namietal, že žalovaný v čase vydania opatrenia daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty na základe rozhodnutia o určení danie č. 584356/2020 nemal, keďže predmetná daň mala byť splatná až po 28.02.2023. Keďže žalobca nemal daňové nedoplatky, žalovaný nebol oprávnený použiť nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2022 na úhradu v opatrení uvedených súm. V danom prípade išlo podľa vyjadrenia žalobcu o zjavný omyl žalovaného pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda o nesprávne právne posúdenie a preto žalobca videl dôvody na zrušenie napadnutého opatrenia podľa o (ďalej aj ako „SSP“).

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

5. Podaním zo dňa 15.11.2022 sa k veci vyjadril Daňový úrad Banská Bystrica. Poukázal na to, že žalobca dňa 25.05.2022 podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl, v ktorom vykázal nadmerný odpočet podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o DPH“) vo výške 26.119,92 Eur. Keďže v danom prípade nešlo o platbu dane, ale o nadmerný odpočet, teda išlo o neoznačenú platbu daňového subjektu – žalobcu, správca dane postupoval podľa Daňového poriadku a použil nadmerný odpočet na úhradu daňovej pohľadávky na dani z pridanej hodnoty.

6. Správca dane ozrejmil, že žalobcovi bol rozhodnutím č. 584356/2020 vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 vo výške 32.888,28 Eur, splatný dňa 03.08.2021. Zároveň bol žalobcovi rozhodnutím č. 101647135/2021 zo dňa 03.09.2021 povolený odklad platenia daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty vo výške 32.888,28 Eur vyplývajúceho z rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane č. 584356/2020 v termíne do 28.02.2023. Keďže podľa § 2 písm. e) Daňového poriadku sa na účely tohto zákona rozumie daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak, správca dane na povolený odklad platenia dane na dani z pridanej hodnoty do 28.02.2023 hľadel ako na daňovú pohľadávku. Z uvedeného dôvodu pre správcu dane vyplynulo, že v prípade, ak do povoleného odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach vznikne daňovému subjektu preplatok alebo nadmerný odpočet, tento možno použiť v zmysle § 79 v nadväznosti na § 55 ods. 6 a 7 Daňového poriadku.

7. Na základe vyššie opísaného skutkového stavu správca dane nadmerný odpočet vo výške 26.119,92 Eur, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty dňa 26.05.2022 vo výške 26.119,92 Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2022 použil na úhradu daňovej pohľadávky podľa § 55 ods. 6 Daňového poriadku na dani z pridanej hodnoty, vzniknutej na základe rozhodnutia o odklade platenia dane č. 101647135/2021 zo dňa 03.09.2021, ktorým bol povolený odklad platenia daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 vo výške 32.888,28 Eur vyplývajúceho z rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane č. 584356/2020 vo výške 32.888,28 Eur, splatnej dňa 28.02.2023.

8. Správca dane dôvodil, že použil nadmerný odpočet vzniknutý na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2022 nie na daňový nedoplatok, ale na úhradu daňovej pohľadávky. Po vystavení špecifikácií pre preúčtovanie nadmerného odpočtu na úhradu pohľadávok v systéme finančnej správy došlo k vygenerovaniu oznámenia o použití nadmerného odpočtu, v ktorom bolo chybne uvedené použitie nadmerného odpočtu na daňový nedoplatok, číslo rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane a splatnosť rozdielu dane a nie údaje z rozhodnutia o povolení odkladu platenia dane napriek tomu, že odklad platenia dane bol zaevidovaný v informačnom systému finančnej správy žalovaným správne. Chybný údaj v napadnutom opatrení však podľa názoru správcu dane nemal žiadny dopad na jeho povinnosť preúčtovať odpočet na úhradu daňovej pohľadávky.

9. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol v zmysle vo veci vydať nové, opravené oznámenie, a tým uspokojiť žalobcu. Zároveň žalovaný navrhol, aby správny súd v zmysle , uznesením rozhodol o vydaní súhlasu s postupom podľa ods. 1 daného zákona a určil lehotu, v ktorej je potrebné vydať nové oznámenie vo veci a oznámiť to správnemu súdu. V prípade, ak nedôjde k uspokojeniu žalobcu, správca dane konajúcemu súdu navrhol, aby vydal uznesenie, ktorým konanie podľa zastaví.

10. Žalobca nevyužil právo podať k vyjadreniu správcu dane repliku.

Konanie podľa ustanovenia

Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici

11. Uznesením č.k. -62 zo dňa 20.02.2023 Krajský súd v Banskej Bystrici súhlasil s uspokojením žalobcu v priebehu konania vydaním nového opatrenia žalovaného a Daňovému úradu Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom určil lehotu 20 dní na vydanie nového opatrenia, a na jeho doručenie správnemu súdu.

Vydanie nového opatrenia zo strany žalovaného

12. Dňa 14.03.2023 žalovaný ako nový pasívne legitimovaný subjekt (keďže na strane žalobcu došlo k zmene sídla spoločnosti) Krajskému súdu v Banskej Bystrici doručil nové opatrenie – oznámenie o použití nadmerného odpočtu – oprava oznámenia č. 101760245/2022 zo dňa 15.06.2022, ktorým v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 a 7 Daňového poriadku žalobcovi oznámil, že nadmerný odpočet vo výške 26.119,92 Eur, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty dňa 26.05.2022 vo výške 26.119,22 Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2022 sa použije na čiastočnú úhradu daňovej pohľadávky podľa § 55 ods. 6 Daňového poriadku, vzniknutej na základe rozhodnutia č. 101647135/2021 zo dňa 03.09.2021, ktorým Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom povolil žalobcovi odklad platenia daňového subjektu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 vo výške 32.888,28 Eur, vyplývajúcej z rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane č. 584356/2022 zo dňa 18.12.2020 v termíne do 28.03.2023.

13. Vyššie uvedené opatrenie bolo v súlade s ustanovením žalobcovi Krajským súdom v Banskej Bystrici doručené dňa 28.04.2023.

Vyjadrenie žalobcu podľa

14. Podaním zo dňa 08.05.2023 žalobca Krajskému súdu v Banskej Bystrici oznámil, že vydaním nového opatrenia zo strany žalovaného uspokojený nebol, a to na základe nasledovných dôvodov: a) Pôvodné opatrenie bolo vydané zjavne v rozpore so zákonom, keďže žalobca v čase jeho vydania nemal daňové nedoplatky v ňom uvádzané. Vydaním nového opatrenia nebolo podľa názoru žalobcu možné „zhojiť“ tak závažnú nezákonnosť, akej sa dopustil žalovaný najmä tým, že v zmysle tohto opatrenia došlo de facto iba k nahradeniu pojmov „daňový nedoplatok“ a „daňová pohľadávka“. Keďže tieto pojmy majú podľa Daňového poriadku významne odlišný obsah, nejde podľa názoru žalobcu o pochybenie v písaní, ale o nesprávnu aplikáciu právneho predpisu zo strany žalovaného na skutkový stav žalobcu. b) Uvedený nezákonný postup pri vydaní pôvodného opatrenia môže mať potenciálne závažné, dokonca trestnoprávne následky pre osoby zodpovedné za jeho vydanie, keďže priamym následkom vydania pôvodného opatrenia žalobcovi vznikla škoda (ujma na majetku). c) O zjavnej nezákonnosti pôvodného opatrenia žalobca telefonicky informoval poverených zamestnancov žalovaného po tom, ako bolo pôvodné oznámenie doručené žalobcovi. Napriek tomu, žalovaný pokračoval vo vydaní ďalších nezákonných oznámení týkajúcich sa iných zdaňovacích období. d) Žalovaný v zmysle opatrenia iba opravil text pôvodného oznámenia, t.j. opravil text dokumentu, ktorý bol vydaný dňa 15.06.2022. Opravil ho tak, že pojem „daňový nedoplatok“ nahradil pojmom „daňová pohľadávka“. To znamená, že v zmysle opatrenia mal žalovaný záujem spätne legalizovať postup spočívajúci v použití prostriedkov z nadmerného odpočtu, ktoré mali byť vyplatené žalobcovi, na úhradu daňovej pohľadávky na základe povolenia o odklade platenia dane, ktoré však vydal samotný správca dane. Žalovaný tak na jednej strane akceptoval dôvody, pre ktoré žalobca nebol schopný uhradiť daň za určité zdaňovacie obdobie, povolil odklad platenia tejto dane, avšak na strane druhej vydal pôvodné opatrenie, ktorým vzal žalobcovi peňažné prostriedky na úhradu tej istej dane. Uvedený postup považoval žalobca za iracionálny a úplne negujúci inštitút odkladu platenia dane v zmysle § 57 Daňového poriadku.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 08.05.2023

15. Dňa 04.09.2023 doručil žalovaný tunajšiemu súdu vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 08.05.2023. V danom vyjadrení zopakoval argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k správnej žalobe. Keďže

bol toho názoru, že k uspokojeniu žalobcu vydaním nového opatrenia došlo, navrhol, aby správny súd v súlade s vydal znesenie, ktorým konanie zastaví.

16. Správny súd v Banskej Bystrici bol zriadený , pričom podľa uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici vedie už na Správnom súde v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“).

17. Ohľadom návrhu žalovaného na zastavenie konania podľa správny súd konštatuje, že podľa ustanovenia konanie uznesením môže zastaviť jedine, ak žalobca oznámi, že je uspokojený alebo, ak žalobca sa v lehote podľa odseku 3 nevyjadril, a zo všetkých okolností prípadu je zrejmé, že k jeho uspokojeniu došlo. Z uvedeného zákonného znenia možno dospieť k záveru, že „správny súd pokračuje bez ďalšieho v príslušnom správnom súdnom konaní okrem prípadu, keď žalovaný v určenej lehote nevykoná uspokojenie žalobcu v zmysle , aj vtedy, ak žalobca správnemu súdu na jeho výzvu v určenej lehote oznámi, že nedošlo k jeho uspokojeniu, resp. presnejšie povedané, že sa necíti byť uspokojený. V takom prípade nie je správny súd oprávnený preskúmavať, či bol novovydaným rozhodnutím, opatrením alebo iným úkonom žaloba materiálne uspokojený, pretože tento má (za splnenia ostatných procesných podmienok) nárok na vecné preskúmanie jeho žaloby. V opačnom prípade by totiž došlo k čiastočnému odňatiu práva na súdnu ochranu a potlačeniu „zmierovacej“ povahy celého inštitútu uspokojenia žalobcu, ktorý vyžaduje už akceptáciu všetkých účastníkov „sporu o zákonnosť“. V takomto prípade sa zároveň na novovydané rozhodnutie, opatrenie alebo vykonaný iný úkon nebude prihliadať, keďže tieto nenadobudnú v dôsledku nezastavenia konania v zmysle právne účinky“ (viď Veľké komentáre, Nakladateľstvo C.H.Beck, Autori: Baricovvá, Fečík, Števček, Filová a kol., rok vydania 2018, str. 572).

18. Keďže žalobca na základe výzvy správneho súdu dňa 08.05.2023 oznámil, že vydaním nového opatrenia nedošlo k jeho uspokojeniu, správny súd v prebiehajúcom správnom konaní pokračoval bez ďalšieho a predmetné konanie podľa nezastavil, pričom na novovydané opatrenie žalovaného zo dňa 09.03.2023 neprihliadal. Predmetom súdneho prieskumu tak i naďalej zostalo opatrenie vydané Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom č. 101760245/2022 zo dňa 15.06.2022.

19. Správny súd v Banskej Bystrici vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa , keďže účastníci konania o nariadenie pojednávania nežiadali. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.03.2024 v súlade s s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu oznámené dňa 20.03.2024 ( ).

20. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté opatrenie a postup správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého opatrenia. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti opatreniu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania. Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadreniami správcu dane, žalovaného a žalobcu, s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel správny súd k záveru, že správnej žalobe je potrebné priznať úspech.

Právny rámec

21. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

22. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

23. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

24. Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), na účely tohto zákona sa rozumie daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 2 písm. f) Daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

26. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

27. Podľa § 56 ods. 4 Daňového poriadku, daňový subjekt je povinný označiť platbu dane spôsobom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo; to neplatí, ak je správcom dane obec.

28. Podľa § 56 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije v tomto poradí: a) na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, b) na úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, c) na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, d) na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle, pohľadávky na iných platbách a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby.

29. Podľa § 55 ods. 7 Daňového poriadku, ak v čase prijatia platby dane existuje viacero daňových pohľadávok, daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň, exekučných nákladov, hotových výdavkov, pohľadávok na iných platbách a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu podľa odseku 6 v poradí podľa ich výšky vzostupne. Ak nemožno použiť platbu podľa odseku 6, možno túto platbu použiť na kompenzáciu daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad.

30. Podľa § 57 ods. 1 Daňového poriadku, na žiadosť daňového subjektu môže správca dane povoliť odklad platenia dane, ktorej správu vykonáva, alebo povoliť platenie tejto dane v splátkach.

31. Podľa § 57 ods. 3 Daňového poriadku, odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najviac na 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani.

32. Podľa § 57 ods. 4 Daňového poriadku, odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najskôr odo dňa splatnosti dane, a to aj spätne.

33. Podľa § 57 ods. 9 Daňového poriadku, ak daňový subjekt nezaplatí odloženú daň vo výške a v lehote určenej správcom dane v rozhodnutí alebo nezaplatí splátku dane vo výške a v lehote určenej správcom dane v rozhodnutí, stáva sa splatnou celá suma neuhradenej dane dňom pôvodnej splatnosti dane alebo splátky dane. Správca dane zo sumy neuhradenej dane vyrubí úrok z omeškania podľa § 156. Správca dane je povinný začať daňové exekučné konanie do 30 pracovných dní odo dňa, keď mala byť daň alebo splátka dane zaplatená.

34. Podľa § 79 ods. 1 Daňového poriadku, pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa § 55 ods. 6 a 7, ak suma použitého preplatku je vyššia ako 5 eur.

35. Podľa § 79 ods. 7 Daňového poriadku, na nadmerný odpočet, daň z pridanej hodnoty uplatnenú podľa osobitného predpisu a spotrebnú daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa primerane vzťahujú odseky 1 až 6.

36. Podľa o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“), ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie () za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ak platiteľovi vznikne nadmerný odpočet v poslednom zdaňovacom období, v ktorom prestal byť platiteľom, nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.

37. Podľa , daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak a) zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, b) platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a c) platiteľ nemal v období 6 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisovv súhrne viac ako 1 000 eur.

38. Podľa , platiteľ, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 2, vyznačí túto skutočnosť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.

Posúdenie veci správnym súdom

39. Správny súd prvotne v danej veci konštatuje spôsobilosť napadnutého opatrenia č. 101760245/2022 zo dňa 15.06.2022, ktorým správca dane žalobcovi oznámil použitie nadmerného odpočtu na úhradu daňového nedoplatku byť predmetom súdneho prieskumu v správnom konaní s poukazom, okrem iného na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. -64 zo dňa 26. októbra 2016, v ktorom bola riešená obdobná vec a kde najvyšší súd uzavrel: „Pri posudzovaní toho, či oznámenie žalovaného o použití časti nadmerného odpočtu na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku podlieha súdnemu prieskumu je nevyhnutné skúmať to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnemu adresátovi práva, a zakladá mu priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti.“

40. Oznámenie žalovaného je aj napriek svojej neformálnej povahe rozhodnutím s účinkami v majetkovej sfére žalobcu, a ak nedôjde k vráteniu nadmerného odpočtu, daňový subjekt musí mať možnosť domáhať sa preskúmania takéhoto rozhodnutia na súde v súlade s a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

41. Rovnako nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -74 zo dňa 17. mája 2016 okrem iného skonštatoval, že „rozhodnutia a postupy orgánov štátnej správy a územnej samosprávy podliehajú „správnemu prieskumu zásadne bez ďalších vymedzení. Tieto správne orgány sú základom verejnej správy, a preto na to, aby ich rozhodnutia a postupy boli preskúmateľné v správnom súdnictve, zákon nevyžaduje splnenie ďalších kritérií. Nie je pritom rozhodujúce, ako sú tieto normatívne akty terminologicky označené, pretože okrem rozhodnutí môže ísť aj o opatrenia, dokonca aj o záväzné pokyny či záväzné stanoviská. V zmysle odporúčania Rady Európy Rec (89)8, ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu poskytovanú v správnych záležitostiach, termín správny akt znamená v súlade s rezolúciou (77)31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych orgánov každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb“.

42. V je uvedené, že na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

43. V preskúmavanej veci z opatrenia žalovaného, vydaného v súlade s a Daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že nadmerný odpočet, ktorý vznikol žalobcovi sa použil na úhradu jeho daňového nedoplatku, t.j. nedošlo k vráteniu tejto sumy nadmerného odpočtu žalobcovi podľa . Oznámenie žalovaného o použití nadmerného odpočtu na úhradu daňového nedoplatku je tak spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Iný postup by bol v rozpore so zásadou denegatio justitie (odopretie spravodlivého súdu), ktorú zohľadňuje aj v a znamenalo by to porušenie základného práva na súdnu ochranu uvedenú v , čo je zrejmé aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 17.05.2016 sp. zn. , z ktorého vyplýva, že: „Pokiaľ súd v správnom súdnictve odmietne vecne prejednať žalobu podľa a nasl. smerujúcu proti neformálnemu oznámeniu správneho orgánu, ktorý nemal zo zákona vyplývajúcu povinnosť vydať rozhodnutie, dopúšťa sa odopretia spravodlivosti vo vzťahu k takému žalobcovi.“ (tiež rozsudok NS SR pod sp. zn. zo dňa 15.12.2017.).

44. Podstatným znakom pre určenie možnosti súdneho prieskumu nie je hmotná alebo procesná povaha rozhodnutia, ale jeho konkrétny prejav v právnej sfére daňového subjektu. Pri kompenzácii vykonanej správcom dane sú nepochybne dotknuté práva daňového subjektu, keďže dochádza k zmene výšky daňového nedoplatku vyplývajúceho z predpisov hmotného práva.

45. Všetky žalobné námietky žalobcu obsiahnuté v žalobe sa týkali nezákonnosti napadnutého opatrenia z dôvodu, že žalovaný v čase vydania opatrenia daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty na základe rozhodnutia o určení danie č. 584356/2020 nemal, keďže predmetná daň mala byť splatná až po 28.02.2023, a to z dôvodu, že žalobca mal na základe rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom č. 101647135/2021 zo dňa 03.09.2021 v súlade s § 57 ods. 1 Daňového poriadku povolený odklad platenia uvedenej dane do 28.02.2023.

46. Správny súd v predmetnej veci vychádzal z nespornej skutočnosti, ktorá vyplývala z predloženého administratívneho spisu, a to, že Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom, ako správca dane rozhodnutím č. 584356/2020 zo dňa 18.12.2020 určil podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku žalobcovi rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu 32.888,28 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013, t.j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 59.016,57 Eur na sumu 26.128,29 Eur. 47. Ďalej bolo nesporné, že Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom rozhodnutím č. 10167135/2021 zo dňa 03.09.2021 na základe žiadosti žalobcu zo dňa 23.07.2021 v zmysle § 57 ods. 10 Daňového poriadku dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane povolil žalobcovi odklad platenia daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty vo výške 32.888,28 Eur z vyššie uvedeného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane č. 584356/2020 zo dňa 18.12.2020 v termíne do 28.02.2023. Odklad zaplatenia daňového nedoplatku sa žalobcovi povolil za splnenia podmienky, že odložený daňový nedoplatok zaplatí vo výške a v lehote určenej vyššie, t.j. do 28.02.2023.

48. Zo žalobcom k žalobe pripojeného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -128 zo dňa 12.01.2022 mal správny súd taktiež za preukázané, že dňa 17.09.2021 bola Krajskému súdu v Banskej Bystrici doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101216046/2021 zo dňa 13.07.2021, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 584356/2020 zo dňa 18.12.2020, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 32.888,28 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013, t.j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 59.016,57 Eur na sumu 26.128,29 Eur (pozn. správneho súdu: o predmetnej žalobe nebolo doposiaľ rozhodnuté). Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa , o ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici vyššie uvedeným uznesením rozhodol tak, že ho zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny súd poukázal na to, že žalobca nepreukázal hrozbu následkov uvedených v , keďže rozhodnutím Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom č. 101647135/2021 zo dňa 03.09.2021 vyplynulo, že na základe žiadosti žalobcu zo dňa 23.07.2021 mu bol povolený odklad platenia daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty vo výške 32.888,28 Eur vyplývajúci z rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane č. 584356/2020 zo dňa 18.12.2020 v termíne do 28.02.2023, a teda, že výkon rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a orgánu verejnej správy prvého stupňa by mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.

49. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v tomto súdnom konaní posúdiť, bola skutočnosť, či žalovaný postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, keď nadmerný odpočet vo výške 26.119,92 Eur použil na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty na základe rozhodnutia o určení rozdielu dane splatného dňa 03.08.2021 aj napriek tomu, že žalobca mal povolený odklad platenia dane do 28.02.2023.

50. Správny súd v kontexte vyššie uvedeného poukazuje na to, že rozlišuje medzi daňovou pohľadávkou a daňovým nedoplatkom, pričom za kritérium tohto rozlíšenia označuje ich splatnosť. Pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti je daňovou pohľadávkou, zatiaľ čo dlžná suma dane po lehote splatnosti je daňovým nedoplatkom (, Daňového poriadku). Daňová pohľadávka sa vo všeobecnosti stáva splatnou jej vyrubením, pričom za vyrubenú sa považuje rozhodnutím správcu dane vydaným podľa daňového poriadku, prípadne podaním daňového priznania alebo zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie (, , Daňového poriadku).

51. Zo žalobcom napadnutého opatrenia vyplýva, že správa dane použil nadmerný odpočet na úhradu daňového nedoplatku žalobcu. Podľa názoru správneho súdu tak učinil nesprávne, keďže v čase vydania predmetného opatrenia, žalobca na základe rozhodnutia o určení rozdielu dane č. 584356/2020 zo dňa 29.01.2021 nemohol mať daňový nedoplatok z dôvodu, že Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom rozhodnutím č. 10167135/2021 zo dňa 03.09.2021 v zmysle § 57 ods. 10 Daňového poriadku povolil žalobcovi odklad platenia dane v termíne do 28.02.2023. Z uvedeného je teda zrejmé, že splatnosť sumy 32.888,28 Eur, ktorú žalobca v napadnutom opatrení označil ako daňový nedoplatok mohla nastať až po 28.02.2023. Keďže vychádzajúc z ustanovenia § 2 písm. f) Daňového poriadku je daňovým nedoplatkom dlžná suma po lehote splatnosti dane, správny súd musel konštatovať dôvodnosť námietok žalobcu ohľadom toho, že v čase vydania oznámenia nemal voči správcovi dane daňové nedoplatky, a preto zrušil napadnuté opatrenie vydané Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom podľa (keďže vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

52. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný vyššie uvedeným právnym názorom súdu ( ), zohľadniť prezentovaný právny názor a postupovať primeraným procesným spôsobom.

53. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, správny súd priznal žalobcovi úplnú náhradu trov konania ( ). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (175 ods. 2 ).

54. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.