Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11Csp-39-2020.pdf
PDF · 96.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-11Csp/39/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Topoľčany sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom v právnej veci žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: S. E., L.. XX.XX.XXXX, J. Š. XXX/XX, XXX XX D., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou D. E., L.. X.X.XXXX, P. J. Š. XXX/XX, XXX XX D. o zaplatenie 9.924,08 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4.773,25 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 29.11.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta. III. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. / Žalobca podal dňa 26.6.2020 žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 9.924,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 29.11.2017 do zaplatenia, ktorú žalobu odôvodnil tým, že strany v spore uzatvorili dňa 22.4.2015 zmluvu o pôžičke č. 5024457, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 9.944, 91eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 198,91 eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 23.869, 20 eur. Do dnešného dňa, tj. ku dňu podania žaloby, uhradila žalovaná z vyššie uvedenej zmluvy sumu 5.171, 66 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, tj. v súlade so zmluvou a podmienkami v zmluve, žalobca v zmysle ustanovenia 53 ods. 9 OZ a 565 OZ listom zo dňa 29.7.2017 - predžalobná upomienka vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovanú upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradila. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedených ustanovení a dňa 19.11.2017 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 23.11.2017- oznámenie o vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru. Ku zosplatneniu samotného úveru došlo až po márnom uplynutí v dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie a to vo vzťahu k splátke splatnej bezprostredne bez zosplatnením. Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v predžalobnej upomienke sa žalovaná dostala do omeškania viac než 3 mesiace a teda súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle § 53 ods. 9 OZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatná v celom rozsahu naraz. Do dnešného dňa žalovaná dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 9.924, 08 eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania a to od 6.teho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti , nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní. Zmluvnú pokutu evidovanú v priloženom prehľade splátok a úhrad v stĺpci pokuta v sume 1.150, 68 eur si žalobca v tomto konaní
neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaná uhradila sumu 5.161, 66 eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia.
2. / Žaloba bola žalovanej dňa 21.7.2020 riadne doručená, pričom sa táto k žalobe vyjadrila dňa 27.7.2020 tak, že uviedla, že si je vedomá svojho dlhu, v plnej výške ho uznáva a nie je schopná splácať úvery, nakoľko ich má viacej.
3. / Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi - notárskou zápisnicou na čl. 5
- 9, zmluvou o poskytnutí pôžičky na čl. 10 - 13, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru na čl. 13, predžalobnou upomienkou na čl. 14, listovou zásielkou na čl. 14, prehľadom splátok a úhrad na čl. 15 - 16 a zistil tento skutkový stav:
Strany v spore uzavreli dňa 22.4.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere - bezúčelovom, kde celková výška pôžičky bola 9.944, 91 eur, splátka bola určená na sumu 198,91 eur, počet splátok - 120 , fixná ročná úroková sadzba 23,16 eur, termín konečnej splatnosti apríl 2025 , , RPMN ( X 23,16), priemerná hodnota RPMN 10, 28 %, celkové náklady spotrebiteľa 13.924, 29 eur, prvá splátka splatná dňa 20.5.2015. Ďalšie splátky boli splatné vždy k 20-temu dňu v mesiaci. Predžalobnou upomienkou zo dňa 27.9.2017 na čl. 14 vyzval právny predchodca žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 596, 73 eur a zároveň ju upozornil, že ak do 5.11.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci júl 2017, bude Consumer Finance Holding oprávnená úver zosplatniť. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.11.2017 na čl. 13 vyplýva, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že jej dlh z úverovej zmluvy č. 5024457 sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Predžalobná upomienka bola žalovanej doručovaná doporučenou formou a bola jej doručená 10.10.2017. Prehľad splátok a úhrad na čl. 15 - 16 preukazuje, že žalovaná doposiaľ uhradila celkove sumu 5.171, 66 eur.
4./ Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2, 4 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a, b) zák. č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2, písm. c), písm. f), písm. k), písm. x), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: (c) adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, (f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, (k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, (x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci v pôsobnosti ktorého je ochrana ľudských práv a slobôd , alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu , ak s tým strana na ochranu práv, ktorej má vystupovať súhlasí.
Podľa § 157 ods. 2 CSP, ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže prijať doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
5. / V danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou upravenou v zákone č. 129/2010 Z. z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade predmetnej pôžičky o spotrebiteľskú zmluvu. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z. z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj podľa § 54 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda úverový vzťah zmluvných strán posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj podľa citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z.
6. / Súd nemal závažnejšie pochybnosti o tom, že zmluva o úvere prejednávanej veci má charakter zmluvy spotrebiteľskej a že žalovaný má v právnom vzťahu založenom touto zmluvou o úvere postavenie spotrebiteľa. Strany v konaní nespochybnili skutočnosti, že v tomto prípade bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 9.944, 91 eur a že úver nebol splácaný riadne a včas. Takisto žalovaná nespochybnila tvrdenia žalobcu, že na úverový účet bola zaplatená celkom suma 5.171,66 eur. Skutočnosti ohľadne výšky splatenia úveru boli preukázané aj listinnými dôkazmi - oznámením zo dňa 23.11.2017 kde bola žalovaná vyrozumená, že predčasne porušila ustanovenie zmluvy úvere č. 5024457 a jej úver k 23.11.2017 sa stal predčasne splatným, pričom celková dlžná čiastka predstavovala sumu 9.925,37 eur. V prejednávanom spore o spotrebiteľskom úvere absentuje podstatná obsahová náležitosť, ktorú podľa zákona o spotrebiteľských úveroch takáto zmluva musí obsahovať. V zmluve absentujú údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami. Zmluva obsahuje len údaj o výške, počte a termínoch anuitnej splátky a to s dátumom prvej platby do 20.5.2015 s RPMN 10, 28% a s celkovou výškou nákladov za poskytnutý úver vo výške 13.924, 29 eur a s dátumom
každej ďalšej platby k 20.temu dňu v mesiaci. Zároveň v predmetnej zmluve absentuje aj údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, ktorý je v zmluve vymedzený iba mesiacom aprílom 2025, čo je nepresný a nejasný údaj a preto nemožno skonštatovať, že v zmluve bol termín konečnej splatnosti určený presne, pričom podľa názoru súdu musí byť určený aj presne dňom a nestačí iba všeobecné vymedzenie jednotlivým mesiacom a rokom, pričom zákon 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. b) vyžaduje čo sa týka náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere , aby bola určená aj doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vychádzajúc z citovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch, zákon absenciu uvedených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespája s následkom neplatnosti zmluvy. Poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. to súd v prejednávanom spore spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. V nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 ( Home Credit Slovakia, a.s. proti T. J. ) súd uvádza, že tento rozsudok nie je spôsobilý zmeniť vyššie uvedený právny záver o tom, že spotrebiteľský úver v prejednávanej veci je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Keďže ide o rozpor medzi Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a vnútroštátnym zákonom o spotrebiteľských úveroch je potrebné vyriešiť otázku, či smernici možno priznať priamy alebo nepriamy účinok. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ v otázke priameho účinku smerník v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku, spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce mu povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe jednotlivci. Preto priamy účinok smernice je v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom , kedy sa jednotlivec domáha svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie Smernice medzi jednotlivcami. Nepriamy účinok smernice v zmysle judikatúry Súdneho dvora znamená, že vnútroštátne súdy sú povinné vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice, teda eurokomfortne. Tento eurokomfortný výklad však nie je absolútny. Nemôže nahradiť výslovné znenie vnútroštátneho zákona. Súd v danom prípade zastáva názor, že smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok, nakoľko vzhľadom na výslovnú úpravu ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) o Spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy o úvere by nepriznanie nepriameho účinku smernice znamenalo výklad contra legem. Súd ustanovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spočívajúce v nerozčlenení splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov a neurčení jasných termínov ich splatnosti považuje tiež za neprijateľnú zmluvnú podmienky v zmysle § 53 ods. 4 písm. a) a o) Občianskeho zákonníka. V prípade nečlenenia splátok úveru na splátky istiny, úrokov a jednotlivých ďalších nákladov úveru a neuvedenie jasného termínu splatnosti z každej z položiek istiny a nákladov úveru spotrebiteľ od samého počiatku síce vie, že celkovú čiastku, ktorú sa zaviazal veriteľovi zaplatiť má plniť mesačnými splátkami v dohodnutom počte a výške. Od počiatku však nevie koľko má hradiť na istinu a koľko a kedy má zaplatiť na tu ktorú odplatu veriteľovi, teda na úroky jednotlivé poplatky za úver a podobne. Veriteľ pritom od začiatku má o týchto skutočnostiach vedomosť, pričom spotrebiteľovi túto informáciu neposkytne. Je to teda veriteľ, ktorý svojvoľne podľa vlastného uváženia priraďuje platby spotrebiteľa a určuje akú časť a kedy použije na splátku istiny, akú a kedy na tú , ktorú svoju odmenu (úroky, poplatky a podobne ). Spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť túto činnosť veriteľa kontrolovať. Ak by si aj spotrebiteľ aktívne vyžiadal tkzv. amortizačnú tabuľku, nič to nemení na skutočnosti, že priradenie splátok spotrebiteľa k istine a jednotlivým položkám nákladov úveru zaplateným do momentu vyžiadania si amortizačnej tabuľky by aj tak bolo v réžii veriteľa a spotrebiteľ by nemal žiadnu možnosť to ovplyvniť. Súd zastáva názor, že spotrebiteľ musí od počiatku mať vedomosť o tom, ako veriteľ bude priraďovať jednotlivé splátky k istine a k ostatným položkám nákladov spojených s úverom a veriteľ musí túto skutočnosť spotrebiteľovi na začiatku oznámiť. Inak sa jedná o nekalú obchodnú praktiku v zmysle citovaného § 7 ods. 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s citovaným § 7 ods. 4 a 8 ods. 3, 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Informácia o splácaní odmeny veriteľovi, teda úrokov jednotlivých poplatkov a podobne je pre spotrebiteľa jednou z najpodstatnejších informácií v zmluve o spotrebiteľskom úvere vôbec. Veriteľovi pritom nemôže robiť problém túto informáciu do zmluvy včleniť. Informáciu však do zmluvy zámerne nevkladá a skrýva ju. Takouto obchodnou praktikou je veriteľom spôsobovaná značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ pre uzavretím zmluvy nemá možnosť oboznámiť sa v akej výške bude mesačne splácať istinu úver a v akej výške bude platiť jednotlivé odmeny veriteľovi a iba veriteľ určuje aká časť bude na čo použitá. Spotrebiteľ nemá možnosť do toho akokoľvek zasiahnuť.
V prejednávanom spore žalovaná nepoprela a vykonaným dokazovaním nepovažoval súd za spochybnenú skutočnosť, že žalobca žalovanej titulom úveru poukázal na úverový účet peňažné
prostriedky vo výške 9.944, 91 eur a žalovaná tak isto nepoprela tvrdenie žalobcu, že na úverový účet zaplatila celkom čiastku 5.171, 66 eur. Vychádzajúc zo záveru, že úver v predmetnom spore je bezúročný a bez poplatkov, s poukazom na absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. d), i ) Zákona č. 129/2010 Z.z. , súd preto mal za to, že žalovaná vrátila sumu 5.171, 66 eur, pričom celkove dostala pôžičku vo výške 9.944, 91 eur a je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4.773, 25 eur. ( 9.944,91 eur -5.171, 66 je 2.773, 25 eur ) . Súd žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol. Na základe listinných dôkazov - výzvy na splatenie úveru v kontexte s ďalšími okolnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo ako aj skutočnosti, že žalovaná tieto skutkové tvrdenia nepoprela možno prijať záver, že právny predchodca žalobcu žalovanú na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky upozornila. Žalovaná tiež nepoprela a vykonaným dokazovaním súd nemal vážnejšie spochybnené, že žalobca žalovanú na uplatnenie práva riadne upovedomil.
7. / Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
Podľa 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Vzhľadom na to, že žalovaná mala úspech v konaní, avšak náhradu trov konania si neuplatnila, súd jej náhradu konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).