Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoCsp/29/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: BRAMI PLUS s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, na ul. Odborárov č. 551/16, IČO: 45682607, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Taragel a Počubayová, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, na ul. Starosaskej č. 11, IČO: 50413091, proti žalovanej: R. U., nar.: XX.XX.XXXX, bývajúcej v E. R. č. XXX, právne zastúpenej Mgr. Karolom Ševecom, advokátom so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 29, o zaplatenie sumy 396 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.02.2020 č.k. -75 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalovanej sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 117 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 18.10.2018 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej vyslovil, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za nesporné, že dňa 17.09.2018 došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu zmluvy nazvanej ako zmluva o podnájme uzatvorená v zmysle ust. a nasl. . Zmluvný vzťah bol posúdený podľa ust. a nasl. upravujúcich zmluvu o ubytovaní. Z uzatvorenej zmluvy vyplynulo, že predmetom nájmu je nájom izby v ubytovacom zariadení a to spolu s inou osobou. Charakter ubytovania viedol k záveru, že vzniknutý právny vzťah treba posudzovať podľa právnej normy upravujúcej zmluvy o ubytovaní. Na rozdiel od právnej úpravy nájmu bytu prípadne iného priestoru, keď ide o dlhodobé uspokojovanie bytových potrieb fyzických osôb, zmluvou o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo na prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo dobu zodpovedajúcu účelu ubytovania v zariadení na to určenom, a to najmä v zariadeniach charakteru hotelov, nocľahárni alebo ubytovní. V prejednávanej veci ide o typickú ubytovňu umožňujúcu ubytovanie osobám z cudziny majúcim zamestnanie v Nemecku. Na rozdiel od nájomného pomeru účelom zmluvy o ubytovaní je poskytnutie prechodného ubytovania, ktoré je často spojené aj s poskytnutím iných služieb vrátane možnosti užívania nielen priestorov ubytovacieho zariadenia, ale aj s možnosťou užívania hnuteľných vecí. V uzatvorenej zmluve zmluvné strany výslovne prehlásili, že nájom predmetu nájmu zahŕňa i nájom hnuteľných vecí spísaných v preberacom protokole a nájomné za nájom týchto hnuteľných vecí je už súčasťou nájomného ako je vymedzené v Zmluve. Názor o právnej kvalifikácii vzniknutého právneho vzťahu potvrdzujú aj ďalšie ustanovenia zmluvy o ubytovaní, a to najmä to, že práva a povinnosti sa riadia aj interným predpisom nazvaným ako „Domový

poriadok“, čo zodpovedá ust. . Dispozitívna úprava zmluvy o ubytovaní však nevylučuje, aby zánik právneho vzťahu bol okrem spôsobu uvedeného v ust. upravený aj inak. V tomto prípade bol upravený možnosťou výpovede. Ak by skutočne išlo o zmluvu o podnájme, právny nárok uplatnený žalobou by bolo potrebné kvalifikovať ako nárok na zaplatenie nájomného za čas do skončenia nájomného pomeru. Ust. uvádza, že ubytovaný môže odstúpiť od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby. Ujmu vzniknutú ubytovateľovi predčasným zrušením ubytovania je ubytovaný povinný nahradiť, iba ak nemohol ubytovateľ ujme zabrániť. V tomto prípade je zrejmé, že spôsob skončenia právneho vzťahu nemožno posudzovať podľa tohto ustanovenia, pretože odstúpenie od zmluvy je účinné jeho doručením a vtedy zákon umožňuje požadovať náhradu ujmy spôsobenej ubytovateľovi tým, že tento záväzkový vzťah je takýmto spôsobom zo dňa na deň ukončený a môže byť problém okamžite zohnať nového ubytovaného. Je teda v súlade s , ak sa dohodla možnosť skončenia právneho pomeru zo zmluvy o ubytovaní výpoveďou, pričom napriek tomu, že ide o spotrebiteľský vzťah takáto zmluvná podmienka neodporuje a nie je neprijateľná. Uvedené znamená, že za bežných okolností by skutočne žalobca mal nárok na náhradu, ktorú si uplatňuje podanou žalobou.

3. Pre prejednávanú vec je teda podstatné to, že v odpore proti platobnému rozkazu vydanému upomínacím súdom žalovaná predniesla skutkové tvrdenia, podľa ktorých po jej odchode z Nemecka v izbe č. X boli ubytovaní ďalší nájomníci, čím žalobca neutrpel žiadnu ujmu. Na odpor reagoval žalobca podaním zo dňa 20.11.2019 (č.l. 30 spisu), kde v prvom odseku pod bodom II. svojho vyjadrenia zopakoval skutkové tvrdenie žalovanej, avšak ho žiadnym spôsobom nepoprel. Keďže ho žiadnym spôsobom nepoprel a už vôbec nie kvalifikovane, skutkové tvrdenie žalovanej sa považovalo za nesporné. Za takejto situácie nárok žalobcu bol oprávnený iba za obdobie od 17.09.2018 do 30.09.2018, kedy bola doručená výpoveď zo zmluvy uzatvorenej stranami sporu. Ak následne v izbe boli ubytovaní iní ľudia a žalobca to nepoprel a ani neuviedol, že to bolo za nižšiu cenu, tak priznanie plnenia, ktoré formálne obsahu zmluvy zodpovedá, by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ust. , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca by totiž obdŕžal plnenie dva krát, čo je potrebné považovať za rozporné s elementárnou slušnosťou.

4. Ak teda za obdobie jedného mesiaca patrila žalobcovi odplata vo výške 270 eur, potom za obdobie 13 dní od 17.09.2018 do 30.09.2018 mu patrí odplata vo výške 117 eur.

5. S prihliadnutím na vyššie uvedené, súd prvej inštancie rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

6. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. , a

7. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe žalobcu bolo v celom rozsahu vyhovené. Alternatívne požadoval rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že odôvodnenie rozsudku je povrchné, arbitrárne a svojvoľné, pričom evidentne odporuje skutkovému stavu. Pri právnom posúdení súd odignoroval obsah zmluvy, ako aj zmluvnú voľnosť strán, ktoré slobodne uzavreli taký typ zmluvy, ktorý vyhovoval potrebám právneho vzťahu, do ktorého vstupovali. S názorom, že v prejednávanej veci ide o zmluvu o ubytovaní, nemožno súhlasiť, nakoľko z obsahu zmluvy o podnájme to ani nevyplýva. Zmluva o podnájme uzavretá medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá na dobu neurčitú, pričom ju žalovaná uzatvárala za účelom uspokojovania svojich bytových potrieb, nakoľko jej bolo sprostredkované zamestnanie v Nemecku. Zamestnanie žalovanej, ktoré jej bolo sprostredkované, bolo trvalého charakteru bez toho, aby výkon tohto zamestnania si vyžadoval presúvanie žalovanej na iné miesta výkonu práce. Malo sa jednať o riadny pracovný pomer na plný pracovný úväzok s tým, že pracovný čas bol rozvrhnutý rovnomerne. Žalovaná nemala pracovať na tzv. turnusy a nemalo sa jednať ani o žiadne sezónne práce. Fakt, že podnájom trvá krátky čas, je úplne irelevantný pre posúdenie doby trvania zmluvy. Pre toto posúdenie je dôležité, že strany uzatvorili zmluvný vzťah na dobu neurčitú, pretože žalovaná v čase podpisu zmluvy nevedela, kedy predmet podnájmu opustí a predmet podnájmu nemienila opustiť za krátky čas, práve naopak. Svedok,

ktorý je otcom žalovanej a ktorý pricestoval do Nemecka so žalovanou, predmet podnájmu zdieľal so žalovanou a v rovnakom čase ako žalovaná aj opustil predmet podnájmu, na pojednávaní dňa 20.02.2020 vypovedal, že v čase podpisu zmluvy o podnájme nevedel, kedy predmet podnájmu opustí a myslel, že tam ostane dlhšie. Posúdenie zmluvy o podnájme ako zmluvy o ubytovaní je nesprávne, nakoľko absentuje jedna k podstatných náležitostí zmluvy o ubytovaní a tou je prechodnosť ubytovania, teda uvedenie doby ubytovania, či účelu ubytovania. Zmluva o podnájme bola uzatvorená na neurčitú dobu a neobsahuje účel ubytovania v dôsledku čoho nie je žalobcovi zrejmé, z čoho súd vyvodil prechodnosť doby ubytovania.

8. Rovnako posúdenie prenájmu hnuteľných vecí ako služby spojenej s ubytovaním je zjavne nesprávne. Podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-346/95 a podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-284/03 sa pod službami spojenými s ubytovaním rozumie aktívna činnosť akou je napr. výmena bielizne, či upratovanie. Naproti tomu prenájom hnuteľných vecí a nehnuteľných je potrebné považovať za pasívnu činnosť a rozhodne sa nejedná o službu spojenú s ubytovaním. Žalobca v rámci podnájmu neposkytol a ani neposkytuje služby spojené s ubytovaním ako napr. upratovanie, výmena posteľnej bielizne, uterákov, zabezpečenie stravovania. Žalobca nemá zriadenú recepciu v nehnuteľnosti, v ktorej sa predmet podnájmu nachádza a tiež nezamestnáva osoby, ktoré by vykonávali služby spojené s ubytovaním. Zo strany žalobcu ako nájomcu sa jedná o pasívnu činnosť. Nehnuteľnosť, ktorú si žalobca prenajíma od vlastníka a následne ju dáva do podnájmu je domom, nie je to žiadne ubytovacie zariadenie, čo by žalobca ľahko v konaní preukázal, napr. fotografiami domu, nájomnou zmluvou s vlastníkom. Dokazovanie sa však týmto smerom vôbec neuberalo, nakoľko žalobcove tvrdenie o tom, že sa jedná o podnájomnú zmluvu protistrana nepoprela a z toho, že sa jedná o zmluvu o podnájme vyplýva, že predmetom podnájmu nie je izba v ubytovacom zariadení. Bez ohľadu na to, že v tomto smere nebolo vykonané aj ďalšie dokazovanie, to dokazovanie, ktoré urobené bolo a z neho vyplývajúci skutkový stav, nesvedčal o tom, že nehnuteľnosť je ubytovacím zariadením. Súd nemôže svojvoľne, bez opory vo vykonanom dokazovaní uviesť, že nejaká nehnuteľnosť je ubytovacím zariadením.

9. Nesprávne sú i závery o tom, že domový poriadok ako interný predpis, na ktorý zmluva o podnájme odkazuje, je znakom zmluvy o ubytovaní v zmysle ust. . Cena podnájmu, ako aj lehoty jej splatnosti sú uvedené priamo v zmluve o podnájme a zmluva žiadnym spôsobom v súvislosti s výškou nájmu, či lehotami splatnosti nájmu neodkazuje na domový poriadok. Ubytovací poriadok neexistuje. Domový poriadok nemá žiadny súvis so zmluvou o ubytovaní. Je úplne bežné, že v bytových domoch sú domové poriadky, čo z nich nerobí ubytovacie zariadenia.

10. Žalovaná bola povinná platiť nájom aj počas výpovednej lehoty bez ohľadu na to, že predmet podnájmu neužívala. Žalobca jej užívanie predmetu podnájmu umožnil a žiadnym spôsobom jej v tom nebránil.

11. Žalovaná navrhla rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

12. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal rozsudok v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené, aj keď s právnou kvalifikáciou zmluvného vzťahu vzniknutého medzi stranami sporu ako zmluvy o ubytovaní, sa stotožniť nedá.

13. Vo veci, s výnimkou právneho posúdenia zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou ako zmluvy o ubytovaní, sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré odkazuje.

14. V prejednávanej veci je nepochybné, že strany sporu dňa 17.09.2018 uzatvorili zmluvu o podnájme a to na dobu neurčitú. Možnosť uzatvorenia zmluvy o podnájme bez časového určenia priamo vyplýva z ust. . Na rozdiel od zmluvy o podnájme, zo zmluvy o ubytovaní uzatvorenej v súlade s ust. , vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia). Účelom zmluvy o

ubytovaní je poskytnúť niekomu prechodné ubytovanie v zariadení na to určenom. Z uzatvorenej zmluvy medzi stranami sporu nevyplýva, aby táto mala mať prechodný charakter.

15. Z odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť, na základe akých skutočností a dôkazov sa dospelo k záveru o tom, že žalovaná bola ubytovaná v typickej ubytovni umožňujúcej ubytovanie osobám z cudziny, majúcim zamestnanie v Nemecku.

16. Čo sa týka interného predpisu nazvaného ako „Domový poriadok“, ktorý bol použitý na potvrdenie právnej kvalifikácie vzniknutého zmluvného vzťahu ako zmluvy o ubytovaní, je potrebné zdôrazniť, že tento interný predpis je spomenutý v zmluve o podnájme ako príloha č. 1, pričom v samotnom spise sa tento „Domový poriadok“ vôbec nenachádza. Na ubytovacie poriadky odkazuje v ust. a to v súvislosti s povinnosťou ubytovaného zaplatiť za ubytovanie a služby s ním spojené ubytovateľovi cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami. V prejednávanej veci lehota splatnosti dohodnutých úhrad je priamo uvedená v zmluve o podnájme.

17. Napriek vyššie uvedenému je potrebné zdôrazniť, že pre prejednávanú vec nie je až tak právne významný charakter zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou, ale spôsob ukončenia zmluvného vzťahu.

18. V zmluve o podnájme zo dňa 17.09.2018 si strany sporu ako jeden zo spôsobov ukončenia zmluvy dohodli písomnú výpoveď s výpovednou dobou jedného mesiaca počítanou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená. Žalovaná podaním zo dňa 29.09.2018 označeným ako žiadosť o ukončenie nájomnej zmluvy, vypovedala zmluvu o nájme uzavretú dňa 17.09.2018 k 30.09.2018. V zmysle dohodnutej výpovednej doby zmluvný vzťah mal byť ukončený ku dňu 31.10.2018.

19. K zamietnutiu žaloby v prevyšujúcej časti, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, došlo z dôvodu, že priznanie požadovaného plnenia, ktoré formálne obsahu zmluvy zodpovedá, by odporovalo dobrým mravom podľa ust. . Žalovaná už vo svojom odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 02.08.2019 (č.l. 22 spisu) poukázala na to, že po odchode z Nemecka žalobca ubytoval ďalšie osoby a tým neutrpel žiadnu finančnú ujmu na nájomnom. Z jeho strany by tak išlo o svojvoľné obohatenie sa. Uvedené skutkové tvrdenie žalovanej žalobca nepoprel.

20. Ust. zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania ( ).

21. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany ( ), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany ( ). V dôsledku nepopretia skutkových tvrdení žalovanej o tom, že po jej odchode z Nemecka boli v jej izbe ubytované ďalšie osoby, v dôsledku čoho žalobcovi žiadna ujma vzniknúť nemohla, priznanie ďalšieho peňažného plnenia v rozsahu nad právoplatne priznanú sumu 117 eur za obdobie od 17.09.2018 do 30.09.2018 s príslušným úrokom z omeškania by odporovalo dobrým mravom. Platí totiž ust. , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O to viac to platí v situácii, ak žalobca po odchode žalovanej z Nemecka umožnil počas plynutia výpovednej doby iným osobám užívať predmet podnájmu, čím reálne znemožnil užívanie časti prenechanej nehnuteľnosti žalovanou.

22. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. , , , a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).