Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12P-41-2020.pdf
PDF · 92.64 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/41/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: B. M., nar. XX. XX. XXXX, a Q. M., nar. XX. XX. XXXX, U. V. K. F. M., obe deti zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, deti rodičov: matka L. M. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., X. Q. XXX/X, a otec C. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. G. O., o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 23. 07. 2020, doručeným súdu dňa 29. 07. 2020, v spojení s podaním zo dňa 23. 08. 2020, doručeným súdu dňa 04. 09. 2020, sa otec domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k maloletému B. a Q. a navrhoval upraviť výživné na sumu vo výške 30 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne so splatnosťou do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
2. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava bol zaviazaný platiť výživné na synov vo výške 450 Eur mesačne, keď súd vychádzal z jeho vtedajšieho príjmu vo výške 2.500 Eur, bol živnostníkom. V dôsledku reštrukturalizačných opatrení a niekoľkých zmien zamestnávateľa - v roku 2017 - A. R., v roku XXXX - A. M. K., v roku 2019 - J. I., v ktorých pracoval cez agentúru, sa zmenil jeho príjem na v priemere 700 Eur mesačne v prepočte z korún českých. V súčasnosti je vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Bratislava s nástupom od 25. 12. 2019, kde je pracovne zaradený a dostáva pracovnú odmenu vo výške 40 Eur. Pred nástupom na výkon trestu žil a pracoval území Českej republiky, kde boli jeho náklady na ubytovanie 300 Eur a na ostatnú réžiu cca 150 Eur, pričom mu po odpočte výdavkov zostáva cca 250 Eur pre potreby súdu.
3. Matka s návrhom otca na zníženie výživného vyjadrila v podaní zo dňa 05. 10. 2020, doručenom súdu dňa 15. 10. 2020, nesúhlas. Uviedla, že s bývalým manželom žili v rodinnom dome v A. G. O.. V roku 2012 prišla na to, že ich dom už nie je ich a zostali bez strechy nad hlavou. V tom čase robil manžel na živnosť, zarábal slušne a o všetko prišli. Ju s deťmi prichýlili rodičia. Otec maloletých si z platenia výživného nerobil ťažkú hlavu, odišiel pracovať do Čiech. Výživné sa ho celé roky netýkalo, ani po prepustení z výkonu trestu neposlal nič. Deti ho 4 roky nevideli, sľúbil im, že príde, ale väčšinou zostalo len pri sľuboch. Kúpila dvojizbový byt vo Z., deti cestujú 20 minút do školy do O.. Za osem rokov jej otec dlhuje na výživnom niekoľko tisíc Eur. Deti majú svoje nároky na oblečenie.
4. Procesný opatrovník sa k návrhu otca na zníženie výživného nevyjadril.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom otca a listinami nachádzajúcimi sa v spise, najmä lustráciami rodičov v Registri obyvateľov SR a v Sociálnej poisťovni, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 31. 01. 2020, potvrdeniami o príjme matky za obdobie 7/2019 - 9/2020, pripojeným spisom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 20P/300/2012, rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 20P/300/2012-12 zo dňa 28. 11. 2012, vyjadrením procesného opatrovníka na pojednávaní, výsluchom matky na pojednávaní, keď pojednával v neprítomnosti otca, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Výživné na maloleté deti bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 20P/300/2012-12 zo dňa 28. 11. 2012, právoplatným dňa 06. 12. 2012, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, pričom otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého Jakuba výživným v sume 250 Eur a na maloletého Adama sumou 200 Eur mesačne so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom bola matka na materskej dovolenke, poberala iba rodičovský príspevok a rodinné prídavky v celkovej výške 240 Eur. Otec bol v tom čase živnostník, jeho príjem bol cca 2.000 Eur.
7. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že otec bol z výkonu trestu odňatia slobody prepustený dňa 04. 09. 2020. Pred nástupom na výkon trestu odňatia slobody naposledy pracoval u zamestnávateľa V. M., s. r. o., U., a to v období od 03. 12. 2018 do 04. 12. 2018, pričom jeho vymeriavací základ za december 2018 činil 6,20 Eur.
8. Priemerný čistý mesačný zárobok matky za obdobie od 1/2020 do 9/2020 činil 691,42 Eur, za obdobie od 7/2019 do 12/2019 činil 784,69 Eur.
9. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 31. 01. 2020 bola matke zvýšená výška náhradného výživného pre maloletého B. na sumu 250 Eur mesačne a pre maloletého Q. na sumu 200 Eur mesačne, u oboch od 01. 01. 2020.
10. Matka v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia a so znížením výživného nesúhlasí. Otec nevidel deti 4 roky, naposledy 06. 10. 2016 a teraz po prepustení z výkonu trestu sa domáhal styku s deťmi a tento mu bol umožnený. Od septembra bol s nimi asi trikrát. Výživné otec neplatí, poberá náhradné výživné. Z výkonu trestu jej bolo posielaných cca 30 Eur ako výživné, matka otca jej vložila na účet 200 Eur ako výživné od otca za mesiac október 2020. Od posledného rozhodnutia súdu o výživnom deti narástli, zvýšili sa ich výdavky spojené s ošatením a so školou. Žije v spoločnej domácnosti iba s deťmi. Od 21. 08. 2017 pracuje u zamestnávateľa M. A., spol. s r. o., a jej čistý priemerný mesačný príjem je cca 650 Eur. Tiež poberá prídavky na obe deti. Iný príjem nemá. Výdavky na domácnosť sú pôžička na byt v sume 162,07 Eur mesačne, pôžička na zariadenie bytu v sume 54,73 Eur, nájomné vo výške 91,30 Eur, fond opráv vo výške 40,06 Eur, elektrina vo výške 50 Eur, internet vo výške 9,90 Eur, poistenie bytu vo výške 10 Eur, celkom teda 418,06 Eur, z čoho na jedného člena domácnosti pripadá 138,68 Eur. Maloletý B. má 13 rokov, je žiakom 7. triedy základnej školy. Navštevuje psychologičku, lieky neužíva. Maloletý Q. má 10 rokov, je žiakom 4. triedy základnej školy, má astmu, lieky berie, keď sa mu zhorší zdravotný stav. Inak zdravotný stav detí je dobrý. Obe deti navštevovali hádzanú, s čím bol spojený výdavok v sume 20 Eur mesačne na obe deti, počas COVID-u krúžky nenavštevujú. Mesačné náklady na jedno dieťa predstavujú (okrem výdavkov na bývanie) cestovné 20 Eur, strava 150 Eur, strava v škole 10 Eur, poistka 30 Eur, hygienické potreby 15 Eur, oblečenie 40 Eur, škola 10 Eur a telefón 7 Eur. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Dodala, že keď otca zbadala po 4 rokoch, bol celý potetovaný a na to peniaze má, ale výživné neposiela.
11. Procesný opatrovník na pojednávaní uviedol, že návrh otca na zníženie výživného odporúča zamietnuť, nakoľko nie je v prospech maloletých detí.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
19. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
20. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
21. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
23. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je podaný dôvodne, nakoľko na strane otca sa nezmenili pomery tak, aby odôvodňovali zníženie výživného na maloleté deti. Otec bol síce v čase podania návrhu vo výkone trestu odňatia slobody, poberal pracovnú odmenu vo výške 40 Eur, z lustrácie v sociálnej poisťovni nevyplýva, že by sa otec po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody zamestnal, avšak nepreukázal, že by k uvedenej zmene došlo nezavinene od správania sa otca.
24. Súd konštatuje, že nedošlo k takej trvalej a podstatnej zmene pomerov na strane povinného otca, odôvodňujúcej zníženie výživného, pričom toto by nepochybne bolo v neprospech maloletých detí.
25. Pri rozhodovaní o určení výživného a jeho zmene je potrebné prihliadať predovšetkým na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí. Zníženie výživného, navrhované otcom, je tak výrazným zásahom do práv detí a dochádza k nemu len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch, kedy povinná osoba nie je schopná doposiaľ určenú vyživovaciu povinnosť plniť z objektívnych dôvodov bez ohrozenia vlastnej sociálnej situácie. V súdenom prípade sa o takúto situáciu nejedná, a to aj vzhľadom na prvoradú povinnosť každého povinného rodiča uhrádzať vyživovaciu povinnosť na maloleté deti. Deti nemôžu byť sankcionované znížením výživného týmto spôsobom, resp. nie je možné takto prenášať vyživovaciu povinnosť na druhého rodiča, ktorý si svoju povinnosť voči maloletým deťom riadne plní. Uvedenú situáciu si otec maloletých detí spôsobom svojho života zavinil sám a táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu výživou oprávnených detí. Vyživovacia povinnosť je prvoradá povinnosť každého rodiča a túto
si rodič musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Z obsahu spisu vyplýva, že otec si dlhodobo neplnil vyživovaciu povinnosť ani v čase pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody, matke je poskytované náhradné výživné zo strany štátu.
26. Naopak, matka si riadne plní svoje povinnosti voči maloletým deťom a pre správanie sa otca nemôže sama znášať vyživovaciu povinnosť. Povinný rodič sa má správať tak, aby svoje deti vedel riadne uživiť. V konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je na prvom mieste ich záujem, tento je nadradený nad záujem povinného rodiča, v danom prípade otca. Určenie výživného v minimálnom rozsahu nie je tak v záujme maloletých detí.
27. Súd návrh otca na zníženie výživného nepovažuje za dôvodný, keď v konaní nebolo preukázané, že by existoval relevantný dôvod, pre ktorý nepracuje ani po výkone trestu odňatia slobody, pričom jeho trestná činnosť utvrdzuje súd v tom, že zo strany otca išlo o ľahkovážny postoj k plneniu si svojich zákonných povinností, výsledkom čoho nemôže byť zohľadnenie uvedeného v tom smere, že by súd vymeral otcovi výživné v minimálnom rozsahu. Navyše, od poslednej úpravy výživného uplynulo takmer 8 rokov, odvtedy opätovne narástli náklady na maloleté deti. V zásade platí, že súd pri osobách povinných platiť výživné vychádza zo zárobku dosahovaného pred nástupom do väzby, resp. výkonu trestu odňatia slobody, pričom otec deklaroval, že jeho príjem predstavoval v prepočte 700 Eur, avšak toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Navyše tvrdil, že v čase posledného rozhodovania o výživnom bol živnostníkom a jeho príjem predstavoval cca 2.500 Eur. Určenie výživného v minimálnom rozsahu v zmysle návrhu otca nie je v záujme maloletých detí, súd zmenu na strane otca spočívajúcu vo výkone trestu odňatia slobody vyhodnotil ako zmenu, ktorá nie je spôsobilá odôvodniť zníženie výživného na maloleté deti.
28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti vo výroku I. tohto rozsudku ako nedôvodný zamietol v plnom rozsahu. Zároveň súd uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojim deťom, ku ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.
29. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
30. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
32. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. O trovách konania rozhodol súd vo výroku II. tohto rozsudku v zmysle § 52 CMP, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP. Navyše súd uvádza, že v mimosporových konaniach sa neuplatňuje ani zásada úspechu, ani zásada zavinenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak podané odvolanie zo strany matky a procesného opatrovníka by nebolo právne účinné, nakoľko títo sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.