Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/22/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., IČO: 34 127 798, so sídlom v Piešťanoch, Žilinská cesta 130, zast. Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Žilinská cesta 130, proti žalovanej: V. A., D.. XX.XX.XXXX, H. A. S. N., T. X, zast. JANÍČEK LEGAL s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kominárska 2,4, o zaplatenie 3.507,12 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 5. mája 2023 č.k. -375 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa nároku na náhradu trov pôvodného odvolacieho konania m e n í tak, že stranám nepriznáva nárok na náhradu trov pôvodného odvolacieho konania; v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1/Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.259,36 € a kapitalizovaný úrok z úveru v sume 1.247,76 €, úrok z omeškania vo výške 31,93 € a ďalší úrok z omeškania špecifikovaný vo výroku, všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 € mesačne, zročných vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia celého dlhu s tým, že omeškanie čo i len jednej splátky, má za následok splatnosť celého dlhu. Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol, konanie v časti o zaplatenie 62,30 € zastavil. Žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,52 % a žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho a pôvodného odvolacieho konania v rozsahu 100%. 2/Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že sa jedná o spotrebiteľský spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou o splátkovom úvere a na spotrebiteľskú zmluvu viažuci sa zabezpečovací záväzok žalovanej ako ručiteľa. Žalovaná ako ručiteľ pohľadávky zo spotrebiteľského záväzkového vzťahu v zmysle sa písomne zaviazala dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval a môže proti veriteľovi, resp. žalobcovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. Námietky uplatnené žalovanou v konaní (absolútna neplatnosť zmluvy o splátkovom úvere; neplatnosť postúpenia pohľadávky; zánik pohľadávky splnením; výška pohľadávky; nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej v spore, resp. predčasnosť podanej žaloby) súd vyhodnotil ako neopodstatnené. Žalobca si neuplatnil žiadne nároky z neprijateľných zmluvných podmienok. Žalobca preukázal dôvodnosť žaloby a výšku uplatneného nároku, preukázal, že na splnenie dlhu vyzýval aj dlžníka, ktorý si svoju povinnosť nesplnil. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá platne. Právny predchodca žalobcu zo zmluvy plnil, dlžník porušil zmluvné podmienky, preto došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru a platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, súd preto žalobe vyhovel a žalobcovi priznal uplatnený nárok na zaplatenie sumy 3.507,12 € pozostávajúcej z istiny a kapitalizovaného úroku z úveru vo forme 36 splátok spolu so žalobcom uplatneným zákonným úrokom z omeškania. V časti uplatneného ďalšieho úroku z

úveru po zosplatnení úveru, úroku z omeškania do mimoriadneho zosplatnenia a dňa omeškania od splatnosti uplatnených splátok žalobu ako nedôvodnú zamietol. 3/Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie spolu so sumou 62,30 € (v ktorej časti vzal žalobu späť) nárok na zaplatenie 3.566,42 €, úspešný bol v nároku vo výške 3.507,12 €, t.j. 98,26 %, žalovaná vo výške 1,74%. Žalobcovi vznikol nárok na pomernú náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 96,52% (98,26 - 1,74). O tomto nároku rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia , v zmysle ktorého súd prizná strane nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 4/O trovách dovolacieho konania rozhodol súd prvej inštancie rovnako podľa , vzhľadom na úspech žalovanej v dovolacom konaní a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v dovolacom a pôvodnom odvolacom konaní v rozsahu 100 %. 5/Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov dovolacieho a pôvodného odvolacieho konania podal včas odvolanie žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý výrok je zaťažený vadou nesprávneho právneho posúdenia. Z ustanovenia je možné podľa neho vyvodiť záver, že nárok na náhradu trov konania vznikne vtedy, keď konečným rozhodnutím súdu je zrejmé, ktorá strana sporu je v práve, podstata povinnosti hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd zaviaže druhú stranu nahradiť protistrane buď celkom, alebo sčasti, trovy konania, ktoré v priebehu konania táto strana zaplatila. Zásada úspechu vo veci znamená, že neúspešná strana v spore je povinná nahradiť úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. Podľa žalobcu súd prvej inštancie pochybil, keď napriek celkovému úspechu žalobcu v spore priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. Napriek tomu, že dovolací súd zrušil rozsudok nižších súdov, žalobca bol v predmetnom súdnom spore úspešný na 96,52 %. Okrem toho žalobca namietal, že v pôvodnom odvolacom konaní mal taktiež úspech, keď odvolací súd rozsudkom potvrdil napadnuté rozhodnutie, pričom následné zrušenie rozhodnutia dovolacím súdom nemožno v žiadnom prípade považovať za úspech v odvolacom konaní. Odvolateľ potom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania, eventuálne aby napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 6/Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu namietala, že žalobca nijako nekonkretizuje, v čom má spočívať údajná nesprávnosť skutkových zistení, v tejto časti je jeho odvolanie neopodstatnené, dokonca procesne neprípustné, nakoľko žalobca nevymedzil okolnosti, z ktorých vyvodzuje prípustnosť odvolacieho dôvodu podľa . K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaná uviedla, že žalobca zásadu procesného úspechu v konaní aplikuje na výsledok konania ako taký (teda na výsledok konania ako celku) a to bez akejkoľvek reflexie na procesnú situáciu, ktorá predchádzala vydaniu rozsudku vo veci. Podľa žalovanej žalobca dezinterpretoval obsah zásady procesného úspechu v konaní, keď jej obsah paušalizoval na výsledok konania ako celku, bez akejkoľvek reflexie na výsledok jednotlivých konaní, ktoré prebiehali pred odvolacím a najvyšším súdom. Žalobca tvrdí, že má nárok na náhradu aj tých trov konania, resp. v tej časti, z ktorej mala plný úspech žalovaná. Súd prvej inštancie podľa žalovanej rozhodol správne, keď posudzoval nárok na náhradu trov konania s ohľadom na každé procesné štádium, v ktorom konanie prebiehalo, osobitne. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax - rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 19.11.2019, kde tento uviedol, že základné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania vyjadrenej v nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania - prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu trov jednotlivých konaní troma samostatnými výrokmi. Možno preto uzavrieť, že dovolacie konanie predstavuje v tomto smere samostatnú, od ostatného konania nezávislú časť konania, čo zakladá súdu možnosť, nezávisle od celkového výsledku sporu rozhodnúť len o trovách dovolacieho konania, s prihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom konaní, bez ohľadu na definitívny výsledok sporu. V danom prípade žalovaná bola úspešná v odvolacom a dovolacom konaní, je preto správne, aby jej patrila náhrada trov konania za tieto časti konania. Žalovaná potom navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil, z dôvodu jeho vecnej správnosti. 7/Žalobca v odvolacej replike zotrval na všetkých skutkových a právnych tvrdeniach obsiahnutých v jeho odvolaní proti napadnutému výroku rozsudku súdu prvej inštancie. 8/Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle a a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je sčasti dôvodné. 9/Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10/Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 11/Základné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania vyjadrené v (zásada úspechu v konaní) nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania - prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu trov jednotlivých konaní ( ) tromi samostatnými výrokmi. Takéto rozhodnutie potom tvorí základ pre rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom uvedeným v . Možno preto uzavrieť, že dovolacie konanie predstavuje v tomto smere samostatnú, od ostatného konania nezávislú časť konania, čo zakladá súdu možnosť, nezávisle od celkového výsledku sporu rozhodnúť len o trovách dovolacieho konania, s prihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom konaní, bez ohľadu na definitívny výsledok sporu (takýto stav by mal následne nájsť vyjadrenie vo výroku rozhodnutia, ktorým sa konanie končí). (Viď uznesenie Ústavného súdu SR z 19. 11. 2019, sp. zn. ). 12/V súdenej veci súd prvej inštancie rozsudkom z 12. apríla 2017 č.k. -211 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3.507,12 €, zmluvný úrok v sume 62,30 €, úrok z omeškania vo výške 59,66 € a ďalší úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 3.507,12 € od 16.10.2013 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 € mesačne, zročných vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia celého dlhu s tým, že omeškanie čo i len jednej splátky, má za následok splatnosť celého dlhu, vo zvyšku žalobu zamietol. Odvolací Krajský súd v Bratislave (na odvolanie žalovanej) svojim rozsudkom z 21. februára 2019 č.k. -269 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. marca 2022 č.k. -316 (na dovolanie žalovanej) boli oba vyššie označené rozsudky nižších súdov zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý potom rozhodol rozsudkom z 5. mája 2023 č.k. -375. 13/Z vyššie uvedeného (hodnotiac úspešnosť tej-ktorej strany v jednotlivých fázach konania) nemožno dospieť k záveru o úspechu žalovanej v pôvodnom odvolacom konaní, tento je však potrebné konštatovať v konaní dovolacom. 14/Odvolaciemu súdu potom neostalo než rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa nároku na náhradu trov pôvodného odvolacieho konania zmeniť ( ) a v súlade s odvolacím návrhom rozhodnúť tak, že stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov pôvodného odvolacieho konania, v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil ( ), z hľadiska vecnej správnosti výroku. 15/O nároku na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s a . Nakoľko žiadna zo sporových strán prevažujúci úspech v tomto odvolacom konaní nedosiahla, nepriznal odvolací súd právo na náhradu trov žiadnej z nich. 16/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).