Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3CoCsp-48-2020.pdf
PDF · 83.33 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/48/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne: K. I., R.. XX.XX.XXXX, D. V. - K. XXX, XXX XX K., právne zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 42350026 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava IČO: 42185190, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 25. 06. 2020, č. k. 9Csp/54/2020-53 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. a III.
II. Priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„ I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 110 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 08.04.2020 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 96,02 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu 1. inštancie o výške týchto trov“.
2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 05. 12. 2012 zmluvu o úvere, ktorú súd z dôvodu absencie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i), j) zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. neuvedenie úrokovej sadzby a neuvedenie RPMN, vyhodnotil ako bezúročnú a bez poplatkovú. Ako vyplýva zo zmluvy žalovaný žalobkyni reálne poskytol finančné prostriedky vo výške 500 eur. Žalobkyňa žalovanému zaplatila formou splátok celkovú sumu 2 610 eur. Žalovaný sa tak na jej úkor obohatil o sumu 2 110 eur, a preto je žalovaný povinný žalobkyni bezdôvodné obohatenie vydať podľa ust. § 451 ods. 1, 2 a § 456 Občianskeho zákonníka.
3. Žalobkyňou uplatnený nárok na úroky z omeškania odôvodnil ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Žalobkyňa žiadala úroky z omeškania od 10. 03. 2020. Splatnosť bezdôvodného obohatenia zákonom stanovená nie je. Preto treba vychádzať z ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Ak čas splnenia nie je dohodnutý ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Výzvu na plnenie žalobkyňa nepreukázala, preto súd za výzvu považoval doručenie žaloby 06. 04. 2020. Žalovaný mal plniť 07. 04. 2020 a do omeškania sa dostal dňom 08. 04. 2020.
4. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 99,60 %, úspech žalovaného predstavoval 0,40 %, a preto čistý úspech žalobkyne a jej nárok na náhradu trov konania voči žalovanému predstavuje 99,20 %.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu dôvodov ustanovených v § 11 ods. 1. Nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. V zmluve o úvere sa uvádza, že veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 500 eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 484 eur, t. j. celkovo zaplatiť čiastku 984 eur v 12.mesačných splátkach po 82 eur. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného s určitosťou vyplýva, že predmetná zmluva o úvere nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzavretia zmluvy o úvere dlžníkovi vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal. Zmluvu o úvere uzatvoril a peňažné prostriedky od veriteľa prevzal. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka, či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. V čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinným žiadny všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Definovanie výšky odplaty s odkazom na údaje bánk bolo možné len na základe ust.§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 10. 2008. Správne by preto mal súd prihliadnuť na úrokovú sadzbu stanovenú spoločne pre banky a na úrokovú sadzbu stanovenú pre nebankové, lízingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Nie je možné hovoriť o akejkoľvek absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Žalovaný dáva do pozornosti aj rozsudok Súdneho dvora zo dňa 12. 01. 2006, sp. zn. C-361/04, podľa ktorého priemerný spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo chvíli, keď si pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi výrobkami dotknutej kategórie. Na záver uviedol, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný preto rázne odmieta, žeby z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedla, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe, údaj o RPMN, termín konečnej splatnosti úveru a dobu trvania úveru a napokon dátumy úhrad jednotlivých splátok. Žalobkyňa preto nerozumie procesnej obrane žalovaného, v rámci ktorej uvádza, že zmluva o úvere je v súlade so zákonom a obsahuje všetky obligatórne náležitosti, aj keď ich vôbec neobsahuje. Žalovaný sa všeobecne vyjadruje k úrokovej sadzbe s dobrými mravmi, ale nevšimol si, že zmluva neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe. Poplatok za poskytnutie úveru vo výške takmer 100 % istiny poskytnutého úveru predstavuje jednoznačne neprijateľnú zmluvnú podmienku a vzhľadom na to, že žalobkyňa mala vrátiť istinu spolu s príslušným poplatkom v lehote 1 roka, možno s poukazom na ust. § 39a Občianskeho zákonníka hovoriť aj o úžernom protiplnení.
7. V ďalšom vyjadrení žalovaný zotrval na argumentácií uvedenej v odvolaní.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok spolu s konaním mu predchádzajúcim podľa zásad uvedených v ust. §379 - § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne. Len pre zdôraznenie správnosti uvádza:
9. Medzi žalobkyňou v pozícií dlžníka a žalovaným v pozícií veriteľa bola dňa 05. 12. 2012 uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 500 eur za poplatok vo výške 484 eur a žalobkyňa mala celkovú čiastku 984 eur zaplatiť v 12.mesačných splátkach po 82 eur. Je nepochybné, že zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“).
10. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti okrem všeobecných (§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať.
11. Vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i), k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t. j. úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a údaj o RPMN (č. l. 10)
12. Odvolací súd má za to, že výška úrokovej sadzby ako obligatórna náležitosť zmluvy musí byť uvedená priamo v zmluve. Nestačí, že je v zmluve uvedený poplatok za poskytnutie úveru, lebo takýto spôsob uvedenia výšky úrokovej sadzby podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá požiadavkám zákona č. 129/2010 Z. z. Úver bol žalobkyni poskytnutý vo výške 500 eur a žalobkyňa mala vrátiť tento úrok do roka (teda 12.mesačnými splátkami), pričom ho mala vrátiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 484 eur, čo predstavuje takmer 100 % istiny poskytnutého úveru. Výška takejto odplaty predstavujúca takmer 100 % objemu poskytovaných peňažných prostriedkov za situácie, kedy poskytnutý úver je len vo výške 500 eur a má byť splatený za rok, je jednoznačným a nespochybniteľným výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi.
13. Vzhľadom na to, že pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru postačuje absencia čo i len jednej náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ, ďalšími odvolacími námietkami žalovaného týkajúcimi sa tejto otázky sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko nie sú spôsobilé zmeniť právny názor odvolacieho súdu o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného mal žalovaný na základe zmluvy právo len na vrátenie sumy zodpovedajúcej poskytnutému úveru. Prijatím plnenia od žalobkyne nad tento rozsah došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu (plnenie bez právneho dôvodu), ktoré je žalovaný povinný v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka žalobkyni vydať.
14. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré v čase rozhodovania boli upravené v ust. § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, žeby rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane správneho výroku o trovách konania.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalobkyňa plne úspešná, a preto jej odvolací súd priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Kvantifikáciu odvolacích trov zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).