Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/222/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: 1. S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXX, 2. O. A., nar. XX.XX.XXXX, ul. XX. M. XX/XX, X., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Ján Kuriačka, so sídlom Levice, Bernolákova 2, proti žalovaným: 1. M. Y., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., E. XXXX/XX, 2. M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. I., H. U.D./XX, obidvaja zastúpení advokátkou: JUDr. Erika Sojková, Bočná 90, Bratislava, IČO: 42 356 725, o zaplatenie 5.081,16 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 18.06.2018, č. k. -371, takto

rozhodol:

Krajský súd v Nitre rozsudok Okresného súdu Levice č. k. -371 zo dňa 18.06.2018 z r u š u j e a s c h v a ľ u j e súdny zmier v tomto znení:

Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaväzujú zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom v 1. a 2. rade sumu 6.605 eur na účet žalobcov vedený v N. N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaväzujú zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia v sume 559 eur na účet právneho zástupcu žalobcov vedený v P., a.s., F. N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

Štátu sa priznáva nárok na náhradu trov konania, ktoré sú povinní zaplatiť žalobcovia v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 50% a žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 50%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 3.319,39 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne počnúc dňom 02.08.2009 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 1.761,77 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne počnúc dňom 02.08.2009 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 47,26%, ktorú sú povinní zaplatiť žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne. Štátu priznal nárok na náhradu trov konania, ktorú boli povinní zaplatiť žalobcovia v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 26,37% a žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 73,63%.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalovaní v 1. a 2. rade a domáhali sa jeho zmeny tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá a bude im priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%.

3. K odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ust. , potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ( ) prejednal vec podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania prejednal spoločný návrh strán konania na schválenie zmieru a napadnutý rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 18.06.2018 č. k. -371 podľa zrušil a vo veci schválil medzi stranami konania uzavretý zmier podľa , .

5. Podľa , žalobca a žalovaní môžu uzavrieť zmier. O uzavretí zmieru sa má súd vždy pokúsiť.

6. Podľa , súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

7. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

9. Odvolací súd v predmetnom sporovom konaní využil svoju mediačnú funkciu a snažil sa o zmier, keď pojednávanie konané dňa 17.06.2020 bolo odročené za účelom uzavretia mimosúdnej lehoty. Na výzvu odvolacieho súdu následne strany sporu oznámili, že uzatvorili medzi sebou dohodu, ktorú navrhli schváliť formou súdneho zmieru, pričom v návrhu aj presne uviedli, v akom znení žiadajú schváliť súdny zmier.

10. Krajský súd pripomína, že nevyhnutným predpokladom schválenia zmieru je, že uzavretý zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi. Zmier je v podstate procesná dohoda účastníkov, ktorá môže mať, ak sa týka uplatnených súkromnoprávnych nárokov i právne dôsledky v oblasti hmotného práva. Zmier možno uzavrieť len ohľadne práv, ktorými môžu strany disponovať a to bola predmetná sporová právna vec. Možnosť uzavretia súdneho zmieru je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, ich vôľa, samotná povaha súkromného práva. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhnutý zmier nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na prejednávanú vec, preto podľa zrušil rozsudok vydaný súdom prvej inštancie a podľa rozhodol o schválení zmieru v navrhovanom znení.

11. Zmluvné strany v návrhu na schválenie zmieru dohodli aj úhradu trov konania, ktorý odvolací súd prevzal do výroku svojho rozhodnutia. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania preto už osobitne nerozhodoval. V prípade skončenia konania zmierom sa v zásade o trovách nerozhoduje, ak sa strany sporu samé dohodli na ich náhrade, v opačnom prípade by žiadna zo strán sporu nemala na náhradu trov konania právo.

12. Keďže v priebehu konania vznikli aj trovy štátu, odvolací súd zaviazal obidve strany konania tak žalobcov v 1. a 2. rade ako aj žalovaných v 1. a 2. rade na ich úhradu a to každého v rozsahu po 50%.

13. Strany sporu žiadali, aby súčasťou schváleného zmieru bol aj dodatok, že „strany konania vyhlasujú, že schválením súdneho zmieru a uhradením vyššie uvedených súm, považujú všetky vzájomné nároky a záväzky akokoľvek sa týkajúce predmetného súdneho konania za vysporiadané a nemajú voči sebe žiadne ďalšie nevysporiadané záväzky ani pohľadávky akéhokoľvek druhu, vrátane nároku na náhradu škody, ktoré by si mohli v budúcnosti voči sebe navzájom uplatňovať“. Odvolací súd uvedenú formulu nepovažoval za potrebné uvádzať v súdnom zmiere, pretože súčasťou súdneho zmieru je jasne a zrozumiteľne uvedené, aké plnenie sú žalovaní povinní plniť žalobcom, vrátane trov konania. Odvolací súd mal za to, že ide len o akési konštatovanie stavu, na ktorom sa strany sporu dohodli, a ako také nemá byť súčasťou schváleného zmieru. Takéto konštatovanie úpravy práv a povinností medzi stranami sporu do budúcna by bolo aj v rozpore s hmotným právom. Ako už vyššie konštatoval odvolací súd, predmetom zmieru môžu byť len práva, s ktorými môžu strany disponovať. Predmetom zmieru nemôžu byť nároky, s ktorými by mohli strany disponovať až v budúcnosti.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).