Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/184/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a sudcov JUDr. Oľgy Bahníkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu: JUDr. Václav Sosna, so sídlom Námestie slobody 2, 909 01 Skalica, správca konkurznej podstaty úpadcu: GASTROTOP a.s., Moravská 898, 908 48 Kopčany, IČO 36 228 931, zast.: JUDr. Juraj Dragún, usadený euroadvokát, so sídlom Pod hájkom 1436/35, 909 01 Skalica, IČO 51 829 452, proti žalovanému: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO 00 686 930, o zaplatenie 4.046,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -151 zo dňa 18.06.2019 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -151 zo dňa 18.06.2019 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.046,58 Eur, úrok z omeškania 9,25 % p.a. zo sumy 4.046,58 Eur od 01.10.2011 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 24.09.2012 domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 4.046,58 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je správcom konkurznej podstaty úpadcu GASTROTOP a.s.. Žalovaným je banka, ktorá spravovala finančné prostriedky patriace do konkurznej podstaty uvedeného úpadcu. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 12.2.2009, č.k.31

- 409 rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka GASTROTOP a.s., Moravská 898, 908 48 Kopčany, IČO: 36 228 931. Súčasne súd rozhodol, že ustanovuje do funkcie správcu JUDr. Václava Sosnu, so sídlom kancelárie: Nám. slobody 2, 909 01 Skalica. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 33B dňa18. februára 2009. Podľa ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“) platí, že oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu. Ďalej podľa ustanovenia platí, že na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Správca v rámci výkonu svojej činnosti zabezpečil vyhotovenie a zverejnenie súpisu majetku úpadcu (súpis všeobecnej podstaty), ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 60/09 dňa

27.03.2009, a ktorého súčasťou je pohľadávka z účtu alebo inej formy vkladu - číslo účtu (názov a forma vkladu): XXXXXXXXXX/XXXX, bežný účet, zostatková suma: 6.327,07 Eur, mena: Eur, banka (alebo iná inštitúcia): W. U., a.s., súpisová hodnota majetku (aj mena): 6.327,07 Eur. Dňa 30. augusta 2011 vykonal správca podrobnú kontrolu stavu a pohybov na vyššie uvedenom účte. Vykonanou kontrolou správca zistil, že dňa 23.09.2010 bola z uvedeného účtu neoprávnene odúčtovaná suma 5.211,20 Eur. Po zistení tejto nezrovnalosti správca požiadal banku, aby vykonala vrátenie neoprávnene odúčtovanej sumy späť na uvedený účet. Banka však vrátenie neoprávnene odúčtovaných peňažných prostriedkov odmietla a uviedla, že dňa 30.06.2010 bola na účet vrátená suma 184,75 Eur a dňa 13.10.2011 suma 979,87 Eur. K dnešnému dňu tak správca eviduje vrátenie finančných prostriedkov v sume 1.164,62 Eur V dôsledku neoprávneného postupu banky teda správca eviduje voči banke pohľadávku vo výške 4.046,58 Eur. Správca v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že podľa len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu. Táto zásada sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na majetok, ktorý bol na účte: XXXXXXXXXX/XXXX. Zápis tohto majetku do súpisu bol zverejnený 27.03.2009, a napriek tomu banka bez súhlasu správcu z tohto účtu neoprávnene odúčtovala peňažné prostriedky a odmietla svoje pochybenie napraviť.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný sa vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 03.06.2013 tak, že obdržal od súdneho exekútora príkaz na začatie exekúcie č. EX 74/09, na základe ktorého v súlade s § 95 ods. 3 Exekučného poriadku blokoval účet povinného Gastrotop, a.s., IČO: 36 228 931 v celkovej výške 5.243,95 Eur. Oprávneným v predmetnom exekučnom konaní je spoločnosť VH Autoservis, s.r.o., IČO 36 668 605. Dňa 21.09.2010 bol banke doručený exekučný príkaz č. EX 74/09, na základe ktorého banka v súlade s § 96 Exekučného poriadku poukázala sumu vo výške pohľadávky uvedenej v exekučnom príkaze, a to sumu 5.211,20 Eur v prospech účtu príslušného exekútorského úradu. Podstatou žalobcovej konštrukcie, o ktorú opiera jeho nárok je skutočnosť, že jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu je eliminácia exekučných konaní, v ktorých sa veritelia individuálne uspokojujú s tým, že takéto individuálne uspokojenie musí ustúpiť pred kolektívnym uspokojením veriteľov, ktoré je princípom konkurzného práva. S týmito závermi sa žalovaný stotožňuje, avšak odmieta niesť zodpovednosť za prípadné porušenie konkurzného práva zo strany súdneho exekútora.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôakzmi a zistil nasledovný skutkový stav: Z predžalobnej výzvy správcu úpadcu adresovanej žalovanému zo dňa 22.09.2011 a doručenej dňa 27.09.2011 vyplýva, že správca oznámil žalovanému, že Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. - 409 zo dňa 12.2.2008 rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka GASTROTOP a.s., Moravská 898, 908 48 Kopčany, IČO; 36 228 931. Uvedeným uznesením súd ďalej rozhodol, že ustanovuje do funkcie správcu JUDr. Václava Sosnu, so sídlom kancelárie: Nám. slobody 2, 909 01 Skalica. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 33B dňa 18. februára 2009. Pri kontrole stavu a pohybov na účte úpadcu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v W. U., a.s. správca zistil, že dňa 23.06.2010 (t.j. po vyhlásení konkurzu) bola z uvedeného účtu neoprávnene odúčtovaná suma 5.211,20 Eur. Listom zo dňa 30.08.2011 správca uplatnil žiadosť o vrátenie neoprávnene odučtovaných finančných prostriedkov. Napriek tomu správca do dnešného dna na vyššie uvedenom účte neeviduje vrátenie vyššie uvedených finančných prostriedkov. Vyzval na vrátenie dlhu v lehote 10 dní, inak bude dlh vymáhať súdnou cestou.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa Obch. zák., Obch. zák., , , , , .

6. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady škody vo výške 4.046,58 Eur, ku ktorej došlo odúčtovaním finančných prostriedkov z účtu úpadcu po vyhlásení konkurzu, ktoré žalovaný previedol na účet súdneho exekútora v dôsledku doručenia exekučného príkazu. Žiadosťou zo dňa 30.08.2011, opätovne predžalobnou výzvou zo dňa 22.09.2011 si žalobca uplatnil nárok na vrátenie finančných prostriedkov z titulu náhrady škody u žalovaného.

7. Podľa súdu prvej inštancie v predmetnej veci bola sporná pasívna vecná legitimácia, keď žalovaný tvrdil, že predmetnú náhradu škody si mal žalobca uplatniť u súdneho exkútora, neexistencia predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon a vznik škody. V neposlednom rade, súd musel preskúmať aj námietku premlčania vznesenú žalovaným.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že ak v čase vyhlásenia konkurzu prebieha exekúcia, táto sa zo zákona vyhlásením konkurzu zastavuje, pričom akékoľvek prípadné ďalšie úkony urobené exekútorom sú bez právnych účinkov, pričom sa na ne hľadí, akoby vôbec neboli urobené. Nemožnosť vykonať exekúciu postihujúcu majetok patriaci do podstaty, je nevyhnutnou podmienkou k tomu, aby mohol byť konkurz vôbec vykonávaný. Keby bolo i po vyhlásení konkurzu možné, aby sa jednotliví veritelia nezávisle na sebe separátne uspokojovali prostredníctvom exekúcie na majetok podstaty, rozplynula by sa po čase celá konkurzná podstata a na pomerné uspokojovanie jednotlivých veriteľov by nič nezostalo. Poslednú exekúciu na majetok úpadcu je možné po práve vykonať v deň vyhlásenia konkurzu ešte pred tým, ako nastanú účinky vyhlásenia konkurzu ( ). Od okamihu, kedy nastanú účinky vyhlásenia konkurzu, až do zrušenia konkurzu, nie je možné vykonať akúkoľvek exekúciu na majetok konkurznej podstaty. Pokiaľ by po vyhlásení konkurzu napriek tomu došlo nedopatrením k vykonaniu exekúcie napr. podľa exekučného príkazu na prikázanie pohľadávky na peňažné prostriedky úpadcu vedených na účte v banke, musí byť do podstaty vydané ušlé plnenie, pretože po vyhlásení konkurzu právo na oddelené uspokojenie z majetku podstaty nemôže vzniknúť. Zmysel je v tom, aby po vyhlásení konkurzu nemohol nikto z veriteľov nadobudnúť lepšie poradie pre uspokojenie svojej pohľadávky na úkor ostatných veriteľov. Postavenie jednotlivých veriteľov k výťažku zo speňaženej konkurznej podstaty určenej k rozdeleniu medzi veriteľov, je takto zakonzervované k okamžiku vyhlásenia konkurzu. Žiadny z veriteľov tak nemôže po vyhlásení konkurzu „predbehnúť“ ostatných veriteľov svojim novým získaným právom na oddelené uspokojenie (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

9. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní nebolo sporné, že predmetná pohľádavka vedená na účte úpadcu v banke žalovaného patrila do konkurznej podstaty, bola súčasťou súpisu majetku. Napriek vyhlásenému konkurzu súd z vykonaného dokazovania zistil, že tieto banka neoprávnene odúčtovala v rozpore so , keďže s predmetnými finančnými prostriedkami bol oprávnený nakladať už len správca úpadcu, čo vyplýva z , . Týmto neoprávneným postupom žalovaného vznikla škoda odúčtovaním finančných prostriedkom z bankového účtu úpadcu vo výške 4.046,58 Eur, čím bol v tomto rozsahu v rozpore so zákonom zmenšený majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu. S ohľadom na materiálnu publicitu Obchodného vestníka a deň zverejnenia vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, je zrejmé, že žalovaný mal vedomosť o prebiehajúcom konkurze na majetok úpadcu, a preto napriek doručenému príkazu na začatie exekúcie a exekučnému príkazu zo strany súdneho exekutora mal postupovať v zmysle vyššie citovaných ustanovení a nenakladať neoprávnene s pohľadávkou úpadcu odúčtovaním týchto finančných prostriedkov na účet súdneho exekútora. Zákonná úprava neukladá správcovi povinnosť oznamovať skutočnosť, že na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz súdnemu exekútorovi a bankám, nakoľko zverejnením tejto skutočnosti v Obchodnom vestníku je dostatočne zabezpečená publicita tohto rozhodnutia. V záujme bánk a súdnych exekútorov je sledovať Obchodný vestník u osôb, ktorým vedú bankové produkty, alebo voči ktorým vedú exekučné konania. Uvedené konštatovanie však nevylučuje postup žalovaného, ktorým by si uplatnil nárok voči ďalšiemu zodpovednostnému subjektu. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná.

10. K námietke premlčania uviedol, že dňa 23.09.2010 bola z uvedeného účtu žalovaným odúčtovaná suma 5.211,20 Eur na účet súdneho exekútora v nadväznosti na vydaný Exekučný príkaz č. k.- EX 74/09-26. Žalobca tvrdil, že nemal k dispozícii internetbanking, preto najskorší možný dátum, kedy sa mohlo dozvedieť o odúčtovaní finančných prostriedkov bol dňa 01.10.2010. Správca vykonal kontrolu stavu účtu dňa 30.08.2011 a dňa 24.09.2012 podal žalobu na súd. Za rozhodujúci deň považuje súd deň, kedy sa správca mohol skutočne dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný ju nahradiť podľa .. Samotný žalovaný tvrdil, že sa túto skutočnosť mohlo dozvedieť z výpisu účtu, žalovaný v tomto smere dodal, že ten sa najskôr zasielala prvý deň nasledujúceho mesiaca, a preto súd ustálil, že deň 01.10.2010 je dňom, kedy sa správca úpadcu mohol o vzniknutej škode dozvedieť. Bez hohľadu na uvedené vzhľadom na dobu premlčania ustanovenú na 4 roky a deň podania žaloby, súd dospel k záveru, že námietka premlčania nie je dôvodná.

11. Súd prvej inštancie v časti úroku z omeškania uplatneného v žalobnom petite žalobcovi vyhovel a priznal mu právo na zaplatenie úroku z omeškania, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Samotnú výšku úroku súd určil v súlade s platnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky v rozhodnom čase z tejto sumy až odo dňa nasledujúceho po dni lehoty splatnosti, teda od 01.10.2011 do zaplatenia. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu predstavovala 1,50 % ročne v zmysle citovaného ustanovenia § 3 Nariadenia vlády v znení účinnom k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu predstavoval 9,50 % ročný úrok z omeškania z predmetnej istiny. S ohľadom na zásadu ne eat ultra petita priznal súd úrok z omeškania vo výške 9,25 % p.a. z predmetnej sumy, tak ako požadoval žalobca.

12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% , keďže mal plný úspech v konaní.

13. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že je presvedčený, že ustanovenie o konkurze a vyrovnaní neukladá žalovanému žiadnu povinnosť. Preto nemôže byť ani žiadne konanie žalovaného (banky, ktorá bola v pozícii poddlžníka pri prikázaní pohľadávky z účtu v banke) spojené s porušením zákonnej povinnosti vyplývajúcej z tohto ustanovenia. Ako už uviedol vo vyjadrení, nijako nespochybňuje záver súdu prvej inštancie, že účelom o konkurze a reštrukturalizácii je eliminácia exekučných konaní v ktorých sa veritelia individuálne uspokojujú s tým, že takéto individuálne uspokojenie musí ustúpiť pred kolektívnym uspokojením veriteľov, ktoré je vyšším (uprednostneným) princípom konkurzného práva. V čom sa ale názorovo zásadne nezhoduje so súdom prvej inštancie je konkrétny dopad tohto záveru na postavenie poddlžníka pri exekúcii prikázaním pohľadávky, teda konkrétny účinok predmetnej právnej úpravy na poddlžníka, ktorému je uložená povinnosť vykonateľným rozhodnutím (exekučným príkazom) resp. taktiež zákonom ( Exekučného poriadku).

14. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vychádza z toho (takého výkladu § 48 ), že po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu sa má poddlžník do budúcna zariadiť tak, že bude vykonateľné rozhodnutia vydané v exekučnom konaní en bloc ignorovať. Je presvedčený, že poddlžník takúto povinnosť jednoducho nemá. Nevyplýva mu to ani z textu o konkurze a reštrukturalizácii, ani z inej právnej normy, a dokonca ani z účelu dotknutej právnej úpravy. Nemožno totiž pripustiť aby práve poddlžník posudzoval zákonnosť postupu orgánu verejnej moci a svojvoľne ignoroval vykonateľné rozhodnutie. Právomoc a s tým spojená zodpovednosť za zákonnosť toto rozhodnutia je na strane orgánu verejnej moci. Je pritom bez významu či je vydanie exekučného príkazu po vyhlásení konkurzu úplne neprípustné alebo dokonca možno pripustiť, že v určitých prípadoch by exekučný orgán postupovať mohol. Právomoc na posúdenie každého konkrétneho prípadu je na strane orgánu verejnej moci. Má za to, že korektné splnenie výslovného príkazu stanoveného vykonateľným rozhodnutím a zákonnej povinnosti z neho vyplývajúcej musí vylučovať akúkoľvek zodpovednosť tretej osoby, ktorá dokonca vôbec nie je účastníkom konania. Odvoláva sa pritom na všeobecne rešpektovanú zásadu prezumpcie správnosti rozhodnutí vydaných orgánmi verejnej moci, pričom ich účinky možno zvrátiť výlučne zákonom predpísaným spôsobom, v súlade s platnými procesnými pravidlami, určite nie svojvoľne na základe posúdenia treťou osobou, ktorá je rozhodnutím viazaná (je jeho adresátom).

15. Žalovaný nijako nespochybňuje materiálnu publicitu obchodného vestníka a rešpektuje názor súdu prvej inštancie, že účinky konkurzu aj voči žalovanému nastupujú zverejnením. Žalovaný je však presvedčený, že konkrétny účinok vyplývajúci o konkurze a reštrukturalizácii, s ohľadom na jeho obsah, nespôsobuje priamo voči žalovanému žiadne účinky vo vzťahu k exekučným príkazom, ktoré boli vydané po vyhlásení konkurzu (v tomto prípade po roku od vyhlásení konkurzu). Teda aj keby rovno správca vyhlásenie konkurzu banke oznámil, nič by to na nami prezentovanom závere nezmenilo. Žalovaný sa taktiež stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že „pokiaľ by po vyhlásení konkurzu napriek tomu došlo nedopatrením k vykonaniu exekúcie napr. podľa exekučného príkazu na prikázanie pohľadávky na peňažné prostriedky úpadcu vedených na účte v banke, musí byť do podstaty vydané ušlé plnenie“. V čom sa ale názorovo zásadne nezhodujeme so súdom prvej inštancie je konkrétny dopad tohto záveru na identifikáciu subjektu, ktorý má „vydať ušlé plnenie“.

16. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne.

17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považuje rozsudok za správny po vecnej i právnej stránke. Uviedol, že žalovaný v svojom odvolaní poukazuje na niektoré ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácií (ďalej len „“). Žalovaný však opomenul uviesť aj ustanovenia , a a , ktoré malo pre posudzovanie predmetnej veci kľúčový význam. Z týchto ustanovení vyplýva, že po vyhlásení konkurzu nemožno uspokojiť pohľadávku jednotlivých

veriteľov inak ako rozvrhom. Po vyhlásení konkurzu je teda zo zákona individuálne uspokojovanie pohľadávok veliteľov neprípustné. Podľa žalobcu žalovaný v podanom odvolaní nesprávne interpretuje ustanovenia , podľa ktorého sa zastavujú začaté exekučné konania. Žalovaný nezohľadňuje skutočnosť, že k zastaveniu exekučných konaní dochádza ex lege a teda nie je povinnosťou exekútorov v takýchto konaniach robiť akékoľvek úkony vo vzťahu k bankám, ktorým pred vyhlásením konkurzu zaslali exekučné príkazy. Zdôrazňuje, že finančné prostriedky úpadcu na jeho bankovom účte vedenom u žalovaného bol nepochybne majetkom podliehajúcim konkurzu a boli zapísané do súpisu majetku všeobecnej podstaty, ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 60/09 dňa 27.3.2009. Žalovaný teda nebol oprávnený umožniť použitie týchto prostriedkov na individuálne uspokojenie veriteľov úpadcu. Namiesto toho však žalovaný tento majetok v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami odovzdal inej osobe. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 03.11.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť.

19. Podľa ust. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

20. Z ustanovenia vyplýva, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania z dôvodu, že nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dôkazy a nevyžadoval to ani verejný záujem ( ). Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

21. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 12.02.2009, č. k. - 409 rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka GASTROTOP a.s., Moravská 898, 908 48 Kopčany, IČO: 36 228 931. Súčasne súd rozhodol, že ustanovuje do funkcie správcu JUDr. Václava Sosnu, so sídlom kancelárie: Nám. slobody 2, 909 01 Skalica. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 33B dňa 18. februára 2009. Správca v rámci výkonu svojej činnosti zabezpečil vyhotovenie a zverejnenie súpisu majetku úpadcu (súpis všeobecnej podstaty), ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 60/09 dňa 27.03.2009, a ktorého súčasťou je pohľadávka z účtu u žalovaného - číslo účtu : XXXXXXXXXX/XXXX, so zostatkovou sumou 6.327,07 Eur, ktorá predstavuje zároveň aj súpisovú hodnotu majetku. Dňa 23.09.2010 bola z uvedeného účtu žalovaným odúčtovaná suma 5.211,20 Eur na účet súdneho exekútora v nadväznosti na vydaný Exekučný príkaz č. k.- EX 74/09-26 zo dňa 16.06.2010, doručený žalovanému dňa 21.06.2010. Správca vykonal kontrolu stavu účtu dňa 30.08.2011. Následne správca úpadcu žiadosťou zo dňa 30.08.2011 požiadal žalovaného o vrátenie sumy vo výške 5.211,20 Eur. Žalovaný na účet vrátil dňa 30.06.2010 sumu 184,75 Eur a dňa 13.10.2011 sumu 979,87 Eur, celkovo v sume 1.164,62 Eur. Dňa 30.06.2010 bola vrátená súdnym exekútorom suma 184,75 Eur ako preplatok v exekúcii a dňa 13.10.2011 suma 979,87 Eur, ktoré predstavovali trovy exekútora. Zvyšná suma vo výške 4.046,58 Eur bola zaslaná oprávnenému. Odúčtovanou a nevrátenou sumou zo strany žalovaného zostala suma vo výške 4.046,58 Eur.

22. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, na základe takto zisteného skutkového stavu však došiel k nesprávnemu právnemu záveru, že vecne pasívne legitimovaným subjektom je žalovaný.

23. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej iba ) oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

24. Podľa na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

25. Z citovaných ustanovení vyplýva, že hmotnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu je skutočnosť, že oprávnenie nakladať s majetkom, ktorý podlieha konkurzu prechádza na správcu. Jedným z procesnoprávnych účinkov je, že konanie o výkon rozhodnutia a exekučné konanie, ktoré začali pred vyhlásením konkurzu, sa vyhlásením konkurzu ex lege zastavujú. Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie.

26. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že nie je možné spochybniť záver súdu prvej inštancie, že účelom je eliminácia exekučných konaní, v ktorých sa veritelia individuálne uspokojujú s tým, že takéto individuálne uspokojenie musí ustúpiť pred kolektívnym uspokojením veriteľov, ktoré je vyšším (uprednostneným) princípom konkurzného práva, nesprávny je však záver súdu prvej inštancie pokiaľ ide o účinok predmetnej právnej úpravy na žalovaného ako poddlžníka.

27. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že exekučný príkaz bol vydaný po vyhlásení konkurzu, teda v rozpore s . Keďže však došlo k situácii, že po vyhlásení konkurzu banka realizovala exekučný príkaz na prikázanie pohľadávky na peňažné prostriedky úpadcu vedených na účte v banke vydaný po vyhlásení konkurzu, toto plnenie musí byť vydané do podstaty. Subjektom, ktorý je povinný vydať ušlé plnenie nie je podľa odvolacieho súdu žalovaný ako banka titulom zodpovednosti za škodu, ale subjekt, ktorý ušlé plnenie prijal.

28. Na podporu svojho tvrdenia odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 11.12.2007, podľa ktorého k speňaženiu majetku v rámci výkonu rozhodnutia a exekúcie, nemôže dôjsť po vyhlásení konkurzu, pretože tieto konania sa vyhlásením konkurzu prerušujú a úkony súdu alebo exekútora by boli právne neúčinné. Nemožnosť vykonať exekúciu postihujúcu majetok patriaci do podstaty, je nevyhnutnou podmienkou k tomu, aby mohol byť konkurz vôbec vykonávaný. Keby bolo i po vyhlásení konkurzu možné, aby sa jednotliví veritelia nezávisle na sebe separátne uspokojovali prostredníctvom exekúcie na majetok podstaty, rozplynula by sa po čase celá konkurzná podstata a na pomerné uspokojovanie jednotlivých veriteľov by nič nezostalo. Poslednú exekúciu na majetok úpadcu je možné po práve vykonať v deň vyhlásenia konkurzu ešte pred tým, ako nastanú účinky vyhlásenia konkurzu. Od okamihu, kedy nastanú účinky vyhlásenia konkurzu, až do zrušenia konkurzu, nie je možné vykonať akúkoľvek exekúciu na majetok konkurznej podstaty. Pokiaľ by po vyhlásení konkurzu napriek tomu došlo nedopatrením k vykonaniu exekúcie napr. podľa exekučného príkazu na prikázanie pohľadávky na peňažné prostriedky úpadcu vedených na účte v banke, musí byť do podstaty vydané ušlé plnenie, pretože po vyhlásení konkurzu právo na oddelené uspokojenie z majetku podstaty nemôže vzniknúť. Zmysel je v tom, aby po vyhlásení konkurzu nemohol nikto z veriteľov nadobudnúť lepšie poradie pre uspokojenie svojej pohľadávky na úkor ostatných veriteľov. Postavenie jednotlivých veriteľov k výťažku zo speňaženej konkurznej podstaty určenej k rozdeleniu medzi veriteľov, je takto zakonzervované k okamžiku vyhlásenia konkurzu. Žiadny z veriteľov tak nemôže po vyhlásení konkurzu „predbehnúť“ ostatných veriteľov svojim novým získaným právom na oddelené uspokojenie.

29. Najvyšší súd konštatoval, že po podaní návrhu na konkurz došlo podľa exekučného príkazu na prikázanie pohľadávky na peňažné prostriedky úpadcu vedených na účte v banke k neoprávnenej exekúcii žalovaným v 1. rade (exekútorom), ktorý časť finančných prostriedkov previedol na účet žalovaného v 2. rade (oprávneného) a preto musí byť do podstaty vydané ušlé plnenie. Najvyšší súd

dospel k záveru, že pasívne legitimovanými osobami na vydanie peňažných pohľadávok patriacich do podstaty sú subjekty, ktoré plnenie prijali.

30. Citované rozhodnutie je aplikovateľné na prejednávanú vec, keďže počas konkurzu došlo na základe exekučného príkazu k odpísaniu peňažných prostriedkov z účtu úpadcu, t.j. peňažných prostriedkov patriacich do podstaty. Z citovaných ustanovení vyplýva správcovi konkurznej podstaty povinnosť vymáhať do podstaty ušlé plnenie, ale plnenie treba vymáhať voči osobám, ktoré plnenie na úkor ostatných veriteľov prijali. Právnym titulom je totiž vydanie peňažných prostriedkov do podstaty podľa príslušných ustanovení , pričom peňažné plnenie musí vydať ten, kto neoprávnené plnenie prijal.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa zmenil.

32. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. . Keďže v konaní bol úspešný žalovaný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

33. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).