Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-8-2020.pdf
PDF · 109.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-12C/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobkyne Y. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš proti žalovanému M. Š.K.O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. L.. XX/XX, W. D. S., toho času bytom C. Č.. XXX, o vypratanie nehnuteľností, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Veľký Krtíš - katastrálny odbor, na LV č. XXX, pre k.ú. a obec C. a to dom súp. č. XXX pozostávajúci z dvoch izieb a komory, postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX, nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Veľký Krtíš - katastrálny odbor, na LV č. XXXX, hospodárska budova na parc. reg. „C“ XXXX bez súpisného čísla, parc. reg. „C“ XXXX ostatná plocha o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ XXXX zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ č. XXXX orná pôda o výmere XXX m2 a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyni sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 27. 04. 2020 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala vypratania nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Veľký Krtíš - katastrálny odbor, na LV č. XXX, pre k.ú. a obec C. a to dom súp. č. XXX pozostávajúci z dvoch izieb a komory, postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX, nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Veľký Krtíš - katastrálny odbor, na LV č. XXXX, hospodárska budova na parc. reg. „C“ XXXX bez súpisného čísla, parc. reg. „C“ XXXX ostatná plocha o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ XXXX zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ č. XXXX orná pôda o výmere XXX m2 a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne si proti žalovanému uplatnila nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 09. 09. 2016 uzatvorila so žalovaným nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom rodinného domu na adrese C. Č.. XXX a okolité pozemky vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa prenajala tieto nehnuteľnosti žalovanému na dobu neurčitú na bývanie s okamžitou výpovednou lehotou. Nájomné žalovanému nebolo stanovené vo finančnom určení ale v hodnote výkonu práce pri udržiavaní a zveľaďovaní nehnuteľností. Nájomca sa zároveň zaviazal uhradiť všetky náklady vzniknuté pri účele nájmu vrátane elektrickej energie. Žalobkyňa ako prenajímateľ vypovedala žalovanému nájomnú zmluvu ku dňu 31. 03. 2020 a požiadala žalovaného, aby odovzdal predmet nájmu k tomuto dňu. Žalovaný vo výpovednej lehote nevypratal nehnuteľnosti, naďalej ich užíva bez právneho titulu. K žalobe žalobkyňa predložila výpis z LV č. XXXX pre k. ú. a obec C., výpis z LV č. XXX pre k. ú. a obec C., Nájomnú zmluvu zo dňa XX. XX. XXXX, výpoveď z nájmu zo dňa 12. 12. 2019, podací lístok F. XXXXXXXXXSK.
2. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 16. 06. 2020 žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú. Uviedol, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 12. 12. 2020 považuje za neplatnú, nakoľko
podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka výpovedná lehota trvá 3 mesiace, začína plynúť prvým dňom v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená. Výpoveď mu bola doručená 17. 12. 2019, takže výpovedná lehota by mala začať plynúť 01. 01. 2020 a mala by skončiť dňa 31. 03. 2020, avšak nájomnú zmluvu mu žalobkyňa vypovedala až k 31. 03. 2020. Keďže výpovedná lehota trvá tri mesiace a žalobkyňa mu nájomnú zmluvu vypovedala až k 31. 03. 2020, výpovedná lehota by mala skončiť dňa 31. 06. 2020. Ďalej poukázal na to, že nájom bytu je chránený a možno ho vypovedať iba z dôvodov ustanovených v zákone. Žalobkyňa mu nájomnú zmluvu zo dňa 09. 09. 2016 vypovedala spôsobom, ktorý zákon neurčuje, nepripúšťa, teda bez uvedenia zákonom určených dôvodov a ich skutkového vymedzenia. Poukázal na § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je takáto výpoveď neplatná. Ďalej poukázal na to, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/6/2019 sa vedie konanie, kde on ako žalobca sa domáha určenia neplatnosti výpovede z nájmu zo dňa 13. 06. 2019 a zo dňa 26. 06. 2019, ktoré mu tieto výpovede doručila žalobkyňa. Okrem toho sa v tomto konaní domáha aj určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu zo dňa 12. 12. 2020 a pokiaľ teda súd o tom ešte nerozhodol, nemôže sa domáhať vypratania predmetných nehnuteľností. Žalovaný žiadal, aby súd spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 2C/8/2020 a sp. zn. 9C/6/2019. Žalovaný súčasne žiadal, aby sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v spise vedenom pod sp. zn. 9C/6/2019. K svojmu vyjadreniu predložil výpis elektronickej komunikácie medzi ním a jeho sestrou za obdobie od 25. 11. 2019 do 02. 12. 2019.
3. Právny zástupca žalobkyne vo vyjadrení doručenom súdu dňa 24. 06. 2020 uviedol, že žalovaný si mýli nájom bytu a nájom nehnuteľnosti. Predchádzajúcu výpoveď, ktorá bola doručená žalovanému, vzala výslovne žalobkyňa späť a preto okresný súd v tomto smere už nemá o žiadnej právnej otázke v tejto súvislosti čo konať a teda predmet sporu odpadol. Žalovaný nie je odkázaný na bývanie v prenajatých nehnuteľnostiach, ktoré užíva bez právneho dôvodu a žalobkyňa nie je povinná mu zabezpečiť náhradné bývanie. Pokiaľ žalovaný má spory so svojimi príbuznými, tieto záležitosti nie sú predmetom tohto konania.
4. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 15. 07. 2020 zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení. Poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1, § 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Základný pojem bytu sa vzťahuje na všetky bytové priestory bytového alebo rodinného domu, kde patria i k danému domu priľahlé pozemky, ktoré sú zákonom hodnotené ako spoločné časti domu a spoločné príslušenstvo domu. Žalobkyňa mu prenajala rodinný dom a okolité, čiže k domu priľahlé pozemky, ktoré tvoria s daným domom jeden súvislý celok. (Za daných skutočností žalobkyňa nemôže vypovedať nájom okolitých pozemkov inak ako nájom bytu (rodinného domu) a nemôže mu bez výpovede nájmu bytu vypovedať nájom spoločných priestorov domu, či príslušenstva domu ale iba spolu teda s výpoveďou nájmu tohto domu, ku ktorému dané pozemky polohou, určením a spôsobom vlastnenia priliehajú. Žalovaný je toho názoru, že žalobkyňa mu nájomnú zmluvu nemohla vypovedať bez udania výpovedného dôvodu. Pokiaľ žalobkyňa zobrala späť výpoveď zo dňa 26. 06. 2019, podaním zo dňa 10. 10. 2019, tak poukázal na to, že výpoveď nemožno jednostranne odvolať. Na jej odvolanie je potrebný súhlas nájomcu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 26Cdo/5029/2016 zo dňa 18. 12. 2017. Žalobkyňa zobrala späť svoju predošlú výpoveď zo dňa 26. 06. 2019 neplatným spôsobom a svoju ďalšiu výpoveď zo dňa 12. 12. 2019 nachádzajúcu sa v tom istom spise sp. zn. 9C/6/2019 nestiahla. Žaloba je založená na poslednej výpovedi zo dňa 12. 12. 2019, o ktorej ešte súd nerozhodol a preto je zjavne nedôvodná. Žalovaný súčasne navrhol, aby súd ako dôkaz vykonal zabezpečenie výpisu telefónnych hovorov, ku ktorým malo dôjsť medzi žalobkyňou a jeho matkou C. Š.K.P., nar. XX. XX. XXXX, medzi žalobkyňou a jeho sestrou O. Š.K.P., nar. XX. XX. XXXX.
5. Návrh žalovaného na spojenie veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 12C/8/2020 a sp. zn. 9C/6/2019 bol zákonnej sudkyni vo veci sp. zn. 9C/6/2019 predložený dňa 21.09.2020 na rozhodnutie v zmysle § 166 ods. 1 CSP, podľa ktorého v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr. O tomto návrhu nebolo doposiaľ rozhodnuté, preto súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 01. 12. 2020. Právny zástupca žalobkyne zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko sa o neplatnosti výpovede zo dňa 12. 12. 2019 nerozhodlo v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/6/2019, preto je potrebné predmetnú žalobu považovať za predčasne podanú. Naďalej zotrval na tom, že na ustanovenia § 2 a § 3 zák. č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa vzťahujú aj na dom ako
samostatnú nehnuteľnosť a na nájom okolitých pozemkov, čo je potrebné považovať za príslušenstvo k rodinnému domu. Nájomná zmluva bola spisovaná bez jeho prítomnosti na obecnom úrade, preto nemôže zodpovedať za to, že zmluva je neurčitá v tej časti ostatných okolitých pozemkov, ktoré mali byť predmetom prenájmu. Žalobkyňa na neho naliehala, aby sa do tejto nehnuteľnosti nasťahoval. Sama to všetko vybavovala a presťahovala ho tam, preto nevidí dôvod, aby on na to všetko teraz doplatil, pretože mu to nikto nezaplatí. Majetok jej dal do poriadku. Teraz, keď je už všetko v poriadku, sa má z tade vysťahovať a stať sa bezdomovcom.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré ku žalobe predložila žalobkyňa. Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu 9C/6/2019 a to so žalobou zo dňa 27. 09. 2019, s opravou a doplnením žaloby zo dňa 07. 10. 2019, oznámením dôležitých skutočností zo dňa 18. 12. 2019, výpoveďou zo dňa 26.06.2019, výpoveďou zo dňa 13.06.2019, späťvzatím výpovede zo dňa 10.10.2019, vyslovením sa k vyjadreniu zo dňa 06.02.2020. Súd vo veci nevykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, nakoľko nebol podaný návrh na vykonanie tohto dôkazu. Okrem toho súd dôkaz výsluchom sporových strán nepovažoval za potrebný vykonať vzhľadom k tomu, že sa jedná len o právne posúdenie predmetnej veci. Súd tiež nevykonal dokazovanie ani prepisom elektronických správ medzi sestrou žalovaného a žalobkyňou, ani dôkaz výpisom telefónnych hovorov, ku ktorým malo dôjsť medzi žalobkyňou a matkou žalovaného a medzi žalobkyňou a sestrou žalovaného, nakoľko súd vykonanie týchto dôkazov nepovažoval za potrebné v predmetnej veci vykonať, keďže tieto sa týkajú vzájomných vzťahov medzi žalobkyňou a rodinnými príslušníkmi žalovaného, ako aj medzi žalovaným a jeho rodinnými príslušníkmi, čo nie je predmetom predmetného sporu a súd na to nemôže v konaní o vypratanie nehnuteľností prihliadať.
7. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Veľký Krtíš - katastrálny odbor, na LV č. XXX, pre k.ú. a obec C. a to dom súp. č. XXX pozostávajúci z dvoch izieb a komory, postavený na parc. reg. „C“ č. XXXX, nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Veľký Krtíš - katastrálny odbor, na LV č. XXXX, hospodárska budova na parc. reg. „C“ XXXX bez súpisného čísla, parc. reg. „C“ XXXX ostatná plocha o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ XXXX zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ č. XXXX orná pôda o výmere XXX m2. Dňa 09. 09. 2016 žalobkyňa uzatvorila so žalovaným písomnú nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom rodinného domu na adrese C. Č.. XXX a okolité pozemky vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa prenajala tieto nehnuteľnosti žalovanému na dobu neurčitú. Nájomné žalovanému nebolo stanovené vo finančnom určení ale v hodnote výkonu práce pri udržiavaní a zveľaďovaní nehnuteľností. Nájomca sa zároveň zaviazal uhradiť všetky náklady vzniknuté pri účele nájmu vrátane elektrickej energie. V Čl. VII ods. 1 písm. b) nájomnej zmluvy bolo dohodnuté, že zmluvu je možné ukončiť písomnou výpoveďou. V zmysle odseku 2 uvedeného článku bolo dohodnuté, že výpovedná doba je trojmesačná a začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. V nájomnej zmluve neboli dohodnuté žiadne výpovedné dôvody. Žalobkyňa sa nájomnú zmluvu pokúsila ukončiť výpoveďou zo dňa 13.06.2019. Nakoľko žalobkyňa túto výpoveď považovala za neplatnú, preto žalovanému doručila druhú výpoveď z nájmu zo dňa 26.06.2019. Žalobkyňa aj túto výpoveď považovala za neplatnú a preto ju podaním zo dňa 10.10.2019 zobrala späť. Následne žalobkyňa doručila žalovanému dňa 17.12.2019 výpoveď z nájmu zo dňa 12.12.2019 a to bez uvedenia výpovedného dôvodu. V zmysle výpovede sa nájom nehnuteľností mal skončiť ku dňu 31.03.2020. Žalovaný mal k uvedenému dňu prenajaté nehnuteľnosti vypratať, pričom tak neurobil a nehnuteľnosti naďalej užíva. Na tunajšom súde sa medzi stranami sporu vedie pod sp. zn. 9C/6/2019 konanie o určenie neplatnosti výpovede z nájmu zo dňa 13.06.2019 a zo dňa 26.06.2019, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené.
8. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka; vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
9. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka; nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
10. Podľa § 676 Občianskeho zákonníka; nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
11. Podľa § 677 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.
12. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka; nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov; tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.
14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov; bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
15. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov; bytovým domom (ďalej len „dom”) sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
16. Súd pri svojom rozhodovaní vyhádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. V danom prípade mal súd nesporne preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená písomná nájomná zmluva, predmetom ktorej bol len prenájom rodinného domu súp. č. XXX v C.. Pokiaľ je v zmluve uvedené, že predmetom nájomnej zmluvy je aj nájom okolitých pozemkov, tak v tejto časti súd nájomnú zmluvu považuje na neurčitú, nakoľko predmet nájmu (okolité pozemky) nebol riadne špecifikovaný podľa príslušného listu vlastníctva. Predmetom nájomnej zmluvy môže byť iba individuálne určená vec a tú istú vec je po skončení nájmu nájomca povinný vrátiť. V tejto časti potom nájomný vzťah nevznikol a preto žalovaný nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Veľký Krtíš - katastrálny odbor, na LV č. XXXX, hospodárska budova na parc. reg. „C“ XXXX bez súpisného čísla, parc. reg. „C“ XXXX ostatná plocha o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ XXXX zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ č. XXXX orná pôda o výmere XXX m2 užíva bez právneho dôvodu. V tejto časti súd nemal preukázané ani ústne uzavretie nájomnej zmluvy, keďže nebola preukázaná dohoda o predmete nájmu a dohoda o nájomnom. Súd je toho názoru, že na predmetnú zmluvu je potrebné aplikovať všeobecnú právnu úpravu § 663 a násl. Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, ktorá sa vzťahuje na nájom hnuteľných ako aj nehnuteľných vecí. Predmetnú nájomnú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o nájme bytu podľa § 685 a násl. Občianskeho zákonníka, nakoľko bytom sa s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 a § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. rozumie byt v bytovom dome, ktorý má viac ako tri byty. Z uvedeného dôvodu potom nie je na tento právny vzťah možné aplikovať ani osobitné ustanovenia § 710 a násl. Občianskeho zákonníka o zániku nájmu bytu.
17. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. V Čl. VII ods. 1 písm. b) nájomnej zmluvy bolo dohodnuté, že zmluvu je možné ukončiť písomnou výpoveďou. V zmysle odseku 2 uvedeného článku bolo dohodnuté, že výpovedná doba je trojmesačná a začína plynúť dňom nasledujúcim po dni; v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. Žalobkyňa výpoveďou zo dňa 12.12.2019 vypovedala nájomnú zmluvu zo dňa 09.09.2016, bez uvedenia dôvodu a to ku dňu 31.03.2020. Výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 12.12.2019 bola žalovanému doručená dňa 17.12.2019, preto odo dňa 18.12.2019 začala plynúť trojmesačná výpovedná doba, ktorá uplynula dňa 18.03.2020. Predmetnú výpoveď je potrebné považovať za výpoveď podľa dispozitívneho ustanovenia § 677 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Pre plynutie výpovednej doby sa uplatňujú pravidlá o počítaní času podľa § 122 Občianskeho zákonníka a teda výpovedná doba plynie odo dňa nasledujúceho po jej doručení. Súd výpoveď považuje za platnú, pretože bola podaná písomne v zmysle nájomnej zmluvy a obsahuje prejav vôle žalobkyne
smerujúci k ukončeniu nájomnej zmluvy. Uvedenie výpovedného dôvodu nie je náležitosťou výpovede iba vtedy, ak to vyžaduje zákon (napr. § 711 Občianskeho zákonníka) alebo dohoda strán. V nájomnej zmluve neboli dohodnuté žiadne výpovedné dôvody. Pokiaľ je vo výpovedi uvedené, že nájom s poukazom na ustanovenie § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaniká ku koncu kalendárneho štvrťroka, teda dňom 31.03.2020, tak uvedené nespôsobuje neplatnosť výpovede, pretože žalobkyňa len nad rámec dohodnutej výpovednej doby umožnila žalovanému užívať nehnuteľnosti až do 31.03.2020. Všeobecné ustanovenie o výpovedi a výpovednej lehote podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno aplikovať v rámci osobitnej právnej úpravy výpovede a výpovednej lehoty podľa § 677 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
18. Oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C/6/2019 súd zistil, že medzi stranami sporu sa vedie konanie o určenie neplatnosti výpovede z nájmu zo dňa zo dňa 13.06.2019 a zo dňa 26.06.2019, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. Súd bol toho názoru, že uvedené konanie nepredstavuje prekážku pre rozhodnutie predmetnej veci. Súd poukazuje na to, že žalobkyňa považuje výpovede z nájmu zo dňa 13.06.2019 a zo dňa 26.06.2019 za neplatné a nedomáha sa z nich voči žalovanému žiadnych nárokov. Tieto výpovede sa stali neúčinnými podaním výpovede z nájmu zo dňa 12.12.2019 a to bez ohľadu na to, či došlo k späťvzatiu výpovede zo dňa 26.06.2019. Žalobkyňa sa v predmetnom konaní domáha voči žalovanému vypratania nehnuteľností len titulom výpovede z nájmu zo dňa 12.12.2019, kde si súd ako predbežnú otázku vyriešil platnosť tejto výpovede. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C/6/2019 vyplýva, že žalovaný sa žalobou domáha len určenia neplatnosti výpovede z nájmu zo dňa zo dňa 13.06.2019 a zo dňa 26.06.2019 (petit žaloby zo dňa 27.09.2019). Z obsahu jednotlivých podaní žalovaného v tomto konaní (oprava a doplnenie žaloby zo dňa 07. 10. 2019, oznámenie dôležitých skutočností zo dňa 18. 12. 2019, vyslovenie sa k vyjadreniu zo dňa 06.02.2020) nevyplýva, že sa žalovaný v tomto konaní domáhal aj určenia neplatnosti výpovede z nájmu zo dňa 12.12.2019 (chýba doplnený petit žaloby). Žalovaný len v odôvodní týchto podaní uvádza, že výpoveď z nájmu zo dňa 12.12.2019 považuje za neplatnú. Navyše žaloba už bola žalovanej (v tomto konaní žalobkyni) doručená a preto pokiaľ by žalovaný takúto zmenu žaloby urobil, tak súd by musel o takejto zmene žaloby rozhodnúť uznesením na pojednávaní podľa § 142 ods. 1 CSP.
19. Súd v súvislosti s konaním vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/6/2019 poukazuje na to, že od 01. 07. 2016 je účinný procesný predpis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý zmenil koncepciu určovacích žalôb a to tak, že v ustanovení § 137 písm. c) sa rozlišuje klasická určovacia žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak tento vyplýva z osobitného právneho predpisu. V písmene d) sa rozlišuje žaloba o určenie inej právnej skutočnosti, pričom podmienkou podania takejto žaloby je, že naliehavý právny záujem musí vyplývať z osobitného právneho predpisu. Úmyslom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej (Horváth, E., Andrášiová, A., Civilný sporový poriadok, komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2015, str. 294). Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti, napríklad, že právny úkon je neplatný odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnych skutočností hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napríklad výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Obdobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný a žalobu treba zamietnuť (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 505). V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť, prípadne neúčinnosť právneho úkonu alebo neplatnosť konania. Takýmito žalobami sú napríklad žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (§ 77 Zákonníka práce), žaloba o určenie neplatnosti dražby (podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách), žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Keďže v predmetnom spore sa nejedná o nájom bytu podľa § 685 a násl. Občianskeho zákonníka, ale len o nájom nehnuteľnosti podľa § 663 a násl. Občianskeho zákonníka, žalovaný sa preto nemôže samostatnou žalobou domáhať určenia neplatnosti výpovede z nájmu, pretože možnosť podať takúto žalobu nevyplýva z ustanovení § 663 a násl. Občianskeho zákonníka.
20. Žalovaný v konaní tiež namietal, že nájomnú zmluvu zo dňa 09.09.2016 nechala vypracovať žalobkyňa v jeho neprítomnosti na obecnom úrade a on nemôže zodpovedať za to, že zmluva je neurčitá v tej časti ostatných okolitých pozemkov, ktoré mali byť predmetom prenájmu. Tu súd poznamenáva, že vzhľadom na tak závažný právny vzťah ako je nájom nehnuteľnosti, ako aj na to, že sa malo jednať o nájom nehnuteľností na dobu neurčitú, bolo povinnosťou žalovaného si nájomnú riadne prečítať a keďže nemá právnické vzdelanie mal si ju poprípade nechať skontrolovať právnikom, ktorý by bol riadne vymedzil predmet nájmu a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán tak, aby tieto boli rovnomerne vyvážené. Žalovaný nemal ponechať kontraktačný proces výlučne na žalovanú, ktorá v čase uzavretia zmluvy mala 67 rokov, tiež nemala skúsenosti s prenájmom nehnuteľnosti a preto si zmluvu nechala vypracovať na obecnom úrade. Pokiaľ tak žalovaný neurobil, tak súd jeho konanie považuje za nezodpovedné a žalovaný za to musí niesť následky. Navyše v Čl. VIII ods. 5 nájomnej zmluvy sa uvádza, že zmluvné strany vyhlasujú, že jednotlivým ustanoveniam tejto zmluvy rozumejú, že zmluva bola uzavretá slobodne, vážne určito a zrozumiteľne, a nie v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a žiadne jej ustanovenia nepovažujú za rozporné s dobrými mravmi.
21. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd preto uložil žalovanému povinnosť vypratať sporné nehnuteľnosti podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže teda mal za preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností a žalovaný tieto nehnuteľnosti v čase podania žaloby užíval bez právneho dôvodu, nakoľko v časti rodinného domu súp. č. XXX došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy výpoveďou zo dňa 12.12.2019 a to ku dňu 18.03.2020, a v časti nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Veľký Krtíš - katastrálny odbor, na LV č. XXXX, hospodárska budova na parc. reg. „C“ XXXX bez súpisného čísla, parc. reg. „C“ XXXX ostatná plocha o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ XXXX zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2, parc. reg. „C“ č. XXXX orná pôda o výmere XXX m2, tieto žalovaný užíval bez právneho dôvodu (bez zmluvy). Lehotu na vypratanie určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorú lehotu považoval za primeranú na vypratanie nehnuteľností vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery žalovaného.
22. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej potom súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).