Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-151-2020.pdf
PDF · 72.25 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/151/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., XXX XX Radzovce., o vymoženie 2.483,31 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 5, 949 01 Nitra, pod sp.zn. EX 6235/2013, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec sp.zn. 9Er/964/2013-14 zo dňa 17. septembra 2020, takto
rozhodol:
Odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom pod sp.zn. EX 6235/2013 zastavil a povinnému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi trovy exekúcie vo výške 42,95 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 14.12.2017 bol súdu prvej inštancie prostredníctvom súdneho exekútora doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu, že po začatí exekučného konania dňa 23.11.2017 bol oprávnenému doručený doklad preukazujúci poistenie povinného v inom členskom štáte, a to od 02.02.2009. V zmysle uvedených skutočností bolo rozhodnutie VN 1325329713 zo dňa 10.07.2013, exekučný titul, po začatí exekúcie zrušené podľa § 17a ods. 8 zákona o zdravotnom poistení, t.j. z vlastného podnetu oprávneného. Nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo neúčinným, súd prvej inštancie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
3. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 196, § 197 ods. 1 a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov. So zreteľom na to, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením povinného, nakoľko rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa po začatí exekúcie stalo neúčinným, avšak z titulu nesplnenia si povinností povinným, ktoré vyplývajú povinnému zo zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súd prvej inštancie uložil povinnému, aby nahradil súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 42,95 Eur.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým exekúciu zastavil, podal odvolanie súdny exekútor. Odvolanie odôvodnil tým, že mal za to, že súd nebude rozhodovať o podnetoch súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podaných na základe dôvodov podľa Exekučného poriadku, ktoré mali vzniknúť do 31.12.2019 a o ktorých súd doposiaľ nerozhodol. Na predmetné exekučné konanie
bol aplikovaný zákon č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) v znení účinnom od 01.01.2020, nakoľko sa jedná o tzv. „starú exekúciu“. Stará exekúcia bola uplynutím rozhodnej doby ex lege zastavená. Z uvedeného dôvodu súd nemôže opätovne zastaviť už zastavenú exekúciu. Tento záver je plne v súlade s princípom právnej istoty a zákazom retroaktivity, ako aj so vzťahom uvedených právnych predpisov. Uviedol, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 18.05.2020, teda štyri mesiace pred vydaním napadnutého uznesenia. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo oprávnenému doručené dňa 05.03.2020 a oprávnený v zákonom stanovenej lehote nepodal proti tomuto upovedomeniu námietky. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu.
5. K odvolaniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený. Vo vyjadrení uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne. Potvrdil, skutočnosť, že nepodal proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie námietky, avšak mal za to, že samotné nepodanie námietok je len procesným právom oprávneného. Žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť v celom rozsahu.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) dospel k záveru, že odvolanie proti napadnutému uzneseniu bolo podané neoprávnenou osobou, a preto podľa § 386 písm. b) CSP odvolanie súdneho exekútora odmietol.
7. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
9. Podľa ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
10. Z citovaného ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že účastníkmi exekučného konania sú len oprávnený a povinný a iné osoby len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva Exekučný poriadok. Súdnemu exekútorovi zákon postavenie účastníka exekučného konania priznáva len v prípade, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie. V danom prípade súdny exekútor podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, a preto súdny exekútor nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemal inú možnosť, ako odvolanie súdneho exekútora proti napadnutému uzneseniu podľa ust. § 386 písm. b) CSP odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
11. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).