Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8CoCsp-9-2020.pdf
PDF · 103.19 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX.augusta XXX/X, XXX XX H., o zaplatenie 707,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 6Csp/68/2019-58 zo dňa 15. novembra 2019, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Stranám sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalobu zamieta .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.“
2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením § 52 ods. 1, 2, 3, 5, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1 a 2, § 54a, § 100 ods. 1 a 2, § 101, § 103, § 565, § 879v zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“).
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.4.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia 707,82 eur s úrokmi vo výške 22 % ročne zo sumy 579,02 eur od 4.5.2016 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 667,82 eur od 4.5.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je právnym nástupcom spoločnosti CETELEM Slovensko a.s., ktorá so žalovaným uzavrela dňa 22.5.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Ďalej uviedol, že obsahom úverovej zmluvy bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 664,79 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 20 mesačných splátok vo výške 42,33 eur, so splatnosťou prvej splátky 15.6.2015. Podľa bodu 1.4. Časti 1. Úverovej zmluvy žalovaný súhlasil s tým, aby Cetelem
poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý žalovanému predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Na základe tohto súhlasu Cetelem poskytol žalovanému úver tak, že dňa 27.5.2015 uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu, čo potvrdzuje Výpis z úverového účtu žalovaného. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Ku dňu podania žaloby uhradil časť dlžnej sumy vo výške 126,99 eur. V dôsledku neplnenie dohodnutých splátok zo strany žalovaného Cetelem vyhlásil dňa 3.5.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný podľa žalobcu k dnešnému dňu neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 707,82 eur (579,02 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 69,44 eur z titulu dlžných úrokov z úveru; 48,56 eur z titulu dlžného poistného z úveru, 0,80 eur z titulu dlžných poplatkov za vedenie účtu; 40 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Okrem toho žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 22,00 % ročne zo sumy 579,02 eur od 4.5.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 667,82 eur od 4.5.2016 do zaplatenia.
4. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 5.8.2019, avšak k tejto sa nevyjadril.
5. Výzvou zo dňa 25.6.2019 súd vyzval žalobcu postupom podľa § 138 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) na späťvzatie žaloby vzhľadom na právny názor súdu o premlčaní žalovaného nároku podľa § 101 a 103 C.s.p. druhá veta - ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Na premlčanie práva v spotrebiteľských veciach súd prihliada v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018 z úradnej povinnosti.
6. Na výzvu súdu žalobca v podaní zo dňa 21.10.2019 uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu, že jeho nárok je premlčaný ani s názorom, že premlčacia doba by mala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Žalobca dňa 3.5.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Nasledujúci deň, t.j. 4.5.2016 mohol žalobca svoje právo vykonať prvý raz a žaloba bola podaná na súd dňa 25.4.2019, teda v zákonom stanovenej lehote.
7. Súd I. inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 22.5.2015 uzatvorili žalobca CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, ktorého právnym nástupcom sa z dôvodu cezhraničného zlúčenia stala spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzsko, a žalovaný Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej aj „zmluva 1“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver na nákup spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve, za ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 20 mesačných splátkach vo výške 42,33 eur so splatnosťou prvej splátky 15.6.2015. Podľa článku 3. bodu 3.1. časť 3. spoločných ustanovení zmluvy k zmluve o spotrebiteľskom úvere a zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere v prípade ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas, ak klient poskytol Cetelemu nepravdivé údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/ku klienta začaté exekučné konanie, ak klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie záväzky voči Cetelemu alebo iným veriteľom, je Cetelem oprávnený podľa písm. A - vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti; písm. B - odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere s okamžitou platnosťou; písm. C - vypovedať zmluvu o spotrebiteľskom úvere výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť v 1. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola klientovi výpoveď zaslaná; písm. D - pozastaviť ďalšie čerpanie úveru.
8. Z nerozporovaných skutkových tvrdení žalobcu, že predmetný spotrebiteľský úver v prospech žalovaného bol vyplatený dňa 27.5.2015 a doposiaľ boli titulom splátok úveru realizované úhrady vo výške 126,99 eur. Žalobca listom zo dňa 11.5.2016 oznámil žalovanému, že ku dnu 3.5.2016 sa jeho záväzok stal splatný v celom rozsahu. Z výpisu z úverového účtu plynie, že žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa 15.9.2015 a následne so splátkami splatnými dňa 15.10.2015, 15.11.2015, 15.12.2015, 15.1.2016, 15.2.2016, 15.3.2016, 15.4.2016. Z obsahu spisu mal súd I. inštancie v prejednávanej veci za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 664,79 eur, z ktorého žalovaný zaplatil 126,99 eur.
9. Zo žalobcom predloženého prehľadu splátok a úhrad k zmluve o pôžičke súd zistil, že právny predchodca žalobcu predpísal žalovanému splátky v sume 42,33 eur, pričom žalovaný sa dostal do
omeškania pred vyhlásením okamžitej splatnosti pôžičky minimálne so splátkami splatnými 15.9.2015, 15.10.2015, 15.11.2015, 15.12.2015, 15.1.2016, 15.2.2016, 15.3.2016, 15.4.2016, čo plynie z výpisu z úverového účtu.
10. Vzhľadom na začatie konania dňa 25.4.2019 (doručenie žaloby) po nadobudnutí účinnosti zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (5.12.2018), bolo v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka v spojení s vyššie citovaným § 879v Občianskeho zákonníka povinnosťou súdu ex offo skúmať, či v danom prípade žalobca, resp. pôvodný žalobca uplatnil na súde pohľadávku vyplývajúcu zo spotrebiteľského vzťahu predtým, ako došlo k jej premlčaniu). Uvedené jasne potvrdzuje zámer zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu č. 348/20018 Z. z., z ktorej vyplýva, že prijatá právna úprava zavádza osobitnú úpravu uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv v reakcii na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60, zo dňa 7. februára 2018. Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy považuje zákonodarca za opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany podporovať vynucovanie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku, ale vytvorenie priestoru pre to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia napríklad v tom, že už nebude disponovať dôkazmi. Zároveň sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr. Táto právna úprava sa z dôvodu predchádzania prípadnej nerovnosti vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, t.j. na spotrebiteľa aj na dodávateľa.
11. Ustanovenie § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka je na zosplatnenie spotrebiteľského úveru aplikovateľné v intenciách § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje lex specialis v tom zmysle, že veriteľ je časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie, ktoré musí uplatniť podľa § 565 Občianskeho zákonníka najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, t.j. po splátke, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá (teda pre ktorú k zosplatneniu dochádza). Lehota na doručenie upozornenia spotrebiteľovi nie kratšia ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nemusí bez ďalšieho začať plynúť až po tom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace. Zo skutkových okolností prípadu (žalobcom predložený prehľad splátok a úhrad k úveru poskytnutému žalovaného) vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou 15.9.2015 a rovnako tak aj s nasledujúcimi splátkami splatnými 15.10.2015, 15.11.2015, 15.12.2015, 15.1.2016, 15.2.2016, 15.3.2016, 15.4.2016. Žalovanému bola právnym predchodcom žalobcu zasielaná výzva so žiadosťou o úhradu dlžnej sumy, v opačnom prípade žalobca úver zosplatní. K jednostrannému zosplatneniu úveru právnym predchodcom žalobcu podľa tvrdení žalobcu došlo 3.5.2016, kedy musel byť žalovaný v omeškaní najmenej 3 mesiace, a to so splátkou splatnou 15.9.2015, resp. prípadne so splátkami splatnými 15.10.2015, 15.11.2015, 15.12.2015, 15.1.2016 a v lehote na platné uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka.
12. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Keďže § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní tri mesiace tou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka. Prednosť má teda právna úprava zakotvená v druhej vete §-u 103 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej je počiatok plynutia premlčacej doby viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala. Aplikácia § 101 Občianskeho zákonníka bude potom vo vzťahu k druhej vete § 103 Občianskeho zákonníka namieste, len pokiaľ sa jedná o dĺžku premlčacej doby (3 roky), nakoľko ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka inú
úpravu ohľadne dĺžky premlčacej doby neustanovuje. Premlčacia lehota v zmysle druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka teda začala plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a pre ktorú k zosplatneniu došlo (teda zosplatnenie spotrebiteľského úveru vyvolala), teda v danom prípade 15.9.2015, prípadne aj so splátkami splatnými 15.10.2015, 15.11.2015, 15.12.2015, 15.1.2016 a uplynula najneskôr dňa 15.4.2016. Pokiaľ žalobca doručil na súd žalobu až 25.4.2019, potom je potrebné konštatovať, že v danom prípade žalobca v konaní uplatňuje premlčané právo, ktorého vymáhaniu bráni § 54a Občianskeho zákonníka a v súdnom konaní ho preto nemožno priznať. Na základe tohto záveru súdu bola žaloba súdom zamietnutá pre jej nedôvodnosť, vzhľadom k čomu bolo nadbytočné ďalej sa podrobne zaoberať posudzovaním náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Na podporu svojej argumentácie súd I. inštancie odkázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/84/2019.
13. Výrok o trovách konania odôvodnil čl. 4 a čl. 17 C.s.p a ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2, C.s.p..
14. Proti rozsudku súdu I. inštancie v rozsahu sumy 465,63 eur s príslušenstvom podal odvolanie žalobca včas. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu I. inštancie v napadnutej časti a vrátil vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si žalobca uplatnil trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške 27,50 eur a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 51,60 eur. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. Žalobca v odvolaní uviedol, že v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 3.5.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok z úverovej zmluvy nemožno priznať z dôvodu premlčania práva žalobcu v celom rozsahu vzhľadom na právnu úpravu § 103, § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
16. Žalobca upozornil, že súd I. inštancie sa nedostatočne zaoberal splnením podmienok upravených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd I. inštancie nemohol mať za preukázané upozornenie žalovaného ako spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky. V prípade nepreukázania splnenia podmienok na mimoriadne zosplatnenie dlhu tak súd nemohol mať dokázané, že by došlo k splatnosti celého dlhu z dôvodu neuhradenia mesačnej splátky splatnej k 15.09.2015, a že od toho dátumu by mala plynúť trojročná premlčacia doba. Žalobný návrh bol doručený súdu I. inštancie dňa 25.04.2019, v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka si žalobca uplatnil svoj nárok v zákonnej trojročnej premlčacej dobe minimálne v rozsahu splatných splátok ku dňu 15.05.2016 až 15.01.2017, t.j. v rozsahu 465,53 eur s príslušenstvom.
17. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
18. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
19. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
20. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby je potrebné poukázať na to, že možnosť predčasného zosplatnenia úveru je právne upravená v ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
21. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka teda umožňuje veriteľovi uplatňovať si voči dlžníkovi celú pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona.
22. V prípade, ak veriteľ svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka využije, vyhlásenie predčasnej splatnosti má významné právne následky. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka je zaradené do ôsmej časti, hlavy I., oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik záväzkov. Právny predchodca žalobcu oprávnenie vyplývajúcemu z ust.§ 565 Občianskeho zákonníka využil, čím spôsobil zánik povinnosti žalovaného splácať poskytnutý úver v dohodnutých splátkach.
23. Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, pre posúdenie jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo potrebné zohľadniť aj špeciálne ustanovenie k ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. V zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o splnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr v lehote po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota 3 mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom.
24. Ust. § 565 Občianskeho zákonníka ako aj ust. § 53 ods. 9 tohto právneho predpisu upravujú len zákonné podmienky zosplatnenia celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splatnej splátky. Samy o sebe nemajú vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby. Tento je právne upravený v ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z tohto ustanovenia vôbec nevyplýva, aby počiatok plynutia premlčacej doby mal nastať až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní s prihliadnutím a zohľadnením aj uplynutia 15 dňovej lehoty od upozornenia spotrebiteľa na úmysel veriteľa jeho dlh zosplatniť pre nezaplatenie splátky.
25. Z výpisu z úverového účtu žalovaného (č.l. 25 spisu) vyplýva, že žalovaný neuhradením mesačnej splátky splatnej 15.09.2015 a nasledujúcimi sa dostal do omeškania so splácaním predmetného úveru. Podaním zo dňa 11.05.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 03.05.2016.
26. Zo žalobného návrhu žalobcu ako aj z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX (č.l. 26) vyplýva, že žalovaný ani po opakovaných výzvach na úhradu poskytnutý úver nesplácal riadne a včas, a teda právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 3.5.2016. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namieta skutočnosť, že súd I. inštancie nedostatočne vyhodnotil splnenie podmienok ( § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) odvolací súd má za to, že sám žalobca vo svojich podaniach doručených súdu uviedol, že žalovaného opakovane vyzýval predžalobnými výzvami na plnenie dlhu riadne a včas. Napokon v konaní pred súdom I. inštancie ani toto tvrdenie žalobcu sporné nebolo.
27. Súd I. inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že „Premlčacia lehota v zmysle druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka teda začala plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a pre ktorú k zosplatneniu došlo (teda zosplatnenie spotrebiteľského úveru vyvolala), teda v danom prípade 15.9.2015, prípadne aj so splátkami splatnými 15.10.2015, 15.11.2015, 15.12.2015, 15.1.2016 a uplynula najneskôr dňa 15.4.2016.“
28. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.05.2015 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vyplýva dohodnutá splatnosť mesačnej splátky k 15. dňu v mesiaci. Podľa
názoru odvolacieho súdu súd I. inštancie nesprávne posúdil splátku pre nezaplatenie ktorej došlo k zosplatneniu celého úveru. S poukazom na ust. § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru tak bezpochyby došlo pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.01.2016. Odo dňa zročnosti tejto nesplnenej splátky začala plynúť premlčacia doba pre celý zosplatnený dlh. Žalovaný sa nezaplatením splátky splatnej dňa 15.01.2016 riadne a včas dostal do omeškania a od tohto dňa začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť zostatku dlhu žalovaného s prihliadnutím na zosplatnenie úveru. Trojročná premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka tak uplynula dňa 15.01.2019. Keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 25.04.2019, teda oneskorene, žalobcovi nebolo možné takto premlčané právo priznať (§ 100 Občianskeho zákonníka).
29. Niet preto dôvodu ani na strane odvolacieho súdu prijať iný záver, ako prijal súd I. inštancie a s týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje. Súd I. inštancie vec správne právne posúdil, aj keď nesprávne vyhodnotil splátku ( § 565 v spojení s § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka), pre nezaplatenie ktorej sa stal zročným celý dlh. Toto posúdenie však nič nemení na skutočnosti, že žalobca podal žalobu oneskorene, po uplynutí premlčacej doby.
30. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
31. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že úspešnému žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).