Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/83/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: Investičná Správcovská s.r.o. Popradská 56, 040 01 Košice, IČO: 44 484 011, právne zastúpeného: JUDr. Tomáš Sisák, advokátska kancelária, Hroncova 1, 040 01 Košice, IČO: 52405796, proti žalovaným: v 1.rade/ A.. B. D., Š. XXX/ X, XXX XX N. H. R., P.: XXXXXXXX, právne zastúpeného: JUDr. Igor Varga, advokát, Hviezdoslavova 1234/4, 075 01 Trebišov, IČO: 35561840 v 2.rade/ C. D., Q.. S., H.. X.XX.XXXX, C. K. X. Z. XX, N. H. R., o zaplatenie 100.000,- eur s prísl. o nariadenie zabezpečovacieho nariadenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -166 zo dňa 4.8.2020, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že právny zástupca žalobcu sa podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 9.7.2020, po začatí konania, domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v tomto rozsahu: „Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriaďuje v prospech žalobcu záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného 1/ a žalovanej 2/ zapísaných na liste vlastníctva LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie N. H. R., obec: N. H. R., okres: N. H. R., a to: dom súp. číslo XXX postavený na parcele č. XXXX/., pozemok parcela registra “L.“ č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1074 m2, pozemok parcela registra “L.“ č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 269 m2, pozemok parcela registra “L.“ č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2, pozemok parcela registra “L.“ č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, pozemok parcela registra “L.“ č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 m2 v podiele 1/1 na zabezpečenie pohľadávky žalobcu proti žalovanému 1/ vo výške 100.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 10.7.2018 do zaplatenia“. Zároveň si žiadal priznať náhradu trov konania voči žalovaným v plnom rozsahu.

3. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia právny zástupca žalobcu predložil výtlačok z realitných kancelárií ohľadne predaja nehnuteľností s uvedením ich ceny v počte 5 nehnuteľností a výpis z listu vlastníctva č. XXXX okres N. H. R., k.ú. N. H. R., zo dňa 6.7.2020, podľa ktorého vlastníkmi nehnuteľností dom súp. číslo XXX postavený na parcele č. XXXX/X, pozemok parcela registra “L.“ č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1074 m2, pozemok parcela registra “L.“ č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 269 m2, pozemok parcela registra “L.“ č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 19 m2, pozemok parcela registra “L.“ č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, a pozemok parcela registra “L.“ č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 m2 sú žalovaní 1/ a 2/ v pomere 1/1.

4. Bez výzvy súdu na podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia reagoval právny zástupca žalovaného podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 10.7.2020, v ktorom uviedol, že dňa 9.7.2020 bol do elektronického súdneho spisu zaevidovaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Napriek tomu, že žalovanému nebol oficiálne doručený a nebola mu doručená výzva na vyjadrenie, vyjadril sa k tomuto návrhu, a to tak, že žalobca sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia domáha z dôvodu, že sú splnené podmienky dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca svoj záver odôvodňuje skutočnosťou, že žalovaný neeviduje tento záväzok v účtovníctve, a tak vzbudzuje dôvodnú obavu, že aj pre skutočnosť, že nejde o bežnú sumu jednoducho vymožiteľnú. Uviedol, že skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie sú rozhodujúce, ktoré by odôvodňovali neodkladnú úpravu pomerov. Návrh žalobcu je skôr doplnením rozhodnutia súdu prvej inštancie o skutočnosti. V podanom návrhu žalobca opisuje priebeh konania pred súdom prvej inštancie a spochybňuje obranu žalovaného, ktorá súvisí s vecou a nie s nariadením neodkladného opatrenia. Zároveň namietal vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sa má týkať aj jeho manželky, nakoľko predmetná vec sa týka iba advokáta s identifikačným číslom. Nehnuteľnosť, ktorú navrhuje zabezpečiť záložným právom nie je nehnuteľnosťou advokáta s identifikačným číslom a žalovaná 2/ nie je účastníkom konania vo veci samej. Ak by mal žalovaný 1/ dôvodnú obavu, resp. ak by nevrátil skutočne fyzicky peniaze žalobcovi, určite už dnes nebol vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti alebo iného majetku. Žalovaný 1/ má dostatok majetku aj na prípadné uspokojenie rozhodnutia súdu. Ďalším účelom návrhu je, aby si žalovaný 1/ nemohol zobrať prípadnú pôžičku, ktorú by založil predmetnou nehnuteľnosťou. Ďalej poukázal na to, že hodnota nehnuteľnosti žalovaných má hodnotu vyše 250.000,- eur. Počas trvania doby sporu, viac ako 2 roky žalovaný 1/ žiadnym spôsobom neznižoval svoj majetok a okrem toho má žalovaný 1/ množstvo ďalšieho hnuteľného majetku, stabilné zmluvy s klientmi, nehnuteľnosti v S. a poberá starobný dôchodok. Neexistuje žiadna dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia by žalovanému 1/ bola spôsobená škoda, aby si napríklad mohol požičať načas finančné prostriedky za účelom zabezpečenia si svojho plnenia. Na záver dodal, že najdôležitejšou skutočnosťou pre podanie takéhoto návrhu je to, že dosiahnutím zriadenia záložného práva pre prípad úspechu vo veci neodkladne podá návrh na svoju súkromnú dražobnú spoločnosť, ktorá úmyselne zníži cenu a v 2. kole za 50 % ceny predá spriaznenej osobe nehnuteľnosť. Vydaním tohto zabezpečovacieho opatrenia je veľký predpoklad, že žalovanému 1/ by vznikla veľká škoda. Preto mal zato, že predmetný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný.

5. Aplikujúc ustanovenia , , , , , , a všetko (ďalej len „“) a súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou vo veci samej voči žalovanému domáhal vrátenia zálohy, ktorá mala mu byť poskytnutá dňa 6.6.2018 v zmysle Zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzavretej medzi účastníkmi konania z dôvodu, že neboli naplnené podmienky na vyplatenie odmeny v plnej výške podľa zmluvy. V konaní medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že nedošlo k naplneniu podmienok podľa bodu 4.1. predmetnej zmluvy, a že došlo aj k poskytnutiu zálohy vo výške 100.000,- eur. Spornou medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či došlo k vráteniu predmetnej zálohy. O uvedenom nároku rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 1.7.2020, a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 100.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 10.7.2018 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady súd rozhodne samostatným uznesením.

6. Po vydaní rozhodnutia vo veci samej žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý odôvodnil tým, že na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. N. H. R. sú žalovaní evidovaní ako vlastníci predmetných nehnuteľností a žalobca má obavu z dôvodu ohrozenia exekúcie. Žalobca poukázal na správanie sa žalovaného l/ v samotnom konaní, ktorý popiera dôvodnosť nároku a na obavu z dôvodu, že žalovaná pohľadávka je vysoká. Ďalej doplnil, že žalovaný l/ neeviduje pohľadávku vo svojom účtovníctve, čo vzbudzuje obavu, že exekúcia bude ohrozená.

7. K podmienke osvedčenia obavy, že exekúcia bude ohrozená, žalovaný 1/ uviedol, že neuskutočňuje žiadne úkony, v dôsledku ktorých by znižoval (zmenšoval) hodnotu svojho exekvovateľného majetku.

8. Tvrdenie žalobcu, že sledovaný účel zabezpečenie splatnej pohľadávky je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, vyplýva zo zákonných ustanovení. Táto skutočnosť však nemení na potrebe existencie zákonných predpokladov, za splnenia ktorých možno zabezpečovacie opatrenie nariadiť. Žalobca domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť,

že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcom nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Samotné tvrdenia žalobcu, ktorými odôvodňoval nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčujú naliehavosť potreby požadovanej predbežnej úpravy a nepreukazujú skutočnosť, že by v danom prípade existovala obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neposkytol súdu prvej inštancie dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Žalobca nepreukázal, že žalovaní 1/ a 2/ sa zbavujú svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty a skutočnosť, že žalovaný 1/ popieral pohľadávku v konaní, nezaevidoval ju v účtovníctve a samotná výška pohľadávky nie je zákonným dôvodom, a to obava o ohrozenie exekúcie.

9. Keďže žalobca nepreukázal, že by žalovaní 1/ a 2/ robili také úkony, ktorými by zmenšovali rozsah svojho majetku, z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť obavu z ohrozenia exekúcie, nie je podľa súdu prvej inštancie možné poskytnutie procesnej prevencie súdom. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena okresný súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

10. V súlade s vyššie citovaným ustanovením bude o nároku na náhradu trov konania rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa skončí konanie vo veci samej, nakoľko rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí ( a contrario). Rozhodnutím vo veci samej bude rozhodnutie druhoinštančného súdu, ktorý bude rozhodovať o odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie.

11. Proti tomuto uzneseniu ako celku podal žalobca včas odvolanie, v ktorom uviedol, že neobsahuje legálnu definíciu obavy z ohrozenia exekúcie. Súd podľa žalobcu nad rozsah zákonnej úpravy vyvodil, že na preukázanie tejto obavy je nutné, aby žalobca preukázal, že žalovaní robia faktické úkony k zmenšeniu ich majetku a túto skutočnosť prezentoval ako jediný prípustný dôvod preukazujúci obavu z ohrozenia exekúcie. Podľa žalobcu súd nedôvodne od žalobcu požaduje predloženie dôkazov o tom, že žalovaní sa zbavujú svojho majetku. Táto požiadavka súdu nemá oporu v normatívnej úprave . Podľa názoru žalobcu je možné obavu z ohrozenia exekúcie preukázať aj inými skutočnosťami než tými, ktoré vymedzil súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia. Obava, že exekúcia bude ohrozená je daná podľa názoru žalobcu aj vtedy, keď možno dôvodne predpokladať, že rozhodnutie bude možné vykonať len s ťažkosťami, keď v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca podľa svojho tvrdenia popísal skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená a v celom rozsahu zotrváva na svojom návrhu v jeho odôvodnení.

12. V konečnom dôsledku podľa žalobcu obavu z ohrozenia exekúcie potvrdil aj samotný žalovaný vo svojom stanovisku, ktoré doručil súdu z vlastnej iniciatívy, teda hneď na ďalší deň po doručený návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Na jednej strane žalovaný tvrdí, že má dostatok majetok na prípadné uspokojenie žalobcu, podľa rozsudku však na druhej strane tvrdí, že si bude musieť zobrať pôžičku a v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nebude môcť predmetnou nehnuteľnosťou ručiť. V bode 13 svojho stanoviska žalovaný opätovne poukazuje na to, že má množstvo hnuteľného majetku, stabilné zmluvy s klientmi, nehnuteľnosti v Prešove a poberá starobný dôchodok. Naproti tomu v bode 14 žalovaný tvrdí, že prípadným vydaním zabezpečovacieho opatrenia môže byť spôsobená škoda, aby si mohol napríklad načas požičať finančné prostriedky na splnenie svojho záväzku voči žalovanému. Z uvedených tvrdení teda podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný nedisponuje finančnou hotovosťou, ktorou by mohol splniť svoj záväzok voči žalobcovi, keď si už teraz plánuje peniaze požičať.

13. Obava žalobcu z ohrozenia exekúcie sa v konečnom dôsledku potvrdila a preukázala najmä na pojednávaní dňa 21.2.2020, kedy žalovaný výslovne potvrdil, že finančné prostriedky, ktoré prijal od žalobcu vôbec nevedie v účtovníctve a ani v kontrolných výkazoch DPH. Z prijatej platby dokonca ani neodviedol DPH v príslušnej výške, a to napriek tomu, že je registrovaným platcom DPH. Finančné

prostriedky žalobcu u žalovaného teda účtovne neexistujú a ich vymoženie je už samo o sebe ohrozené. Pokiaľ žalovaný postupuje rovnako aj pri zastupovaní ostatných svojich klientov a prijíma platby v hotovosti bez toho, aby ich riadne zaúčtoval a odviedol z nich DPH, tak je dôvodná obava žalobcu, že jeho pohľadávku priznanú rozsudkom súdu nebude možné priamo vôbec vymôcť. Navrhované zabezpečovacie opatrenie za daného stavu podľa žalobcu je jediným dôvodom, ktorým si žalobca môže zachrániť a zabezpečiť svoj nárok, ktorý je v tomto štádiu konania riadne osvedčený a nepochybne daný. Z tvrdení žalovaného, ktoré učinil počas tohto sporu, je nepochybné, že svoj záväzok voči žalobcovi odmieta dobrovoľne splniť a nemá dostatok finančných prostriedkov, aby prijatú zálohu vo výške 100.000,- eur vrátil.

14. Z uvedených dôvodov žalobca trval na podanom odvolaní a žiadal odvolací súd, aby podľa napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovie.

15. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

16. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach v dôvodoch podaného odvolania podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a podľa v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

17. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

18. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne opraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložne právo sa zriadi vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

20. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

21. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení, čo je odôvodnené v príbuznosti oboch inštitútov, ktoré oba slúžia na zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu pre prípad, že by mohla byť exekúcia ohrozená. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby bolo osvedčené také správanie žalovaného, ktoré môže zakladať odôvodnenú hrozbu zmarenia výkonu exekúcie uplatňovanej pohľadávky.

22. Hoci z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné, je podľa odvolacieho súdu nutné, aby bola osvedčená existencia reálnej obavy, že prípadná exekúcia v prípade, ak bude žalobca v konaní vo veci samej úspešný, bude ohrozená. Zároveň musia byť splnené predpoklady na zriadenie záložného práva v zmysle a nasl. . Inštitút zabezpečovacieho opatrenia je na mieste použiť s cieľom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa, ak tento v návrhu preukáže, že je tu dôvodná hrozba zmarenia exekúcie.

23. Žalobca v podanom odvolaní argumentuje tým, že na preukázanie obavy z možného ohrozenia exekúcie nie je nutné, aby preukázal, že žalovaní robia faktické úkony k zmenšeniu ich majetku. Uvedené tvrdenie žalobcu je správne, ale musí byť osvedčená tak, ako uviedol odvolací súd vyššie existencia reálnej obavy, že prípadná exekúcia v prípade, ak by bol žalobca v konaní vo veci samej úspešný, bude ohrozená, k čomu však v prejednávanej veci nedošlo. Tak, ako to vyplýva aj z predloženého listu vlastníctva, ako aj z tvrdení samotného žalovaného 1/, tento vlastní viaceré nehnuteľnosti nachádzajúce

sa v katastrálnych územiach N. H. R. B. S., poberá starobný dôchodok a naviac vykonáva advokátsku prax, preto nie je možné dôvodne predpokladať, že rozhodnutie bude možné vykonať len s ťažkosťami v prípade, ak žalobca bude v konaní vo veci samej úspešný. Na tom nič nemení ani tvrdenie žalovaného 1/, že si bude musieť zobrať pôžičku v prípade, ak bude žalobca v konaní vo veci samej úspešný, keď je nepochybné, že žalovaný 1/ nedisponuje v hotovosti takouto finančnou sumou (100.000,- eur spolu s úrokmi a trovami konania), ale samotná skutočnosť, že jeho finančná likvidita nedosahuje túto čiastku, nespôsobuje obavu, že prípadná exekúcia bude neúspešná už len vzhľadom k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam žalovaného 1/ a jeho pravidelnému mesačnému príjmu z titulu poberania dôchodku, ako aj z titulu výkonu advokátskej praxe. Aj keď výšku uplatnenej pohľadávky nemožno v žiadnom prípade považovať za zanedbateľnú, exekúcia nehnuteľností je len jednou z foriem exekúcie v prípade, ak by žalovaný 1/ ako povinný odmietol dobrovoľne plniť a je výlučne na úvahe súdneho exekútora akou formou vykoná exekúciu vzhľadom na formu a rozmanitosť majetku žalovaného a aký spôsob núteného výkonu zvolí. V danom prípade je podstatná existencia takého majetku bez ohľadu na jeho formu.

24. Odvolací súd zároveň podotýka, že existencia finančnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa je zatiaľ sporná, aj keď už bolo o nej rozhodnuté, avšak toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, a preto ju nie je vhodné zabezpečiť vydaním zabezpečovacieho opatrenia, keď za tohto stavu pri absencii iných okolností, ktoré by mohli nasvedčovať tomu, že žalovaný 1/ sa s cieľom zmariť prípadnú exekúciu pohľadávky zbavuje svojho majetku, samo o sebe splnenie zákonom stanovených predpokladov pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia nezakladá.

25. Zároveň treba zdôrazniť, že v konaní neboli preukázané žiadne také úkony žalovaného 1/, ktoré by mohli založiť existenciu hrozby zmarenia exekúcie s tým, že je nevyhnutné, aby tieto úkony mali s vymáhanou pohľadávkou priamu vecnú súvislosť, a teda je nevyhnutné, aby išlo o také správanie dlžníka (žalovaného 1/), ktoré možno (aspoň určitou mierou pravdepodobnosti) považovať za reakciu dlžníka na vznik, prípadne aspoň blížiacu sa splatnosť predmetnej pohľadávky. To však v danom prípade z obsahu spisu a ani z tvrdení strán sporu nevyplýva.

26. S prejednávanou vecou ohľadne zabezpečovacieho opatrenia podľa názoru súdu prvej inštancie nijako nesúvisí to, či a ako žalovaný 1/ túto pohľadávku žalobcu eviduje vo svojom účtovníctve, respektíve konkrétnych výkazov DPH, respektíve, či z prijatej platby odviedol DPH. Je potrebné poukázať, že žalovaný 1/ túto pohľadávku žalobcu v celosti popiera a teda ju logicky ani nemôže evidovať vo svojom účtovníctve. Samotná skutočnosť, že tieto prostriedky žalobcu u žalovaného 1/ účtovne neexistujú, nespôsobuje tak, ako to tvrdil žalobca ohrozenie ich vymoženia s tým, že takéto konanie nemá na rozdiel od tvrdenia žalobcu negatívny vplyv na majetkové pomery žalovaného 1/.

27. Naviac je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáha tohto nariadenia aj vo vzťahu k žalovanej 2/ a na majetok, ktorý je v spoluvlastníctve aj žalovanej 2/, ktorá však nie je účastníčkou konania vo veci samej (vo vzťahu k nej sa žalobca nedomáha vrátenia poskytnutej zálohy s príslušenstvom), a preto v prípade, ak by súd nariadil toto zabezpečovacie opatrenie formou zriadenia záložného práva, ktorého spoluvlastníčkou je aj žalovaná 2/, neprimerane by tým zasiahol do majetkových práv žalovanej 2/, a takýto zásah do práv tejto dotknutej osoby by bol neprimeraný k žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv.

28. Po posúdení všetkých relevantných skutočností na základe obsahu spisu dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že v preskúmavanej veci neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto uznesenie, ktorým súd prvej inštancie podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, ako vecne správny potvrdil ( ).

29. O nároku o náhradu trov tohto odvolacieho konania a o ich výške rozhodne v súlade s súd prvej inštancie v zmysle , .

30. Neuniklo odvolaciemu súdu, že súd prvej inštancie opomenul v záhlaví svojho rozhodnutia uviesť ako žalovanú 2/ C. D., Q. S. tak, ako to uviedol vo uviedol vo svojom návrhu na jeho nariadenie žalobca, preto bude úlohou súdu prvej inštancie opraviť túto zrejmú nesprávnosť - chybu v písaní.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).