Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_3Er-294-2015.pdf
PDF · 77.17 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/294/2015
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, pr. zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: JUDr. Ivana Orosová, so sídlom kancelárie Masarykova 10, 080 01 Prešov, správcovi konkurznej podstaty úpadcu E. Y., nar. XX.X.XXXX, J. XXX/XX, XXX XX G. o vymoženie sumy 204,87 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd v konaní p o k r a č u j e s právnym nástupcom oprávneného - BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:47 967 692.
II. Súd z a s t a v u j e exekučné konanie.
III. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
IV. Súd p r i z n á v a trovy exekučného konania súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Brožinovi, Exekútorský úrad Svidník, Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník vo výške 3,96 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 12.5.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 15. 3. 2015 a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s., spisová značka PC-B/0313/0082 zo dňa 21.2.2014. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 204,87 eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi vydané nebolo.
2. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že došlo k zlúčeniu spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., v čoho dôsledku táto spoločnosť zanikla zlúčením bez likvidácie. Jej univerzálnym právnym nástupcom sa stala spoločnosť - BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:47 967 692, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I.
3. Podľa § 64 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vyššie citované zákonné ustanovenie súd I. výrokom rozhodol o pokračovaní konania s právnym nástupcom oprávneného.
5. V priebehu konania súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. konkurze a reštrukturalizácii. Súčasne si uplatnil trovy exekúcie vo výške 43,79 eur.
6. Súd po preskúmaní návrhu exekútora zistil, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 5OdK/553/2019 zo dňa 26.7.2019 vyhlásený konkurz.
7. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
8. Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
9. Podľa § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
10. Súd konštatuje, že pohľadávka priznaná exekučným titulom, ktorý je podkladom predmetnej exekúcie, vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz a nepatrí medzi pohľadávky, ktoré sú oddlžením nedotknuté, preto ide o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov). Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení je tu dôvod na zastavenie exekučného konania. Nakoľko zákonodarca zvolil pri oddlžovaní fyzických osôb úpravu, ktorá hovorí o zastavení exekučného konania, súd vydá rozhodnutie o zastavení. K zastaveniu exekučného konania teda nedochádza ex lege ako je to pri konkurze na právnickú osobu, ale je potrebné vydať uznesenie o zastavení exekučného konania. Exekučný súd preto s poukazom na § 57 ods. 2 EP, v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii rozhodol o zastavení exekučného konania.
11. Keďže účastníkom exekučného konania nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, súd rozhodol o trovách konania v súlade s § 256 CSP (a contrario) tak, že im náhradu trov konania nepriznal.
12. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 47 ods. 3 EP ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
14. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom od 1. 6. 2014, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa § 203 ods. 3 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
16. O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § 47 ods. 3, § 203 ods. 3 EP a v súlade s § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 3,96 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
17. Súd nespochybňuje skutočnosť, že výkon exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci a že exekútorovi patrí za túto činnosť odmena a náhrada hotových výdavkov. Na druhej strane je potrebné uviesť, že tieto nároky musia byť v súlade s ustanoveniami EP a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a exekútor musí zároveň preukázať vynaloženie hotových výdavkov. Zároveň je pritom potrebné rozlišovať dva časové momenty, a to začatie exekučného konania a moment udelenia poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie začína doručením návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi. Až doručením poverenia na vykonanie exekúcie však môže exekútor začať vykonávať samotnú exekúciu, teda až od tohto momentu môže vykonávať jednotlivé úkony smerujúce k zaisťovaniu a postihnutiu majetku povinného. Je zrejmé, že exekútor tieto momenty v svojom vyjadrení nerozlišuje. Uvedené je dôležité aj pre účely rozhodovania o trovách exekučného konania, resp. exekúcie. Aj samotný Exekučný poriadok rozlišuje pojmy exekučné konanie a exekúcia vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností. V danom prípade bolo zastavené exekučné konanie (viď cit. § 44 ods. 4 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017), nie exekúcia, keďže poverenie na vykonanie exekúcie exekútorovi nebolo udelené.
18. V zmysle § 47 ods. 3 druhá veta EP do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Uvedené ustanovenie nasleduje za prvou vetou, ktorá upravuje výšku trov konania exekútora v prípade, ak zo strany povinného dôjde k úhrade vymáhanej pohľadávky po začatí exekučného konania, ale ešte pred uplynutím lehoty na podanie námietok. Trovy exekúcie vo všeobecnosti v zásade znáša povinný, ktorý dobrovoľným neplnením uloženej povinnosti donútil oprávneného domáhať sa svojho práva cestou exekúcie. EP však upravuje aj výnimky z tohto pravidla, a to pri zastavení exekúcie (§ 203 EP), ktoré je možné analogicky použiť aj pri rozhodovaní o trovách pri zastavení exekučného konania. Cit. § 47 ods. 3 EP priamo upravuje iba otázku výšky trov exekúcie, resp. exekučného konania, neupravuje však otázku, ktorý subjekt by mal trovy exekúcie alebo exekučného konania hradiť. Aj keď z § 47 ods. 1 prvá veta EP sa nepriamo natíska úvaha, že trovy exekúcie, resp. exekučného konania pri úhrade pohľadávky najneskôr v lehote na podanie námietok proti exekúcii platí povinný (čo vyplýva z vyššie uvedenej všeobecnej zásady, že trovy exekúcie znáša povinný a zo skutočnosti, že ak povinný plnil pohľadávku, s najväčšou pravdepodobnosťou bolo exekučné konanie, resp. exekúcia začatá oprávnene), nemusí to platiť bezvýhradne. Posúdenie, kto má povinnosť nahradiť trovy exekúcie, resp. exekučného konania závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Z uvedeného je možné vyvodiť, že platnosť § 47 ods. 3 druhá veta je všeobecná, teda vzťahuje sa na všetky prípady rozhodovania o výške trov exekučného konania, ak ešte nebolo exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie, resp. minimálne je potrebné toto ustanovenie analogicky použiť v každom takomto prípade.
19. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah potom súd dospel k záveru, že ak súdnemu exekútorovi nebolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie a návrh na vykonanie exekúcie nebol spísaný do zápisnice exekútora (čo v tomto prípade nebol; odmena za spísanie návrhu do zápisnice exekútora je osobitnou odmenou upravenou v § 21a cit. vyhlášky), patrí exekútorovi iba náhrada hotových výdavkov. Aj z § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. upravujúcej minimálnu odmenu pri zastavení exekúcie (podľa ktorého si exekútor uplatnil odmenu vo výške 33,19 eur) je zrejmé, že ide o odmenu pri zastavení exekúcie, teda o odmenu v prípade, ak už bolo exekútorovi udelené poverenie na vykonanie na udelenie exekúcie. Súd nemôže ísť nad rámec zákona a priznať exekútorovi odmenu, ktorá mu neprislúcha. Súd preto odmenu vo výške 33,19 eur exekútorovi nepriznal.
20. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania iba vo výške 3,96 eur s DPH, predstavujúce poštovné 3,30 eur a DPH z tejto sumy vo výške 0,66 eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v III. výroku, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti tomuto uzneseniu v I., II. a IV. výroku odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.