Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoE-48-2020.pdf
PDF · 84.65 KB
Case nature
Subarea
24CoE/48/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému L. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, H., o vymoženie 238,00 EUR, o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č. k. 3Er/170/2015-15 zo dňa 21. novembra 2016 takto
rozhodol:
Z a s t a v u j e exekučné konanie.
Ne p r i z n á v a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
N e p r i z n á v a účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie zamietol napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že v tejto veci mal byť exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 5.8.2014. Súd prvej inštancie vec preskúmal v zmysle § 44 Exekučného poriadku a zistil, že medzi oprávneným a povinným bola uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXX dňa 29.12.2011, ktorú podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zák. č. 258/2001 Z. z., klasifikoval ako spotrebiteľskú a tiež rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu. Táto bola pripravená vopred vo formulárovej podobe bez možnosti spotrebiteľa podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, formálne dáva možnosť spotrebiteľovi vybrať si súd, fakticky ho núti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, preto je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neplatná, preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný, navyše je postihnutá vadou tzv. geograficky neprijateľného miesta rozhodcovského konania pred rozhodcovským súdom v sídle dodávateľa.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený v intenciách § 365 ods. 1 CSP, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnym skutkovým zisteniam. Exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej povinnosti zverenej mu Exekučným poriadkom. Poukázal na § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že exekučný súd má preskúmať exekučný titul z formálnej i materiálnej stránky, teda z pohľadu dodržania formálnych náležitostí exekučného titulu a z pohľadu hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu. Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, skúma len výrok exekučného titulu, ale nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku, obmedzuje sa na zjavné dôvody. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej oprávnený namietol, že
súd prvého stupňa pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav, keď dospel k záveru, že zmluvné strany nedojednali žiadnu rozhodcovskú doložku, resp. zmluvu. Poukázal na to, že s povinným uzavrel rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine alebo formou doložky, podľa ktorej zmluvná strana môže podať žalobu na všeobecnom súde, teda povinnému nebola odňatá možnosť dosiahnuť riešenie sporu na všeobecnom súde. Nešlo teda o dojednanie výlučne rozhodcovského súdu pre riešenie sporov zo zmluvy, preto bolo použitie § 53 ods. 4 písm. r) OZ súdom prvej inštancie nesprávne. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo uznesenie zmeniť a poveriť súdneho exekútora.
3. Následne dňa 18.4.2018 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 5OdK/69/2018 zverejnené v obchodnom vestníku č. OV 36/18 dňa 20.2.2018, čo si odvolací súd overil. Súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu a priznať mu náhradu trov exekúcie.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že je potrebné exekučné konanie zastaviť.
5. Podľa § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
6. Podľa § 167f ods. 2 tohto zákona ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
7. Vzhľadom na zistené vyhlásenie konkurzu na majetok povinnej odvolací súd exekučné konanie zastavil.
8. O nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie rozhodol na základe § 3 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, podľa ktorého exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.
9. V predmetnej veci súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. T. zo dňa 5.8.2014, ktorý odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 29.12.2011 ako súčasti zmluvy o úvere z rovnakého dňa uzavretej medzi oprávneným a povinným. Túto rozhodcovskú zmluvu súd prvej inštancie pôvodne vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná, a to z dôvodu, že bola pripravená vopred vo formulárovej podobe bez možnosti spotrebiteľa podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, formálne dáva možnosť spotrebiteľovi vybrať si súd, fakticky ho núti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, preto je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neplatná, preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný, navyše je postihnutá vadou tzv. geograficky neprijateľného miesta rozhodcovského konania pred rozhodcovským súdom v sídle dodávateľa.
10. S týmto záverom sa odvolací súd stotožnil.
11. Predmetná rozhodcovská zmluva upravuje riešenie sporov tak, že rozhodcovský súd bude vec riešiť v prípade podania žaloby na tomto súde alebo vec bude riešená pred príslušným všeobecným súdom, ak bude žaloba podaná na všeobecnom súde. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musí podrobiť.
12. Občiansky zákonník účinný od 1. januára 2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
13. Vychádzajúc z obsahu rozhodcovskej zmluvy a z tohto ustanovenia je zjavné, že predmetná rozhodcovská zmluva nie je platná.
14. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“.
15. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo samostatná rozhodcovská zmluva.
16. Fakt, že rozhodcovská zmluva má podobu samostatného právneho úkonu na samostatnej listine, bol pre posúdenie jej platnosti irelevantný.
17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
19. Nie je prejavom individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy také konanie, pri ktorom je spotrebiteľovi pri podpise zmluvy o úvere predložené tlačivo rozhodcovskej zmluvy na prečítanie a podpísanie, pri ktorom je navyše konfrontovaný s ďalším pre spotrebiteľa neprehľadným, vzhľadom na minimalizovanú veľkosť písma ťažko čitateľným tlačivom zmluvných dojednaní. Ide už o rutinný postup zo strany dodávateľa, ktorým pri podpise hlavného kontraktu (dojednaného individuálne, keďže spotrebiteľ prejavuje dopyt, žiada o finančné prostriedky, zisťuje a dojednáva podmienky ich získania a rozhoduje sa pre ich prijatie) bez aktivity a záujmu spotrebiteľa jednostranne vovádza spotrebiteľa do uzatvárania zmlúv zabezpečujúcich výlučne dodávateľovi ochranu jeho pohľadávok, jeho záujmov, a to rozhodcovskými orgánmi, ktoré sám vopred určil v predloženej rozhodcovskej zmluve a ktorých sídla sú priamo v obvode sídla dodávateľa, prípadne na mieste, ktoré pri porovnaní pozície, postavenia a možností dodávateľa a spotrebiteľa, dodávateľa nijako neobmedzuje, avšak pre spotrebiteľa môže predstavovať nezanedbateľnú (vo výnimočných prípadoch až neprekonateľnú) prekážku vrátane zvyšovania nákladov pri snahe hájiť svoje práva pred rozhodcovským súdom. Je nepochybné, že spotrebiteľ nebol žiadateľom tejto formy riešenia sporov zo zmluvy, ktorá vyvoláva hrubú nerovnováhu v postavení, možnostiach, a tým aj právach a povinnostiach zmluvných strán výlučne v neprospech spotrebiteľa.
20. Technická samostatnosť rozhodcovskej zmluvy je pri zahltení spotrebiteľa listinami (tlačivo zmluvy o úvere, tlačivo všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tlačivo rozhodcovskej zmluvy) irelevantná.
21. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodu jej neprijateľnosti ako zmluvnej podmienky, predložený rozhodcovský rozsudok nebol spôsobilým exekučným titulom.
22. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial : „Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto spadá dokategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo, považuje sa za necestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“).
23. Aj v tejto veci bola geografická neprijateľnosť miesta rozhodcovského konania v Bratislave, a tým neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy aj z tohto dôvodu zrejmá.
24. Súdny exekútor teda požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade nevykonateľného exekučného titulu, pričom je jeho povinnosťou podrobiť predložený exekučný titul preskúmaniu z pohľadu jeho vykonateľnosti (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017). Pritom z rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu má súdny exekútor vedomosť, že takéto exekučné tituly vydané na podklade rozhodcovskej zmluvy, akou je tá v tejto veci, nie sú materiálne vykonateľnými exekučnými titulmi (z mnohých napr. 22 CoE 67/2014, 26CoE 69/2014, 24CoE 26/2015, 23CoE 24/2014).
25. Vzhľadom na postup súdneho exekútora ako štátom určenou a splnomocnenou osobou v rozpore s v bode 8. citovanou zákonnou povinnosťou uloženou mu v § 3 Exekučného poriadku, nepriznal odvolací súd súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie.
26. Napokon takúto situáciu „neodmenenia“ súdneho exekútora z ústavnoprávneho pohľadu riešil aj Ústavný súd SR, ktorý v náleze sp. zn. II. ÚS 272/08 konštatoval,“ ... že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van der Mussele c. Belgicko z 23. novembra 1983)“.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnená nebola v odvolacom konaní úspešná, právo na náhradu trov konania nemá, a povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli.
28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).