Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoPv-11-2020.pdf
PDF · 121.47 KB
Case nature
Subarea
41CoPv/11/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu MAFRA Slovakia, a.s. so sídlom Nobelova 34, 836 05 Bratislava, IČO: 31 333 524, právne zastúpeného advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758 proti žalovanému Future Proof, s.r.o., so sídlom Fraňa Kráľa 979/21, 811 05 Bratislava, IČO: 47 546 026, právne zastúpenému BRICHTA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Grösslingová 6-8, 811 09 Bratislava, IČO: 35 740 809, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 16CbPv/17/2020-52 zo dňa 27. augusta 2020 takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na vydanie opravného uznesenia zamieta.
II. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 16CbPv/17/2020-52 zo dňa 27. augusta 2020 zrušuje a konanie zastavuje.
III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie prvým výrokom napadnutého uznesenia nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa používania označení techsummit ako názvu alebo označení konferencií, videokonferencií, zjazdov, fór, kongresov, seminárov, webinárov, kolokvií, sympózií alebo akýchkoľvek iných hromadných podujatí organizovaných žalovaným alebo pre žalovaného, a to v akejkoľvek podobe a forme vrátane virtuálnych podujatí a podujatí organizovaných a konaných na diaľku, a to do rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutia Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo o registrácii/neregistrácii ochrannej známky „techsummit“. Druhým výrokom napadnutého uznesenia uložil žalovanému povinnosť zdržať sa používania označení techsummit ako názvu alebo označení tovarov alebo služieb podľa tried 35, 38 a 41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb na zápis ochranných známok podľa Nicejskej dohody o medzinárodnom triedení tovarov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957, revidovanej v Štokholme v roku 1967 a v Ženeve v roku 1977, do rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, ako aj úradu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo o registrácii/neregistrácii ochrannej známky „techsummit“. Tretím výrokom napadnutého uznesenia súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamietol. Štvrtým výrokom poučil žalovaného, že môže ako žalobca podať voči žalobcovi ako žalovanému žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia a piatym výrokom napadnutého uznesenia priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, o výške ktorej súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že na základe podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalobcom a dôkazov, ktoré navrhol vykonať, mal za to, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Konštatoval, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o spolupráci č. 0072/19 dňa 05.02.2016. Strany sa v zmluve o spolupráci dohodli na spolupráci v súvislosti s uskutočnením podujatia Tech Summit, ktoré sa malo uskutočniť 11. až 12. mája 2016 v Bratislave. Podujatie bolo zamerané na problematiku strategických technologických oblastí Digital Economy a bolo určené pre odbornú a širokú verejnosť. Žalobca bol organizátorom podujatia a zabezpečoval jeho celkový priebeh. Žalovaný za odplatnú spoluprácu zabezpečoval prípravu, koordináciu a dohľad nad podujatím, spolupracoval na sprievodnom programe podujatia, prevádzkoval webové sídlo podujatia, mal na starosti marketingovú komunikáciu týkajúcu sa podujatia na sociálnych sieťach a registráciu podujatia na medzinárodných eventových stránkach. Žalobca uhradil žalovanému za tieto služby odmenu na základe faktúry č. FP2016009, ktorú vystavil žalovaný.
3. Žalobca následne podal Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (ďalej len „EUIPO“) dňa 5. apríla 2017 prihlášku slovnej a obrazovej ochrannej známky „techsummit“ (ďalej ako „Ochranná známka“). Prihláška ochrannej známky bola zaevidovaná pod číslom 016559684. Ochranná známka sa týka tovarov a služieb tried 35 a 41 podľa medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Žalovaný si aj následne napriek vedomosti o prihláške ochrannej známky žalobcom podal dňa 11. apríla 2019 Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „UPVSR“) prihlášku ochrannej známky „techsummit“ a dňa 20. marca 2020 prihlášku ochrannej známky „virtual.techsummit“. Obe tieto prihlášky sú prihlásené pre tie isté položky medzinárodného triedenia tovarov a služieb 35 a 41 ako ochranná známka žalobcu, a navyše pre triedu 38 v prípade ochrannej známky „virtual.techsummit“. Žalobca obe tieto prihlášky namietal námietkami, o ktorých nebolo dosiaľ rozhodnuté. Žalobca sa zároveň dozvedel, že žalovaný aj napriek vyššie uvedeným sporom o ochranné známky a práve prednosti ochrannej známky žalobcu začal organizovať ďalšie podujatie pod názvom Techsummit. Toto podujatie sa malo podľa webového sídla www.techsummit.sk konať 15. až 16. septembra 2020, pričom ako jeho organizátor bol na tejto stránke uvedený žalovaný. Podľa tejto stránky mala byť konferencia zameraná na prezentáciu aktuálnych trendov a informácií z oblasti inovácií v IT a súvisiacich technológiách s dôrazom na dynamiku prostredia veľkého i malého biznisu, zlepšovanie verejného prostredia a medzinárodnú výmenu know-how. Ochranná známka žalobcu sa týka presne takej istej aktivity, akú žalovaný pripravuje vo forme konferencie.
4. Podľa názoru okresného súdu žalobca dostatočným spôsobom osvedčil svoj naliehavý právny záujem, ktorý mu vyplýval z ochrany práva k jeho ochrannej známke „techsummit“ s dátumom prednosti od 05.04.2017, ktorá bola riadne podaná na EUIPO. Spolu s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia žalobca predložil dôkazy, ktoré relevantným spôsobom dokazujú, že žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti začal usporadúvať podujatia/konferencie v rovnakej oblasti ako žalobca
- zamerané na problematiku strategických technologických oblastí - aktuálne trendy a informácie z oblasti inovácií IT a že v dňoch 15. až 16. septembra 2020 žalovaný mienil usporiadať konferenciu pod označením „Techsummit“. Súd prvej inštancie konštatoval, že takéto konanie je schopné privodiť ujmu inému súťažiteľovi podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný koná v rozpore s § 47 ods. 1 v spojení s § 48 Obchodného zákonníka, keď bežného spotrebiteľa a širokú verejnosť uvádza do omylu. Súd prvej inštancie mal preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu tým, že každým ďalším organizovaním podujatia s názvom „Techsummit“ dochádza, alebo by mohlo dôjsť k finančnej a nemajetkovej ujme na strane navrhovateľa v súvislosti s konaním žalovaného. Z toho dôvodu súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v časti, ktorá sa týka označenia „techsummit“ a zaviazal žalovaného, aby sa zdržal používania označenia “techsummit“ tak, ako bolo uvedené vo výroku uznesenia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v súvislosti s používaním označenia „virtual.techsummit“ súd prvej inštancie zamietol.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo všetkých jeho výrokoch podal odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie predovšetkým nesprávne posúdil splnenie procesných podmienok, najmä podmienku procesnej subjektivity strán konania podľa § 61 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ďalej splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasledujúcich CSP, pretože žalobca ako strana konania označená v návrhu a v rozhodnutí súdu je subjektom, ktorý ku dňu 01.01.2020 zanikol v dôsledku zlúčenia s inou obchodnou spoločnosťou. Hoci žalobca má právneho nástupcu, a to spoločnosť s identickým názvom a sídlom - MAFRA Slovakia a.s., Nobelova 34, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 836 05, Slovenská republika, IČO: 51 904 446,
ktorá je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: Sa, vložka č. 6998/B a ktorej obchodné meno bolo od 28.08.2018 do 31.12.2019 MAFRA Slovakia Print, a.s., v danom prípade nejde o zjavnú nesprávnosť návrhu. Podľa žalovaného nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky, ktorý má v zmysle § 62 CSP za následok zastavenie konania, pričom táto vada je v tomto prípade neodstrániteľná, na rozdiel od prípadu, kedy by strana konania zanikla až po začatí konania, resp. počas konania. Z dôvodu, že navrhovateľom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola spoločnosť MAFRA Slovakia a.s., IČO: 31 333 524, ktorá už v čase podania návrhu (konkrétne od 01.01.2020) neexistovala, teda nemala právnu subjektivitu, mal podľa žalovaného súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 62 CSP konanie zastaviť. Z uvedeného dôvodu je napadnuté rozhodnutie nesprávne a je potrebné, aby ho odvolací súd zmenil a návrh odmietol.
6. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 a nasl. CSP, keď žalobca dostatočne hodnoverne neosvedčil dôvodnosť a trvanie meritórneho nároku, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný mal za to, že v danom prípade neexistuje subjektívne právo žalobcu a nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, pretože žalobca zakladá svoj právny nárok na subjektívnom práve vyplývajúcom mu z ochrannej známky Európskej únie č. 016559684 s dátumom podania prihlášky 05. 04. 2017, pričom žalobca bol ku dňu podania odvolania (a teda aj ku dňu podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie) len v pozícii prihlasovateľa ochrannej známky. Podľa žalovaného súd v rozhodnutí aplikoval nesprávne právne posúdenie, keď vychádzal z ustanovenia § 8 ods. 1 a 2 Zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov a neaplikoval článok 9 ods. 2 a článok 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14.júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie, ktoré priznáva výlučné práva k ochrannej známke len majiteľovi registrovanej ochrannej známky a tieto je možné voči tretím osobám vymáhať najskôr odo dňa zverejnenia zápisu ochrannej známky. Žalovaný mal tiež za to, že žalobca neosvedčil ani existenciu naliehavej potreby bezodkladne upraviť pomery sporových strán, keď podľa žalovaného naliehavosť a neodkladnosť potreby úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným v čase vydania napadnutého rozhodnutia neexistovala, nakoľko žalobca si bol vedomý používania označenia „techsummit“ na označovanie konferencií zo strany žalovaného, a to minimálne od roku 2017 a vedome trpel používanie označenia „techsummit“ žalovaným. Súd zároveň napadnutým rozhodnutím porušil zásadu rovnosti strán v civilnom procese, keďže žalobca vôbec nezakladal svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia na nekalosúťažnom konaní zo strany žalovaného, nikde v návrhu neuvádzal, že porušením práv k jeho ochrannej známke dochádza rovnako k porušeniu § 44, § 47 ods. 1 či § 48 Obchodného zákonníka. Napriek uvedenému súd prvej inštancie označil konanie žalovaného za konanie naplňujúce znaky generálnej klauzuly nekalej súťaže v zmysle ustanovenia § 44 Obchodného zákonníka, čo žalobca žiadnym spôsobom netvrdil a teda splnenie predpokladov nekalosúťažného konania návrhom neosvedčil. Okrem uvedeného napadnutým uznesením došlo podľa žalobcu aj k porušeniu princípu proporcionality, keď súd prvej inštancie nariadeným neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa používania slovného označenia „techsummit“, označenie ktoré je slovným prvkom generického významu (označujúce stretnutie, podujatie s technickým zameraním) a samé o sebe je prvkom bez rozlišovacej spôsobilosti. Súd poskytol žalobcovi neprimerane širokú ochranu, keď nad rámec už tak širokej povinnosti zdržať sa používania slovného prvku „techsummit“, obmedzil žalovaného vykonávať podnikateľskú činnosť pod týmto označením všeobecne aj pre všetky služby, ktoré patria do tried 35, 38 a 41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. V tomto smere uviedol, že žalobca si podal prihlášku jeho ochrannej známky len pre niektoré vybrané služby v triedach 35 a 41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, nie pre triedu 38. Žalovaný bol tak druhým výrokom napadnutého rozhodnutia výrazne obmedzený na svojich právach slobodne podnikať. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie a všetky jeho výroky smerované voči žalovanému nesprávne, konanie, na základe ktorého bolo rozhodnutie vydané, trpí vadami, pri vydaní rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky. Zároveň súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Rozhodnutie teda nie je možné potvrdiť ako vecne správne, preto žalovaný navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu odmietnuť.
7. Právny zástupca spoločnosti MAFRA Slovakia a.s., so sídlom Nobelova 34, 836 05 Bratislava, IČO: 51 904 44 vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo k zjavnej chybe v písaní, a to v identifikačnom čísle žalobcu. Zároveň opravil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom uviedol, že správne údaje žalobcu sú MAFRA Slovakia a.s., so sídlom
Nobelova 34, 836 05 Bratislava, IČO: 51 904 446. Záveru, že ide o chybu v písaní, nasvedčuje aj fakt, že k návrhu bolo priložené splnomocnenie a výpis z obchodného registra žalobcu, kde je uvedené identifikačné číslo 51 904 446. Ide o jedinú spoločnosť s týmto obchodným menom a sídlom, ktorá existuje. Spoločnosť MAFRA Slovakia a.s. je tiež univerzálnym právny nástupcom spoločnosti, o ktorej žalovaný uvádza, že už neexistuje a od 1. januára 2020 vstúpila do všetkých jej práv a povinností. Mal za to, že uvedená chyba nemôže mať za následok stratu práv žalobcu a odmietnutie návrhu v tomto štádiu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania, keďže žalobca by sa znovu opakovane domáhal svojich práv rovnakým spôsobom novým návrhom. Podľa jeho názoru je možné chybné označenie žalobcu v napadnutom rozhodnutí opraviť opravným uznesením, keďže uznesenie ešte nie je právoplatné. Právny nástupca žalobcu ďalej uviedol, že ku dňu podania svojho vyjadrenia je majiteľom ochrannej známky „techsummit“ na základe žiadosti podanej EUIPO a zaevidovanej pod číslom 016559684. Prvý odvolací senát EUIPO rozhodol o zamietnutí odvolania žalovaného voči prihláške ochrannej známky podanej žalobcom rozhodnutím sp. zn. R 724/2011-1 zo dňa 23. septembra 2020, podľa ktorého žalovaný nepreukázal, že skoršia známka „techsummit“, ktorú si žalovaný prihlásil na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky má viac ako iba lokálny význam. Neodkladné opatrenie je teda v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Právny nástupca žalobcu ďalej uviedol, že skutočnosť, že trpel organizovanie podujatí žalovaným pod označením zhodným s ochrannou známkou žalobcu, neznamená, že žalobca prišiel o svoje právo na súdnu ochranu alebo sa ho vzdal. Podľa menovaného slovo „techsummit“ má rozlišovaciu schopnosť, preto nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že ide o generické označenie technologických konferencií alebo podujatí. Ide o špecifický názov pre špecifický typ podujatia zameraného na informačné technológie, ktoré bolo organizované v roku 2016 žalobcom. Dovtedy nikto tento názov nepoužíval a po roku 2016 ho neoprávnene používal iba žalovaný.
8. Žalovaný v replike na vyjadrenie právneho nástupcu žalobcu v súvislosti s neprávnym označením žalobcu poukázal na ustanovenie § 327 CSP, podľa ktorého ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Zároveň zdôraznil, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nejednalo o zjavnú chybu, ale o označenie procesnej strany v konaní, ktorá k 01.01.2020 zanikla a túto chybu v podaní nemožno odstrániť. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky, ktorý má v zmysle ustanovenia § 62 CSP za následok zastavenie konania. V súvislosti s rozhodnutím odvolacieho orgánu EUIPO č. R-724/2019-1 zo dňa 23. septembra 2020 uviedol, že rozhodnutie odvolacieho orgánu, na ktoré sa žalobca odvoláva, nie je ešte právoplatné a ktorákoľvek zo strán môže voči rozhodnutiu podať opravný prostriedok na všeobecný súd Európskej únie. Zároveň poukázal na ustanovenie § 329 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (v tomto prípade teda 27.08.2020), preto rozhodnutie odvolacieho orgánu z 23.09.2020 č. R-724/2019-1 je v tomto smere irelevantné. V ostatnom sa pridržiaval svojich tvrdení uvedených v odvolaní s tým, že nikdy neorganizoval podujatia pod zhodným označením s doposiaľ nezapísanou ochrannou známkou žalobcu, pretože označenia žalovaného, ktoré používa na organizovanie konferencií na prvý pohľad nie sú zhodné s ochrannou známkou žalobcu.
9. Právny nástupca žalobcu v reakcii na vyjadrenie žalovaného zopakoval, že chyba návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúca v nesprávnom označení žalobcu nemôže mať za následok stratu práv žalobcu, keď k samotnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 22.07.2020 bolo priložené splnomocnenie, ako aj výpis z obchodného registra, ktoré obsahovali bezchybnú identifikáciu žalobcu. Trval na tom, že chybné označenie žalobcu v uznesení, ktoré nie je ešte právoplatné, možno opraviť opravným uznesením. Aplikácia ustanovenia § 327 CSP v tomto prípade nie je na mieste. Návrh obsahuje všetky predpísané náležitosti v zmysle § 326 CSP, nakoľko žalobca v návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, popísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, je zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa domáhal a pripojil listiny a dôkazy, na ktoré sa odvolával. Návrh je nepochybne zrozumiteľný a určitý a jediné, čo žalovaný v tejto súvislosti namieta, je chybne uvedené identifikačné číslo žalobcu, pričom správna identifikácia žalobcu bola pri podávaní návrhu preukázaná výpisom z obchodného registra a splnomocnením. Žalobca tak má za to, že ide o zrejmú chybu v písaní, ktorú nemožno subsumovať pod dikciu ustanovenia § 327 CSP.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, bol vyhotovený dňa 22.07.2020 a okresnému súdu doručený dňa 07.08.2020. V návrhu označenie žalobcu obsahuje údaje - obchodné meno: MAFRA Slovakia, a.s., sídlo: Nobelova 34, 836 05 Bratislava, Slovensko, IČO: 31 333 524, ako aj údaj o zapísaní žalobcu v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 476/B, pričom uvedenými údajmi je žalobca rovnako označený aj v prvom odseku návrhu v rámci opisu rozhodujúceho skutkového stavu.
12. K návrhu je pripojené splnomocnenie udelené splnomocniteľom - MAFRA Slovakia, a.s., so sídlom Nobelova 34, 836 05 Bratislava, IČO: 51 904 446 splnomocnencovi - advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758 na zastupovanie v súdnych a správnych konaniach so spoločnosťou žalovaného a okrem ďalších listinných dôkazov aj internetový výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 6998/B, týkajúci sa spoločnosti MAFRA Slovakia, a.s., IČO: 51 904 446.
13. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 6998/B vyplýva, že spoločnosť MAFRA Slovakia, a.s., IČO: 51 904 446 ku dňu 01.01.2020 zmenila svoje obchodné meno z pôvodného obchodného mena MAFRA Slovakia Print, a.s. a v dôsledku zlúčenia je právnym nástupcom zaniknutej obchodnej spoločnosti MAFRA Slovakia, a.s., Nobelova 34, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 836 05.
14. Z výpisu obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel Sa, vložka č. 476/B vyplýva, že žalobca MAFRA Slovakia, a.s., IČO: 31 333 524 bol na základe dobrovoľného výmazu dňom 01.01.2020 vymazaný z obchodného registra, pričom jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť MAFRA Slovakia, a.s. Nobelova 34, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 836 05 (pozn. pôvodne MAFRA Slovakia Print, a.s. ).
15. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
16. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
17. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
18. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
19. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
20. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
21. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
22. Podľa § 381 CSP, odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.
23. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.
24. Odvolací súd uvádza, že súd je povinný skúmať a zároveň počas celého konania prihliadať na to, či sú splnené procesné podmienky a v prípade, ak zistí, že sa jedná o nedostatok podmienok, ktoré je
možné odstrániť, urobí opatrenia na ich odstránenie. V prípade, že ide o neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok, súd je povinný konanie zastaviť.
25. Z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a výpisov z obchodného registra je zrejmé, že žalobca tak, ako bol v návrhu označený, v čase začatia konania o podanom návrhu neexistoval, nemal preto spôsobilosť na práva povinnosti a ani procesnú subjektivitu, nakoľko dňom 01.01.2020, ktorý predchádzal dňu podania návrhu, zanikol výmazom z obchodného registra, a to v dôsledku zlúčenia s jeho právnym nástupcom - obchodnou spoločnosťou MAFRA Slovakia, a.s., IČO: 51 904 446. Právny zástupca spoločnosti MAFRA Slovakia, a.s., IČO: 51 904 446 potom v rámci písomného vyjadrenia sa k odvolaniu žalovaného navrhol, aby súd v odvolaním napadnutom uznesení postupom podľa § 224 CSP opravil zjavnú chybu v písaní, ku ktorej došlo na jeho strane pri vyhotovovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúcej v uvedení nesprávneho identifikačného čísla v označení žalobcu, majúc za to, že pokiaľ uznesenie súdu prvej inštancie, nie je právoplatné, je vydanie opravného uznesenia namieste.
26. Odvolací súd sa nestotožnil s navrhovaným procesným postupom právneho zástupcu spoločnosti MAFRA Slovakia, a.s., IČO: 51 904 446. Odvolací súd v tomto prípade uvedenú chybu nevyhodnotil ako chybu pisársku, pretože tu nedošlo len k zámene poradia, resp. vynechaniu jednotlivých číslic identifikačného čísla, či použitiu nesprávnej číslice v identifikačnom čísle pri údajoch o žalobcovi. Pri vyhotovovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol žalobca označený úplným identifikačným číslom patriacim zaniknutej obchodnej spoločnosti MAFRA Slovakia, a.s., IČO: 31 333 524, ako aj označením oddielu: Sa a vložky č. 476/B, pod ktorými bola táto zaniknutá spoločnosť vedená v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. Hoci bol k návrhu pripojený výpis z obchodného registra spoločnosti MAFRA Slovakia, a.s., IČO: 51 904 446, ktorý je právnym nástupcom zaniknutej obchodnej spoločnosti MAFRA Slovakia, a.s., IČO: 31 333 524, chybu v návrhu nebolo možné považovať ani za inú zrejmú nesprávnosť, ktorá sa vyskytla len nedopatrením osoby vyhotovujúcej písomný návrh. Právny pojem „iná nesprávnosť“ je relatívne neurčitý, je však potrebné ho vykladať tak, že ide o nesprávnosť podobnej povahy ako chyba v písaní alebo v počítaní, ktorá je následkom náhleho a okamžitého zlyhania duševnej, či mechanickej činnosti osoby, ktorá rozhodnutie vyhlasovala alebo vyhotovovala a ktoré sú úplne zjavné. Tieto pochybenia sa môžu zreteľne prejaviť napríklad v rozpore výroku rozhodnutia a jeho odôvodnenia. Po preskúmaní podaného návrhu odvolací súd konštatoval, že tu nie je rozpor medzi označením žalobcu a opisom skutkových okolností uvedených v návrhu, keď v rámci opísania skutkového stavu je žalobca označený rovnakým spôsobom, ako je označený na prvej strane návrhu a návrh neobsahuje žiadnu zmienku o zániku tohto subjektu zlúčením so spoločnosťou MAFRA Slovakia, a.s., IČO: 51 904 446, ktorá ako univerzálny právny nástupca mala vstúpiť do všetkých práv a povinností pôvodného prihlasovateľa ochrannej známky. Odvolací súd preto uvedenú chybu vyhodnotil ako vecný nedostatok návrhu, ktorý sa právny zástupca pokúšal napraviť až po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zároveň, keďže nešlo o pochybenie súdu pri vydaní rozhodnutia, takýto nedostatok návrhu nebolo možné v štádiu odvolacieho konania opraviť postupom podľa § 224 CSP. Právny záver odvolacieho súdu pritom vychádza aj zo záveru uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/2019-23 zo dňa 29.10.2019, podľa ktorého: „Za zrejmú nesprávnosť v zmysle § 164 Občianskeho súdneho poriadku (teraz § 224 CSP, pozn.) treba považovať rozpor medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle. Musí ísť o chybu súdu, nie účastníkov konania a súd preto nemôže postupom podľa § 164 Občianskeho súdneho poriadku odstraňovať nedostatky v podaní účastníkov, ktoré zapríčinili nesprávnosť rozsudku.“
27. Odvolací súd ďalej konštatoval, že vada návrhu nebola ani takou vadou, ktorá by mala za následok neúplnosť alebo nezrozumiteľnosť podania, ktorú by v konaní pred súdom prvej inštancie bolo možné odstrániť postupom podľa § 129 CSP, keď aj Najvyšší súdu SR v odôvodnení uznesenia zo dňa 09.02. 2009 sp. zn. 3 M Cdo 21/2008 konštatoval, že: „Materiálna vykonateľnosť súdneho rozhodnutia pramení z perfektnosti žaloby (vrátane petitu), odstránenie vád žaloby, ktoré by sa mohli premietnuť do súdneho rozhodnutia, možnosť zhojiť v kontexte úkonov súdu a aktívnej účasti žalobcu podľa § 43 O.s.p. pri oprave, či doplnení nesprávnych, neúplných alebo nezrozumiteľných podaní v priebehu súdneho konania. Naproti tomu tzv. vecné nedostatky a nesprávnosti žaloby nie sú dôvodom na opravu súdnych rozhodnutí. Inštitút opravného uznesenia má odstraňovať zjavné nedostatky, ktorých sa dopustil v rozhodnutí súd, nie účastník konania v podanej žalobe. V pozitívnom vymedzení je postup
podľa § 164 O.s.p. použiteľný len na prípady odstraňovania zjavných nedostatkov súdu. Nemožno ním napravovať chyby, ktoré zapríčinil žalobca...“ Bolo preto namieste, že súd prvej inštancie v danom prípade neodmietol podanie a nepostupoval ani podľa § 129 CSP a nevyzval žalobcu na odstránenie vád návrhu, naviac keď aj v zmysle § 327 CSP sa v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ustanovenia o odstraňovaní vád podania nepoužijú.
28. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že ak sa v rozhodnutí vyskytne chyba v písaní alebo počítaní, alebo ak rozhodnutie obsahuje inú zrejmú nesprávnosť, je povinnosťou súdu tieto pochybenia napraviť. Predmetom opravy však môžu byť len také očividné pochybenia, ku ktorým došlo pri vyhlásení (vydávaní) alebo písomnom vyhotovovaní rozhodnutia, ktoré sa prejavujú pisárskou chybou alebo sú následkom chyby v počítaní, či inou zrejmou nesprávnosťou na strane súdu, nie na strane účastníka konania. Chybu na strane žalobcu nie je možné postupom podľa § 224 CSP opraviť, preto odvolací súd návrh žalobcu na vydanie opravného uznesenia zamietol.
29. Ak v žalobe označený žalobca zanikol výmazom z obchodného registra pred začatím konania, žalobca nemá procesnú subjektivitu a ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Nemožno ho odstrániť ani opravou alebo doplnením na základe výzvy súdu § 129 CSP, pretože nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti a nemožno ho odstrániť ani pokračovaním v konaní s jeho právnym nástupcom podľa § 63 ods. 2 CSP, lebo procesnú subjektivitu stratil žalobca ešte pred začatím konania, keď z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra zanikla aj jeho spôsobilosť na práva a povinnosti. Obdobný záver bol vyslovený aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20Cdo 2071/2008 zo dňa 31.7.2008, ktoré je po nevyhnutných úpravách použiteľné aj na daný prípad, kde súd konštatoval, že: „Pokiaľ žaloba smerovala od začiatku proti zaniknutej právnickej osobe, nemôže dôjsť v priebehu konania k procesnému nástupníctvu. Zaniknutá právnická osoba nemôže byť účastníkom konania i keď má právneho nástupcu, ak bola vymazaná z obchodného registra už v období, ktoré predchádzalo okamihu začatia konania. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je teda neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorého náprava nie je možná ani tak, že súd akceptuje „opravu“ či „upresnenie“ v označení nespôsobilého účastníka.“ Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zastáva názor, že v návrhu označený žalobca v čase podania návrhu, t.j. ku dňu 07.08.2020, nemal spôsobilosť na práva a povinnosti, a teda nemal ani procesnú subjektivitu. Nedostatok procesnej subjektivity je neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania.
30. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď pred vydaním rozhodnutia vo veci dôsledne neskúmal procesné podmienky konania, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a nakoľko neboli splnené procesné podmienky, pričom nedostatok procesných podmienok nebolo možné odstrániť, súd konanie podľa § 161 ods. 2 CSP vo veci zastavil.
31. K ďalším námietkam žalovaného vysloveným v podanom odvolaní súd neprihliadal, pretože nie sú spôsobilé privodiť zmenu právneho názoru odvolacieho súdu. Súd nie je oprávnený zaoberať sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ak tento trpí neodstrániteľnou vadou, preto odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené nepreskúmaval ani ďalšie s vecou súvisiace tvrdenia žalovaného. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je súd povinný v takomto prípade konanie zastaviť. Právnemu nástupcovi žalobcu však nič nebráni, aby podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia opätovne, pričom správne označí strany sporu.
32. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
33. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
34. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP a s poukazom na § 257 CSP. Odvolací súd pri rozhodovaní bol toho názoru, že k zastaveniu konania v danom prípade síce došlo procesným zavinením žalujúcej strany, pričom žalovaný bol zároveň úspešný aj v odvolacom konaní, v dôsledku čoho žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania voči protistrane. Odvolací súd však pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol na dôvody hodné osobitného
zreteľa, spočívajúce v tom, že na strane žalobcu vystupuje subjekt bez právnej subjektivity, ktorý zanikol výmazom z obchodného registra, pred začatím konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
35. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)