Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/22/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu: C. Y., X.. XX.XX.XXXX, L.: L. XXX/XX, D., zast.: JUDr. Gejza Sidó, advokát so sídlom: Malá 13, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému : P. M. R., C..R.., A.: XX XXX XXX, R. R.: V. XXXX/XXX, XXX XX J., zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, o zaplatenie 1.837,26 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou dňa 16.05.2017 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods.1 Obč.zák., získané žalovaným plnením zo strany žalobcu bez právneho dôvodu, keď tunajší súd rozsudkom dňa 29.06.2015, č.k. XXC/XX/XXXX-XX, zamietol nárok žalovaného na zaplatenie nedoplatku na úvere poskytnuté žalovaným na základe zmluvy uzavretej dňa 11.09.2003, pre absenciu zákonom stanovených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o spotrebiteľských úveroch, keď konštatoval, že z poskytnutého úveru 3858,88€, žalobca uhradil 5696,14€, kde rozdiel 1.837,26€ prestavuje majetkový prospech žalovaného , získaný bez právneho dôvodu. Žalovaný mal za to, že neboli splnené zákonné dôvody na vydanie bezdôvodného obohatenia a vzniesol námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia získané z úverovej zmluvy, ktorý si žalobca uplatnil za čas pred 16.05.2014, keď žaloba bola podaná dňa 16.05.2017.

2. Súd žalobe vyhovel rozsudkom dňa 05.08.2018, keď zaviazal žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď neuznal námietku premlčania vznesenú žalovaným v zmysle § 107 ods. 1a 2 Obč. zákona, keď určil začiatok subjektívnej premlčanej doby od právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu v konaní č.sp.zn.XXC/XX/XXXX dňom 11.08.2017, keď žaloba bola podaná dňa 16.05.2017. Odvolací sú v zrušujúcom uznesení vytkol spôsob odôvodnenia rozsudku v otázke plynutia objektívnej a subjektívnej premlčacej doby, spôsobom aby nevzbudzovalo pochybnosti o myšlienkovom slede ustálenia začiatku plynutia týchto lehôt a vyporiadať sa relevantným spôsobom s námietkami žalovaného.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu XXC/XX/ XXXX, na základe ktorého zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu bola žaloba na zaplatenie pohľadávky, uplatnená v danom konaní žalobcom, v tomto konaní vystupujúci ako žalovaný, na zaplatenie istiny

1.528,72€ s príslušenstvom zamietnuté z dôvodu konštatovania súdu , že zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzavretá dňa 11.02.2003 pod Č..XXXXXXXXXX, poskytujúca úverový rámec 1.493,73€ je bez úročná a bez poplatkov s poukazom na ustanovenie o spotrebiteľských úveroch, keď v zmluve absentoval údaj o výške RPMN, údaj o výške, počte splátok istiny, úroku a poplatkov, ako aj údaj o výške úroku z poskytnutého úveru v zmysle citovaného zákona, keď tieto úroky veriteľ nemôže požadovať od spotrebiteľa. Podľa výpisu čerpania úveru bola predpísaná istina 3.858,88€, keď žalobca, v tom spore žalovaný, zaplatil celkom 5696,14€, žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie rozdielu 1.528,72€, v dôsledku čoho súd žalobu zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 11.8.2015.

4. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

5. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

6. Podľa § 456 Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

7. Podľa , listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

8. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.

9. Vzhľadom na konkrétny prípad zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď súd v inom rozhodnutí, ktorého pravdivosť nebola spochybnená, rozsudok vo veci nadobudol právoplatnosť ku dňu 11.08.2015, keď žalovaný v danom konaní odvolanie nepodal, je pre súd v tejto veci záväzný, z ktorého záveru súd vychádzal pri posúdení opodstatnenosti nároku a v ďalšom dokazovanie v tomto smere nevykonával. Súd v danom rozsudku, nepriznal žalobcovi, v tomto konaní žalovaný, nárok na zaplatenie úrokov a poplatkov. Žalobcom uplatnení nárok tým v danom konaní bol neopodstatnený, žalovaný v tom konaní plnil nad rámec dôvodného plnenia čo do istiny 3.858,88€, pričom dlh preplatil, keď uhradil celkom na splátkach 5.696,14€. Rozdiel predstavoval sumu 1.837,26€, ktoré plnenie bol žalovaný povinný vydať.

10. Podľa § 100 ods.1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

11 .Podľa § 107 ods.1 a 2 Obč. zák., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

12. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

13. Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Konkrétnym právnym účinkom premlčania však je, že dlžníkovi vzniklo oprávnenie vzniesť námietku (dovolať sa) premlčania, a tým spôsobiť zánik veriteľovej možnosti domôcť

sa s úspechom na súde premlčaného práva alebo spôsobiť zánik nároku. Ak povinný subjekt toto oprávnenie využije a uplatní námietku premlčania pred príslušným súdom (napr. žalobou, vzájomnou žalobou, kompenzačnou námietkou a pod.), nastáva druhé štádium.

14. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1. Doby premlčania práva na jeho vydanie a začiatok ich plynutia sú upravené podobne ako pri premlčaní práva na náhradu škody . Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej lehote , ako aj v objektívnej lehote . Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.

15. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu (§ 452), ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu, a komu plnil. Podľa ust.§ 107 Obč. zák. právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie pnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov, odo dňa, keď k nemu došlo( §107 ods. 2OZ/V prvom odseku je upravená subjektívna premlčacia doba, v odseku druhom premlčacia doba objektívna. Vzájomný vzťah týchto dvoch premlčacích dôb je taký, že ak skončí beh jednej z nich, a je vznesená námietka premlčania, právo sa premlčí a nemožno ho priznať. Pre plynutie subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúce deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal.

16. Žalobca uzavrel zmluvu so žalovaným dňa 11.09.2003, na základe ktorej mu bol poskytnutý spotrebný úver forme revolvingu, kde čerpal istinu 3.858,88€, keď v skutočnosti zaplatil 5696,41€, keď súd rozsudok dňa 29.06.2015 žalobu zamietol, z dôvodu nesplnenia podmienok kladené zákonom čo do náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čím žalobca preplatil úver 1837,26€. Rozsudok nadobudol právoplatnosť ku dňu 11.08.2015. Žalobca čerpal úver od 24.02.2003 do 03.04.2013 do kedy uhrádzal splátky úveru. Žalovaný potom získal naposledy plnenie bez právneho dôvodu najneskôr 03.04.2013. Trojročná objektívna doba uplynula ku dňu 03.04.2017. V rámci tejto trojročnej objektívnej doby plynula subjektívna doba , keď na základe právoplatného rozsudku súdu vo veci XXC /., bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí nároku žalovaného na zaplatenie istiny s úrokmi a poplatkami, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť ku dňu 11.08.2015 od ktorej doby počítaná dvojročná premlčacia doba v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby uplynula k 03.04.2017. Žaloba bola podaná dňa16.05.2017, teda už po uplynutí objektívnej premlčacej doby , v dôsledku čoho súd nárok žalobcu z dôvodu vznesenej námietky premlčania zamietol.

17. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. Vzhľadom na úspešnosť žalovaného v konaní súd mu priznal náhradu trov v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( )

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )