Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Cb-81-2020.pdf
PDF · 102.35 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cb/81/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v spore žalobcu: Q. K., J.. P.., P. P. U. XX, XXX XX Q., IČO: 36 651 419, právne zastúpeného: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: Y. R., M.. XX.XX.XXXX, Q. C. XXXX/X, XXX XX W., o zaplatenie 113,63 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 113,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,2% denne zo sumy 109,80 eur od 16.9.2019 do zaplatenia, zo sumy 43,85 eur od 19.1.2020 do zaplatenia a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 113,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,2% denne zo sumy 109,80 eur od 16.19.2019 do zaplatenia, zo sumy 43,85 eur od 19.1.2020 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Mandátnu zmluvu (ďalej len „zmluva), na základe ktorej sa žalovaný zaviazal ako podriadený finančný agent uskutočňovať sprostredkovania finančných služieb v sektore poistenia a zaistenia. Na základe ustanovenia § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení platnom pri podpise zmluvy je finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona podnikaním (bod 11.5 Zmluvy). V bode 11.7 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich zmluvný vzťah je vzťahom obchodnoprávnym. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné provízne podmienky a kariérny systém, žalovaným podpísané dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „VPP“), v ktorej sú vymedzené podmienky nároku mandatára na províziu, ako aj dôvody, pre ktoré nárok na províziu zanikne. Vzhľadom na to, že nastali skutočnosti uvedené v čl. 11 VPP, bol žalovaný povinný vrátiť províziu za sprostredkovanie zmluvných vzťahov, na základe čoho žalobca vystavil faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatná dňa XX.XX.XXXX, vo výške 109,80 eur a č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatná dňa XX.XX.XXXX, vo výške 43,85 eur. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy predžalobnou výzvou zo dňa XX.XX.XXXX a upozornil ho, že ak nesplní svoj záväzok, uplatní svoje právo na príslušnom súde. Žalovaný žiadnu zo žalobcom vystavených faktúr neuhradil, a tak celkový záväzok žalovaného voči žalobcovi predstavuje dlh vo výške 113,63 eur.
3. Platobným rozkazom sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX Okresný súd Banská Bystrica zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 113,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,2%
denne zo sumy 109,80 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zo sumy 43,85 eur od XX.X.XXXX a nahradiť mu trovy konania.
4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že neuznáva žalobcom požadovaný peňažný nárok v celom rozsahu, a že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Ako právny podklad na vydanie platobného rozkazu uvádza dve faktúry, a to faktúru č. XXXXXXXXXX a faktúru č. XXXXXXXXXX vystavené na podklade zmluvy o sprostredkovaní medzi žalobcom a žalovaným ako sprostredkovateľom zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe e-mailovej komunikácie s I.. J. U., office manažérkou žalobcu chcel žalovaný celý spor ukončiť vzájomným finančným vyrovnaním, nakoľko žalobca mu dlžila peniaze za urobené zmluvy. Žalobca mu započítal len časť dlžných peňazí. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca mu nevyplatil všetky podlžnosti. Vyplatil mu len časť, a to bezúročne, ale od neho žiada s úrokmi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby bol napadnutý platobný rozkaz zrušený, nariadené pojednávanie a návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnutý.
5. Žalobca v zákonnej lehote podal návrh na pokračovanie v konaní na príslušnom súde, preto Okresný súd Banská Bystrica (upomínací súd) vec postúpil na ďalšie konanie Okresnému súdu Humenné ako súdu miestne príslušnému, kde sa konanie viedlo pod č. k. XXCb/XX/XXXX.
6. Podľa § 177 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
Podľa § 177 ods. 2 CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2000,- eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.
Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 113,63 eur s príslušenstvom. S poukazom k uvedenému súd dňa XX.XX.XXXX v súlade s ust. § 177 ods. 2 a § 219 ods. 3 CSP vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu odo dňa XX.XX.XXXX do dňa XX.XX.XXXX.
8. Nakoľko boli splnené podmienky pre verejné vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania v inej ako spotrebiteľskej veci, súd tak učinil, pričom sa oboznámil s obsahom žaloby a jej prílohami, Mandátnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, Dohodou mandanta a ručiteľa a ručiteľským prehlásením zo dňa XX.XX.XXXX, Všeobecnými províznymi podmienkami a kariérnym systémom, poverením a poučením oprávnenej osoby, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, predžalobnou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa XX.XX.XXXX a ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
9. Žalobca je obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, ktorej predmetom činnosti je maloobchod, veľkoobchod, sprostredkovateľská činnosť, reklamná a propagačná činnosť, činnosť organizačných a ekonomických poradcov, vedenie účtovníctva, realitná činnosť, činnosť samostatného finančného agenta v sektore: 1. poistenia alebo zaistenia 2. kapitálového trhu 3. doplnkového dôchodkového sporenia 4. prijímania vkladov 5. poskytovania úverov 6. starobného dôchodkového sporenia a ďalšie.
10. Žalovaný ako fyzická osoba vykonával finančné sprostredkovanie ako viazaný finančný agent podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o finančnom sprostredkovaní“). Žalovaný bol zapísaný do Registra finančných agentov a finančných poradcov, vedeného NBS ako podriadený finančný agent. Z uvedeného je zrejmé, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nie je možné považovať za vzťah spotrebiteľský, nakoľko právne vzťahy sa spravujú v zmysle ustanovení
Obchodného zákonníka a predmetnom zmluvného vzťahu je výkon podnikateľskej činnosti v zmysle § 2 ods. 5 Zákona č. 186/2009Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pričom v tomto období je aj finančné sprostredkovanie podnikaním.
11. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalobca ako mandant a žalovaný ako mandatár Mandátnu zmluvu, ktorou sa žalovaný ako mandatár zaviazal okrem iného pre mandanta ako podriadený finančný agent uskutočňovať finančné sprostredkovanie v rozsahu dojednaných činností ako aj vyvíjať inú zákonom dovolenú činnosť smerujúcu k uzatváraniu obchodov medzi obchodnými partnermi mandanta a záujemcami. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné provízne podmienky a kariérny systém, ktoré žalovaný podpísal dňa XX.XX.XXXX.
12. Zo žalobcom predložených faktúr vyplýva, že faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatnou dňa XX.XX.XXXX žalobca vyfakturoval žalovanému storná provízií za júl 2019 spolu vo výške 109,80 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatnou dňa XX.XX.XXXX žalobca vyfakturoval žalovanému storná provízií za november 2019 vo výške 43,85 eur.
13. Výzvou zo dňa XX.XX.XXXX - Predžalobná výzva na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom, vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 113,63 eur, a to na základe faktúry č. XXXXXXXXXX vystavená dňa XX.XX.XXXX, splatná dňa 15.09.2019 vo výške 109,80 eur, z toho neuhradených 69,78 eur a faktúry č. XXXXXXXXXX vystavená dňa XX.XX.XXXX, splatná dňa 18.01.2020 vo výške 43,85 eur, s tým, že ak uvedenú sumu žalovaný neuhradí v stanovenej lehote, žalobca bude nútený ju vymáhať súdnou cestou. Žalovaný dlžnú sumu do podania žaloby na súd ani doposiaľ neuhradil.
14. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že žalovaný nepodložil svoje tvrdenia žiadnymi dôkazmi, dokonca ani bližšie nešpecifikoval údajnú výšku záväzku žalobcu voči žalovanému, a taktiež nekonkretizoval právny titul vzniku údajného záväzku.
15. Podľa § 566 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Podľa § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
Podľa § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.
Podľa § 567 ods. 2 Obchodného zákonníka, činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.
Podľa § 567 ods. 3 Obchodného zákonníka, od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v týchto prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant.
Podľa § 568 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandatár je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva. Ak túto povinnosť poruší, zodpovedá za škodu tým spôsobenú mandantovi.
Podľa § 568 ods. 2 Obchodného zákonníka, mandant je povinný odovzdať včas mandatárovi veci a informácie, ktoré sú potrebné na zariadenie záležitosti, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, že ich má obstarať mandatár.
Podľa § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.
Podľa § 571 os. 2 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.
16. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a je potrebné jej vyhovieť.
17. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako mandantom a žalovaným ako mandatárom bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená Mandátna zmluva v zmysle § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorej účelom je úprava vzájomných práv a povinností mandanta a mandatára pri ich dlhodobej spolupráci, najmä úprava ich vzájomných vzťahov pri spoločnom výkone finančného sprostredkovania, ktoré mandatár bude vykonávať ako podriadený finančný agent a bude spolupracovať výlučne s mandantom ako samostatným finančným agentom v sektoroch finančného trhu, v ktorých má mandatár oprávnenie na finančné sprostredkovanie. Účelom zmluvy je aj úprava vzájomných práv a povinností mandanta a mandatára pri ich dlhodobej spolupráci pri výkone realitnej činnosti pre klientov mandanta, ktorú činnosť mandatár bude vykonávať a bude spolupracovať výlučne s mandantom, a to v rozsahu, na akom sa zmluvné strany pri uzatváraní tejto zmluvy, príp. na základe dodatku k nej dohodli/ dohodnú. V zmysle článku 5 bodu 1 zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj všeobecné provízne podmienky a kariérny systém (ďalej len „VPP), ktoré žalovaný podpísal dňa XX.XX.XXXX.
18. Na základe tejto zmluvy, z dôvodu, že nastali skutočnosti uvedené v článku 11 VPP, žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú dňa XX.XX.XXXX, splatnú dňa 15.09.2019 vo výške 109,80 eur, z toho neuhradených 69,78 eur, ktorou žalobca vyfakturoval žalovanému storná provízií za júl 2019 a faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú dňa XX.XX.XXXX, splatnú dňa 18.01.2020 vo výške 43,85 eur, ktorou žalobca vyfakturoval žalovanému storná provízií za november XXXX. Žalovaný tak žalobcovi neuhradil spolu sumu 113,63 eur. Žalobca výzvou zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, avšak žalovaný aj napriek výzve žalobcovi dlžnú sumu nezaplatil.
19. Žalobca všetky svoje skutkové tvrdenia dostatočne preukázal listinnými dôkazmi. Naopak, žalovaný vo svojom jedinom vyjadrení vo veci samej, t. j. v odpore proti platobnému rozkazu spochybnil uplatnený peňažný nárok v celom rozsahu, pričom uviedol, že sa celý spor snažil ukončiť vzájomným finančným vyrovnaním, keďže žalobca mu dlží peniaze za urobené zmluvy a započítal mu len časť dlžných peňazí. Žalovaný však neuviedol, aká je výška záväzku žalobcu voči žalovanému, súdu nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by tvrdenia žalobcu vyvrátil a ani žiaden dôkaz o svojich tvrdeniach nenavrhol vykonať. Tvrdenia žalovaného ostali iba v rovine tvrdení.
20. Súd považuje za potrebné uviesť, že dokazovanie je jedným zo základných inštitútov civilného procesu, a aby vedel súd spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej. Pri koncipovaní inštitútu dokazovania v novej právnej úprave zahrnutej civilnom sporovom poriadku sa vychádzalo z doterajšej právnej úpravy zavedenej v Občianskom súdnom poriadku, ale boli zavedené aj viaceré zmeny a jednou z nich je aj odklon od princípu materiálnej pravdy. Žalobca má preto v prvom rade povinnosť tvrdenia a na podporu svojho tvrdenia aj v zmysle ustanovenia § 120 O.s.p., je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to povaha veci pripúšťa. Zákonodarca tejto úpravy vychádza z ustanovení § 79 O.s.p., podľa ktorých nie je súd viazaný len tými dôkazmi, ktoré navrhli účastníci konania, pretože v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. môže súd výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodovanie vo veci. Toto ustanovenie je odrazom princípu materiálnej pravdy, t.j. povinnosti súdu zistiť skutkový stav čo možno najúplnejšie a najbližšie ku skutočnosti.
21. Od tejto úpravy sa zákonodarca pri koncipovaní CSP odchýlil a do ustanovenia § 185 CSP zaviedol princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, ako mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa vedie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na stranu sporu. Podľa § 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré
navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Iba výnimočne môže vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu, avšak ide o prípady, keď je kladený zvýšený dôraz na ochranu práv oprávnených záujmov jednej zo strán, napríklad pri spotrebiteľských sporoch, v konaniach o abstraktnej kontrole spotrebiteľských veciach, antidiskriminačných sporoch a podobne, kde v týchto prípadoch bol zachovaný princíp materiálnej pravdy. V danom prípade platí však princíp formálnej pravdy. Z uvedeného sa preto priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo sa oboznámiť a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. Ide o kontradiktórny proces, kde proti sebe stoja dve strany sporu s protichodným záujmom na jeho výsledku.
22. Žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno, napriek tomu, že mal dostatok času na to, aby uviedol návrhy na dokazovanie vo svojich vyjadreniach v zmysle civilného sporového poriadku v rámci repliky a dupliky, čo však neurobil. Žalovaný svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi vystavené faktúry nesplnil, preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.
23. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
24. Nesplnením svojho peňažného záväzku v lehote splatnosti vyššie uvedených faktúr sa žalovaný dostal do omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty ich splatnosti, a týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy.
25. V zmysle článku 11.6 VPP, ak zanikne nárok mandanta na províziu voči jeho obchodnému partnerovi v dôsledku zániku sprostredkovanej zmluvy na finančný produkt, ku ktorej sprostredkovaniu prispeli informácie poskytnuté mandatárom, a za ktorú bola mandatárovi vyplatená odmena podľa 5.2 VPP skôr, než uplynie obdobie predčasného ukončenia zmluvy pre príslušný finančný produkt, nárok mandatára na odmenu podľa bodu 5.2 VPP zaniká a mandatár je povinný túto odmenu vrátiť mandantovi do 14 dní odo dňa, kedy k tomu bude mandant vyzvaný. Výzvou sa rozumie zaslanie faktúry a zostavy produkcie za príslušné produkčné obdobie. Ak mandatár nesplní túto povinnosť, je povinný zaplatiť mandantovi úrok z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania.
26. Nakoľko si žalobca v podanej žalobe uplatnil dojednaný úrok z omeškania, súd mu priznal úrok z omeškania v požadovanej výške, pretože takto uplatnený úrok z omeškania je v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.
27. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. V danom prípade bol žalobca v konaní úspešný v celom rozsahu, preto súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.