Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35C-8-2020.pdf
PDF · 120.42 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: Y., nar. X.XX.XXXX., bytom: R., XXX XX Košice - Staré Mesto, štátny občan SR, v zastúpení: Mgr. Mariánom Čupríkom, advokátom, Floriánska 19, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 42 249 180, proti žalovanému: S. nar. X.X.XXXX, bytom: Q., XXX XX Košice - Staré Mesto, v zastúpení: JUDr. Marošom Gondekom, advokátom, Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 52 772 551, o zaplatenie 5.000,- Eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.000,- Eur od 21.10.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 11.3.2020 a následne postúpenou tunajšiemu súdu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 5.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy .XXX,- Eur od 21.10.2020 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania.
2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Žalobca a žalovaný sa v priebehu roku 2019 dohodli na tom, že žalovaný žalobcovi predá pozemok, nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v obci Košice
- Ťahanovce, k.ú. Ťahanovce, okres Košice I., zapísaná na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom ako pozemok - parcela registra „A. pozemok - parcela registra „A., pozemok - parcela registra „C“ č. XXX, a zapísanú na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom, katastrálnym odborom ako pozemok - parcela registra „A.. Oceľový prístrešok nad spevnenou plochou na parcelách XXX/X, XXX/X, 1607/25 podľa porealizačného zamerania v geometrickom pláne zo dňa 3.2.2019 (ďalej len Nehnuteľnosť). Žalovaný a žalobca za týmto účelom uzavreli dňa 12.4.2019 Zmluvu o zložení rezervačného poplatku na kúpu nehnuteľnosti (ďalej len Zmluva). Žalobca dňa 15.4.2019 previedol na účet žalovaného sumu 5.000,- Eur tak, ako bolo dohodnuté v čl. I ods. 1.1 Zmluvy. V čl. I, ods. 1.2 Zmluvy sa žalovaný zaviazal skolaudovať oceľový prístrešok, ktorý je súčasťou Nehnuteľnosti najneskôr do 30.6.2019. Tento záväzok dodržaný nebol, keďže k skolaudovaniu predmetného prístrešku došlo až po dátume 11.7.2019. V čl. I ods. 6 Zmluvy sa žalovaný zaviazal k vráteniu uhradeného rezervačného poplatku na účet žalobcu v plnej výške a k novému prerokovaniu podmienok predaja Nehnuteľnosti ako aj kúpnej ceny. Dňa 14.10.2019 bola žalovanému zaslaná predžalobná upomienka so stanovením lehoty na splnenie záväzku zo Zmluvy, ktorá bola dňa 17.10.2019 doručená žalovanému. Žalobca zistil, že žalovaný dňa 18.10.2019 a 24.10.2019 uverejnil na internetovej stránke www.bazos.sk <http://www.bazos.sk> inzeráty o predaji Nehnuteľnosti. Žalovaný nemá záujem o vrátenie rezervačného poplatku.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 14Up/1643/2019, proti ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom uviedol, že z komunikácie zmluvných strán prebiehajúcej po 30.6.2019, ako aj z konania žalobcu je zrejmé, že obidve zmluvné strany súhlasili s ponechaním rezervačného poplatku na účte žalovaného a súhlasili v pokračovaní rokovaní o uzavretí kúpnej zmluvy za rovnakých podmienok, aké boli dohodnuté v Zmluve o zložení rezervačného poplatku na kúpu nehnuteľnosti. Zo strany žalobcu nikdy nebolo požadované vrátenie rezervačného poplatku, nikdy neprejavil vôľu, že by rezervačný poplatok mal byť vrátený alebo že by sa akokoľvek mali meniť dohodnuté podmienky rezervácie nehnuteľnosti a to aj napriek tomu, že oceľový prístrešok bol právoplatne skolaudovaný až po dátume 30.6.2019. Napriek tejto skutočnosti mal žalobca záujem na uzatvorené kúpnej zmluvy, a to za rovnakých podmienok ako bolo dohodnuté. Dôkazom skutočnosti, že strany prerokovali podmienky zmluvy a dohodli sa na pokračovaní zmluvy, bez akýchkoľvek zmien je aj to, že strany nikdy nevyhotovili dodatok k zmluve, ktorým by menili kúpnu cenu, ustanovenia týkajúce sa rezervačného poplatku alebo iné ustanovenia zmluvy. Vzhľadom k tomu je jasné, že po 30.6.2019 strany pristúpili k prerokovaniu podmienok zmluvy, tieto prerokovali a dohodli sa na pokračovaní v rokovaniach za rovnakých podmienok bez zmeny - vrátenia ponechaného rezervačného poplatku v pôvodnej výške, na účet žalovaného ako budúceho predávajúceho. Žalovaný poukázal na čl. I body 1.3 a 1.4 Zmluvy a uviedol, že zo strany žalobcu nedošlo v stanovenej 40-dňovej lehote od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia z dôvodov na jeho strane, k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, vzhľadom k čomu vznikol žalovanému nárok na ponechanie si rezervačného poplatku. Uvedené preukazuje žalovaný emailovou komunikáciou, z ktorej vyplýva, že žalovaný a žalobca prostredníctvom svojich právnych zástupcov pokračovali v rokovaní o obsahu kúpnej zmluvy.
4. Žalobca na uvedené reagoval replikou zo dňa 5.3.2020, kedy uviedol, že ak žalovaný hovorí o zmluvných stranách, má na mysli zmluvné strany Zmluvy o zložení rezervačného poplatku a kúpu nehnuteľnosti, keďže zmluvnými stranami zmluvy o kúpe pozemku, ktorú zaslal žalobcovi ako návrhu dňa 23.9.2019 bol žalovaný a p. R. K. (ďalej len tretia strana) tak, ako bolo dohodnuté ústne medzi žalobcom a žalovaným. P. K. bola pri vyjednávaní podmienok kúpy pozemku zastupovaná žalobcom na základe plnej moci. Zo strany žalovaného nebol žalobcovi nikdy zaslaný žiaden návrh kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť. V priebehu vyjednávania ohľadom nadobudnutia predmetného pozemku a po uzavretí Zmluvy došlo zo strany žalobcu k vysloveniu požiadavky o vrátenie zaplateného rezervačného poplatku a to aj z dôvodu, že žalobca našiel na kúpu pozemku tretiu osobu, ktorá mala záujem o kúpu nehnuteľnosti a Zmluva by sa týmto pádom musela uzavrieť s novým záujemcom (treťou stranou), s ktorým by sa spísala identická rezervačná zmluva a rezervačný poplatok by na účet žalovaného už zaslal nový záujemca - tretia osoba. Žalovaný túto žiadosť zamietol a odmietol akýmkoľvek spôsobom tento rezervačný poplatok vrátiť. Rokovania o nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti pokračovali tak, že žalobca konal na účet tretej osoby a vyjednával kúpnu zmluvu na pozemok už len týmto spôsobom. Aj sám žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu s týmto postupom súhlasil a v rámci emailovej komunikácie dňa 25.9.2019 napísal, že „bude potrebné, keď sa dohodne text zmluvy, doriešiť rezervačnú zálohu, ktorá nebola hradená kupujúcim (v zmysle kúpnej zmluvy)“. To znamená, že aj samotný žalovaný si bol vedomý skutočnosti, že je potrebné zabezpečiť vrátenie rezervačnej zálohy, keďže kúpna zmluva je uzatváraná odlišným subjektom a boli naplnené podmienky na vrátenie rezervačného poplatku. Keďže k vráteniu rezervačného poplatku nedošlo, strany nezačali s prerokovaním podmienok predaja a kúpnej ceny, keďže bolo dohodnuté, že bude uzatvorená kúpna zmluva s treťou osobou. Vyššie citovaným textom emailu bolo myslené, že sa hodnota rezervačnej zálohy (na základe dohody medzi žalobcom a treťou osobou) započíta do kúpnej ceny za predmetnú nehnuteľnosť, ktorú uhradí tretia strana. Rokovania o uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalovaným a treťou osobou pokračovali ešte niekoľko dní, pričom sám žalobca žalovaného upozornil, že má záujem postupovať ohľadom rezervačného poplatku podľa ustanovení Zmluvy a k ďalšiemu pokračovaniu rokovaní dôjde až po tom, čo budú podmienky Zmluvy splnené. K naplneniu týchto podmienok nedošlo. Nie je jasné, na základe čoho žalovaný vyvodzuje „súhlas“ s ponechaním rezervačného poplatku na účte žalovaného, keď sám s emailovej komunikácii zo dňa 25.9.2019 upozorňuje, že je potrebné doriešiť rezervačnú zálohu, ktorá nebola hradená kupujúcim. Žalovaný následne navádzal žalobcu k odstúpeniu od Zmluvy tak, aby nemusel vrátiť uhradenú rezervačnú zálohu žalobcovi. To sa nestalo, pretože rokovania na základe podpísanej a platnej rezervačnej zmluvy ani len nezačali. Žalovaný rokoval o uzatvorení kúpnej zmluvy s treťou stranou a žalobca vystupoval už len ako splnomocnený zástupca tretej strany. Žalobca neodmietol uzatvorenie kúpnej zmluvy, pretože táto žalovaným jemu nebola nikdy ponúknutá. Pravdepodobne mal právny zástupca žalovaného na mysli prebiehajúce rokovania ohľadom uzatvorenia kúpnej zmluvy s treťou stranou. K argumentácii žalovaného ohľadom čl. I bod. 1.4 Zmluvy žalobca uvádza, že žalovaný
nikdy nezaslal žalobcovi kúpnu zmluvu na základe Rezervačnej zmluvy. Jediný dokument zaslaný žalobcovi bol návrh kúpnej zmluvy medzi žalovaným a treťou osobou, ktorú žalobca zastupoval a mal v záujme pre ňu vyjednať najlepšie podmienky, pretože došlo v priebehu niekoľkých dní k rôznym rokovaniam, pričom v jednom zo svojich vyjadrení žalobca žalovaného upozornil na povinnosť vrátiť žalobcovi uhradenú rezervačnú zálohu, na čo ho upozorňoval aj samotný právny zástupca žalovaného.
5. Žalovaný v duplike zo dňa 8.6.2020 uviedol, že z emailovej správy zo dňa 27.9.2019 vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným prebiehali rokovania o uzatvorení kúpnej zmluvy, a to aj po oneskorenej kolaudácii oceľového prístrešku a žalobca mal záujem kúpnu zmluvu uzatvoriť a žalobcovi bol zaslaný návrh kúpnej zmluvy. Z tohto emailu nevyplýva, že žalobca mal konať ako zástupca tretej osoby. Jediný dôvod neuzatvorenia kúpnej zmluvy zo strany žalobcu boli subjektívne skutočnosti na jeho strane, keď nebol spokojný s obsahom kúpnej zmluvy a nepristúpil k ďalším rokovaniam o jej obsahu. Z komunikácie strán po dátume 30.6.2019 je zrejmé, že strany súhlasili s ponechaním rezervačného poplatku na účte žalovaného a súhlasili v pokračovaní rokovaní o uzavretí kúpnej zmluvy. Je pravdou, že k tomuto žalovaný nemá jednoznačný dôkaz, nakoľko množstvo komunikácie prebiehalo ústne. Keby mal žalobca záujem o vrátenie rezervačného poplatku a o uzatvorenie kúpnej zmluvy by záujem nemal, nepokračoval by ešte viac ako 3 mesiace v rokovaniach o jej uzatvorení. V emaili z 24.9.2019žalobca ďalej konštatuje, že o vrátenie rezervačného poplatku nikdy nežiadal. Žalobca nikdy nepredložil žalovanému plnomocenstvo udelené žalobcovi p. K.. Ani v emaili z 27.9.2019 žalobca nespomína p. K.. Z jeho obsahu vyplýva, že žalovaný viedol rokovania so žalobcom a že to bol žalobca, ktorý mal záujem kúpnu zmluvu uzatvoriť vo svojom mene, nie v mene tretej osoby. Je pravdou, že žalobca v určitej fáze rokovaní navrhol, aby na strane kupujúceho namiesto neho vystupovala p. K.. To však bol jediný moment, kedy v procese rokovaní vystupovala na strane kupujúceho. Aj napriek označeniu p. K. ako kupujúcej v určitej fáze rokovaní o uzatvorení kúpnej zmluvy, naďalej prebiehali rokovania o uzatvorení kúpnej zmluvy medzi žalovaným a žalobcom. Žalovanému nebolo zrejmé, či p. K. má vstúpiť do práv a povinností žalobcu vyplývajúcich zo Zmluvy o rezervácii alebo v akom vzťahu k žalobcovi a postavení vstupuje do celého obchodu a do rokovaní o uzatvorení kúpnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu žalovaný uviedol, že bude potrebné doriešiť aj rezervačný poplatok. Skutočnosť, že v emailovej komunikácii zo dňa 25.9.2019 sa riešil rezervačný poplatok a že iniciatíva vyriešenia rezervačného poplatku vzišla zo strany žalovaného, jednoznačne potvrdzuje, že rezervačný poplatok bol u žalovaného v súlade s dohodou strán a nie neoprávnene. Uvedenie p. K. ako kupujúcej zo strany žalobcu však nemá vplyv na nárok žalovaného na ponechanie si žalobcom zloženého rezervačného poplatku, nakoľko bez ohľadu na iné argumenty a vyššie uvedené skutočnosti, celá komunikácia a nahradenie žalobcu ako kupujúceho p. K. prebehlo po zmluvne dojednanej lehote na uzatvorenie kúpnej zmluvy, t.j. 40 dní od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia k oceľovému prístrešku, ktorý bol skolaudovaný dňa 11.7.2019. K oznámeniu údajov p. K. emailom zo dňa 10.9.2019 došlo niekoľko týždňov po 40 dňovej lehoty od kolaudácie oceľového prístrešku určenej žalobcovi na uzatvorenie kúpnej zmluvy.
6. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 29.11.2020 uviedol, že žalobca už v priebehu júna oznámil, že kúpu bude financovať z prostriedkov svojej priateľky a z tohto dôvodu ju bude nutné uviesť v kúpnej zmluve ako osobu kupujúcu. Tiež požadoval o prevedenie rezervačného poplatku v jej prospech. Preto považuje za preukázanú existenciu ústnej dohody o prechode poplatku na žiadosť žalobcu emailom zo dňa 24.9.2019. Poplatok sa podľa rezervačnej zmluvy stal majetkom žalovaného. Žalovaný žiadal vypočuť v konaní p. R. K..
7. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: Zmluva o zložení rezervačného poplatku na kúpu nehnuteľnosti, Výpis z KN - LV č. XXX, Predžalobná upomienka, Doručenka, Potvrdenie o zrealizovaní transakcie, 1.splnomocnenie H., inzeráty, emailová komunikácia medzi stranami sporu, príloha Návrh kúpnej zmluvy - prvá strana.
8. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, replike a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.
9. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: emailová komunikácia medzi stranami sporu, Vyjadrenie k predžalobnej upomienke, návrh na výsluch p. K. a námietka nedostatku aktívnej legitimácie.
10. Žalovaný v konaní použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené v odpore, duplike, vyjadrení žalovaného z 29.11.2020 a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.
11. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
12. Dňa 12.4.2019 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o zložení rezervačného poplatku na kúpu nehnuteľnosti týkajúcu sa pozemkov na LV č. XXX: XXX/X, XXX/X a LV č. XXXX: XXXX/XX a oceľového prístrešku postaveného na uvedených pozemkoch, kedy si dohodli rezervačný poplatok vo výške 5.000,- Eur (č.l. 9).
13. Podľa čl. I bodu 1.2 zmluvy, predávajúci sa zaväzuje skolaudovať oceľový prístrešok, ktorý je súčasťou predávanej nehnuteľnosti najneskôr do 30.6.2019. Podľa čl. I bodu 1.3 zmluvy, záujemca sa zaväzuje podpísať kúpnu zmluvu na predávanú nehnuteľnosť najneskôr do 40 dní od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Podľa čl. I bodu 1.4 zmluvy, v prípade, ak záujemca do 40 dní od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia zo subjektívnych dôvodov na jeho strane neuzatvorí kúpnu zmluvu, ostáva rezervačný poplatok majetkom predávajúceho. Podľa čl. I bodu 1.6 zmluvy, v prípade, že predávajúci oceľový prístrešok do 30.6.2019 neskolauduje, rezervačný poplatok bude v plnej výške vrátený na účet záujemcovi vedený vo VÚB banke a obe zmluvné strany na novo prerokujú podmienky predaja ako aj kúpnu cenu.
14. Dňa 15.4.2019 (č.l. 14) uhradil na účet žalovaného rezervačný poplatok vo výške 5.000 Eur.
15. Z výpisu z LV č. XXX k.ú. Ťahanovce (č.l. 10) súd zistil, že oceľový prístrešok bol skolaudovaný na základe kolaudačného rozhodnutia R. zo dňa 11.7.2019, geom. plán č. X/XXXX, Z-XXXX/XXXX v.z. XXX/XX.
16. Emailom zo dňa 10.9.2019 (č.l. 117) žalobca zaslal žalovanému údaje na kúpnu zmluvu, konkrétne detaily p. R. K..
17. Emailom zo dňa 23.9.2019 (č.l. 54) žalovaný zaslal žalobcovi návrh Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, kedy za kupujúcu bola označená p. R. K.. Uvedený návrh zmluvy bol emailom zo dňa 25.9.2019 (č.l. 53) zaslaný advokátom žalovaného advokátovi žalobcu.
18. Emailom zo dňa 24.9.2019 (č.l. 118) žalobca poukázal na čl. I bod 1.6 Zmluvy o zložení rezervačného poplatku na kúpu nehnuteľnosti a uviedol, že do tej chvíle netvrval na vyplatení peňazí na jeho účet i keď podľa zmluvy má na to jednoznačný nárok. Požadoval, aby záloha ostala v prospech novej kupujúcej. Zároveň uviedol, že posiela žalovanému upravenú zmluvu.
19. Emailom zo dňa 25.9.2019 (č.l. 38) advokát žalovaného zaslal advokátovi žalobcu upravenú verziu kúpnej zmluvy, kedy v zásade nemajú výhrady proti jej obsahu, navrhované úpravy sú vykonané cez sledovanie zmien. Uviedol aj, že zároveň bude potrebné, keď sa dohodne text zmluvy, doriešiť rezervačnú zálohu, ktorá nebola hradená kupujúcim (v zmysle kúpnej zmluvy).
20. Emailom zo dňa 26.9.2019 (č.l. 37, 37rub) advokáti strán sporu upresňovali ďalšie ustanovenia zmluvy.
21. Emailom zo dňa 27.9.2019 (č.l. 39) žalobca zaslal reakciu na predchádzajúcu emailovú komunikáciu svojmu advokátovi s prosbou o jej preposlanie žalovanému a jeho advokátovi, kedy uviedol, že na základe jednania predávajúceho s ním v posledných dňoch sa rozhodol, že sa bude riadiť podmienkami, ktoré boli podpísané v zmluve o zložení rezervačného poplatku na kúpu nehnuteľnosti podpísanou ním a žalovaným dňa 12.4.2019. Prosí o naplnenie bodu 1.6, na čo dáva predávajúcemu 3 dni.
22. Predžalobnou upomienkou zo dňa 14.10.2019 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie rezervačného poplatku vo výške 5.000 Eur podľa čl. 1.6 Zmluvy do 3 dní od doručenia tejto výzvy. Zásielka bola doručená adresátovi dňa 17.10.2019.
23. Žalovaný reagoval svojim vyjadrením zo dňa 21.10.2019, kde uviedol, že práve žalobca odmietol v rozpore so Zmluvou o zložení rezervačného poplatku na kúpu nehnuteľnosti pristúpiť k podpisu kúpnej zmluvy, pretože neodôvodnene čakal na zápis oceľového prístrešku do katastra nehnuteľností a tým došlo z jeho strany k porušeniu Zmluvy o zložení rezervačného poplatku na kúpu nehnuteľnosti. V zmysle opísaného konania a s poukazom na čl. I bod 1.3 a 1.4 Zmluvy je nesporné, že žalovanému vznikol nárok na ponechanie si rezervačného poplatku vo výške 5.000 Eur.
24. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
25. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
26. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
27. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
28. Podľa § 36 ods. 1 OZ, vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.
29. Podľa § 40 ods. 2 OZ, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
30. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Bezdôvodným obohatením je určitý majetkový prospech predstavujúci buď veci ako také alebo spočíva v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by došlo, ak by plnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v peniazoch. Občiansky zákonník pozná niekoľko skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia: plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
33. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 15.4.2019 žalobca uhradil na účet žalovaného sumu 5.000 Eur predstavujúcu rezervačný poplatok na kúpu nehnuteľnosti pozemkov na LV č. XXX: XXX/X, XXX/X a LV č. XXXX: XXXX/XX a oceľového prístrešku postaveného na uvedených pozemkoch. Žalovaný sa zaviazal oceľový prístrešok skolaudovať do 30.6.2019 (č.l.I bod 1.2 zmluvy). V prípade, ak sa tak nestane, si strany sporu v čl. I bode 1.6. dohodli, že rezervačný poplatok bude v plnej výške vrátený na účet záujemcu - žalobcu a obe strany na novo prerokujú podmienky predaja ako aj kúpnu cenu. Oceľový prístrešok bol skolaudovaný až dňa 11.7.2019. Rezervačný poplatok vrátený žalobcovi nebol. Uvedené skutočnosti neboli sporné.
34. Spornou skutočnosťou bolo, či žalovaný mal nárok ponechať si daný rezervačný poplatok v zmysle čl. I bodu 1.3 a 1.4 zmluvy resp. mu vnikla povinnosť vrátiť rezervačný poplatok žalobcovi podľa čl. I bod 1.6. zmluvy. Po posúdení konkrétnych ustanovení zmluvy je nutné uviesť, že povinnosť vrátiť rezervačný poplatok podľa čl. I bodu 1.6 bola jednoznačne viazaná na skutočnosť neskolaudovania oceľového prístrešku do 30.6.2019. V konaní uvedená skutočnosť nebola sporná, že ku skolaudovaniu
prístrešku došlo až dňa 11.7.2019. To znamená, že žalovanému takto v zmysle čl. I bod 1.6 zmluvy vznikla povinnosť uhradený rezervačný poplatok vrátiť žalobcovi.
35. Žalovaný sa bránil v konaní tým, že nakoľko aj po dátume 30.6.2019 boli vedené rokovania o uzavretí kúpnej zmluvy, je zrejmé že povinnosť vrátiť rezervačný poplatok na jeho strane nevznikla. Súd k tomuto uvádza, že dané ustanovenie čl. I bod 1.6 zmluvy jasne viaže okamih vzniku povinnosti vrátiť rezervačný poplatok k tej okolnosti, že oceľový prístrešok nie je skolaudovaný do 30.6.2019 bez ohľadu na možné ďalšie rokovania. V poslednej časti vety daného ustanovenia je iba uvedené, že následne je možné medzi stranami sporu pokračovať v rokovaní o podmienkach kúpnej zmluvy nanovo. V žiadnom prípade z daného ustanovenia nevyplýva, že ak zmluvné strany opätovne rokujú o podmienkach uzatvorenia kúpnej zmluvy vrátane opätovného prejednania kúpnej ceny, povinnosť vrátiť rezervačný poplatok automaticky zaniká. Takýto výklad daného ustanovenia nie je správny. Taktiež skutočnosť, že oceľový prístrešok bol skolaudovaný až 11.7.2019 a strany sporu mali rokovať o predaji a kúpe ďalej, neznamená, že aplikácia čl. I bodu 1.6 je vylúčená.
36. Súd má za to, že body 1.3 a 1.4 zmluvy logicky nadväzujú na bod 1.2 zmluvy a upravujú postup pre prípad, že oceľový prístrešok by bol skolaudovaný v zmysle bodu 1.2 do 30.6.2019. Potom by nastúpil žalobcov záväzok podpísať kúpnu zmluvu najneskôr do 40 dní od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia podľa bodu 1.3 zmluvy a len v prípade, ak by tak žalobca neučinil zo subjektívnych dôvodov na jeho strane, rezervačný poplatok mohol ostať majetkom žalovaného v zmysle bodu 1.4. Bod 1.6 zmluvy naproti tomu upravuje situáciu, kedy ku kolaudácii oceľového prístrešku v dohodnutej lehote do 30.6.2019 nedôjde. Takže kľúčovým okamihom pre vznik povinností na strane žalobcu aj žalovaného bola práve kolaudácia oceľového prístrešku najneskôr do 30.6.2019, čo znamená, že ak by došlo ku kolaudácii do 30.6.2019 a k uzavretiu kúpnej zmluvy by nedošlo z dôvodov na strane žalobcu, iba vtedy by rezervačný poplatok zostal žalovanému. Ak teda ku kolaudácii oceľového prístrešku nedošlo do 30.6.2019, nastúpil zmluvný záväzok žalovaného vrátiť rezervačný poplatok žalobcovi.
37. Z podania samotného žalovaného zo dňa 29.11.2019 ďalej vyplynulo, že už v priebehu júna 2019 bolo zrejmé a žalovaný mal vedomosť o tom, že na strane kupujúceho nemá vystupovať žalobca, ale tretia osoba p . K.. Aj napriek tejto skutočnosti, strany sporu - žalobca a žalovaný nepristúpili k zrušeniu Zmluvy o zložení rezervačného poplatku na kúpu nehnuteľnosti resp. zmene zmluvnej strany záujemcu, t.j. budúceho kupujúceho v danej zmluve a preto všetky dohodnuté práva a povinnosti z tejto zmluvy sa stále týkajú iba pôvodných zmluvných strán - žalobcu a žalovaného a sú viazané na kolaudáciu oceľového prístrešku. Pretože ku kolaudácii oceľového prístrešku nedošlo do 30.6.2019, nastupuje povinnosť žalovaného vrátiť rezervačný poplatok žalobcovi.
38. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca sa domáhal vrátenia rezervačného poplatku minimálne emailom zo dňa 27.9.2019 a následne Predžalobnou upomienkou. To, že sa vydania tohto bezdôvodného obohatenia nedomáhal skôr po dátume 30.6.2019 nemá žiaden vplyv na túto povinnosť žalovaného. Bolo len na žalobcovi, kedy sa rozhodne uplatniť si svoje právo v zmysle bodu 1.6 zmluvy, čo však neznamená, že mu toto právo zaniklo iba z dôvodu, že aj po dátume 30.6.2019 prebiehala medzi stranami sporu nejaká ďalšia komunikácia s cieľom uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovaným a treťou osobou. Skutočnosť, že žalovaný si rezervačný poplatok ponechal neoprávnene, vyplýva aj zo samotného vyjadrenia jeho advokáta v emailovej komunikácii, kedy tento sám upozorňuje na nutnosť doriešenia rezervačného poplatku zaplateného žalobcom, keďže kúpna zmluva mala byť následne uzatvorená medzi inými osobami.
39. Nakoľko Zmluva o zložení rezervačného poplatku na kúpu nehnuteľnosti bola uzavretá medzi stranami sporu v písomnej forme, všetky jej zmeny mali byť taktiež učinené v písomnej forme. Je potom právne irelevantné, že počas obdobia jún až september 2019 sa strany sporu ústne dohodli na tzv. ponechaní rezervačného poplatku na účte žalovaného, čo malo byť zarátané na kúpnu cenu z kúpnej zmluvy, ktorá mala byť uzatvorená medzi žalovaným a treťou osobou. Práva a povinnosti medzi stranami sporu boli jasne dané písomnou zmluvou a tieto boli zmluvné strany povinné dodržať. Nakoľko žalovaný nezabezpečil kolaudáciu oceľového prístrešku do 30.6.2019, odpadol tým dôvod ponechania si týchto finančných prostriedkov a tieto finančné prostriedky potom predstavujú bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.
40. Procesnou legitimáciou sa rozumie oprávnenie byť účastníkom konania. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna - na strane žalobcu a pasívna - na strane žalovaného. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto tvrdí, že je nositeľom hmotného práva, jeho nositeľom nie je. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, je označený žalovaný.
41. Žalovaným vznesenú námietku nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu súd vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú. V konaní nebolo preukázané, že by došlo k prechodu alebo prevodu práv a povinností zo Zmluvy o zložení rezervačného poplatku na kúpu nehnuteľnosti zo žalobcu na tretiu osobu. Ako súd uviedol vyššie, Zmluva o zložení rezervačného poplatku na kúpu nehnuteľnosti bola uzatvorená písomne medzi žalobcom a žalovaným a nebola zmenená v časti osoby budúceho kupujúceho, a preto práva a povinnosti z tejto zmluvy zostávajú zachované len medzi pôvodnými zmluvnými stranami - žalobcom a žalovaným.
42. Ponechaním si finančných prostriedkov predstavujúcich rezervačný poplatok na kúpu nehnuteľnosti, ktorá sa neuskutočnila z dôvodov na strane žalovaného (nezabezpečenie kolaudácie oceľového prístrešku v lehote do 30.6.2019), došlo u žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, a to majetkovému prospechu získanému plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a preto je ho potom povinný vydať naspäť žalobcovi. Keďže tak žalovaný neučinil, súd považoval nárok žalobcu voči nemu za plne dôvodný a aj preto žalovaného zaviazal k úhrade sumy 5.000 € spolu s príslušenstvom, a to 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.000 € od 21.10.2019 do zaplatenia. Súd mal za to, že žalovaný bol riadne vyzvaný na zaplatenie dlhu v zmysle § 563 OZ doručením Predžalobnej upomienky dňa 17.10.2019. Keďže do 3 dní finančné prostriedky predstavujúce jeho bezdôvodné obohatenie nevydal, dostal sa dňom nasledujúcim 21.10.2019 do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu.
43. Súd posudzoval aj výšku požadovaného úroku z omeškania a mal za to, že táto je správne uplatnená, pretože ku dňu 21.10.2019 bola sadzba Európskej centrálnej banky 0 % ročne, čo za použitia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. predstavuje 5 % ročne.
44. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 29.11.2020, t.j. tesne pred pojednávaním doplnil návrhy na vykonanie dokazovania a to výsluchom p. K.. Nakoľko tak žalovaný učinil až po dátume uplatnenej sudcovskej koncentrácie, súd na takýto návrh na doplnenie dokazovania neprihliadal. Vykonanie tohto dôkazu súd zároveň nepovažoval ani za účelné a hospodárne, nakoľko výpoveď navrhovanej svedkyne by nezmenila vyššie citované právne posúdenie veci.
45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia súd považoval nárok žalobcu za plne dôvodný a preukázaný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).