Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_0T-100-2020.pdf
PDF · 82.22 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/100/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou v trestnej veci obžalovanej K. T., nar. XX.XX.XXXX v U. Q., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01. decembra 2020 v Malackách, takto
rozhodol:
Obžalovaná
K. T., nar. XX.XX.XXXX v U. Q., trvale bytom R. U. XXXX/XX, G.,
sa uznáva za vinnú, že
dňa 02.09.2020 v čase okolo 17.23 h v Malackách po ulici Nad Výhonom, ako vodič viedla po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov osobné motorové vozidlo značky W. I., evidenčné číslo G pričom následne v čase o 17:23:15 h jej bola vykonanou orientačnou dychovou skúškou na AlcoQuant 6020 plus číslo A408939 nameraná hodnota 1,52 mg/l alkoholu dychu t.j. cca 3,17 ‰
t e d a
vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodila vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
č í m s p á c h a l a
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.
Za to sa jej
u k l a d á
podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., s poukazom na § 36 písm. j), l), § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa jej ukladá probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.
Podľa 50 ods. 1 Trestného zákona sa obvinenej určuje skúšobná doba 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanej ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2. Trestného zákona sa obvinenej ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 3 (tri) roky.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 04. septembra 2020 Okresnému súdu Malacky obžalobu č. 2Pv 335/20/1106-7 na obžalovanú K. T. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01. decembra 2020 obžalovaná po poučení o svojich právach a povinnostiach urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že je vinná zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaná:
c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa jej kladú za vinu, na čo obžalovaná odpovedala: Áno. d) bola ako obžalovaná poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaná odpovedala: Áno. f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaná odpovedal: Áno. g) bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jej kladené za vinu, na čo obžalovaná odpovedala: Áno. h) sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaná odpovedala: Áno.
Súd na základe vyhlásenia obžalovanej o uznaní viny a jej kladných odpovedí na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovanú za vinnú z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovanej podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal dokazovanie len ohľadne trestu, a to oboznámením aktualizovaného odpisu z registra trestov, lustráciou z registra priestupkov, evidenčnou kartou vodiča, oznámením Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie zo dňa 25.09.2020 a zo dňa02.10.2020, potvrdením o zamestnaní.
Pri ukladaní trestu obžalovanej súd vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bola obžalovaná uznaná vinnou a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzba stanovená zákonom (§ 289 ods. 1 Trestného zákona) v rozpätí až na 1 rok.
Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípadne povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.
Súd vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú fakticky vyjadrením znakov skutkovej podstaty trestného činu a to subjektívnej stránky (spôsob spáchania trestného činu a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej tiež priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ako aj pomerov páchateľa a možnosťami jeho nápravy.
Obžalovaná k spáchaniu skutku priznala a skutok oľutovala. Prostredníctvom obhajcu obžalovaná uviedla, že uvedeného skutku sa dopustila prvý krát, nejednalo sa o recidívu. Skutok sa stal za mimoriadnych okolností. Išlo pre obžalovanú o citovo náročné obdobie, keďže na tunajšom súde prebiehalo rozvodové konanie, ktoré sa skončilo rozsudkom dňa 08.07.2020, pričom maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti. Obžalovaná žiadala prihliadnuť na to, že má trvalé zamestnanie, pracuje ako záchranár a v čase aktuálne trvajúcej pandémie je výkon jej povolania dôležitý pre spoločnosť. Obžalovaná sa taktiež podrobila ústavnej liečbe.
Súd u obžalovanej zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) a písm. l) Trestného zákona. Obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že dňa 22.03.2006 spáchala priestupok na úseku dopravy (jazda v jazdných pruhoch), za ktorý jej bola uložená pokuta vo výške 500,- Sk. Priťažujúca okolnosť zistená nebola. U obžalovanej teda prevažoval pomer poľahčujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby, t.j. z 1 roka na 8 mesiacov. Súd teda ukladal trest v rozpätí do 8 mesiacov.
Prokuratúra vzhľadom na vysoké promile alkoholu v krvi žiadala uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o ukladanie trestu, súd vždy pri rozhodovaní o tom, aký druh trestu a v akej výmere obžalovanej uloží, vychádza jednak z toho, že trest má plniť nie len represívnu funkciu, teda zabraňovať v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre výchovu páchateľa, aby viedol riadny život, ale kladie dôraz aj na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu k okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Súd nespochybňuje, že konanie obžalovanej (vedenie motorového vozidla po požití alkoholických nápojov) je neakceptovateľné a neospravedlniteľné, ale v tomto súd prihliadol na to, že v živote obžalovanej išlo doposiaľ ojedinelé vybočenie z inak vedenia riadneho života. Súd prihliadol aj na v tom čase nepriaznivé životné obdobie, kedy obžalovaná bola krátko po rozvode s manželom. Po spáchaní skutku však sama dobrovoľne nastúpila ústavnú liečbu, v čom možno vidieť určitú mieru sebareflexie. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľky, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením podmienečného trestu odňatia slobody. S prihliadnutím na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, sa horná hranica trestnej sadzby znížila na 8 mesiacov. Súd vzhľadom na okolnosti prípadu, najmä z prihliadnutím na vysokú hodnotu alkoholu v dychu, uložil obžalovanej trest odňatia slobody v hornej polovici (upravenej) trestnej sadzby vo výmere 5 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil a podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov (prevýchovný podmienečný trest odňatia slobody). Súd má za to, že skúšobná doba 30 mesiacov za súčasného uloženia probačného dohľadu je dostatočne dlhý čas pre obžalovanú, aby sa vyvarovala páchaniu trestnej činnosti a mimoriadne starostlivo zvažovala následky svojho konania. Zároveň súd uložil obžalovanej aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov z dôvodu, že práve užitie alkoholu bolo dôvodom spáchania trestného činu. Práve dodržanie takéhoto obmedzenia je v záujme obžalovanej, ktorá si sama uvedomuje svoj problém s alkoholom, čo je zrejmé aj z toho, že dobrovoľne podstúpila ústavnú liečbu. Súčasne súd s poukazom na § 61 Trestného zákona, uložil obžalovanej aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 roky, pričom túto dobu súd považuje za dostatočnú na vyradenie obžalovanej z cestnej premávky a v dĺžke tohto trestu ja zohľadnená aj výška hladiny alkoholu, pod vplyvom ktorého obžalovaná viedla motorové vozidlo.
Čo sa týka možnosti uloženia kratšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody súd uvádza, že pri realizácii krátkodobých trestov odňatia slobody jednak nemožno úspešne rozvinúť reedukačné a resocializačné procesy a jednak izolácia páchateľky bez predchádzajúcej kriminálnej minulosti
od spoločnosti v prostredí iných páchateľov, má často neprimerane negatívny dopad na odsúdenú a jej rodinu, bez želaného efektu sebareflexie a prevencie páchania ďalšej trestnej činnosti. U obžalovanej bolo potrebné zohľadniť, že má zverené v striedavej starostlivosti dve maloleté deti, má trvalé zamestnanie, pričom uložením nepodmienečného trestu by bola ohrozená výchova a výživa jej maloletých detí. Aj kratší nepodmienečný trest by bol neprimeraným zásahom do života rodiny obžalovanej, čo by bolo v rozpore s § 34 ods. 3 Trestného zákona.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.