Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-49-2019.pdf
PDF · 187.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-7Csp/49/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudca JUDr. Róbert Jankovský v spore žalobkyne I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., R. XXXX/XX, právne zastúpenej Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou so sídlom Považská Bystrica, Zakvášov 1519/55, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s., skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, o zaplatenie 600,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 600,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 600,- eur od 15.02.2019 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia 600,- eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Uviedla, že dňa 11.08.2011 na tlačive „žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Triangel“ č.XXXXXXXXXX požiadala žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru s nasledovnými podmienkami úveru: predschválený úverový rámec 300,- eur, štandardná mesačná výška splátky 10,- eur, štandardná úroková sadzba 22,80 % ročne. Deň splatnosti mesačnej splátky je 45. deň od 1. dňa predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo Výpise. Počet splátok 55, pričom posledná splátka je vo výške 1,67 eur, celková suma, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je 531,67 eur, celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom sú 231,67 eur, priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty sa nezverejňuje. Žalovaný túto žiadosť schválil a podpísal dňa 11.08.2011. V žiadosti čl. V bod 21 v závere sa uvádza, že prijatím a schválením žiadosti zo strany Banky sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. Vyššie popísaný zmluvný vzťah možno považovať za spotrebiteľský úverový vzťah, ktorý sa spravuje ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Jedná sa o typovú, formulárovú zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú. Žalobkyňa uviedla, že predmetná zmluva neobsahuje zmluvné náležitosti uvedené v § 9 ZoSÚ, a to najmä druh spotrebiteľského úveru, právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom a podmienky, za akých sa tieto podmienky môžu meniť. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba 22,80 % ročne, ktorá nezodpovedá výške priemernej úrokovej miery z úverov v peňažných ústavoch v čase uzavretia zmluvy. Z internetovej stránky NBS možno zistiť úrokové sadzby spotrebiteľských úverov, ktorá za 11/2011 pri úvere od 1 do 5 rokov predstavovali 11,23 % a pri úveroch nad 5 rokov 13,44 %. Dohodu o výške úrokovej sadzby je potrebné vnímať v zmysle § 39 OZ ako priečiacu sa dobrým mravom, a tým pádom absolútne neplatnú. O takýto stav pôjde vždy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia
zmluvy (rozhodnutie NS SR sp.zn. MCdo 1/2009). Úver poskytnutý a čerpaný formou kreditnej karty nie je vylúčený z pôsobnosti ZoSÚ, preto veriteľ je povinný i pri týchto spotrebiteľských úveroch splniť podmienky upravené v tomto zákone a zmluva o takomto úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy. V zmluve je indikatívny výpočet RPMN uvedený nečitateľným drobným písmom spolu s uvedením zložitého matematického vzorca, v dôsledku čoho možno takýto údaj považovať za nezrozumiteľný a nečitateľný, teda za údaj neexistujúci. Takto uvedený výpočet nenahrádza uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle ZoSÚ. Naviac výpočet, ktorý vychádza z predpokladu, že k čerpaniu úveru dôjde 01.08.2011, k čomu však nepochybne nemohlo dôjsť, keďže zmluva bola uzatvorená až neskôr, dňa 11.08.2011. V zmluve je síce dohodnutá výška mesačných splátok 10,- eur, avšak nie jednoznačným, nepochybným a zrozumiteľným spôsobom určený termín splatnosti jednotlivých splátok, a to ani konkrétnym časovým údajom, ani iným pochybnosti nevyvolávajúcim spôsobom, umožňujúcim identifikovať dátumy splátok. Deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 45. deň od prvého dňa predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo výpise, tak ako je určený v zmluve, nie je pre spotrebiteľa dostatočne zrozumiteľný a určitý, naviac je vyjadrený zložitým spôsobom, vyvolávajúcim možnosť rôzneho výkladu a v konečnom dôsledku je formulovaný tak, aby bol následne určovaný žalobcom vo výpise. Takto nezrozumiteľne a nejednoznačne určený údaj, ktorý nepochybne možno vyjadriť presným časovým údajom, je treba považovať za údaj neexistujúci a teda chýbajúci. Nedostatok vyššie popísaných obligatórnych náležitostí má za následok, že úver možno považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný by teda žalobcovi mal vrátiť len sumu reálne čerpaného úveru. Podľa výpisu boli zaznamenané výbery žalobkyne spolu vo výške 1010,- eur, vklady žalobkyne boli vo výške 1776,26 eur + podľa poštových poukážok 3x splátka po 20,- eur v mesiaci 12/2018, 01/ a 02/2019. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov. Za obdobie posledných 3 rokov pred podaním žaloby uhradila žalobkyňa žalovanému nad rámec poskytnutého úveru sumu 600,- eur a to splátkami od 14.09.2016 do 14.02.2019. Zároveň žalobkyňa dodala, že popísanú zmluvu predbežne právne posúdil Okresný súd v Považskej Bystrici v konaní sp.zn. 8Csp/8/2019, v ktorom sa žalovaný v postavení veriteľa domáhal voči žalobkyni ako spotrebiteľovi zaplatenia sumy 855,20 eur s príslušenstvom, pričom súd vyslovil názor, že úver poskytnutý na základe tejto zmluvy považuje za bezúročný a bezpoplatkový vzhľadom k tomu, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti a vyzval veriteľa na späťvzatie žaloby. Dôvod vzniku bezdôvodného obohatenia v tomto prípade je plnenie bez právneho dôvodu. Vzhľadom na to, že spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový, je žalobkyňa povinná žalovanému zaplatiť (vrátiť) len to, čo od neho skutočne dostala. Nakoľko žalobkyňa zaplatila žalovanému viac netušiac, že tak pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nie je povinná urobiť, žalovaný sa na úrok žalobkyne bezdôvodne obohatil, nakoľko od nej prijal plnenia bez právneho dôvodu. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Triangel č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.08.2011, Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s.,, Schválenie žiadosti o Pôžičkovú kartu Triangel zo dňa 16.08.2011, Výpis z Pôžičkovej karty Triangel ku dňu 20.12.2018, Poštové poukazy na účet zo dňa 14.12.2018, 14.01.2019 a 14.02.2019.
2.Okresný súd Považská Bystrica vydal dňa 13.09.2019 platobný rozkaz sp.zn. 7Csp/49/2019-34, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
3.Voči platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uvádzal, že zmluvu o úvere netvorila len žiadosť, ale všetky komponenty zmluvy o úvere- žiadosť, obchodné podmienky a potvrdzujúci list, ktoré žalobkyňa priamo priložila k podanej žalobe, ale aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Informácie o finančnom sprostredkovaní SKK SFA a Príloha k Štandardným európskym informáciám o spotrebiteľskom úvere v ktorých je uvedený aj indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, ročná úroková sadzba, poplatky uplatňované v čase uzavretia zmluvy o úvere, ako i informácia o výške a termínoch splátky úveru. Vo vzťahu k druhu spotrebiteľského úveru uviedol, že táto informácia sa nachádza v záhlaví zmluvy. Rovnako právo na odstúpenie od spotrebiteľského úveru je uvedené v Štandardných Európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o úvere bola uzavretá na dobu neurčitú, ako vyplýva z Obchodných podmienok a Štandardných európskych informácii o spotrebiteľskom úvere, ktoré žalobkyňa vlastnoručne podpísala, teda údaj o konečnej splatnosti úveru nebolo možné uviezť, keďže zmluva nemala termín konečnej splatnosti. Dojednaná úroková miera vo výške 22,80 % ročne nie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože neprekračuje podstatným spôsobom dojednanú úrokovú mieru pre obdobné produkty, a to ani len dvojnásobne. Preto je potrebné konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala
absenciu žiadnych zákonom vyžadovaných náležitostí v zmluve o úvere a jej tvrdenia o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného je potrebné vyhodnotiť ako neopodstatnené. Žalovaný ďalej uviedol, že v zmluve o úvere je splnená aj zákonná náležitosť v zmysle §9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, nakoľko v žiadosti i v potvrdzujúcom liste sa informácia o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nachádzajú a žalobkyňa nepochybne vedela, ako má poskytnutý úver splácať. Výklad daného ustanovenia podávaný žalobkyňou, podľa ktorého je potrebné v zmluve uvádzať samostatne počet a termíny splátok istiny, samostatne výšku, počet a termíny splátok a úrokov a samostatne výšku, počet a termíny splátok a iných poplatkov je nesprávny, príliš formalistický, v ktorom absentuje racionalita s ohľadom na potreby zmluvného vzťahu. Výklad, ktorý podáva žalobkyňa je v evidentnom rozpore s nutnosťou vykladať vnútroštátne normy tzv. eurokonformným výkladom a najnovšou rozhodovacou praxou Súdneho dvora EÚ. Žalovaný poukázal najmä na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS, najmä na jej článok 10 ods. 2 písm. h). Ďalej tiež poukázal na rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie, konkrétne na rozsudok sp. zn. C-42/15 zo dňa 09.11.2016, z čoho žalovaný odvodzoval záver, že európsky zákonodarca vyžaduje jedine uvedenie celkových splátok úveru v zmluve o úvere a nevyžaduje ich osobitné rozčlenenie na ich jednotlivé zložky. Je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha toho, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ vykladal tunajší súd v priamom rozpore so zmyslom tohto zákona, a rovnako v rozpore so samotnou Smernicou 2008/48 a najnovšie i v priamom rozpore s právne záväzným výkladom Smernice 2008/48, ktorý podal Súdny dvor Európskej únie v Rozsudku SD EÚ. Z dôvodu uľahčenia uzatvárania zmluvy dištančným spôsobom bola tá zložená z viacerých, právnym putom spojených listín - žiadosti, obchodných podmienok, potvrdzujúceho listu a cenníka. Žalovaným tvrdené právne puto nevychádza len z povahy veci, ale aj z rozhodovacej praxe súdov SR a zo zákona č. 492/009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o platobných službách“)
- zmluva o úvere je totiž zároveň aj rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb v zmysle tohto zákona, ktorej neoddeliteľnou právnou súčasťou sú v zmysle § 31 ods. 4 zákona o platobných službách aj obchodné podmienky. Pri pohľade na samotnú zmluvu o úvere cez jej jednotlivé právnym putom previazané komponenty je preto zrejmé, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti v zmysle na vec sa vzťahujúcich príslušných právnych predpisov. Ak by tunajší súd dospel k záveru, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne, žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nároku žalobkyne uplatnenému jej žalobou - podľa výpisu z kartového účtu, ktorý ku svojej žalobe priložila samotná žalobkyňa, uskutočnila žalobkyňa poslednú debetnú transakciu dňa 09.09.2015; ňou vyčerpanú istinu úveru podľa rovnakého výpisu splatila dňa 13.01.2016. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil; najviac si teda žalobkyňa mohla uplatniť podanou žalobou sumu 340,- eur, čo predstavuje uhradené splátky za dva roky pred podaním žaloby. Záverom žalovaný poukázal na dotazník podpísaný a vyplnený žalovaným, kde uvádza, že má skúsenosti s bankovým produktom kreditná karta. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty triangel zo dňa 08.08.2011 a Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.
4.Žalobkyňa vo svojej replike uviedla, že nebola pred podpisom zmluvy oboznámená s OP, cenníkom a už vôbec nie so Štandardnými európskymi informáciami. Žalovaný svoje tvrdenie o tom, že žalobkyňa bola oboznámená, resp. že podpísala uvedené dokumenty nijakým spôsobom nepreukázal. Z uvedeného dôvodu, opätovne žalobkyňa poukázala na absenciu podstatných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy a teda absenciu označenia druhu spotrebiteľského úveru, právo na odstúpenie od spotrebiteľskej zmluvy, údaj RPMN platný v čase podpisu zmluvy. Žalobkyňa sa s obchodnými podmienkami oboznámila až v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde v Považskej Bystrici sp.zn. 8Csp/8/2019, v ktorom súd vyslovil názor, že úver poskytnutý na základe tejto zmluvy považuje za bezúročný a bezpoplatkový vzhľadom k tomu, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti a vyzval veriteľa na späťvzatie žaloby. Žalobkyňa naďalej trval na tom, že úroková sadzba vo výške 22,80 % ročne dohodnutá v zmluve podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a to o viac ako 59 %. Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie požičanej sumy, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dohodnutá. Nie je namieste argumentácia žalovaného, že dojednaná výška úrokov v úverovej zmluve nepresahuje ani len dvojnásobok úrokovej miery pre obdobné produkty, pravdepodobne s ohľadom na ustanovenie § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktoré stanovuje maximálnu výšku odplaty. Uvedené ustanovenie § 1a ods. 1 nadobudlo účinnosť od 01.09.2014, a teda pre posudzovanie zmluvného dojednania o výške odplaty za užívanie
požičanej sumy na základe zmluvy zo dňa 11.08.2011 nie je relevantné. Žalobkyňa netvrdí, že by úverová zmluva mala obsahovať samostatne výšku, počet a termíny splátok istiny, samostatne výšku, počet a termíny splátok úrokov a samostatne výšku, počet a termíny splátok iných poplatkov, ako sa mylne domnieva a tvrdí žalovaný. Žalobkyňa poukazuje na nejednoznačný a nezrozumiteľný spôsob určenia termínu splatnosti jednotlivých splátok, ku ktorému sa však žalovaný nevyjadril. Spotrebiteľ by mal mať presne určené, v akých termínoch a dokedy má úver splácať, pričom takéto určenie by nemalo spočívať v zložitom výpočte prostredníctvom dní a mesiacov. Spotrebiteľ by mal s istotou identifikovať deň, v ktorý je splatná každá splátka úveru. Tento údaj nie je dostatočne určitý ani v zmluve, ani v schvaľovacom liste, na ktorý sa žalovaný odvoláva. Žalovaný v zmluve uviedol, že splatnosť mesačnej splátky je 45. deň od prvého dňa predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo výpise. V schvaľovacom liste uviedol, že termín splátok je 1.-15. deň v kalendárnom mesiaci. Takto určený termín splatnosti nie je dostatočne zrozumiteľný a určitý a vyvoláva nejednoznačnosť výkladu nielen vo vzťahu úpravy v dvoch dokumentoch, ale aj vo vzťahu k určeniu dňa a mesiaca, od ktorého sa začína počítať splatnosť. Nie je zrejmé, či splatnosť splátky sa má odvíjať od mesiaca predchádzajúceho uzatvoreniu zmluvy, alebo predchádzajúceho doručeniu schvaľovacieho listu prípadne PIN kódu, prípadne od iného dátumu. Vo vzťahu k aplikácii rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/2015, žalobkyňa uviedla, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad vnútroštátneho práva. Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/2015 poskytol výlučne výklad smernice a nemohol sa vyjadrovať k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko výklad vnútroštátneho práva poskytujú vnútroštátne súdy- Vzhľadom na explicitné znenie ZoSÚ v časti ustanovenia §9 ods. 2 písm. k), nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho práva contra legem. Žalobkyňa uviedla, že vznesenú námietku premlčania žalovaným považuje za nedôvodnú, pretože právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako majetkové právo sa premlčuje v záklonom stanovenej troj alebo desať ročnej premlčacej dobe. Dvojročná premlčacia doba plynie v rámci objektívnej premlčacej doby a je rozhodujúca pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia.
5.Žalovaný vo svojej duplike žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že Smernica EÚ predstavuje tzv. úplnú harmonizáciu danej oblasti, čo znamená, že členské štáty nesmú zachovávať ani zaviesť prísnejšie pravidlá ako sú v nej uvedené. Žalovaný ďalej uviedol, že zmluvu o úvere tvorili všetky jej právne súčasti. Pri pohľade na všetky súčasti zmluvy je zrejmé, že obsahuje všetky zákonom vyžadované údaje. Skutočnosť, že žalobkyňa mala všetky komponenty zmluvy k dispozícii, resp. že sa s nimi oboznámila, žalobkyňa vyhlásila podpisom žiadosti. Zároveň žalobkyňa sama k žalobe pripojila Žiadosť, Schválenie a Všeobecné obchodné podmienky, z čoho vyplýva, že mala tieto dokumenty k dispozícii. Žiadne zákonné ustanovenie nevyžaduje, aby bol podpis zmluvných strán prítomný na každom jednom zmluvnom dojednaní. Je bežnou praxou, že podstatné náležitosti zmluvy sú upravené v prílohách. Ohľadom termínu splátky žalovaný uviedol, že splatnosť uvedená v čl. V bod 1 je totožná ako 15. deň v mesiaci nasledujúci po prvom čerpaní. Rozdielny údaj v žiadosti a potvrdzujúcom liste predstavuje snahu žalovaného o zachovanie práv žalobcu. Žalobkyňa nepochybne vedela, ako má poskytnutý úver splácať, čo vyplýva aj z Výpisu z kartového účtu. Záverom žalovaný uviedol, že dojednaná výška úrokovej sadzby v zmluve predstavuje priemer v uvedenom období pre obdobný typ obchodov a nie je v rozpore s dobrými mravmi.
6.Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že pokiaľ ide o žalovaným vznesenú námietku premlčania, žalobkyňa má za to, že subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku zo strany žalobkyne začala plynúť dňa 18.02.2019, kedy žalobkyňa vykonala v advokátskej kancelárii právnej zástupkyne konzultáciu, čo preukazovala podpísaním splnomocnenia na zastupovanie žalobkyne v tomto konaní.
7.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na skutočnostiach uvedených v odpore proti platobnému rozkazu a uviedol, že žalovaný voči uplatnenému nároku žalobkyne vzniesol námietku premlčania, z dôvodu čoho žalovaný navrhuje súdu podanú žalobu zamietnuť.
8.Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 26.02.2020 súd zaviazal povinného zaplatiť žalobkyni sumu 600,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 600,- eur od 15.02.2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
9.Voči predmetnému rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd žalobu zamietne a prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinsštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, respektíve, že odvolací súd rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný tvrdil, že zmluvu o úvere netvorila len žiadosť, ale aj ostatné komponenty zmluvy o úvere, t.j. žiadosť, obchodné podmienky a potvrdzujúci list, ktoré žalobkyňa priamo priložila k žalobe, teda nemožno mať pochybnosti o tom, že sa s nimi žalobkyňa oboznámila. Konajúci súd sa však s týmito dokumentmi nevysporiadal. V potvrdzujúcom liste, ako právnom komponente zmluvy o úvere, je presne uvedený termín splátok ako 1. - 15. deň v mesiaci. Takto určený termín splatnosti je jasný a zrozumiteľný a plne reflektuje zákonné požiadavky. K tvrdeniu, že zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru žalovaný uviedol, že uzavretie zmluvy o úvere na dobu neurčitú vyplýva z čl. 62 Všeobecných obchodných podmienok. Pri zmluve uzavretej na dobu neurčitú nie je objektívne možné v čase uzavretia zmluvy určiť termín konečnej splatnosti. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere osobitne informáciu o tom, aká suma z každej splátky úveru sa započítava na istinu, úroky a poplatky. Žalovaný sa nestotožňuje so súdnym výkladom uvedeného ustanovenia, v zmysle ktorého je náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ splnená len vtedy, ak by súčasťou zmluvy bola amortizačná tabuľka s presným rozpisom aká časť splátky pripadá na istinu, aká na úrok a aká na poplatky. Ďalej žalovaný poukazoval na Smernicu európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/02/EHS, ktorá bola transponovaná do nášho právneho poriadku práve ZoSÚ. Smernica EÚ predstavuje tzv. úplnú harmonizáciu, čo znamená, že členské štáty nesmú zaviesť prísnejšie pravidlá, ako sú v nej uvedené. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, v ktorom bolo judikované, že porušenie povinnosti veriteľa môže byť podľa vnútroštátnej právnej úpravy sankcionované zánikom nároku na úroky a poplatky, avšak takáto sankcia je primeraná len pri takom porušení povinností veriteľa, ktoré môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, t.j. napríklad neuvedenie RPMN, počtu a frekvencie splátok. Za primerané by sa však nemalo považovať, ak pre neuvedenie niektorých náležitostí, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku, sa bude v súlade s vnútroštátnou úpravou uplatňovať sankcia bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, čo bude vyvolávať voči veriteľovi závažné následky. S účinnosťou od 01.05.218 bolo citované zákonné ustanovenie novelizované, pričom výkladovo problematický pojem „splátka istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahradil pojmom „splátka“, na základe čoho už nie je kožné dospieť k takému súdnemu vkladu, aký uviedol súd v napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom k uvedenému mal žalovaný za to že napadnutá zmluva obsahovala všetky náležitosti vyžadované ZoSÚ a poskytnutý úver nemožno posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, ak uzavrel, že splnenie náležitosti uvedenia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere je podmienené tým, aby bolo zo zmluvy zrejmé, aká konkrétna časť splátky pripadá na istinu, aká na úrok a aká na poplatky. Záverom žalovaný poukázal na to, že výška bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobkyňa domáhala nie je správna, nakoľko žalovaný uhradil na účet žalobkyne iba sumu 580,- eur a nie sumu 600,- eur.
10.Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 29.04.2020 uviedla, že v žiadosti/zmluve je deň splatnosti uvedený ako 4. deň od 1. dňa predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo výpise. Podľa obchodných podmienok výpis je písomná informácia najmä o pohyboch na kartovom účte, dlžnom zostatku a povinnej splátke zasielaná klientovi, t.j. podľa obchodných podmienok výpis neobsahuje termín splatnosti jednotlivých splátok. V potvrdzujúcom liste je uvedený termín plátok ako 1. - 15. deň v mesiaci s doplňujúcim textom, že presný termín splatnosti je deň uvedený vo výpise alebo iným spôsobom oznámený klientovi. Žalobkyňa mala za to, že názor súdu je správny, keď tvrdí, že deň splatnosti uvedený v zmluve ako 45. deň od 1.dňa predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo výpise je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 ZoSÚ, nakoľko je uvedený nejednoznačným spôsobom. Je zrejmé, že v každom dokumente, ktorý mal tvoriť súčasť zmluvy, je tento údaj uvedený inak, nie je dostatočne zrozumiteľný a určitý a vyvoláva nejednoznačnosť výkladu, a to aj vo vzťahu k určeniu dňa a mesiaca, od ktorého sa začína počítať termín splatnosti, a teda nie je zrejmé, či splatnosť splátky sa má odvíjať od mesiaca predchádzajúceho uzatvoreniu zmluvy, alebo predchádzajúceho doručeniu schvaľovacieho listu, prípadne PIN kódu, resp. od iného okamihu. Žalovaný nijako nepreukázal tvrdenie, že žalobkyňa bola pred podpisom zmluvy oboznámená s obchodnými podmienkami, cenníkom ani so štandardnými európskymi informáciami. Potvrdzujúci list bol žalobkyni doručený až po uzatvorení úverovej zmluvy, teda žalobkyňa v deň uzatvárania zmluvy nemala vedomosť, ku ktorému dňu je povinná jednotlivé
splátky úveru splácať. Zmluva tiež neobsahuje termín konečnej splatnosti, ani dobu trvania zmluvy, t.j. zo zmluvy nie je zrejmé, či sa uzatvára na dobu určitú alebo na dobu neurčitú. Tento údaj sa nachádza v čl. 62 Obchodných podmienok, ktoré neboli súčasťou zmluvy a žalobkyňa sa s nimi oboznámila až v súdnom spore vedenom na OS PB pod sp.zn. 8Csp/8/2019. Logickým výkladom ZoSÚ v znení zákona č. 279/2017 Z.z. dospejeme k záveru, že ak od 01.05.2018 zákonodarca zmenil ZoSÚ tak, že nevyžaduje členenie splátok na plátky istiny, úrokov a splátky iných poplatkov, tak do 30.04.2018 takéto členenie požadoval. Uvedené sa rovnako vzťahuje aj na otázku doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti, ktoré podstatné náležitosti zmluvy o úvere zákonodarca s účinnosťou od 01.05.2018 vypustil, a to z rovnakých dôvodov, pre ktoré novelizoval ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ (členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov). V zmysle uvedeného, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí, pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti, do 30.04.2018 obsahovať uvedenie aj doby jej trvania, aj termínu konečnej splatnosti. Záverom žalobkyňa uviedla, že žalovaný nesprávne namietal, že žalobkyni poskytol iba sumu 580,- eur. Žalovaný do úhrad žalobkyne nezapočítal poslednú splátku, ktorú žalobkyňa uskutočnila dňa 14.02.2019, pričom dôkaz o jej zaplatení bol prílohou žaloby.
11.Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.06.2020 opätovne uviedol, že zmluvu o úvere netvorila len žiadosť, ale všetky ostatné komponenty zmluvy o úvere. O tom, že žalobkyňa bola s nimi oboznámení svedčí, že ich pripojila k žalobe. Žalovaný dal opätovne do pozornosti, že v potvrdzujúcom liste je presne uvedený termín splátok ako 1. - 15. deň v mesiaci. Ďalej uviedol, že uzavretie zmluvy o úvere na dobu neurčitú vyplýva z čl. 62 Všeobecných obchodných podmienok. Pri zmluve na dobu neurčitú nie je objektívne možné určiť termín konečnej splatnosti. Záverom uviedol, že platba zo 14.02.2019 bola síce poukázaná na účet žalobcu, avšak bola preposlaná na účet nového veriteľa, nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy na nového veriteľa, spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., pričom výška pohľadávok bola vyčíslená ku dňu 11.02.2019, a teda všetky platby vykonané po tomto dátume patrili novému veriteľovi.
12.Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 23.07.2020, sp.zn. 27CoCsp/21/2020 - 112 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení predmetného uznesenia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie posúdil nárok žalobkyne podľa zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, bez prihliadnutia na znenie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) a k) po zmene vykonanej zákonom č. 279/2017 Z.z. účinným od 01.05.2018 a účinným aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a bez zohľadnenia dôvodov zmeny dotknutého ustanovenia. Vnútroštátny súd nemôže platne zastávať názor, že vnútroštátne ustanovenie nie je možné vykladať v súlade s právom Únie iba preto, že toto ustanovenie bolo v minulosti vykladané spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s týmto právom. Odvolací súd vyslovil v súlade s princípom právnej istoty, že v danom prípade neboli dané súdom prvej inštancie posudzované dôvody opodstatňujúce záver, že poskytnutý úver možno považovať za bezúčočný a bez poplatkov. Rovnaký osud sledovalo aj ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.. Preto odvolacím súdom podaný výklad použitého ustanovenia sa týka tak namietanej náležitosti termínu splátok, ktorý pojem bol novelou nahradený pojmom frekvencia splátok, ako aj namietanej úpravy požadovanej náležitosti rozčlenenia splátok, ktorá bola vypustená, ako aj vypustenej náležitosti termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Súdom prvj inštancie prezentovaný výklad použitého ustanovenia je teda nesprávny, vzhľadom na iný výklad tohto právneho predpisu aktuálnou vnútroštátnou judikatúrou. Odvolací súd ďalej poukázal na nezrozumiteľnosť a zmätočnosť posúdenia námietky žalobkyne, týkajúcej sa neplatnosti dohody o výške úrokov. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že sa zrejme domnieva, že úrok v sadzbe 22,80 % nie je o 100% väčší oproti rozhodnej priemernej úrokovej miere, teda nemožno aplikovať ustanovenie § 3 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. V prípade zistenej priemernej úrokovej miery 11,23 % však dohodnutá úroková miera prekračuje priemernú hodnotu o viac ako 100%. Nie je preto zrejmé, či sa súd prvej inštancie dopustil chyby v počítaní, alebo tento úrok považuje za súladný s dobrým mravmi z iného dôvodu. Rovnako z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, z akého dôkazného prostriedku získal vedomosť o výške priemerných úrokov obchodných bánk v rozhodnom období. Pre vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a spor mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť právny vzťah medzi sporovými stranami z pohľadu prostriedkov procesného útoku spotrebiteľa a protiargumentov dodávateľa.
13.Súd vykonal opätovné dokazovanie oboznámením, resp. prečítaním obsahu Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Triangel č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.08.2011, Obchodných podmienok pre vydanie
a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s.,, Schválenia žiadosti o Pôžičkovú kartu Triangel zo dňa 16.08.2011, Výpisu z Pôžičkovej karty Triangel ku dňu 20.12.2018, Poštových poukazov na účet zo dňa 14.12.2018, 14.01.2019 a 14.02.2019, Štandardných európskych informácii o spotrebiteľskom úvere, Priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých rezidentom eurozóny v roku 2011 a obsahu spisového materiálu v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. 8Csp/8/2019 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
14.Dňa 08.08.2011 podpísala žalobkyňa Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Triangel č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol kreditnú platobnú kartu a spotrebiteľský úver s nasledovnými podmienkami úveru: predschválený úverový rámec 300,- eur, štandardná mesačná výška splátky 10,- eur, štandardná úroková sadzba 22,80 % ročne. Deň splatnosti mesačnej splátky je 45. deň od 1. dňa predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo Výpise. Počet splátok 55, pričom posledná splátka je vo výške 1,67 eur, celková suma, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je 531,67 eur, celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom sú 231,67 eur, priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty sa nezverejňuje.
15.Podľa čl. II. bodu 1 Obchodných podmienok, zmluva sa uzatvára na základe žiadosti klienta. Žiadosť, spolu s dokladmi vo forme požadovanej bankou, klient doručuje správcovi v podobe bankou predpísaného tlačiva, ktoré poskytuje, resp. sprístupňuje klientovi správca.
16.Podľa čl. II. bodu 2 Obchodných podmienok, prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB,a.s. vydávanej v spolupráci so správcom. Pokiaľ nie je v zmluve výslovne uvedené inak, zmluva sa stáva platnou a účinnou dňom jej podpísania zo strany banky. Banka bez zbytočného odkladu informuje klienta o uzavretí zmluvy vydaním potvrdzujúceho listu o schválení žiadosti a uzavretí zmluvy a zaslaním jedného vyhotovenia zmluvy. Potvrdzujúci list je súčasťou zmluvy. Zmluva je rámcovou zmluvou podľa zákona o platobných službách.
17.Dňa 16.08.2011 podpísal žalobca Schválenie Žiadosti o Pôžičkovú kartu Triangel, čím došlo k uzavretiu Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty. V predmetnom dokumente je uvedené: termíny splátok 1. - 15. deň v kalendárnom mesiaci. Presný termín splatnosti je 45. deň od 1. dňa predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo výpise. Úroková sadzba je v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. variabilná. Sankčná úroková sadzba sa stanovuje v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
18.Z predloženého Výpisu z Pôžičkovej karty Triangel vyhotovenému ku dňu 20.12.2018 vyplýva, že žalobkyňa uskutočnila na svojej kreditnej platobnej karte vklady v celkovej výške 1.736,26 eur a výbery v celkovej výške 1.010,- eur. Tiež je z uvedeného Výpisu zrejmé, že štandardná splátka úveru je vo výške 25,- eur a deň splatnosti úveru je 20.12.2018, teda dvadsiaty deň v mesiaci.
19.Z predložených poštových poukazov na účet súd zistil, že žalobkyňa uhradila žalovanému na účet bankovým prevodom dňa 14.12.2018 sumu 20,- eur, dňa 14.01.2019 sumu 20,- eur a dňa 14.02.2019 sumu 20,- eur.
20.Zo spisového materiálu, ktorý tvorí obsah spisu tunajšieho súdu 8Csp/8/2019 mal súd za preukázané, že spoločnosť VÚB, a.s. postúpila svoju pohľadávku proti žalobkyni (v pôvodom konaní označenej ako žalovaná) Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o.
21.Preskúmaním Uznesenia zo dňa 30.04.2019, vydaného Okresným súdom v Považskej Bystrici pod č.k. 8Csp/8/2019-49, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.05.2019 súd zistil, že dňa 24.04.2019 právny nástupca žalovaného, spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., prostredníctvom právneho zástupcu doručil tunajšiemu súdu späťvzatie žaloby, v ktorom žiadal konanie zastaviť. Dôvod späťvzatia žaloby právny nástupca žalovaného neuviedol, avšak k späťvzatiu žaloby pristúpil po tom, ako mu bola doručená výzva súdu na späťvzatie žaloby s poukazom na to, že po predbežnom právnom posúdení žaloby je zrejmé, že je zjavne nedôvodná, pretože súd považoval zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB, a.s. zo dňa 11.8.2011 za bezúročnú a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že neobsahuje potrebné náležitosti a vzhľadom k tomu, že žalovaná z tohto dôvodu ku dňu 20.12.2018 uhradila vyššiu sumu, než ktorú jej pôvodný žalobca na základe uvedenej zmluvy zo dňa 11.8.2011 poskytol.
22.Z priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, vyhľadaných súdom na webovej stránke Národnej banky Slovenska bolo zistené, že pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou nad 5 rokov je maximálna výška úrokovej miery za mesiac november 2011 vo výške 13,44 %.
23.Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
24.Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25.Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
26.Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
27.Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
28.Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
29.Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ, spotrebiteľskú zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
30.Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritéria jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
31.Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákona alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
32.Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
33.Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov
34.Podľa § 456 veta prvá OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
35.Podľa § 458 ods. 1 veta prvá OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
36.Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
37.Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
38.Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
39.Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
40.Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
41.Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
42.Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
43.Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
44.Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
45.Podľa § 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.
46.Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
47.Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
48.Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
49.Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
50.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52.Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53.Na základe vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobkyňa ako dlžníčka požiadala žalovaného ako veriteľa tlačivom „Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Triangel“ č.XXXXXXXXXX o poskytnutie spotrebiteľského úveru. Žalovaný súhlasil so vznikom zmluvného záväzkového vzťahu, čo potvrdil formou zaslania Schválenia Žiadosti o Pôžičkovú kartu Triangel žalobkyni, ktoré tlačivo žalovaný podpísal dňa 16.08.2011, ktorým momentom vznikol medzi žalobkyňou a žalovaným v zmysle čl. II. bodu 2 Obchodných podmienok záväzkový právny vzťah. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni úver s predschváleným úverovým rámcom 300,- eur, štandardnou mesačnou výškou splátky 10,- eur, štandardnou úrokovou sadzbou 22,80 % ročne. Deň splatnosti mesačnej splátky je 45. deň od 1. dňa predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo Výpise. Počet splátok 55, pričom posledná splátka je vo výške 1,67 eur, celková suma, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je 531,67 eur, celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom sú 231,67 eur, priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty sa nezverejňuje. Taktiež mal súd za preukázané, že žalobkyňa na daný úver uhradila celkovo sumu 1.736,26 eur + 3x 20,- eur a žalobkyňa uskutočnila celkovo výbery v sume 1.010,- eur.
54.Pred samotným skúmaním obsahových náležitostí zmluvy o úvere musel súd ako prejudiciálnu otázku skúmať existenciu pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného. Súd je toho názoru, že v predmetnom spore je nevyhnutné obsahovo vymedziť rozdiel medzi záväzkovým vzťahom zo zmluvy o úvere uzatvorenej žalobkyňou so žalovaným a medzi obsahom záväzkového vzťahu vzniknutého titulom bezdôvodného obohatenia. Zatiaľ čo práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere prešli Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., ako na právneho nástupcu žalovaného, práva a povinnosti vzniknuté titulom bezdôvodného obohatenia stále svedčia pôvodným účastníkom právneho vzťahu, teda žalobkyni a spoločnosti VÚB, a.s., vzhľadom k tomu, že žalobkyňa poskytla žalované plnenie práve tejto spoločnosti a spoločnosť VÚB, a.s. je subjektom, ktorý sa na jej úkor prijatím predmetného plnenia bezdôvodne obohatil, čím naplnil hypotézu právnej normy upravujúcej bezdôvodné obohatenie. Treba dodať, že vecnú legitimáciu súd skúma počas celého konania aj bez námietky sporových strán, teda aj napriek tomu, že žalovaný nevzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, súd sa s touto musel v rámci predbežného právneho posúdenia vysporiadať. Aj pri zmene vlastníctva veci (v predmetnom prípade peňažného plnenia), ktorej prostredníctvom sa určitá osoba bezdôvodne obohatila na úkor iného, povinnosť k vydaniu takéhoto bezdôvodného obohatenia na nadobúdateľa neprechádza (rozsudok NS ČR, sp.zn. 29 Cdo 2631/2000). Z uvedeného je zrejmé, že aj pri postúpení pohľadávky, ktorým došlo k zmene subjektu na strane oprávneného, plnenie ktorým došlo k bezdôvodnému obohateniu musí vydať pôvodný subjekt, v tomto prípade spoločnosť VÚB, a.s., ktorý je preto pasívne legitimovaný v predmetnom spore.
55.Súd pristúpil k opätovnému preskúmaniu úverovej zmluvy, ako aj obsahu spisového materiálu, pričom dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobkyňa musela byť oboznámená s listinami, ktoré podľa slov žalovaného tvoria nerozlučnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to obchodnými podmienkami, Štandardnými európskymi informáciami, cenníkom a pod., keďže žalobkyňa uvedené listiny predložila spolu so žalobou, s týmto tvrdením žalovaného sa nemožno stotožniť. Podľa názoru súdu, najmä pokiaľ sa jedná o obchodné podmienky, ide o dokument, ktorý je voľne dostupný na webovej stránke žalovaného, a teda dostupný nie len pre žalobkyňu, ale aj pre širokú verejnosť. Zároveň, iba tá skutočnosť, že žalobkyňa predložila spolu so žalobu uvedené listinné dokumenty ako prílohu žaloby bez ďalšieho, najmä pri absencii podpisu žalobcu na týchto dokumentoch, nezakladá pravdivosť tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa musela byť s týmito dokumentmi oboznámená aj v čase uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Oboznámenie s obsahom listín, od ktorých žalovaný vyvodzuje neprípustnosť žaloby, možno podľa názoru súdu jednoznačne preukázať tým, že by na predmetných dokumentoch bol podpis žalobkyne, ktorý sa tam však nenachádza. Zároveň potvrdzujúci list, o ktorý žalovaný opiera svoju argumentáciu, že žalobkyňa bola oboznámená s termínom splatnosti splátok, je potrebné považovať za jednostranný právny úkon žalovaného smerujúci voči žalobkyni, ktorý bez ďalšieho nepreukazuje, že sa žalobkyňa skutočne s týmto dokumentom oboznámila, a už vonkoncom popiera, že by žalobkyňa mala vedomosť o termíne splatnosti splátok a ďalších podstatných náležitostiach úverovej zmluvy v čase uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy, keďže potvrdzujúci list je datovaný neskorším dátumom, ako došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň je potrebné z časového hľadiska vymedziť konania prebiehajúce na Okresnom súde Považská Bystrica, kedy predmetnému konaniu predchádzalo konanie vedené pod sp.zn. 8Csp/8/2019, v rámci ktorého vystupovali rovnakí účastníci, ale v opačnom procesnom postavení, teda žalovaný tu žaloval žalobkyňu. V rámci tohto konania sa rovnako žalobkyňa mohla oboznámiť s obsahom Obchodných podmienok žalovaného, resp. ostatných komponentov úverovej zmluvy, keďže tieto tvorili súčasť žaloby. Zároveň súd zdôrazňuje, že v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Keďže v predmetnom spore nebolo nepochybne preukázané, že by sa žalobkyňa s komponentami zmluvy o úvere pri jej podpise oboznámila, resp. že by ich obsah mohla žalobkyňa ovplyvniť, tieto nepovažoval súd za individuálne dojednané, a teda v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ich považoval za neplatné.
56.Z predloženej úverovej zmluvy vyplýva, že ide o typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch účinných v čase uzatvorenia zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobkyni túto charakteristiku spĺňa, nakoľko žalovaný v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol žalobkyni ako fyzickej osobe
- nepodnikateľke úver, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyňa pri uzatváraní tejto zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by jej bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Zo samotnej zmluvy je ďalej zrejmé, že žalobkyňa nemohla individuálne ovplyvniť jej obsah, bola už vopred pripravená na predtlačenom formulári, nakoľko sa uzavierala vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov.
57.Predmetná zmluva o úvere je nepochybne zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú treba aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy ustanovoval v § 9 podstatné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, a to že zmluva musí okrem iného obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov pod následkom bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru v prípade ich absencie.
58.V danom spore sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného tvrdiac, že zmluva o úvere nespĺňa náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. a),i) a u) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a tiež namietala neprimeranú výšku úrokov, čo považovala za dojednanie v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na § 39 OZ. Súd preto pristúpil k skúmaniu samotnej úverovej zmluvy za účelom posúdenia nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia.
59.Odvolací súd poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č. C -42/15 a na rozhodnutia tunajších súdov v otázke nadbytočnosti uvádzania termínu splatnosti jednotlivých splátok úveru a nadbytočnosti potreby vnútorného členenia jednotlivých splátok úveru. Zároveň odvolací súd tvrdil, že
rovnaký osud ako § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, sledovalo aj ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) týkajúce sa povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spočívajúcej v uvedení termínu konečnej splatnosti úveru, a teda aj toto ustanovenie nebolo povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej v roku 2011. Súd prvej inštancie nemohol opomenúť, že mu nie je z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu zrejmé, z akého dôvodu má predmetné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch sledovať rovnaký osud ako ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k), ak v čase podpisu úverovej zmluvy bol termín konečnej splatnosti úveru povinnou náležitosťou úverovej zmluvy. V tejto súvislosti súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.05.2020, sp.zn. 27CoCsp/6/2020 - 131, v ktorom odvolací súd konštatoval, že „s posúdením úveru ako bezpoplatkového a bezúročného z dôvodu nesplnenia náležitosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch odvolací súd súhlasí. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy ustanovoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonník musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Dňa 12.10.2017 bol prijatý zákon č. 29/2017 Z.z., ktorým sa v § 9 ods.2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.. (ktorému zodpovedá písm. f/ účinné v čase uzatvorenia zmluvy), ktorý vypustil slová „a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Vypustenie tejto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo podľa predkladateľa návrhu zákona nevyhnutné z dôvodu záverov Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová. Smernica Eur=opskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere v čl. 22 zaviedla úplnú harmonizáciu svojich ustanovení, podľa ktorejčlenské štáty pri implementácii smernice nesmeli zachovať ni zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa od ustanovení smernice odchyľujú. Je však zrejmé, že kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva, dotknuté subjekty nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. To znamená, že smernica nikdy nemôže mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi (pozri aj rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4. júla 2006, C-212/04 Adeneler). Námietka žalobcu, že zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, neobstojí. Ako uviedol súd prvej inštancie, ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno vykladať tak, že stačí, ak sa k termínu konečnej splatnosti úveru dá dospieť výkladom (iných) zmluvných ustanovení. Tento termín musí byť jasne a presne vymedzený na jednom mieste v zmluve - v jednom z jej ustanovení, čo v posudzovanej zmluve splnené nebolo.“ V citovanom rozhodnutí sa jednalo o skutkovo a právne obdobný prípad, ako je tomu v posudzovanej veci, pričom odvolací súd tu zaujal odlišné stanovisko, aplikovateľné aj v prejednávanej veci.
60.Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru, ktorý má slúžiť k tomu, aby bol spotrebiteľ v každom prípade osobitne informovaný o konkrétnom termíne ukončenia splácania svojho úveru. Podľa názoru súdu nestačí iba údaj o výške poslednej splátky (1,67 eur) uvedený v zmluve. Zákon tiež vyžaduje povinnosť veriteľa uviesť rozčlenenie jednotlivých čiastok, nestačí teda uviesť len celkovú výšku mesačných splátok, ale je potrebné uviesť, koľko presne pripadá zo splátky na úhradu istiny a koľko na úhradu úroku, prípadne poplatkov. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru a posúdiť, či požadovaný úrok za úver je pre neho prijateľný a výhodný.
61.Nad rámec uvedeného súd opätovne podrobil prieskumu úverovú zmluvu aj v rozsahu jej ostatných zákonných náležitostí, pričom konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neplatné dojednanie o RPMN. Zmluva síce obsahuje indikatívny výpočet RPMN, no jednotlivé súčasti, resp. údaje výpočtu sa nezhodovali s údajmi spotrebiteľského úveru. V indikatívnom výpočte RPMN uviedol žalovaný pod písmenom S- výška spotrebiteľského úveru sumu 300,- eur, hoci žalobkyni preukázateľne poskytol sumu 600,- eur, čo v priebehu konania nijako nespochybnil. Z uvedeného vyplýva, že pri indikatívnom výpočte RPMN žalovaný operoval s údajmi, resp. parametrami o spotrebiteľskom úvere, ktoré nezodpovedali žalobkyni (spotrebiteľke) skutočne poskytnutému úveru. Preto je dojednanie o RPMN neplatné, a teda úver je bezúročný a bez poplatkov. Na tomto mieste súd opätovne poukazuje na význam údaju o RPMN v spotrebiteľských zmluvách. Údaj o RPMN je podľa súdu údajom o skutočných vlastnostiach služby, je to údaj, ktorý bezpochyby reprezentuje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru Je jedným z hlavných údajov o službe poskytovania leasing (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26..02.2008, sp.zn. 1Sžo 106/2007). Na tomto
mieste zároveň súd poukazuje na samotnú argumentáciu žalovaného, ktorý poukázal na rozhodnutie SDEÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C -42/15, v ktorom bolo uvedené, že porušenie povinnosti veriteľa môže byť podľa vnútroštátnej právnej úpravy sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky, avšak táto sankcia je primeraná len pri takom porušení povinností veriteľa, ktoré môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, t.j. napríklad pri neuvedení RPMN atď. Je teda zrejmé, že aj samotný žalovaný zastáva názor, že neuvedenie, resp. neúplné a nepravdivé uvedenie údajov o RPMN je tak závažným porušením povinnosti veriteľa, ktoré má byť aj s prihliadnutím na eurokonformný výklad vnútroštátnej právnej úpravy sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere.
62.Po preskúmaní priemerných úrokových mier z úverov bánk poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, zisťovaných na webovej stránke Národnej banky Slovenska, súd zistil, že za mesiac 08/2011, kedy došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy, boli priemerné úrokové miery pri nových spotrebiteľských úveroch s dobou splatnosti nad 5 rokov vo výške 13,44 %. Nakoľko sa jednalo o spotrebiteľský úver tzv. revolvingového typu, pri ktorom nie je dĺžka úverového vzťahu vopred určená, súd vychádzal z údajov o úrokových mierach stanovených pre úvery so splatnosťou nad5 rokov. Úroková miera 22,80 % uvedená v zmluve je tak 1,64 krát väčšia ako priemerné úrokové miery poskytované v rovnakom období spotrebiteľom inými dodávateľmi, čo nepredstavuje podstatné prekročenie priemerných úrokových mier v danom období. Podľa názoru súdu, na možnú aplikáciu ustanovenia § 39 v spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné podstatné prekročenie uvedených priemerných úrokových mier, teda minimálne o 100 %, resp. viac, čo v danom prípade splnené nebolo. Preto súd nevyhodnotil úverovú zmluvu v časti takto dohodnutých úrokov za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka.
63.Vzhľadom k tomu, že zmluva je bezúročná a bezpoplatková, všetky úhrady, ktoré žalobkyňa zrealizovala v prospech žalovaného nad rámec jej skutočne poskytnutých finančných prostriedkov (t.j. istiny v sume 1010 eur) v posledných troch rokoch pred podaním žaloby (t.j. v rozmedzí od 14.09.2016 do 14.02.2019) možno považovať za plnenie bez právneho dôvodu, teda za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.
64.Z uvedeného dôvodu mala žalobkyňa potom uhradiť žalovanému len sumu poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 1.010,- Eur. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa uhradila žalovanému celkom sumu 1.796,26 eur, čím do sumy 600,- eur, ktoré žalobkyňa uhradila žalovanému v období od 14.09.2016 (3 roky pred podaním žaloby) do 14.02.2019 (dátum poslednej úhrady žalobkyne) došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne, a preto je žalovaný povinný jej s poukazom na § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka toto bezdôvodné obohatenie vydať.
65.Žalovaný tým, že žalobkyni nevrátil výšku bezdôvodného obohatenia riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobkyni vznikol v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 600,- eur od 15.02.2019, teda odo dňa nasledujúceho po dni poslednej úhrady žalobkyne na účet žalovaného, do zaplatenia.
66.Čo sa týka námietky premlčania uplatnenej žalovaným, súd uvádza, že v zmysle § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Žalovaná sa podľa názoru súdu preukázateľne a s istotou dozvedela o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bezpoplatková dňom, kedy jej bolo doručené uznesenie tunajšieho súdu sp.zn. 8Csp/8/2019-49 zo dňa 30.04.2019, ktorým uznesením tunajší súd rozhodol o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby právnym nástupcom žalobcu, kde v odseku 3 súd konštatoval, že žaloba bola zjavne nedôvodná, nakoľko zmluva neobsahovala zákonné náležitosti, a preto bola bezúročná a bezpoplatková. Zároveň sa tak dozvedela o existencii vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu. Od uvedeného momentu začala plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vo vzťahu k začiatku plynutia subjektívne premlčacej doby súd dáva do pozornosti tiež rozhodovaciu
prax súdov, v zmysle ktorej sa oprávnený dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (Ro NS SR, sp. zn. 1 Cdo 67/2011).
67.Pokiaľ ide o plynutie objektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia, táto v zmysle § 107 ods. 2 OZ začala plynúť pre každú platbu samostatne, a to odo dňa jej úhrady zo strany žalobkyne, od ktorého dňa začína plynúť 3- ročná premlčacia lehota a to samostatne, pre každú jednu splátku. Vzhľadom k tomu súd priznal žalobkyni sumu 600,- eur, ktorá suma pozostáva z úhrad realizovaných žalobkyňou v prospech žalovaného v časovom rozmedzí od 14.09.2016 do 14.02.2019. Všetky úhrady vykonané žalobkyňou pred dátumom 14.09.2016 sú premlčané, nakoľko pri nich uplynula objektívna 3
- ročná premlčacia lehota. Opätovne dáva súd do pozornosti rozhodovaciu prax súdov, ktorá zastáva názor, že ak je plnenie bez právneho dôvodu poskytované postupne po čiastkových sumách, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, keď došlo k plneniu. Každá z čiastkových platieb plnených bez právneho dôvodu má tak svoj samostatný právny osud, premlčuje sa samostatne a samostatne sa tiež posudzuje prípadné omeškanie s jej vydaním. Pre posúdenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je irelevantné, kedy (a či vôbec) sa stal nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia splatným (rozhodnutie Krajského súdu Žilina, sp. zn. 7Co/194/2017 zo dňa 13.09.2017).
68.Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobkyňa uhradila iba sumu 580,- eur v prospech účtu žalovaného, keďže suma 20,- eur bola síce poslaná na účet žalovaného, no ten sumu následne preposlal spoločnosti Intrum Slovakia, na ktorú postúpil predmetnú pohľadávku, a teda k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného týmto nedošlo, tu súd uvádza, že sa s názorom žalovaného nestotožňuje, keďže je nepochybné, čo vyplýva z výpisu z bankového účtu žalobkyne, že suma 20,- eur bola poukázaná v prospech bankového účtu žalovaného. Došlo preto nepochybne k plneniu bez právneho dôvodu v prospech žalovaného. Následná prípadná dispozícia touto sumou v prospech tretej osoby, t.j. spoločnosti Intrum Slovakia, nezbavuje žalovaného povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať, keďže týmto tvrdením vznik bezdôvodného obohatenia, ako ani jeho výšku nespochybnil. Žalovaný má následne možnosť si túto sumu 20,- eur uplatňovať od spoločnosti Intrum Slovakia, taktiež titulom bezdôvodného obohatenia.
69.V závere súd, k tvrdeniu žalovaného, že smernica 2008/48/ES obsahuje harmonizáciu, pokiaľ ide o náležitosti spotrebiteľskej zmluvy o úvere a členské štáty nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej úprave vyžadovať náležitosti nad rámec náležitostí uvedených v čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, uvádza, že nie je porušením práva Európskej únie transpozícia článku 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/1948/ES, pokiaľ vychádzajúc zo znalostí miestnych pomerov a správania sa poskytovateľov úverov precizuje podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzťah komunitárneho práva k právnym poriadkom členských štátov určuje zásada prednosti (prvýkrát vymedzená Súdnym dvorom Európskej únie /ďalej iba „Súdny dvor“/ v prípade Costa c/a ENEL, C-60/64), ktorá sa aplikuje v prospech všetkých záväzných noriem komunitárneho práva. Smernice (na rozdiel od priamo použiteľných nariadení) zaväzujú členský štát, ktorému sú určené, len čo do cieľa, ktorý sa má dosiahnuť. Ponechávajú na orgány členského štátu, rešpektujúc rôznorodosť právnych poriadkov, ako transponujú smernicu do vnútroštátneho práva. Len pre prípad, že štát smernicu neimplementoval v určenom čase, vyvinul Súdny dvor doktrínu jej priameho účinku (viď napr. rozhodnutie Van Duyn v. Home Office, Case 41/74). Nepriamy účinok smerníc (Von Colson and Kamann v. Land Nordhein-Westfalen, Case 14/83) spočíva v povinnosti členského štátu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a cieľa smernice. Súdy sú povinné aplikovať nepriamy účinok smernice pri výklade vnútroštátnych predpisov prijatých za účelom transpozície smernice.
70.Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), v prípade výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých podať na príslušný súd návrh na vykonanie výkonu rozhodnutia.