Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoCsp-31-2020.pdf
PDF · 90.24 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/31/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: I. N., D.. XX.XX.XXXX, N. U. XXX, XXX XX O., o zaplatenie 779,48 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. 2Csp/43/2019 - 46 zo dňa 11.12.2019, jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia na zaplatenie sumy 779,48 eur spolu s prísl. z dôvodu, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 683,49 eur, na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver formou 45 mesačných splátok vo výške 24,18 eur.
2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„ I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva .“
3. Súd právne vec posúdil podľa ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. k 26.11.2015 (ďalej len „ZoSÚ), § 52 ods. 1-4, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 9, § 54a, § 101, § 103, § 565 a § 879v Občianskeho zákonníka a § 497 Obchodného zákonníka.
4. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 683,49 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 45 splátkach vo výške 24,18 eur mesačne, so splatnosťou prvej splátky dňa 15.12.2015. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného vyhlásil pôvodný veriteľ mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Súd mal za preukázané, že došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO
a.s. a právnym nástupcom spoločnosti sa stala spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 844,69 eur s prísl.. Medzi spoločnosťami CETELEM SLOVENSKO a.s. a žalovaným bola 26.11.2015 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Z dôvodu neplnenia záväzkov žalovaným následne pôvodný veriteľ ku dňu 02.08.2016 vyhlásil splatnosť celého úveru. V oznámení spoločnosť CETELEM informovala žalovaného, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pristúpila po opakovaných výzvach na úhradu.
5. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným bol založený záväzkový vzťah zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.11.2015. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, súd považoval predmetný zmluvný vzťah za vzťah spotrebiteľský. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a úver zosplatnil dňa 02.08.2016 z dôvodu, že žalovaný neplnil záväzok zo zmluvy splácať dlh riadne a včas. Zo samotného oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 15.08.2016 vyplýva, že spoločnosť CETELEM pred zosplatnením úveru opakovane vyzývala žalovaného na úhrady dlžnej sumy. Súd preto nemal pochybnosti o tom, že právny predchodca žalobcu úver riadne zosplatnil. V tomto prípade bola priamo v zmluve v časti 3., bode 3. písm. a) dojednaná možnosť zosplatnenia úveru aj pre prípad, ak klient nespláca úver riadne a včas. Žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu neuhradil žiadnu splátku. Prvú mesačnú splátku bol povinný zaplatiť dňa 15.12.2015, a preto do omeškania s plnením svojho dlhu sa dostal už dňa 16.12.2015. Právny predchodca žalobcu úver zosplatnil až dňa 02.08.2016. V súlade s § 54a Občianskeho zákonníka, ktorý bol do tohto zákona doplnený zákonom č. 343/2018 Z.z. účinným od 15.12.2018, ako aj s poukazom na to, že konanie bolo začaté podaním žaloby dňa 11.07.2019, súd prihliadol ex offo na premlčanie nároku žalobcu. Uzavrel, že právny predchodca úver síce zosplatnil dňa 02.08.2016, avšak žalovaný nerealizoval žiadnu splátku, a preto do omeškania so splácaním sa dostal už prvou nezaplatenou splátkou splatnou dňa 15.12.2015. Účelom novely Občianskeho zákonníka bolo, aby sa subjektívne práva zo spotrebiteľskej zmluvy po uplynutí premlčacej doby dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov, z povahy ktorých vyplýva, že ich nemožno vymáhať, potom bez ohľadu na to, že uvedené ustanovenie stiera rozdiel medzi premlčaním a preklúziou, súd by mal prihliadať na premlčanie uplatňovanej pohľadávky ex offo. V prejednávanej veci bolo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dohodnuté plnenie v splátkach a k mimoriadnej splatnosti celého dlhu došlo pre nesplnenie splátky splatnej už dňa 15.12.2015, pričom žaloba bola na súde podaná 11.07.2019. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol, pretože žaloba bola na súde podaná po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej doby.
6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a nakoľko žalovanému v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, súd nárok na ich náhradu nepriznal.
7. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Žalobca má za to, že z § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri plnení dlhu v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie dlhu v celej výške len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Na § 565 Občianskeho zákonníka nadväzuje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s požiadavkou na povinnosť upozorniť spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia dlhu. Predmetné ustanovenie však nemá žiaden vplyv na plynutie premlčacej doby. Do momentu predčasného zosplatnenia dlhu sa jednotlivé mesačné splátky premlčiavajú samostatne (január 2016 až júl 2016) a až ku dňu 02.08.2016 sa mohli stať splatnými zvyšné splátky splatné k 15.08.2016 až 15.09.2019. Žalobca dodržal postup v zmysle vyššie uvedených ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keďže na základe predložených oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bol úver veriteľom zosplatnený až po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splatných splátok. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 02.08.2016, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Nasledujúci deň, t.j. 03.08.2016 žalobca mohol svoje právo vykonať prvý raz. Žalobný návrh bol podaný na súd dňa 11.07.2019, teda v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka si žalobca svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej dobe minimálne v rozsahu splátok zosplatnených ku
dňu 02.08.2016. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd žalobcovi priznať uplatnený nárok minimálne v rozsahu sumy 610,22 eur s prísl. predstavujúceho splátky istiny splatné po mimoriadnom zosplatnení úveru. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia pojednávania ( § 380 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
13. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
14. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť CETELEM Slovensko, a.s.) a žalovaný uzavreli 26.11.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, ako aj rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Ide nepochybne o zmluvy spotrebiteľského charakteru, nakoľko právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatváraní predmetných zmlúv ako dodávateľ (poskytovateľ úveru) a žalovaná ako spotrebiteľ (dlžník predmetného úveru). Ide teda o zmluvu nepochybne spadajúcu pod režim § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nasl., ako aj § 1 ods. 3 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy. Taktiež bolo preukázané, že listom zo dňa 15.08.2016 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 02.08.2016.
15. Pokiaľ ide o mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásenú ku dňu 02.08.2016, treba konštatovať, že táto okolnosť nezakladá plynutie premlčacej lehoty uvedenej v § 101 Občianskeho zákonníka od tohto momentu, teda od zosplatnenia predmetného úveru - dlhu. Rozhodujúcou okolnosťou, z ktorej z hľadiska právneho posúdenia je potrebné v prejednávanej veci vychádzať, je ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
16. Z uvedeného vyplýva, že samotné vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru je deklarovaním okolnosti, že dlh sa stal splatným v celom rozsahu, avšak dôvodom tejto okolnosti je nesplatenie určitej splátky a od momentu jej splatnosti začína plynúť aj premlčacia doba.
17. Premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľom (oprávnenie veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky), ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. V spotrebiteľských vzťahoch § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka až po trojmesačnom omeškaní. V tejto časti je toto ustanovenie tzv. lex specialis k § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, stanú sa následne splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, čo by však bolo v podstate v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. Ako bolo vyššie naznačené, táto okolnosť však nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Treba zdôrazniť, že ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nedošlo k novelizácii § 103 Občianskeho zákonníka, a preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada a nie od okamihu predčasného splatenia.
18. Ako správne zistil súd prvej inštancie v prejednávanej veci sa v dôsledku upozornenia žalobcu zo dňa 15.08.2016 stal splatný celý dlh v dôsledku nezaplatenej splátky so splatnosťou dňa 15.12.2015. Ako správne konštatuje súd prvej inštancie, odo dňa nasledujúceho, t.j. 16.12.2015 začala plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie predmetných nárokov na súde a uplynula 16.02.2018 (§ 101 a § 103 Občianskeho zákonníka). Žaloba však bola na súde podaná dňa 11.07.2019, teda po uplynutí uvedenej premlčacej lehoty.
19. Nemožno akceptovať ani argumentáciu žalobcu spočívajúcu v tom, že mu mali byť priznané aspoň splátky, ktorých splatnosť nastala po vyhlásení predčasnej splatnosti predmetného dlhu, nakoľko tento dlh ako celok sa stal splatným už s účinnosťou od 15.12.2015. Preto požiadavku na zaplatenie splátok splatných po mimoriadnom zosplatnení úveru nie je možné akceptovať a považovať argumentáciu žalobcu v tomto smere za správnu.
20. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobu v prejednávanej veci zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok vo veci samej vrátane správneho výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
22. Toto rozhodnutie prijal sená Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).