Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Cb-69-2010.pdf
PDF · 78.85 KB
Case nature
Subarea
3Cb/69/2010
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v súkromnoprávnom spore žalobcu: Ľudovít Lopatovský, s miestom podnikania 06501 Hniezdne 389, IČO: 10769897, proti žalovanému: M.. H. N., D. Z. X, XXX XX C., Slovensko, správca konkurznej podstaty úpadcu: KRUFER s.r.o. v konkurze, 180 Hniezdne 065 01, IČO: 44 584 164, v konaní o zaplatenie 15.140,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 15.140,- eur spolu s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania.
2. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1K/55/2010 zo dňa 21.2.2011 bol na majetok žalovanej spoločnosti vyhlásený konkurz. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 40B/2011 dňa 28.2.2011.
3. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením č. k. 3Cb/69/2020-39 zo dňa 1.3.2011 konanie prerušil do právoplatného skončenia konkurzného konania na žalovanú spoločnosť.
4. Súd vyzval podľa § 47 ods. 4 a § 206j zákona o konkurze a reštrukturalizácii žalovanú spoločnosť a jej správcu konkurznej podstaty, aby v lehote 35 dní oznámili, či navrhujú pokračovať v predmetnom konaní. Zároveň boli poučení, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní bude mať účinky späťvzatia žaloby.
5. Žalovaná spoločnosť dňa 13.8.2020 doručila súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla svoj nesúhlas s pokračovaním v predmetnom spore. Žalobca si prihlásil, resp. si mal prihlásiť svoju žalovanú pohľadávku do konkurzného konania a prebiehajúce súdne konanie je preto potrebné zastaviť.
5. Správca konkurznej podstaty žalovanej spoločnosti sa k výzve súdu nevyjadril.
6. Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1.1.2020 (ďalej iba „ZKR“), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
7. Podľa § 47 ods. 4 ZKR, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
8. Podľa § 206j ZKR, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
9. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Podľa § 144 C. s. p. žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa § 145 ods. 1 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
12. V prejednávanej veci bola prvá schôdza veriteľov žalovanej spoločnosti ako úpadcu zvolaná na deň 16.1.2012. Vzhľadom k tomu, že do tohto dátumu správca nepodal tunajšiemu súdu návrh na pokračovanie v konaní, súd ho dňa 6. 8. 2020 vyzval na podanie takéhoto návrhu, pričom ho riadne poučil o následkoch jeho nepodania. Vzhľadom k tomu, že správca na výzvu súdu nereagoval a žalovaná spoločnosť vo svojom vyjadrení vyslovene uviedla, že s pokračovaním konania nesúhlasí, v predmetnom konaní nastali zákonné účinky inštitútu späťvzatia žaloby.
13. Východiskom pre takéto ukončenie prerušených vecí podľa § 47 ods. 1 ZKR je aj skutočnosť, že pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, môžu byť po jeho vyhlásení uspokojené len na základe prihlášky a za predpokladu, že táto pohľadávka bude zistená, v súbehu s pohľadávkami ostatných veriteľov na základe právnych úkonov správcu a pod dohľadom súdu. Rovnako aj plnenie súdom priznané žalobcovi voči dlžníkovi by mohlo byť uspokojené až po skončení konkurzu - bolo by podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov, resp. mohlo by byť uspokojené z majetku, ktorý bol z konkurzu vylúčený. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd konanie zastavil.
14. Pri rozhodovaní súd prihliadol aj na závery Krajského súdu v Banskej Bystrici vyjadrené v odôvodnení uznesenia č. k. 43Cob/10/2020 - 127 zo dňa 12.05.2020, podľa ktorých „Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 ZKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní - dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t. j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nielen podľa znenia § 47 ods. 4 ZKR, ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie konania.“ Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu udáva: Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie
dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť),toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t. j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený. Zo znenia ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR, ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že zákonom predpokladané účinky spaťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní. Späťvzatím žaloby sa podľa C. s. p. rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu však bol od 1. januára 2020 nahradený zákonným ustanovením § 47 ods. 4 ZKR, preto sa na ďalší postup v konaní pred súdom na to, aby mohol súd konanie podľa § 47 ods. 4 ZKR v spojení s § 145 C. s. p. zastaviť, späťvzatie žaloby žalobcom nevyžaduje. Súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZKR, pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila. Dôsledkom aplikácie ustanovenia § 47 ods. 4 ZKR je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v ktorého dôsledku vzniká súdu povinnosť o tomto účinnom späťvzatí rozhodnúť a konanie zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. Procesnou normou upravujúcou postup súdu pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ustanovenie § 145 C. s. p., ktoré bude analogicky v zmysle čl. 4 ods. 1C. s. p. aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia podľa § 47 ods. 4 ZKR.
15. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy od 1. 1. 2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri takomto zastavení súdneho konania možné ustáliť záver, kto toto zastavenie zavinil. V tomto prípade sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, aby niektorá zo sporových strán vyvinula takú procesnú aktivitu, ktorá by zastavenie konania spôsobila. Súd preto túto situáciu posúdil v zmysle § 257 C. s. p. a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko zastavenie v konečnom dôsledku vyvolala zmena právnej normy, ktorú žiadna zo sporových strán nemohla ovplyvniť. (viď uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/10/2020 zo dňa 12.05.2020).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).