Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Cob-185-2020.pdf
PDF · 171.42 KB
Case nature
Subarea
13Cob/185/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Pasienkové a pozemkové spoločenstvo Podhorie, so sídlom Podhorie, 013 18 Podhorie, IČO: 17 061 814, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Marcelom Šmehýlom, advokátom, so sídlom P. P. XXX/X, XXX XX G., proti žalovanému: AGRO - PODHORIE, s.r.o., so sídlom 013 18 Podhorie 174, IČO: 44 328 354, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Pavlom Gombíkom, advokátom, so sídlom S. X, XXX XX Q. v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 50Cb/39/2020-53 zo dňa 26. augusta 2020 v spojení s uznesením č.k. 50Cb/39/2020-77 zo dňa 28. augusta 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 50Cb/39/2020-53 zo dňa 26. augusta 2020 v spojení s uznesením č.k. 50Cb/39/2020-77 zo dňa 28. augusta 2020 a opravným uznesením č.k. 50Cb/39/2020-152 zo dňa 3. novembra 2020 p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením v spojení s opravnými uzneseniami (ďalej len ,,uznesenie“) okresný súd výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa sám, ako aj prostredníctvom tretích osôb vstupu a akéhokoľvek spôsobu užívania pozemkov: v katastrálnom území V., Obec V., okres G., evidované Okresným úradom Žilina, Katastrálnym odborom na: a) liste vlastníctva č. XXX ako: parcela registra „C“ č. 484 - trvalý trávny porast o výmere 133.132 m2, parcela registra ,,C“ č. 535 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5.285 m2, parcela registra ,,E“ č. 1048 - trvalý trávny porast o výmere 46.159 m2, parcela registra ,,E“ č. 1050 - trvalý trávny porast o výmere 12.793 m2; b) liste vlastníctva č. XXX ako: parcela registra ,,C“ č. 485/2 - trvalý trávny porast o výmere 222.987 m2, parcela registra ,,E“ č. 882/2
- trvalý trávny porast o výmere 2.603 m2, parcela registra ,,E“ č. 981 - trvalý trávny porast o výmere 62.072 m2, parcela registra ,,E“ č. 982 - trvalý trávny porast o výmere 124.392 m2. Výrokom II. žalobcovi uložil povinnosť, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podal na súde voči žalovanému žalobu o zdržanie sa zásahov do užívacieho práva žalobcu vo vzťahu k nehnuteľnostiam v katastrálnom území V., Obec V., okres G., evidované Okresným úradom Žilina, Katastrálnym odborom na: a) liste vlastníctva č. XXX ako: parcela registra ,,C“ č. 484 - trvalý trávny porast o výmere 133.132 m2, parcela registra ,,C“ č. 535 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5.285 m2, parcela registra ,,E“ č. 1048 - trvalý trávny porast o výmere 46.159 m2, parcela registra ,,E“ č. 1050 - trvalý trávny porast o výmere 12.793 m2; b) liste vlastníctva č. XXX ako: parcela registra ,,C“ č. 485/2 - trvalý trávny porast o výmere 222.987 m2, parcela registra ,,E“ č. 882/2 - trvalý trávny porast o výmere 2.603 m2, parcela registra ,,E“ č. 981
- trvalý trávny porast o výmere 62.072 m2, parcela registra ,,E“ č. 982 - trvalý trávny porast o výmere 124.392 m2. Výrokom III. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na podaný návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 6.8.2020, jeho dôvody podrobne vyjadrené v odseku 2. odôvodnenia a za aplikácie podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1 veta prvá, § 336 ods. 1 CSP, v spojení s § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len ,,zákon č. 97/2013 Z.z.“), § 1 ods. 1, § 8 ods. 1, § 13 ods. 2, 3, § 14 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho lesného podniku a lesných pozemkov (ďalej len ,,zákon č. 504/2003 Z.z.“) dospel k záveru, že žalobca osvedčil predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.
3. Okresný súd zvýraznil inštitút neodkladného opatrenia, účelom ktorého je rýchla, aj keď len dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného, alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Účelom neodkladného opatrenia je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu, že toto právo je porušované alebo ohrozené, že na jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu práve nariadením neodkladného opatrenia, pričom navrhovaným neodkladným opatrením sa medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.
4. Okresný súd sa pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom (špecifikované v odseku 17. odôvodnenia), spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom mal osvedčené nasledovné skutočnosti:
5. Z detailu pozemkového spoločenstva a z výpisov z listov vlastníctva vyplývalo, že žalobca ako pozemkové spoločenstvo je oprávnený podľa § 19 zákona č. 97/2013 Z.z. užívať spoločnú nehnuteľnosť, ktorej súčasťou sú parcely definované v I. výroku uznesenia.
6. Zo Zmluvy o pozemkovom spoločenstve zo dňa 26.5.2019, jej Čl. IV. bod 1. a Čl. IX. bod 1. písm. b) vyplývalo, že členmi spoločenstva sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Účelom spoločenstva je racionálne hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávať spoločné veci spoločenstva, vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej, pričom vykonáva poľnohospodársku prvovýrobu a s ňou súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov.
7. Zo Zmluvy č. 1069 o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 12.01.2015 uzatvorenej medzi Pasienkovým a pozemkovým spoločenstvom Podhorie a spoločnosťou TURIEC - AGRO s.r.o., z článku I. bolo zrejmé, že predmetom nájmu boli poľnohospodárske nehnuteľnosti LV XXX p.č. 485/2 = 222.987 m2, 882/2 = 2.603 m2, 981 = 24.117 m2, 982 = 35.388 m2, LV XXX p.č. 484 = 133.132 m2, 535 = 5.285 m2, 1048 = 39.337 m2, LV XXX p.č. 1049 = 9.853 m2. Podľa článku IV. zmluvy, zmluva bola uzatvorená v trvaní 5 rokov od 1.1.2015 do 30.10.2019 s tým, že nájomca je povinný vyzvať prenajímateľa na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy počas roku, kedy končí platnosť tejto zmluvy. V prípade, že tak nájomca neučiní, alebo že ani na základe tejto výzvy nedôjde k novej dohode medzi nájomcom a prenajímateľom, zmluvný vzťah bude ukončený k 30.10.2019.
8. Z návrhu Zmluvy č. 713/2019 o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku medzi Pasienkovým a pozemkovým spoločenstvom Podhorie a spoločnosťou TURIEC - AGRO s.r.o., v spojení s Prílohou k nájomnej zmluve č. 713/2019 vyplývalo, že predmetom nájmu mali byť poľnohospodárske pozemky LV XXX p.č. 485/2 = 222.987 m2, 882/2 = 2.603 m2, 981 = 23.200 m2, 982 = 35.059 m2, LV XXX p.č. 484 = 133.132 m2, 535 = 5.285 m2, 1048 = 46.159 m2.
9. Okresný súd poznamenal, že z výpisu z listov vlastníctva žurnalizovaných v spise vyplývalo, že parcela registra ,,E“ č. 981 (LV č. XXX) - trvalý trávny porast má výmeru 62.072 m2 a nie 24.117 m2, ako sa uvádza v zmluve č. 1069. Rovnako je to i v prípade parcely registra ,,E“ č. 982 - trvalý trávny porast o výmere 124.392 m2 (35.388 m2) a parcely registra ,,E“- č. 1048 - trvalý trávny porast o výmere 46.159 m2 (39.337 m2). K zmluve č. 1069 nebol pripojený žiaden geometrický plán alebo iné grafické alebo iné vymedzenie, v ktorej časti parciel č. 981, 982 alebo 1048 budú pozemky využívané. Okresný súd
mal zároveň preukázané, že parcela č. 1050 s užívanou výmerou 4.322 m2 uvedená v návrhu zmluvy č. 713/2019 sa v pôvodnej nájomnej zmluve nenachádza vôbec. V porovnaní s pôvodnou zmluvou sa v novom návrhu zmluvy nenachádza ani p.č. 1049 = 9.853 m2 z listu vlastníctva XXX.
10. Z Odmietnutia uzatvorenia zmluvy zo dňa 12.10.2019 mal okresný súd preukázané, že žalobca podaním zo dňa 12.10.2019 odmietol prijať návrh zmluvy spoločnosti TURIEC - AGRO s.r.o. z dôvodu, že pristupuje sám vo vlastnom mene k hospodáreniu na doteraz prenajatej pôde podľa § 13 ods. 2 (zákon č. 504/2003 Z.z.). Žalobca v tomto podaní upozornil spoločnosť TURIEC - AGRO s.r.o., že 30.10.2019 uplynie určitá doba, na ktorú bola uzatvorená Zmluva č. 1069 o nájme poľnohospodárskych pozemkov a týmto dátumom žiada o vydanie pozemkov dohodnutých v nájomnej zmluve.
11. Z Oznámenia spoločnosti TURIEC - AGRO s.r.o. zo dňa 30.10.2019 bolo zrejmé, že spoločnosť TURIEC - AGRO s.r.o. reagovala na odmietnutie uzatvorenia zmluvy listom zo dňa 30.10.2019, v ktorom uviedla, že zo strany žalobcu nedošlo k odmietnutiu z dôvodov, ktoré ustanovuje zákon. Na základe uvedenej skutočnosti malo dôjsť v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 13 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z., k vzniku nájomného vzťahu na neurčitý čas podľa § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z.. Zároveň táto spoločnosť žalobcu informovala, že so spoločnosťou AGRO - PODHORIE s.r.o. - žalovaným, uzatvorila zmluvu o podnájme na dobu neurčitú, predmetom ktorej majú byť pozemky, ktoré sú predmetom nájmu medzi žalobcom a TURIEC - AGRO s.r.o.
12. Z odpovede zo dňa 20.1.2020 na výzvu na vrátenie pozemkov zo dňa 4.12.2019 vyplývalo, že spoločnosť TURIEC - AGRO s.r.o. zotrvala na svojom stanovisku zo dňa 30.10.2019 s tvrdením, že žalobca v danom čase odmietnutia návrhu zmluvy nepodnikal v poľnohospodárstve.
13. V stanovisku Finančnej správy Slovenskej republiky vo vzťahu k daňovej licencii pozemkového spoločenstva v prípade prenájmu sa uvádza, že ak Pasienkové a pozemkové spoločenstvo Podhorie prenajíma nehnuteľnosť slúžiacu na poľnohospodárske účely (tak, ako to vyplýva aj zo zmluvy č. 1069 o nájme poľnohospodárskych pozemkov), tieto činnosti možno zaradiť pod § 19 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách, z čoho možno vyvodiť záver, že žalobca v čase trvania zmluvy č. 1069 podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, na účely podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim, vykonával poľnohospodársku prvovýrobu a s ňou súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov. Zo stanoviska Finančnej správy Slovenskej republiky ďalej vyplývalo, že zákon o pozemkových spoločenstvách neustanovuje, že vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nesmie prenajať spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť pozemkovému spoločenstvu, ktorého je sám členom ani, že nesmie namiesto podielu na zisku a majetku pozemkového spoločenstva dostávať len nájomné z nájomnej zmluvy. V konečnom dôsledku tu vždy ide o konanie vlastníka vo veci realizácie jeho vlastníckeho práva, ktoré nie je možné obmedziť, pretože to vyplýva z čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
14. Okresný súd poukázal na to, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky k problému nájmu v pozemkovom spoločenstve zo dňa 29.4.2020 poskytlo Pasienkovému a pozemkovému spoločenstvu stanovisko, v ktorom uviedlo, že právo nájomcu na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy podľa § 13 ods. 2 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, nie je nárokom, ale ako vyplýva zo znenia ustanovenia, je len právom, avšak porušenie tohto práva má za následok neplatnosť nájomnej zmluvy uzavretej s iným nájomcom. Výnimky z tohto prednostného práva podľa § 13 ods. 2 prvá veta sú tieto skutočnosti: a) ak pri skončení nájmu uplynutím dohodnutého času trvania nájmu alebo uplynutím výpovednej lehoty prenajímateľ podniká v poľnohospodárstve, b) ak má byť nájomcom blízka osoba prenajímateľa, c) ak má byť nájomcom právnická osoba, ktorej je prenajímateľ členom alebo spoločníkom, d) ak ide o pozemok, ktorý je podľa zákona č. 220/2004 Z. z. určený na iné ako poľnohospodárske účely, alebo e) ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva k pozemku. Pozemkové spoločenstvo, ktoré vykonáva poľnohospodársku prvovýrobu, je na základe § 19 zákona o spoločenstvách podnikateľom v poľnohospodárstve. Možno naň preto aplikovať výnimku a) a c). Pri výnimke c) nie je vylúčené uzavretie nájomnej zmluvy medzi vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti a ich pozemkovým spoločenstvom. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky sa
zároveň v stanovisku vyjadrilo, že na základe uvedeného sú dané okolnosti, ktoré vylučujú existenciu práva doterajšieho nájomcu na prednostné uzavretie nájomnej zmluvy.
15. Zo Zmluvy č. 202001 o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku zo dňa 13.1.2020, uzatvorenej medzi vlastníkmi pozemkov evidovaných na LV XXX a XXX v katastrálnom území V. - členovia Pasienkového a pozemkového spoločenstva Podhorie a Pasienkovým a pozemkovým spoločenstvom Podhorie (č.l. 14), a z pripojeného zoznamu vlastníkov k nájomnej zmluve č. 202001 zo dňa 13.1.2020 (č.l. 15 rub) mal okresný súd preukázané, že žalobca po ukončení nájomnej zmluvy so spoločnosťou TURIEC - AGRO s.r.o. ku dňu 12.1.2020, následne dňa 13.1.2020 uzatvoril nájomnú zmluvu, v ktorej v pozícii prenajímateľa vystupujú vlastníci spoločnej nehnuteľnosti - členovia Pasienkového a pozemkového spoločenstva Podhorie, v zastúpení Pasienkové a pozemkové spoločenstvo Podhorie a v pozícii nájomcu Pasienkové a pozemkové spoločenstvo Podhorie.
16. Zo Zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 4.6.2020 mal okresný súd preukázané, že dňa 04.06.2020 podal Y. P., predseda Pasienkového a pozemkového spoločenstva Podhorie trestné oznámenie na spoločnosť AGRO - PODHORIE s.r.o., pre podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže.
17. Z uznesenia ČVS: ORP-639/ZO-ZA-2020 zo dňa 29.06.2020 o odmietnutí veci vyplývalo, že Okresné riaditeľstvo policajného zboru Žilina dňa 29.6.2020 odmietlo vec podozrenia zo spáchania prečinu krádeže, na tom skutkovom základe, že štatutárny orgán spoločnosti AGRO - PODHORIE, s.r.o. v dňoch 2.6.2020 a 3.6.2020 dal skosiť a následne spracovať trávnatý porast na p. č. C485/2, p. č. E1048 a p. č. E1050 k. ú. obce V., evidovaných na LV č. XXX a č. XXX, čím si prisvojil vec z úrody z pozemku patriaceho do poľnohospodárskeho pôdneho fondu a mal tak spôsobiť Pasienkovému a pozemkovému spoločenstvu Podhorie škodu krádežou vo výške 12.535,50 Eur. Nakoľko sa podľa Okresného riaditeľstva policajného zboru Žilina jedná o občianskoprávny vzťah, ktorý má byť riešený súdom v civilnom konaní, bol zároveň oznamovateľ odkázaný na riešenie sporu formou civilného súdneho konania.
18. Na základe vyjadrenia žalobcu, že na Okresnom súde Žilina sa vedie konanie o určení práva hospodárenia s totožnými stranami sporu v opačnom procesnom postavení, (podľa vyjadrenia žalobcu či už iniciované účelovo, alebo v mylnom presvedčení), okresný súd si vyžiadal a pripojil spisový materiál sp. zn. 46C/40/2020, a zistil, že dňa 29.5.2020 bola na Okresný súd Žilina podaná žaloba v právnej veci o určenie užívacieho práva k pôde. Žalobca spoločnosť AGRO - TURIEC, s.r.o. sa voči žalovanému Pasienkovému a pozemkovému spoločenstvu Podhorie domáhal určenia, že žalobca má užívacie právo od 29.10.2019 na neurčitý čas podľa § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. k nehnuteľnostiam v k. ú. V., evidovaných na LV č. XXX, p. č. XXX = 133.132 m2, p. č. 535 = 5.285 m2, p. č. 1048 = 39.337 m2 z celkových 46.159 m2, a to podľa geopriestorového mapového vyznačenia, ktoré tvorí prílohu tohto rozhodnutia a k nehnuteľnostiam v k. ú. V., evidovaných na LV č. XXX, p. č. 485/2 = 22.2987 m2, p. č. 882/2 = 2.603 m2, p. č. 981 = 24117 m2 z celkových 62.072 m2, p. č. 982 = 35.388 m2 z celkových 124.392 m2, a to podľa geopriestorového mapového vyznačenia, ktoré tvorí prílohu tohto rozhodnutia a náhrady trov konania. Nakoľko žalobca v uvedenom konaní na základe výzvy súdu v stanovenej lehote nezaplatil súdny poplatok za žalobu, okresný súd uznesením č. k. 46C/40/2020-76 zo dňa 14.07.2020 konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.8.2020.
19. Okresný súd rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán videl v tom, že dňa 12.01.2015 podpísal žalobca so spoločnosťou TURIEC - AGRO s.r.o. Zmluvu č. 1069 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, predmetom ktorej sa stal prenájom poľnohospodárskych nehnuteľností - LV XXX p.č. 485/2 = 222.987 m2, 882/2 = 2.603 m2, 981 = 24.117 m2, 982 = 35.388 m2, LV XXX p.č. 484 = 133.132 m2, 535 = 5.285 m2, 1048 = 39.337 m2, LV XXX p.č. 1049 = 9.853 m2 (definované v odseku 21. uznesenia). Žalobca listom zo dňa 12.10.2019 odmietol nový návrh nájomnej zmluvy spoločnosti TURIEC - AGRO s.r.o. z dôvodu, že pristupuje sám vo vlastnom mene k hospodáreniu na doteraz prenajatej pôde podľa § 13 ods. 2. zákona č. 504/2003 Z.z., čo v konaní osvedčil Zmluvou č. 202001 o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku zo dňa 13.1.2020, ktorú uzatvoril s vlastníkmi pozemkov evidovaných na LV 666 a 542 v katastrálnom území V. - s členmi Pasienkového a pozemkového spoločenstva Podhorie. Vzhľadom k tomu, že žalobca zákonným spôsobom odmietol uzatvorenie novej nájomnej zmluvy s doterajším nájomcom, dňom 12.01.2020 (5 rokov po podpísaní zmluvy č. 1069 zo dňa 12.01.2015, ktorá sa v zmysle jej Čl. IX. bod 2., stala platná a účinná dňom jej podpísania zmluvnými stranami), došlo
ku skončeniu nájomného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou TURIEC - AGRO s.r.o.. Spoločnosť TURIEC - AGRO s.r.o. neakceptovala odmietnutie návrhu novej nájomnej zmluvy a pokračovala v užívaní predmetných pozemkov s tvrdením, že má právo pozemky užívať naďalej a uzatvorila so spoločnosťou AGRO - PODHORIE s.r.o. - žalovaným, zmluvu o podnájme na dobu neurčitú, predmetom ktorej majú byť pozemky, ktoré boli predmetom nájmu medzi žalobcom a spoločnosťou TURIEC - AGRO s.r.o.. Spoločnosť AGRO - PODHORIE, s.r.o. v postavení tvrdeného podnájomcu, nereflektovala právo žalobcu a v dňoch 02.06.2020 a 03.06.2020 pokosila a odcudzila trávny porast z parciel KN C č. 485/2, KN E č. 1048 a KN E č. 1050 evidovaných na LV XXX a XXX v katastrálnom území V.. Okresný súd mal tieto skutočnosti osvedčené z trestného oznámenia Y. P., predsedu Pasienkového a pozemkového spoločenstva Podhorie (č.l. 12 spisu).
20. Pre posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd ustálil ako ťažiskový výklad ustanovenia § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z.. Mal preukázané, že žalobca mal právo návrh novej nájomnej zmluvy č. 713/2019 odmietnuť z dvoch zákonných predpokladov, kedy pôvodný nájomca nemá právo na prednostné uzatvorenie novej nájomnej zmluvy. Išlo o predpoklad, že pri skončení nájmu uplynutím dohodnutého času trvania nájmu prenajímateľ podniká v poľnohospodárstve, alebo predpoklad, že nájomcom má byť právnická osoba, ktorej je prenajímateľ, členom alebo spoločníkom.
21. K prvému zákonnému predpokladu, kedy pôvodný nájomca nemá právo na prednostné uzatvorenie novej nájomnej zmluvy okresný súd uviedol, že právo vykonávať poľnohospodársku prvovýrobu vyplýva žalobcovi zo zákona, ako aj z Čl. IX. zmluvy o pozemkovom spoločenstve. Z vyjadrenia žalobcu vyplývalo, že poľnohospodársku činnosť v obmedzenej miere realizoval aj doteraz, keďže nie všetky pozemky definované LV č. XXX a XXX, sa stali predmetom nájomnej zmluvy so spoločnosťou TURIEC
- AGRO s.r.o.. Okresný súd mal ďalej osvedčené, že žalobca prenajímal nehnuteľnosti slúžiace na poľnohospodárske účely tak, ako to vyplývalo zo zmluvy č. 1069 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, v časovom rozpätí od 12.1.2015 do 12.1.2020. Túto činnosť (prenájom nehnuteľnosti na poľnohospodárske účely), možno zaradiť pod § 19 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. To, že žalobca vykonáva poľnohospodársku prvovýrobu vyplývalo taktiež zo Zmluvy č. 202001 o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely, pri prevádzkovaní podniku zo dňa 13.1.2020, v časom rozpätí od 13.1.2020 až po súčasnosť. Z uvedených skutočností okresný súd vyvodil záver, že žalobca počas trvania zmluvy č. 1069, ako aj po jej ukončení, až po súčasnosť, podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 97/2013 Z.z. a podľa Čl. IX. zmluvy o pozemkovom spoločenstve, racionálne hospodári na spoločnej nehnuteľnosti a obstaráva spoločné veci spoločenstva, najmä vykonáva poľnohospodársku prvovýrobu a s ňou súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov. Na základe uvedených skutočností mal osvedčené, že žalobca v čase ukončenia nájomného vzťahu so spoločnosťou TURIEC - AGRO s.r.o. podnikal v poľnohospodárstve.
22. Žalobca pre platné odmietnutie novej nájomnej zmluvy so spoločnosťou TURIEC - AGRO s.r.o. (zrejme omylom uvedené AGRO - TURIEC s.r.o.), využil druhý zákonný predpoklad, na ktorý poukázal aj v Odmietnutí uzatvorenia zmluvy zo dňa 12.10.2019, kde sa vyjadril, že pristupuje sám vo vlastnom mene k hospodáreniu na doteraz prenajatej pôde spoločnosti TURIEC - AGRO s.r.o.. Okresný súd poznamenal, že zákon o pozemkových spoločenstvách neustanovuje, že vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nesmie prenajať spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť pozemkovému spoločenstvu, ktorého je sám členom. Na základe uvedeného považoval okresný súd Zmluvu č. 202001 o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku uzatvorenú dňa 13.1.2020 medzi vlastníkmi pozemkov evidovaných na LV XXX a XXX v katastrálnom území V. - členovia Pasienkového a pozemkového spoločenstva Podhorie a Pasienkovým a pozemkovým spoločenstvom Podhorie, za platnú.
23. Z uvedených skutočností mal okresný súd preukázané, že žalobca platne, v súlade so zákonom č. 504/2003 Z.z. odmietol návrh novej nájomnej zmluvy spoločnosti TURIEC - AGRO s.r.o. (zrejme omylom uvedené AGRO - TURIEC s.r.o.)., na základe čoho zmluvný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou TURIEC - AGRO s.r.o. (zrejme omylom uvedené AGRO - TURIEC s.r.o.) zanikol ku dňu 12.1.2020.
24. Okresný súd uzavrel, že mal osvedčenú v plnom rozsahu aj dôvodnosť nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana v podobe nariadenia neodkladného opatrenia tak, aby žalovaný, ktorý bez osvedčeného právneho titulu užíva pozemky žalobcu, nemohol zasahovať do realizácie
užívacieho práva žalobcu k predmetným pozemkom, nakoľko vzájomné záväzky účastníkov nájomných vzťahov zo Zmluvy č. 1069 o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 12.01.2015, zanikli dňa 12.1.2020, a preto spoločnosť TURIEC - AGRO s.r.o. (zrejme omylom uvedené AGRO - TURIEC s.r.o.) nebola oprávnená uzatvoriť ohľadom predmetných pozemkov podnájomnú zmluvu s tretím subjektom
- žalovaným. Preto uložil žalovanému zdržať sa sám ako aj prostredníctvom tretích osôb vstupu a akéhokoľvek spôsobu užívania pozemkov definovaných vo výroku I. tohto uznesenia.
25. Nad rámec odôvodnenia rozhodnutia okresný súd poznamenal, že v prípade konania vo veci samej, bude na mieste posúdenie skutočností uvedených v odseku 23. uznesenia, a to či vôbec bola Zmluva č. 1069 o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 12.01.2015 uzatvorená medzi Pasienkovým a pozemkovým spoločenstvom Podhorie a spoločnosťou TURIEC - AGRO s.r.o., uzatvorená platne. Pri oboznámení sa so zmluvou č. 1069 a s návrhom zmluvy č. 713/2019 o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely zo dňa 12.01.2015, v spojení s oboznámením sa s výpismi z listov vlastníctva okresný súd zistil, že parcela registra ,,E“ č. 981 (LV č. XXX) - trvalý trávny porast má vo výpise z listu vlastníctva výmeru 62.072 m2 a nie 24.117 m2, ako sa uvádza v zmluve č. 1069. Rovnako je to i v prípade parcely registra ,,E“ č. 982 - trvalý trávny porast o výmere 124.392 m2 (v zmluve č. 1069 uvedená výmera 35.388 m2) a parcely registra ,,E“- č. 1048 - trvalý trávny porast o výmere 46.159 m2 (v zmluve č. 1069 uvedená výmera 39.337 m2). Ku zmluve č. 1069 nebol pripojený žiaden geometrický plán alebo iné grafické alebo iné vymedzenie, v ktorej časti parciel č. 981, 982 alebo 1048 majú byť pozemky využívané. Zároveň mal okresný súd preukázané, že parcela č. 1050 s užívanou výmerou 4.322 m2 uvedená v návrhu zmluvy č. 713/2019 sa v pôvodnej nájomnej zmluve nenachádza vôbec. V porovnaní s pôvodnou zmluvou sa v novom návrhu zmluvy nenachádza ani p.č. 1049 = 9.853 m2 (LV XXX). Nakoľko vymedzenie parciel, v zmluve č. 1069 sa javí ako vymedzenie neurčité, bude na posúdení konajúceho súdu vo veci samej, či predmet nájmu, ktorý musí byť definovaný v písomnej forme, určený zmluvou č. 1069 bol vymedzený určito. Prípadná absolútna neplatnosť zmluvy č. 1069, ktorú je súd povinný posudzovať z úradnej povinnosti, resp. jej čiastočná neplatnosť môže znamenať, že neexistoval ani nájomný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou TURIEC - AGRO s.r.o., resp. existoval iba v časti. Bez ohľadu na existenciu/neexistenciu uvádzaných nájomných vzťahov, v konaní okresný súd nemal osvedčené, že žalovaný má právny titul, od ktorého by mohol odvodzovať právo na dotknutých pozemkoch hospodáriť.
26. Ďalej okresný súd poznamenal, že podľa § 8 ods. 1 veta prvá zákona č. 504/2003 Z.z., pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Z prejavenej vôle strán v zmluve č. 1069 vyplývalo, že zmluva bola uzatvorená na 5 rokov, pričom v Čl. IV. tejto zmluvy je zvýrazneným spôsobom vyjadrené, že zmluva má trvať 5 rokov, čo nezodpovedá určenému dátumu od 1.1.2015 do 30.10.2019. Uvedené určenie nezodpovedá dňu uzatvorenia a účinnosti zmluvy, čo je 12.1.2015, a nezodpovedá ani povinnej dobe trvania zmluvy v trvaní piatich rokov. V tejto časti (Čl. IV. bod 1. ,,...od 1.1.2015 do 30.10.2019“) okresný súd vyhodnotil zmluvu č. 1069 ako neplatnú v časti určenia trvania nájomnej zmluvy a aplikoval na daný stav § 8 ods. 1 veta prvá zákona č. 504/2003 Z.z.. Vzhľadom na zákonnú podmienku trvania zmluvy, čo je najmenej päť rokov, v spojení s osvedčením platného ukončenia nájomného vzťahu so spoločnosťou TURIEC - AGRO s.r.o., mal okresný súd osvedčené, že nájomný vzťah žalobcu so spoločnosťou TURIEC - AGRO s.r.o. trval do 12.1.2020. V konečnom dôsledku, tak ako už bolo uvedené, z predmetného dvojstranného právneho úkonu vyplývala vôľa zmluvných strán uzatvoriť zmluvu podľa a v súlade so zákonom č. 504/2003 Z.z., t.j. v trvaní 5 rokov.
27. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení uvedených žalobcom v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a z predložených listinných dôkazov, okresný súd konštatoval, že žalobca osvedčil predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
28. Súčasne v zmysle § 336 ods. 1 CSP okresný súd uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podal voči žalovanému na okresnom súde žalobu, o zdržanie sa zásahov do užívacieho práva žalobcu vo vzťahu k nehnuteľnostiam v katastrálnom území V., Obec V., okres G. evidované Okresným úradom Žilina, Katastrálnym odborom na: a) liste vlastníctva č. XXX ako: parcela registra ,,C“ č. 484 - trvalý trávny porast o výmere 133.132 m2, parcela registra ,,C“ č. 535 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5.285 m2, parcela registra ,,E“ č. 1048 - trvalý trávny porast o výmere 46.159 m2, parcela registra ,,E“ č. 1050 - trvalý trávny porast o výmere 12.793 m2; b) liste vlastníctva č. XXX
ako: parcela registra ,,C“ č. 485/2 - trvalý trávny porast o výmere 222.987 m2; parcela registra ,,E“ č. 882/2 - trvalý trávny porast o výmere 2.603 m2, parcela registra ,,E“ č. 981 - trvalý trávny porast o výmere 62.072 m2, parcela registra ,,E“ č. 982 - trvalý trávny porast o výmere 124.392 m2, pričom je už len na úvahe žalobcu ako dominus litis, či okrem žalovaného zváži podanie žaloby aj voči širšiemu okruhu pasívne legitimovaných osôb.
29. K povinnosti podať žalobu o zdržanie sa zásahov do užívacieho práva, ktorú uložil žalobcovi okresný súd dodal, že po oboznámení sa so spisovým materiálom sp. zn. 46C/40/2020 nepristúpil k obmedzeniu doby trvania neodkladného opatrenia vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 46C/40/2020, v ktorom sa žalobca spoločnosť AGRO -TURIEC, s.r.o. voči žalovanému Pasienkovému a pozemkovému spoločenstvu Podhorie (v tomto konaní strany sporu vystupujú v opačnom procesnom postavení), domáhal určenia užívacieho práva k pôde, nakoľko toto konanie bolo právoplatne zastavené dňa 18.8.2020 uznesením č.k. 46C/40/2020-76 zo dňa 14.07.2020, z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za žalobu. Navyše v právnej veci sp. zn. 46C/40/2020 sa nejednalo o totožnú definíciu žalobného návrhu vo vzťahu k parcelám nehnuteľností, voči ktorým sa žalobca v prejednávanej veci formou neodkladného opatrenia domáha dočasnej ochrany.
30. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu, okresný súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
31. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v roku 2015 uzatvoril Zmluvu č. 1069 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktorou prenechal poľnohospodársku pôdu do užívania spoločnosti TURIEC - AGRO s.r.o., 038 43 Turčiansky Ďur č. 34, IČO: 31 608 469, a to na dobu určitú, na 5 rokov. Žalovaný v roku 2018 (pod obchodným názvom Bobys, s.r.o.) uzatvoril so spoločnosťou TURIEC - AGRO s.r.o. podnájomnú zmluvu, ktorou TURIEC - AGRO s.r.o. predmetnú poľnohospodársku pôdu prenechala do užívania žalovanému, ako podnájomcovi. Spoločnosť TURIEC - AGRO s.r.o. v zmysle ust. § 13 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z. zaslala žalobcovi v zmysle zákonnej lehoty návrh novej nájomnej zmluvy na užívanie predmetnej poľnohospodárskej pôdy, a to Zmluvu č. 713/2019 o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku zo dňa 08.08.2019, ktorú žalobca prevzal dňa 20.08.2019. Žalobca na doručený návrh predmetnej novej nájomnej zmluvy síce reagoval v dvojmesačnej lehote jeho odmietnutím, avšak nie z dôvodov uvedených v § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. a ani nie z dôvodu, že navrhnutá výška nájomného nie je v obvyklej výške. Ako dôvod odmietnutia návrhu iba uviedol, že by chcel sám vo vlastnom mene hospodáriť na doteraz prenajatej pôde. Žalovaný mal za to, že žalobca v zákonom určenej lehote návrh novej nájomnej zmluvy neodmietol zo zákonných dôvodov. Tvrdenie, že ak žalobca prenajíma nehnuteľnosť slúžiacu na poľnohospodárske účely (ako to vyplýva aj zo Zmluvy č. 1069 o nájme poľnohospodárskych pozemkov), tieto činnosti možno zaradiť pod § 19 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách a z toho možno vyvodiť záver, že žalobca v čase trvania zmluvy č. 1069 podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách vykonával poľnohospodársku prvovýrobu a s ňou súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov, považoval za v príkrom rozpore s platnou právnou úpravou zakotvenou v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko prenechaním predmetných poľnohospodárskych pozemkov do užívania inému subjektu počas trvania zmluvy č. 1069 nevykonával žalobca činnosť samostatne, ani vo vlastnom mene, ani na vlastnú zodpovednosť a ani sústavne. Žalovanému je z jeho podnikateľskej činnosti v lokalite V. známe, že žalobca pri skončení nájmu uplynutím dohodnutého času trvania nájmu na základe Zmluvy č. 1069 o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 12.01.2015 uzatvorenej s TURIEC - AGRO s.r.o., nevykonával v poľnohospodárstve sústavnú, resp. žiadnu činnosť samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku, nielen na pozemkoch uvedených v zmluve č. 1069, ale ani na iných pozemkoch vo vlastníctve členov pozemkového spoločenstva žalobcu, teda, že žalobca v danom čase nepodnikal v poľnohospodárstve. Opak by mohol žalobca relevantne preukázať jedine predložením dokladov z účtovníctva a nie výlučne len účelovými tvrdeniami o jeho podnikateľskej činnosti v poľnohospodárstve v čase trvania zmluvy č. 1069.
32. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu, ktoré si osvojil okresný súd ohľadne údajnej neplatnosti zmluvy č. 1069 žalovaný uviedol, že TURIEC - AGRO s.r.o. obdržala od žalobcu list zo dňa
11.05.2020, v ktorom žalobca opakovane tvrdil, že ako pozemkové spoločenstvo je nájomcom pôdy, ktorej vlastníkmi sú členovia jeho pozemkového spoločenstva, ktoré tvrdenie oprel o ním citované stanovisko Finančného riaditeľstva SR. Žalobcovi aj okresnému súdu uniklo, že predmetné stanovisko Finančného riaditeľstva SR je správne, akurát, že sa nevzťahuje na žalobcu, pretože sa vzťahuje na prípad spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti a nie na spoločnú nehnuteľnosť, ktorej vlastníkmi sú členovia pozemkového spoločenstva žalobcu. Zákon č. 97/2013 Z.z. rozlišuje medzi spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou a spoločnou nehnuteľnosťou. Zásadný rozdiel spočíva v právnom režime, aký sa vzťahuje na spoločnú nehnuteľnosť, ktorá podlieha osobitnému režimu podľa zákona č. 97/2013 Z.z. a v právnom režime spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, nakoľko tieto ohľadne vlastníckych vzťahov podliehajú režimu Občianskeho zákonníka. Teda, len vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti môže prenajať spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť pozemkovému spoločenstvu, čo vyplýva z § 12 ods. 2 tohto zákona. Člen pozemkového spoločenstva, ktoré spravuje spoločnú nehnuteľnosť, na ktorej má takýto člen vlastnícke právo vo veľkosti jeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti, takéto oprávnenie nemá. Tvrdenia okresného súdu v odseku 37. uznesenia sú tak zmätočné, nakoľko v prípade žalobcu sa nejedná o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, ale o spoločnú nehnuteľnosť, čo je zistiteľné z listov vlastníctva č. XXX a XXX, k. ú. V.. O tom, ako bude nakladané so spoločnou nehnuteľnosťou rozhoduje zhromaždenie pozemkového spoločenstva. Ak zhromaždenie pozemkového spoločenstva v rámci možností rozhodne, že prenechá spoločnú nehnuteľnosť na užívanie inému subjektu, následne vystupuje ako prenajímateľ a nie ako nájomca. Pokiaľ by pozemkové spoločenstvo už podnikalo v poľnohospodárstve a rozhodlo by sa pri skončení nájmu ním prenajatej spoločnej nehnuteľnosti uplynutím dohodnutého času trvania nájmu alebo uplynutím výpovednej lehoty vykonávať na tejto spoločnej nehnuteľnosti poľnohospodársku činnosť, ani v takom prípade by sám so sebou neuzatváral nájomnú zmluvu, pretože by musel byť v nájomnej zmluve označený aj ako prenajímateľ, aj ako nájomca. Uvedený právny stav teda priamo vylučuje, aby pozemkové spoločenstvo spravujúce spoločnú nehnuteľnosť, si túto spoločnú nehnuteľnosť „prenajalo“, ktorý záver vyplýva z podstaty nájomného vzťahu. Tento právny stav v súvislosti so spoločnou nehnuteľnosťou potvrdzuje aj § 19 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z.. Odvolávka v zmluve o pozemkovom spoločenstve na § 19 ods. 1 citovaného zákona neznamená, že pozemkové spoločenstvo aj reálne podniká. Ustanovenie § 19 upravuje hospodárenie spoločenstva ako podnikanie, ide teda o podnikateľský subjekt. Každý podnikateľský subjekt podniká len vo svojom mene. Ak však pozemkové spoločenstvo svoje pozemky prenajíma, už nie je ich obhospodarovateľom, a teda sa nejedná o hospodárenie spoločenstva podľa § 19 ods. 1 cit. zákona. Prenájom pozemkovým spoločenstvom môže byť len inou podnikateľskou činnosťou spoločenstva podľa § 19 ods. 3 citovaného zákona, a to len za predpokladu, že zmluva o spoločenstve takúto činnosť umožňuje. V súvislosti s odvolaním sa na vyjadrenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 29.04.2020 žalovaný uviedol, že nemal možnosť sa s ním oboznámiť, na internete nie je dostupné a okresný súd ho nepripojil, avšak k tomu uviedol, že správny orgán nie je oprávnený vykladať právne predpisy a zároveň, že uvedená odpoveď je v rozpore s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky.
33. K ďalšiemu tvrdeniu žalobcu, ktoré si osvojil aj okresný súd, žalovaný uviedol, že žalobca sa v liste zo dňa 11.05.2020 uchýlil k tvrdeniu, že Zmluva č. 1069 o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 12.01.2015, ktorú v roku 2015 uzatvoril so spoločnosťou TURIEC - AGRO s.r.o. je v časti týkajúcej sa parcely E-KN č. 1048, parcely E-KN č. 981, parcely E-KN č. 982, všetko kat. úz. V. neplatná, a to z dôvodu, že predmetom nájmu je pri týchto parcelách nižšia výmera ako je ich celková výmera zapísaná na liste vlastníctva. K tomuto tvrdeniu žalobcu žalovaný uviedol, že Zmluvu č. 1069 zo dňa 12.01.2015 v celom rozsahu vypracoval a spoločnosti TURIEC - AGRO s.r.o. k podpisu predložil žalobca, teda jednalo sa o „jeho zmluvu“, a teda žalobca a nie spoločnosť TURIEC - AGRO s.r.o. určil predmet nájmu iba 24.117 m2 pri parcele E-KN č. 981, predmetom nájmu spravil iba 35.388 m2 pri parcele E-KN č. 982 a vymedzil na užívanie iba 39.337 m2 pri parcele E-KN č. 1048. V zmysle § 40a druhá veta Občianskeho zákonníka sa teda žalobca nemôže dovolávať neplatnosti akéhokoľvek ustanovenia zmluvy o nájme z dôvodu neurčitosti. K dokresleniu považoval za potrebné uviesť, že žalobca zrejme zámerne uviedol nižšie výmery dotknutých parciel, lebo si bol vedomý, že vo zvyšku výmery sa nachádza les nevyužiteľný na poľnohospodárske účely. K obrazu nepoctivosti žalobcu prispieva aj skutočnosť, že na základe Zmluvy č. 1069, päť rokov bez akýchkoľvek námietok poberal nájomné vo výške, akú si sám za užívanie týchto parciel stanovil, a teda jeho námietky o neplatnosti časti predmetnej nájomnej zmluvy nemožno hodnotiť inak ako účelové. Z uvedeného preto TURIEC - AGRO s.r.o. a následne žalovaný vyhodnotil list žalobcu zo dňa 11.05.2020 ako zmätočný, a teda bezpredmetný.
34. K uvádzanému konaniu sp. zn. 46C/40/2020, vedenom na Okresnom súde Žilina, na základe žaloby o určenie užívacieho práva k pôde podanej žalovaným voči žalobcovi v mesiaci máj 2020, ktoré bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku žalovaný uviedol, že k nezaplateniu súdneho poplatku došlo len nedopatrením v učtárni žalovaného a keďže podľa novej právnej úpravy už nie je možné dodatočne zaplatiť vyrubený súdny poplatok v lehote na podanie odvolania, žalovaný podal voči žalobcovi novú žalobu s identickým obsahom, ktorá je vedená na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 49C/71/2020. Žalovaný mal za to, že žalobca neosvedčil predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť s priznaním náhrady trov konania žalovanému v rozsahu 100%.
35. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca (č.l. 119, 120 spisu). Uviedol, že skutočnosti týkajúce sa postupu spoločnosti TURIEC - AGRO s.r.o. pri snahe o obnovenie nájmu, od ktorého odvodzuje svoje právo i žalovaný, boli popísané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a boli okresným súdom náležite a správne posúdené. Argumentácia žalovaného, že zo strany žalobcu nedošlo k odmietnutiu zmluvy č. 713/2019 o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely zo zákonných dôvodov v zmysle § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z., nie je namieste. Argument žalovaného o (ne)podnikaní žalobcu v poľnohospodárstve, ako i otázka nájmu medzi vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti a pozemkovým spoločenstvom sú dôsledkom nesprávneho, resp. tendenčného výkladu ustanovenia zákona a nepozornosti pri posudzovaní návrhu a jeho príloh. Žalobca poukázal na to, že okresný súd ustálil, že v prípade žalobcu bolo možné prelomiť právo nájomcu v zmysle § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. dvoma spôsobmi. Prvým bola skutočnosť, že žalobca podniká v poľnohospodárstve, pričom správne sa opieral jednak o zákonné ustanovenia upravené v § 19 zákona č. 97/2013 Z.z., ako i ustanovenia zmluvy o pozemkovom spoločenstve, druhým je skutočnosť, že nájomcom je právnická osoba, ktorej je prenajímateľ členom. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že žalobca nenapĺňa definíciu podnikania podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, tak na margo tejto argumentácie žalobca mal za to, že tvrdenia žalovaného a výklad § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. je nesprávny. Podnikanie v poľnohospodárstve v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia je potrebné vykladať nie ako realizovanie poľnohospodárskych činností. Uvedená podmienka podnikania sa viaže na existenciu oprávnenia na podnikanie v poľnohospodárstve. Uvedený argument logicky podporuje fakt, že subjekt, ktorý by vlastnil poľnohospodársku pôdu a ktorý by získal oprávnenie na podnikanie v poľnohospodárstve, by nemohol hospodáriť na vlastnom pozemku po skončení prenájmu, ak by mu niekto iný najskôr neposkytol do nájmu pozemok, na ktorom by musel reálne vykonávať poľnohospodársku činnosť. Opačný výklad by bol v rozpore s Čl. 12 ods. 4 a Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca tvrdenia žalovaného, že nehospodáril, považoval za nepravdivé. Mimo žalovaným obhospodarovaných častí spoločnej nehnuteľnosti, žalobca uskutočnil kosenie a sušenie trávy, čo pravdepodobne ušlo jeho pozornosti. K argumentácii ohľadom podnikania považoval za potrebné dodať, že žalobca v návrhu odvodzuje svoje právo od uzavretej nájomnej zmluvy č. 202001. Argumentom, prečo žalovaný nemôže byť oprávneným užívateľom je, že žalobca sa rozhodol hospodáriť na pozemkoch sám, na podklade nájomnej zmluvy, pretože prenajímateľ je jeho členom. Keďže došlo k zákonnému odmietnutiu nájmu medzi žalobcom a bývalým nájomcom, nemôže si žalovaný ako nájomca na podklade podnájomnej zmluvy odvodzovať svoje právo užívania pozemkov od práva spoločnosti TURIEC - AGRO s.r.o., ktoré ho nikdy nenadobudlo. Ak žalovaný argumentoval stanoviskom Finančného riaditeľstva SR, tak žalobca uviedol, že pokiaľ by si bol žalovaný stanovisko Finančného riaditeľstva SR prečítal celé, bol by sa dozvedel, že sa vzťahuje tak na spoločné nehnuteľnosti, ako i na spoločne obhospodarované nehnuteľnosti, čo je v texte stanoviska i žaloby výslovne uvedené. Celá analýza a polemika žalovaného ohľadne spoločnej obhospodarovanej nehnuteľnosti je bezpredmetná. Pokiaľ aj okresný súd v odseku 37. odôvodnenia uviedol namiesto spoločnej nehnuteľnosti spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, jednalo sa o chybu, ktorá však nemá na hodnotenie situácie žiaden právny význam, pretože, ako vyplýva zo stanoviska Finančného riaditeľstva SR, uvedená analýza sa vzťahuje tak na spoločné nehnuteľnosti, ako aj spoločne obhospodarované nehnuteľnosti. To, že žalobca bol oprávnený zmluvu o nájmu č. 202001 uzavrieť, potvrdilo i Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v SR v stanovisku zo dňa 29.04.2020. K námietke žalovaného, že ministerstvo nie je oprávnené vykladať právne predpisy žalobca uviedol, že uvedené ministerstvo je gestorom zákona č. 504/2003 Z.z., a preto jeho stanovisko pomáha pri výklade zákona súdom. Pokiaľ žalovaný polemizuje o nemožnosti uzavrieť nájomnú zmluvu žalobcom v postavení prenajímateľa a nájomcu, tak žalobca mal za to, že celý koncept argumentácie žalovaného je nesprávny, pretože ako jednoznačne vyplýva i zo samotnej zmluvy č. 202001, prenajímateľom sú vlastníci, resp. spoluvlastníci nehnuteľností. Žalobca v zmysle §
16 ods. 2 písm. b) zákona č. 97/2013 vystupoval ako osoba zákonom splnomocnená k tomu, aby v mene prenajímateľa uzatvoril nájomnú zmluvu. Teda, ak žalobca vystupuje v zmluve na strane prenajímateľa je zrejmé, že koná v jeho mene ako zástupca. Na strane nájomcu vystupuje žalobca ako samostatný právny subjekt oprávnený na výkon poľnohospodárskej činnosti. Pokiaľ sa žalovaný venuje polemike ohľadom neplatnosti Zmluvy č. 1069, resp. jej časti z dôvodu nedostatočnej identifikácie predmetu nájmu s poukazom na § 40a veta druhá Občianskeho zákonníka, tak zavádza ohľadom skutočností, ktoré viedli k uzatvoreniu Zmluvy č. 1069. Minimálne v časti vymedzenia predmetu bola zmluva kreovaná spoločnosťou TURIEC - AGRO s.r.o., ktorá podnikala v poľnohospodárstve od roku 1999, a preto jej malo byť zrejmé ako osobe s dlhoročnou praxou, ako majú byť zmluvy koncipované. I túto argumentáciu žalovaného považoval za bezpredmetnú. Žalobca mal za to, že námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť osvedčené skutočnosti, ktoré boli podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
36. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 30.09.2020 bol rovnopis vyjadrenia k odvolaniu, ktoré podal žalobca, doručený žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu podľa doručenky na č.l. 124 rub spisu na vedomie.
37. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie žalovaného za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
38. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
39. Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami bolo napadnuté uznesenie okresného súdu preskúmavané v medziach odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 07.09.2020 (č.l. 84-87 spisu).
40. Na základe a len v rámci podaných odvolacích dôvodov žalovaného sa krajský súd v odvolacom konaní oboznámil so spisovým materiálom. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že žalobca sa podaným návrhom zo dňa 06.08.2020 pred začatím konania domáhal voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia (ust. § 324 ods. 1 CSP), ktorým žiadal bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami (§ 325 ods. 1 CSP a § 325 ods. 2 písm. d) CSP).
41. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
42. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
43. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
44. Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
45. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
46. Odvolací súd k inštitútu neodkladného opatrenia vo všeobecnosti uvádza, že pre posúdenie odvolacích dôvodov žalovaného a zhodnotenie, či boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, bolo potrebné podľa Civilného sporového poriadku vyhodnotiť, či takéto neodkladné opatrenie je nevyhnutné nariadiť, pre ktoré nariadenie sa vyžaduje potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že môže byť ohrozená exekúcia. V zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP je ten, kto požaduje nariadenie neodkladného opatrenia, povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň je povinný opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z týchto zákonných ustanovení plynie, že nielen k dátumu konania a rozhodovania
okresným súdom, ale aj k dátumu rozhodovania krajským súdom ako súdom odvolacím je daná požiadavka kumulatívneho splnenia podmienok, za ktorých môže dôjsť k nariadeniu neodkladného opatrenia. Týmito podmienkami sú: 1/ hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2/ uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia obidvoch týchto podmienok je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť len vtedy, ak sú tieto podmienky naplnené súčasne. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
47. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ho, a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovať relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie je namieste v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy.
48. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.
49. Relevantný odvolací dôvod vymedzený v podanom odvolaní žalovaného spočíval v námietke nesprávneho právneho posúdenia dôvodnosti návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolateľ nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v zákonom určenej lehote návrh novej nájomnej zmluvy odmietol zo zákonných dôvodov v zmysle § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho lesného podniku a lesných pozemkov (ďalej len „zákon č. 504/2003 Z.z.“). Podľa žalovaného žalobca nevykonáva v poľnohospodárstve sústavnú a žiadnu činnosť samostatne, a to nielen na pozemkoch uvedených v Zmluve č. 1069 o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 12.01.2015, ale ani na iných pozemkoch vo vlastníctve členov pozemkového spoločenstva žalobcu. Zvýraznil, že ak pozemkové spoločenstvo svoje pozemky prenajíma, nie je ich obhospodarovateľom, a teda sa nejedná o hospodárenie spoločenstva podľa § 19 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z., pretože prenájom pozemkovým spoločenstvom môže byť len inou podnikateľskou činnosti spoločenstva podľa § 19 ods. 3 tohto zákona. Žalovaný namietal nesprávny záver okresného súdu, že Zmluva č. 1069 o nájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 12.01.2015 je neplatná z dôvodu, že predmetom nájmu je nižšia výmera parciel ako jej celková výmera zapísaná na liste vlastníctva, k čomu poukázal na ust. § 40a druhá veta Občianskeho zákonníka.
50. V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci úzko súvisí i posúdenie, či okresný súd pre účely nariadenia neodkladného opatrenia dostatočne zistil skutkový stav, pretože len skutkový stav je možné právne posúdiť. Odvolací súd dospel k záveru, že ak okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami pripojenými k návrhu spôsobom potrebným pre posúdenie návrhu, s prihliadnutím aj na skutočnosti v návrhu uvedené, jeho postup bol správny. Okresný súd práve tento zistený skutkový stav hodnotil k otázke kumulatívneho splnenia podmienok, za ktorých môže dôjsť k nariadeniu neodkladného opatrenia a jeho postup bol zhodnotený ako správny.
51. Krajský súd k odvolacím dôvodom žalovaného uvádza, že nezistil ich opodstatnenosť. V tejto súvislosti považoval za potrebné zdôrazniť osobitný charakter konania a rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a s ním spojené špecifiká. Odvolací súd uvádza, že všeobecné ustanovenia o konaní pred (prvoinštančným, odvolacím) súdom, sú pre konanie o neodkladnom opatrení aplikovateľné len primerane. Z charakteru tohto osobitného konania daného jeho zmyslom a účelom vyplýva aj zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd spravidla rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán, bez nariadenia
pojednávania, pričom sa nevykonáva ani riadne dokazovanie v zmysle úpravy § 185 a nasl. CSP. Okresný súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia preto správne vychádzal z obsahu tohto návrhu a zo skutočností v ňom tvrdených a ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené (nie preukázané) listinami doloženými k momentu rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (k tomu obdobne pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 147/2011, 6M Cdo 5/2012).
52. Odvolací súd k splneniu jednej z kumulatívne stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia dodáva, že podľa jeho názoru zo spisu vyplývalo dostatočné osvedčenie postavenia žalobcu ako nájomcu, t.j. oprávneného užívateľa sporných pozemkov, ktorému sa má požadovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Nebolo spochybnené, že platnosť Zmluvy č. 1069 o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktorú žalobca uzavrel s nájomcom TURIEC - AGRO s.r.o. zo dňa 12.01.2015 v zmysle jej článku IV. zanikla uplynutím doby trvania nájmu ako aj, že žalobca na výzvu TURIEC - AGRO s.r.o. odmietol uzatvoriť ,,novú“ nájomnú zmluvu. Ak žalovaný namietal, že žalobca v určenej lehote neodmietol uzatvorenie nájomnej zmluvy zo zákonných dôvodov, tak uvádza odvolací súd, že žalobca mal zákonnou úpravou, a to § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. dané právo, ktoré využil. Listinný dôkaz, a to Zmluva č. 202001 o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku uzatvorená medzi vlastníkmi pozemkov evidovaných na LV XXX a XXX v katastrálnom území V. - členmi Pasienkového a pozemkového spoločenstva Podhorie podľa zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách a žalobcom dňa 13.01.2020, osvedčila tvrdenie žalobcu, že sám pristúpil k podnikaniu v poľnohospodárstve, t.j. hospodáreniu k doposiaľ prenajatej pôde. Uvedené vyplýva z Článku II. bod 1. tejto zmluvy, podľa ktorého účelom nájmu podľa tejto zmluvy je využitie predmetu nájmu na poľnohospodárske účely - pri prevádzkovaní podniku v rozsahu bežného využitia na poľnohospodársku výrobu. Nájomca sa zaväzuje využívať predmet nájmu výlučne na uvedený účel nájmu. Tvrdenie žalovaného, že žalobca po skončení nájmu nepodniká v poľnohospodárstve neobstojí, ak z Čl. IX. bod 1. písm. b) zmluvy o pozemkovom spoločenstve žalobcu vyplýva, že účelom spoločenstva je racionálne hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávať spoločné veci spoločenstva, vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej, pričom vykonáva činnosti podľa § 19 ods. 1 zákona (zákon č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách) - vykonáva poľnohospodársku prvovýrobu s a s ňou súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov. Obrana žalovaného neobsahovalo bez ďalšieho takú intenzitu, ktorá by mala za následok relevantné spochybnenie žalobcom osvedčeného práva, t.j. práva odmietnuť uzavretie nájomnej zmluvy s nájomcom a práva oprávneného užívateľa dotknutých pozemkov. Zároveň zvýrazňuje odvolací súd, že predsa to ani nebol žalovaný, vo vzťahu ku ktorému využil žalobca právo neuzatvoriť nájomnú zmluvu, ale subjekt TURIEC - AGRO s.r.o., pôvodný nájomca, ktorý návrh ,,novej“ nájomnej zmluvy predložil (zmluva č. 713/2019, č.l. 19-20 spisu). Žalovaný podľa predloženého dôkazu k odvolaniu na č.l. 90 spisu, a to Zmluvy č. 1 o podnájme poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 03.04.2018 bol len v postavení podnájomcu. Prostriedky procesnej obrany žalovaného a dôkazy ním doložené k odvolaniu nezasiahli do primeranosti stupňa osvedčenia nároku (práva) žalobcu. Dodáva odvolací súd, že právo nájomcu na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy podľa § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. nie je nárokom ale len právom, pričom z tohto práva sú stanovené výnimky, vo vzťahu ku ktorým bolo žalobcom osvedčené, že ich naplnil.
53. Práve pre štádium konania o nariadenie neodkladného opatrenia zákonná úprava nevyžaduje preukazovanie nároku, keďže je postačujúce osvedčiť dôvodnosť tohto nároku, k čomu v spojení s ust. § 326 ods. 1 CSP v štádiu konania, rozhodovania o nariadenom neodkladnom opatrení zo strany žalobcu došlo. Krajský súd zvýrazňuje, že pre toto konanie o nariadenie neodkladného opatrenia žalobca osvedčil nárok (právo) vo vzťahu k žalovanému, avšak uvedené neznamená, že pokiaľ bude vyvolané konanie vo veci samej, v zmysle uloženej povinnosti žalobcovi okresným súdom vyjadrenej vo výroku II. uznesenia, by sa na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospelo k inému názoru a bol by k tomuto základ vo vykonanom dokazovaní. Osvedčenosť nároku (práva) žalobcu, ktorý sa domáha súdnej ochrany voči žalovanému, je konštatovaná len pre štádium konania o nariadenom neodkladnom opatrení. Primeranosť stupňa osvedčovania tohto nároku zodpovedá doloženým dokladom zo strany žalobcu.
54. Krajský súd mal za to, že bola osvedčená aj potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným, a to za stavu, keď sám žalovaný v odvolaní nespochybnil realizáciu úkonov na predmetných pozemkoch tak, ako je uvedené v Zápisnici o trestnom oznámení ČVS: ORP-639/ZO-ZA-2020, t.j. že v dňoch 02.06.2020 a 03.06.2020 došlo ku skoseniu trávneho porastu a následného spracovania na dotknutých pozemkoch. To, že medzi žalobcom a žalovaným je vyvolaná spornosť osvedčila i predložená korešpondencia medzi žalobcom a spoločnosťou TURIEC - AGRO s.r.o. týkajúca sa podnájomcu - žalovaného, kedy spoločnosť TURIEC - AGRO s.r.o. odmietnutie uzatvorenia novej nájomnej zmluvy považovala za nedôvodné, pričom v liste zo dňa 30.10.2019 samotnému žalobcovi oznámila, že uzatvorila so spoločnosťou žalovaného podnájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Z uvedeného tak v danej veci bola daná naliehavosť potreby úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia za osvedčenosti zásahu do práv žalobcu ako oprávneného užívateľa pozemkov.
55. Právne postavenie sporových strán podľa názoru krajského súdu sa nariadením neodkladného opatrenia zastabilizuje, až kým nedôjde k posúdeniu sporovej veci s ohľadom na tvrdenia a dôkazy žalobcu, oproti čomu budú stáť tvrdenia a prostriedky procesnej obrany žalovaného.
56. Na základe uvedených zhodnotení dospel krajský súd k záveru, že boli naplnené všetky atribúty, ktorými je charakterizované neodkladné opatrenie, pričom zo strany žalobcu bola dostatočne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku (práva), ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj neodkladnosť úpravy pomerov vyvolaná správaním sa žalovaného. Krajský súd v tomto smere odkazuje aj na Čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia upravuje ust. § 325 a nasl. CSP, a preto bolo potrebné tak v konaní pred okresným súdom ako aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či boli splnené zákonom stanovené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
57. Krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu vzhľadom k vyššie uvedeným zhodnoteným záverom, ako aj k posúdeniu odvolacích dôvodov žalovaného, ktoré neboli relevantné potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP.
58. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Podľa výsledku odvolacieho konania bol úspešnou stranou žalobca, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.