Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19Pc-15-2020.pdf
PDF · 75.28 KB
Case nature
Area
Subarea
19Pc/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci osoby povinnej z vyživovacej povinnosti: P.. D. F., A.. XX.XX.XXXX, S.. W. XXX XX W. Š., D. X. XXXX/XX, štátna občianka SR, proti osobe oprávnenej z vyživovacej povinnosti: C. P., A.. XX.XX.XXXX, S.. W. XXX XX Š., D.. A. X, štátny občan SR, o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť osoby povinnej z vyživovacej povinnosti P.. D. F., A.. XX.XX.XXXX, voči osobe oprávnenej z vyživovacej povinnosti C. P., A.. XX.XX.XXXX, naposledy upravenú rozsudkom Okresného súdu L. Č.. O.. XXP/ XXX/.-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, a to s účinnosťou od 01.07.2020.
Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Osoba povinná z vyživovacej povinnosti sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi s účinnosťou od 01.07.2020. V návrhu matka plnoletého dieťaťa poukázala na to, že naposledy bola jej vyživovacia povinnosť voči synovi upravená rozsudkom Okresného súdu L. Č.. O.. XXP/.-XXX v čase, keď bol syn maloletý. V súčasnej dobe je syn plnoletý, má 22 rokov a od 01.07.2020 je zamestnaný na trvalý pracovný pomer u zamestnávateľa G. Q. X..H..E... Na základe uvedeného, keďže syn je plnoletý a je v zamestnaneckom pomere, teda má možnosť sám uhrádzať náklady na svoje živobytie, má za to, že jej vyživovacia povinnosť pominula.
2. Osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti (plnoletý syn) k návrhu uviedla, že s návrhom súhlasí.
3. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavili účastníci konania, ktorí svoju neprítomnosti ospravedlnili a žiadali, aby súd konal v ich neprítomnosti.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením návrhu navrhovateľky, pracovnou zmluvou osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti, lustráciou registra Sociálnej poisťovne ohľadne zamestnávateľa plnoletého syna, vyjadrením plnoletého syna, rozsudkom Okresného súdu L. Č..O.. XXP/XXX/XXXX- XXX N. T. XX.XX.XXXX, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Navrhovateľka je matkou plnoletého syna - osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti. Rozsudkom Okresného súdu L. Č.. O.. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bola matke (osobe povinnej z vyživovacej povinnosti) uložená povinnosť platiť výživné na vtedy maloletého syna C. P., A.. XX.XX.XXXX.
6. Z predloženej pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že táto bola uzavretá medzi zamestnávateľom G. Q. X..H..E.. a plnoletým synom navrhovateľky na pracovnú pozíciu asistent majstra s dňom nástupu do práce od 01.07.2020.
7. Lustráciou registra Sociálnej poisťovne súd zistil, že osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti - C. P., A.. XX.XX.XXXX pracuje od 01.07.2020 v spoločnosti G. Q. X..H..E.., pričom v mesiacoch - júl, august, september 2020 dosiahol vymeriavací základ vo výške 840,-€.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Zo zákonnej dikcie vyplýva, že rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí do doby, pokiaľ tieto nie sú schopné samostatne sa živiť. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Povinnými subjektmi sú v danom prípade rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je teda obmedzené na obdobie, dokiaľ je dieťa schopné samostatne sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať práce, odôvodnené záujmy a potreby, ako i majetkové pomery. V prípade, že sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už aj ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti osoby povinnej z vyživovacej povinnosti (matky plnoletého syna), nakoľko bolo nepochybne preukázané, že osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti od 01.07.2020 pracuje na trvalý pracovný pomer u zamestnávateľa G. Q. X..H..E.., kde dosahuje pravidelný príjem, a teda nadobudla spôsobilosť vlastnými silami zabezpečovať svoju výživu. Z uvedených dôvodov má súd za to, že došlo k naplneniu zákonných podmienok, s ktorými zákon spája trvanie vyživovacej povinnosti rodičov voči svojim plnoletým deťom. Osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti C. P. je v súčasnej dobe plne spôsobilá zabezpečovať svoju výživu samostatne. Z uvedených dôvodov súd pristúpil k zrušeniu vyživovacej povinnosti matky voči plnoletému synovi, a to s účinnosťou odo dňa 01.07.2020, tak ako to matka požadovala svojim návrhom.
10. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, a to vzhľadom na charakter súdneho konania, ktorého predmetom je zrušenie vyživovacej povinnosti.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Proti dohode rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorú súd rozsudkom schválil, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 Exekučného poriadku).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.