Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3Pc-5-2020.pdf
PDF · 75.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-3Pc/5/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou, samosudcom JUDr. Jurajom Valáškom v právnej veci navrhovateľky O. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. Č.. XXX, štátnej občianky SR proti druhému manželovi X. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. Č.. XXX, t. č. B. Ú. H., štátnemu občanovi SR, v konaní o návrhu navrhovateľky o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd návrh druhého z manželov na prerušenie konania zamieta.
Súd manželstvo navrhovateľky O. B., rod. O., nar. XX.XX.XXXX v Topoľčanoch a druhého z manželov X. B., nar. XX.XX.XXXX v Terchovej, uzatvorené dňa 22.08.1987 v Bánovciach nad Bebravou, zapísané v knihe manželstiev Mestského národného výboru v Bánovciach nad Bebravou, vo zväzku 8, ročník 1987, na strane 58, pod poradovým číslom 91, r o z v á d z a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou dňa 12.06.2020 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s manželom X. B.. Svoj návrh odôvodnila tým, že ich manželstvo je vážne rozvrátené, manželstvo si neplní žiadny účel a nevidí nádej ani na obnovenie spolužitia. S manželom sa odcudzili, ich dospelé deti boli často svedkami fyzických útokov a vulgarizmov manžela na jej osobu čo vyústilo dňa 17.05.2020, kedy bola napadnutá zo strany manžela, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, voči manželovi bolo vznesené obvinenie z prečinu nebezpečného vyhrážania a následne bol vzatý do väzby.
2. V uvedenej veci súd určil termín pojednávania na 01.12.2020. Na nariadený termín pojednávania sa dostavila navrhovateľka, druhý z manželov sa nedostavil, doručenie má vykázané a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Súd teda pojednával v neprítomnosti druhého manžela v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil návrh navrhovateľky, potvrdenie o spoločnom pobyte, sobášny list, vyjadrenie k návrhu, zápisnicu z výsluchu, vyjadrenie k výsluchu navrhovateľkou, ako i ostatný na vec sa vzťahujúci spisový materiál a z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Účastníci konania sú občanmi Slovenskej republiky, ktorí uzavreli manželstvo dňa 22.08.1987 v Bánovciach nad Bebravou. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Z tohto manželstva pochádzajú plnoleté deti - Q. B., nar. XX.XX.XXXX a O. B., nar. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v obvode Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, preto bol na konanie a rozhodnutie príslušný tunajší súd.
5. Navrhovateľka pri svojom výsluchu uviedla, že dôvody pre podanie návrhu na rozvod manželstva boli dva a to alkohol a nevera z manželovej strany. Manžel užíval alkohol hneď od začiatku avšak nie v takej miere ako sa to postupom času vyskytovalo. Mali problémy aj v minulosti avšak sa snažili to vyriešiť. Alkohol zo strany manžela sa stupňoval a s ním spojené jeho vulgárne a agresívne správanie formou fyzických útokov. K nevere došlo viackrát počas manželstva. Manžel sa nachádza od 17. mája 2020 v ÚVV Ilava. Majú oddelené účty, každý hradí niektoré náklady v domácnosti. Ich manželstvo je už len čisto formálne a je dlhodobo a trvalo rozvrátené.
6. Manžel pred dožiadaným súdom dňa 24.08.2020 uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, prvoradé je, aby bol prepustený z väzby a potom by chcel riešiť ich manželské problémy. Je pravdou, že mali nejaké verbálne spory, navrhovateľka si nikdy nechcela priznať chybu, navrhoval jej poradenstvo v manželskej poradni, čo ona odmietla. Ako základnú príčinu rozvratu ich manželstva je skutočnosť, že manželka v ňom vidí opilca, pričom alkoholom riešil často frustráciu z ich vzťahu. Dokiaľ nebol vo väzbe, s manželkou spolu hospodárili a žili v spoločnej domácnosti. Druhý z manželov navrhoval konanie prerušiť z dôvodu manželského poradenstva.
7. Navrhovateľke bol dňa 09.09.2020 doručený návrh manžela na prerušenie konania. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení zo dňa 17.09.2020 uviedla, že s návrhom na prerušenie konania nesúhlasí a ani so psychologickými konzultáciami, nakoľko vidí definitívny rozvrat ich manželstva, nemá záujem na ďalšom spolužití s druhým manželom, ktorému už neverí a chce žiť kľudným životom.
8. Podľa § 23 ods. 1 - 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
9. Spoločenský účel manželstva podľa citovaných zákonných ustanovení spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. Preto k narušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon sa neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, v ktorom sa manželia alebo jeden z nich neriadi pravidlami ustanovenými Zákonom o rodine, o stav, v dôsledku ktorého si manželstvo už nemôže plniť účel na ktorý bolo určené. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
10. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. V konaní mal súd preukázané, že účastníci do 17.05.2020 žili v spoločnej domácnosti, dňa 17.05.2020 bol druhý z manželov vzatý do väzby. Z obsahu spisu, najmä z výpovedí účastníkov konania súd ustálil, že v manželstve ide o rozvrat, ktorý nie je len prechodného charakteru. I keď deti pochádzajúce z manželstva sú už plnoleté, a teda súd nemusel pri rozhodovaní o rozvode manželstva prihliadať na ich záujmy, súd však pokiaľ ide o zisťovanie intenzity rozvratu manželstva zobral do úvahy vyjadrenie navrhovateľky, ktorá uviedla, že nemá záujem na ďalšom spolužití s druhým manželom, ktorému už neverí a chce žiť kľudným životom. I keď druhý z manželov prejavil záujem o návštevu manželskej poradne a obnovenie manželského spolužitia, sám v konaní potvrdil, že počas manželstva alkohol riešil frustráciu z ich vzťahu, kedy v ňom hľadal istú pomoc pri problémoch. Navrhovateľka v konaní pred súdom prezentovala úplne odmietavý postoj k možnosti obnovenia ich vzájomného spolužitia. Súd mal preto z postoja oboch účastníkov za preukázané, že manželstvo neplní už dlhodobo základné funkcie, manželia nie sú si
vzájomnou oporou, ich vzťahy sú vážne narušené a ich zväzok vykazuje len formálne znaky, pričom bez ďalšieho záujmu zo strany navrhovateľky nemá žiadnu hlbšiu hodnotu. Súd zobral do úvahy najmä trvalosť rozvratu ako i neschopnosť, resp. neochotu oboch účastníkov tento stav po tak dlhú dobu riešiť. Situácia v rodine sa tak vystupňovala do tej miery, že druhý z manželov fyzicky napadol navrhovateľku, voči manželovi bolo vznesené obvinenie a následne bol vzatý do väzby. Preto možno konštatovať, že vzťahy v rodine sú napäté, navrhovateľka v konaní odmietala návštevu manželskej poradne, ktorá podľa jej názoru by nemala zmysel a len by oddialila samotný rozvod. Súd vzhľadom na hĺbku rozvratu v manželstve ako i na odmietavý postoj navrhovateľky k obnove spolužitia považoval návštevu manželskej poradne za nadbytočnú. Z uvedených dôvodov súd, keďže nevidel možnosť obnovy manželského spolužitia, manželstvo účastníkov konania bez ďalšieho rozviedol.
11. Podľa § 163 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.
12. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd po vykonanom dokazovaní manželstvo účastníkov rozviedol, zároveň návrh druhého manžela o prerušenie konania ako nedôvodný zamietol, keďže navrhovateľka s návrhom na prerušenie konania nesúhlasila a nemala záujem o psychologické konzultácie a obnovenie manželského spolužitia s druhým manželom.
13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, kedy žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).