Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoCsp-23-2020.pdf
PDF · 116.14 KB
Case nature
Subarea
24CoCsp/23/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Eva Behranová, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: P. F., narodená X.X.XXXX, bytom E. XXX, T. X., zastúpená splnomocnencom: Centrum správnej pomoci, so sídlom Staničná 1702/10, Galanta, o zaplatenie 2.992,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 30Csp/252/2017-148 zo dňa 6.11.2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej o d m i e t a a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.
II. Žalobca m á n á r o k voči žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 30Csp/252/2017-87 zo dňa 28.11.2018 žalobu zamietol (prvý výrok) a žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).
2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 24Co/48/2019-121 zo dňa 2.7.2019 v dôsledku podania odvolania žalobcom rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 30Csp/252/2017-87 zo dňa 28.11.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie z procesného hľadiska nesprávne právne posúdenie formálnych a obsahových náležitostí uznania nároku žalovanou, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto odvolací súd tento rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok v spojitosti s uznávacím prejavom žalovanej a následne vo veci znova rozhodnúť.
3. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím súdom opäť vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 30Csp/252/2017-148 zo dňa 6.11.2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“). Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.992,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.992,85 eur od 21.7.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a výrokom II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania I. inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 282, § 285, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
5. Vecne argumentoval sú prvej inštancie tým, že boli splnené predpoklady pre rozhodnutie o žalobe o splnení povinnosti rozsudkom pre uznanie nároku podľa ustanovenia § 282 Civilného sporového poriadku. Žalovaná vyjadrením, že „súhlasí s dlžnou sumou a je ochotná ju uhradiť“, urobila voči súdu relevantný uznávací prejav, ktorý procesný úkon je jedným z predpokladov pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie. Druhým je návrh žalobcu na takéto rozhodnutie, ktorý bol súdu prvej inštancie doručený 25.10.2018. Vo vzťahu k následným vyjadreniam žalovanej v konaní urobeným po podaní zo dňa 17.5.2018 (doručenom súdu prvej inštancie 18.5.2018) je potrebné prihliadnuť na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.3.1999 sp. zn. 6Obo 380/98 (R10/2000), podľa ktorého: „Ak účastník počas konania uznal pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ podľa § 153a ods. 1 O.s.p., nemôže už toto uznanie neskôr účinne odvolať.“. Na obsah týchto vyjadrení tak súd prvej inštancie nemohol dodatočne prihliadať a vo veci bol povinný rozhodnúť podľa uznávacieho prejavu žalovanej bez vykonania a vyhodnocovania dôkazov.
6. Súd prvej inštancie žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal právo na náhradu trov konania súdu prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ustanovení § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedla, že napadnutý rozsudok je neplatný právny úkon, žalovaná nie je viazaná rešpektovať chybné, zmätočné a neplatné rozhodnutie súdu založené na neplatnom právnom úkone, z ktorého nevzniknú platné právne účinky. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi úžeru, čo je v právnom štáte netolerovateľné. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú plnením z neplatného právneho úkonu, plnením, ktoré je nemožné a ktoré odporuje zákonu, rozhodol iba formálne. Žalovaná nemá žiadny príjem, aby zaplatila úžeru, žije pod hranicou chudoby a v hmotnej núdzi. Žalovaná súdu prvej inštancie uviedla, že sa dostala do zlej finančnej situácie a je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a nemá žiadny finančný príjem a nemá si z čoho zaplatiť ani existenčné výdavky, pomáha jej priateľ, u ktorého býva a u ktorého sa stravuje a tak je pre ňu nemožné zaplatiť povinnosť uloženú súdom. Žalovaná má za to, že plnenie sa stalo nemožným. Súd prvej inštancie neodôvodnil, ako preskúmal podanie žalovanej a tiež neodôvodnil, že uznávací prejav žalovanej v liste zo dňa 17.5.2018 nie je uznávacím prejavom žalovanej de jure, ani de facto, pretože uviedla, že nerozumie právnym veciam, nevie, čo je to uznanie dlhu, nevie sa vyjadriť, čo je to premlčanie. Podľa ustanovenia § 153a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom, pričom súd prvej inštancie sa nepokúsil o zmier, pričom o uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť a tak účastníci nemohli skončiť spor súdnym zmierom, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozpore so zákonom, ktorý mal byt' podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie i právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým mal byt' súd prvej inštancie viazaný. V prejednávanej veci nemožno rozhodnúť spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom. Je nesporné, že účastníci nemohli skončiť spor súdnym zmierom. Súd prvej inštancie podľa ustanovení § 391 ods. 2, ods. 3 Civilného sporového poriadku mal byť viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, pričom nerešpektoval citované ustanovenie a tak je napádaný rozsudok v rozpore so zákonom. Návrh na vydanie platobného rozkazu podala na Okresný súd Galanta dňa 23.8.2017 právnická osoba Advokátska kancelária Illeš, Šimčák & Partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice, IČO: 36 861 472, ktorá nemala spôsobilosť podať návrh na vydanie platobného rozkazu a tak bolo potrebné žalobu zamietnuť. V súdnom spise nie je založená dohoda o plnomocenstve medzi právnickými osobami Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava a Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO 35923130, na konanie v prejednávanej veci. V súdnom spise nie je založená dohoda o plnomocenstve medzi právnickými osobami Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO 35923130 a Advokátska kancelária Illeš, Šimčák & Partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice, IČO: 36 861 472, na konanie v prejednávanej veci. V súdnom spise nie je založená dohoda o plnomocenstve medzi právnickými osobami Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava a Advokátska kancelária Illeš, Šimčák & Partners, s.r.o. , so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice, IČO: 36 861 472, na konanie v prejednávanej veci. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a únijnym právom a svojim obsahom odporuje zákonu a obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom a je v rozpore s verejným poriadkom. V konaní v prejednávanej veci neboli uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, pričom sa týkajú procesným podmienok, má nimi byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a žalovaná ich
bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie bol povinný sa vyporiadať s procesnou subjektivitou strán konania. Súd prvej inštancie bol povinný sa vyporiadať s právnym úkonom zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB, a.s. zo dňa 14.3.2014, na základe ktorej sa žalobca mal zaviazať poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej mal viesť účet č. 45457426, ktorou mal byť žalovanej poskytnutý úver s dohodnutým úrokom 22,80%, na základe ktorej mal schváliť úverový rámec vo výške 1.200 eur a žalovaná mala platiť štandardnú mesačnú splátku 40 eur, pričom ide o neplatný právny úkon. Súd prvej inštancie posúdil, že zmluva je neplatná a z neplatného právneho úkonu neplynú platné právne účinky. Ide tak o zmluvu, ktorá neobsahuje zákonné náležitosti, nemá písomnú formu, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. V zmluve nie je uvedená cena, odplata za poskytnutý úver a tak v nej absentuje obligatórna náležitosť zmluvy, pre ktorú je zmluva neplatná. V časti odôvodnenia o vydaní bezdôvodného obohatenia niet nároku na jeho vydanie, pretože súd bol povinný prihliadnuť na premlčanie na námietku dlžníka. Súd prvej inštancie bol povinný vyporiadať sa so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli najavo počas prejednávania veci v konaní. Žalovaná ako spotrebiteľka sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré jej Občiansky zákonník alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Žalovaná uplatnila svoje práva na súde a súd nie je oprávnený jej odňať zákonné právo. Súd nesprávnym postupom priznal premlčané právo veriteľovi a konal tak v rozpore so zákonom. Napadnutý rozsudok považuje žalovaná za nezákonný, zjavne neodôvodnený, neprimerane prísny, nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty, ani okolnosti v predmetnej veci. Toto rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne ústavne požiadavky na súdnu ochranu. Rozsudkom bolo porušené právo na spravodlivý proces. Uvedené rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený stav veci, nakoľko súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil. Rozhodnutie je v rozpore s konceptom spravodlivého konania. Súd nedostatočne preskúmal podania, argumenty a dôkazy, ktoré boli predložené. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia nespĺňa zákonom stanovené podmienky. Súd prvej inštancie v rozhodnutí nerešpektoval kogentné právne normy, pričom zvolená interpretácia je v extrémnom rozpore s prioritami spravodlivosti. Súd prvej inštancie nerozhodoval podľa relevantnej právnej normy. Žalovaná podala odvolanie i proti náhrade trov konania, pretože ide o arbitrárne rozhodnutie, pričom súd prvej inštancie bol uzrozumený so skutočnosťou, že žalovaná je spotrebiteľka, je bez príjmu a nie je možné jej uložiť plnenie nemožné, ktoré je neplatný právny úkon. Žalovaná navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vrátil vec na konanie a nové rozhodnutie, alebo alternatívne rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamieta v celom rozsahu a žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
8. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu. V prípade uznania nároku žalovanou súd neskúma hmotnoprávne predpoklady uznania. Takéto posudzovanie skutkového a právneho stavu je pojmovo vylúčené i v prípadnom odvolacom konaní, pretože by sa tým priamo negovalo podstatu rozhodovania na základe uznania nároku a procesnoprávne účinky uznávacieho úkonu žalovanej. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou (§ 359 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej je potrebné odmietnuť (§ 386 písm. c) Civilného sporového poriadku), nakoľko bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 356 písm. a) Civilného sporového poriadku) a odvolaniu žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
10. Podľa § 282 Civilného sporového poriadku, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
11. Podľa § 284 Civilného sporového poriadku, ak bol nárok uznaný písomným prejavom žalovaného, nemusí súd nariaďovať pojednávanie.
12. Podľa § 285 Civilného sporového poriadku odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
13. Podľa § 356 písm. a) Civilného sporového poriadku odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
14. Podľa § 386 písm. c) Civilného sporového poriadku odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
15. Úkony, ktorými sporové strany disponujú konaním alebo jeho predmetom, sa označujú ako dispozičné procesné úkony. Určité úkony však majú aj relevanciu vo vzťahu k hmotnému právu, a tými sú zmier a rozsudok na základe uznania alebo vzdania sa nároku. V prípade uznania a vzdania sa nároku strany prejavia hmotnoprávny úkon voči súdu (nie voči sebe navzájom) a súd musí meritórne rozhodnúť. Ak sú splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 282 Civilného sporového poriadku, je teda súd povinný (obligátne) rešpektovať procesnú situáciu, ktorá nastala v dôsledku uznávacieho prejavu žalovaného a musí vydať rozsudok na základe uznania nároku. Súd v takomto prípade nemá možnosť zvažovať, či rozsudok na základe uznania nároku vydá alebo nevydá.
16. Rozsudok na základe uznania je procesný inštitút, ktorý bol do procesného práva zaradený na účely zjednodušenia a zrýchlenia civilného sporového konania (do 30.6.2016 občianskeho súdneho konania). Uznaním nároku podľa ustanovenia § 282 Civilného sporového poriadku sa rozumie procesný úkon žalovaného (teda úkon adresovaný súdu), ktorý môže byť urobený v akejkoľvek prípustnej forme (§ 125 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že žalovaný žalobný nárok celkom, z časti alebo v jeho základe uznáva. Nie je pritom rozhodujúce, či a ako je takýto procesný úkon označený a či uznanie nároku je vyjadrené práve týmto slovným spojením. V dôsledku uznávacieho prejavu žalovaného odpadá dôvod, pre ktorý sa konanie začalo (spornosť v otázke existencie uplatneného nároku). Ak žalovaný v priebehu konania žalobcov nárok účinne uzná, súd už ďalej nezisťuje skutkové okolnosti a na ich objasnenie nevykonáva dokazovanie a vychádza z uznania nároku žalovaným.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu závisí od zistenia, ku ktorému dospeje po preskúmaní napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd môže rozhodnúť o odvolaní tak, že ho odmietne, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší. Bez toho, aby odvolací súd skúmal obsah napadnutého rozhodnutia, odvolací súd odvolanie odmietne, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa § 363 Civilného sporového poriadku, ak pre vady odvolania, nie je možné v odvolacom konaní pokračovať. Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému prípustné nie je, odvolací súd takéto odvolanie odmietne. Podľa všeobecnej úpravy Civilného sporového poriadku je odvolanie prípustné proti rozsudku súdu prvej inštancie, ak to zákon nevylučuje. Neprípustnosť odvolania je daná zákonom voči rozsudkom vydaným osobitným procesným postupom, a to kontumáciou, uznaním a vzdaním sa nároku (§ 356 Civilného sporového poriadku). Voči ostatným rozsudkom súdu prvej inštancie v sporových konaniach je odvolanie prípustné. Neprípustnosť odvolania tak znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnúť riadnym opravným prostriedkom.
18. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 356 písm. a) Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku zákon pripúšťa len z jediného dôvodu, a to že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie. Podmienkami treba rozumieť jednak podmienky osobitne zakotvené pre vydanie tohto druhu rozsudku, ktorými sú čiastočné alebo úplné uznanie nároku žalovaným, uznanie nároku všetkými žalovanými tvoriacimi nerozlučné alebo nútené spoločenstvo, nariadenie pojednávania, ak k uznaniu nedošlo písomne a návrh žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie nároku. Za účinné uznanie nároku treba považovať taký procesný úkon žalovaného, ktorým nepochybne prejavuje nielen vedomosť o svojom dlhu, ktorý vyplýva zo žaloby, ale aj vôľu nárok
žalobcu uspokojiť bez ďalších podmienok. Ak sú splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre uznanie nároku, musí súd takýto rozsudok vydať. Dôvodom pre podanie odvolania proti rozsudku pre uznanie nároku okrem splnenia vymenovaných osobitných podmienok môže byť i to, že neboli splnené všeobecné procesné podmienky konania (napríklad procesné podmienky na strane súdu: právomoc a príslušnosť, procesné podmienky na strane strán sporu: procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia, spôsobilosť byť zástupcom a plnomocenstvo zástupcu strany, vecné procesné podmienky: existencia žaloby a splnenie poplatkovej povinnosti, negatívne procesné podmienky: prekážka rei iudicatae a prekážka litispendencie). V danom prípade je nevyhnutné skonštatovať, že všetky vymenované nielen osobitné, ale aj všeobecné podmienky pre vydanie rozsudku pre uznanie nároku, boli plnené.
19. V súdenom spore má kľúčový význam skutočnosť, že žalovaná v nadväznosti na doručenie žaloby a výzvu súdu prvej inštancie na vyjadrenie k žalobe v určenej lehote písomným podaním zo dňa 17.5.2018 adresovaným súdu prvej inštancie uznala žalobcov nárok. Doslovne uviedla, že „súhlasím s dlžnou sumou a som ochotná ju uhradiť“ a ďalej uviedla, že je v zlej finančnej situácii a navrhuje odklad. Procesný úkon žalovanej, ktorým žalovaná nepochybne prejavila nielen vedomosť o svojom dlhu vyplývajúcim zo žalobného nároku, ale aj vôľu, teda ochotu, nárok uspokojiť, je treba vždy považovať za uznanie nároku s účinkami podľa ustanovenia § 282 Civilného sporového poriadku. Pre úplnosť je treba dodať, že predmetom uznávacieho vyhlásenia môže byť len nárok samotný, nie lehota k jeho splneniu (splatnosť). Skutočnosť, že žalovaná predpokladá v uznávacom prejave možnosť o odkladu splatnosti, je v tejto súvislosti bez významu. Žalobca písomným podaním adresovaným súdu prvej inštancie navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci preskúmavaným rozsudkom pre uznanie nároku tak, že žalobe žalobcu vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.992,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.992,85 eur od 21.7.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Za tohto stavu odvolací súd konštatuje, že boli splnené všetky podmienky v zmysle ustanovenia § 282 Civilného sporového poriadku pre vydanie rozsudku pre uznanie nároku v prejednávanej veci.
20. Podstatou odvolacej argumentácie žalovanej boli hmotnoprávne námietky neplatnosti zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a premlčania práva. Ako bolo ustálené vyššie, kľúčovou otázkou pre posúdenie možnosti podať odvolanie proti rozsudku pre uznanie nároku je dôvod, že neboli splnené procesné podmienky. Nie je preto možné v súdenom prípade napadnúť rozsudok odvolaním obsahujúcim niektorý z ďalších odvolacích dôvodov, aké sú typické pri rozsudkoch vo všeobecnosti. Je teda zrejmé, že odvolacie dôvody žalovanej spočívajúce v hmotnoprávnych námietkach proti uplatnenému nároku žalobcu, nie sú prípustné odvolacie dôvody proti rozsudku pre uznanie nároku v preskúmavanom prípade. Ani odvolacia námietka nesprávneho právneho posúdenia veci nie je spôsobilým odvolacím dôvodom proti rozsudku pre uznanie nároku. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namieta, že v konaní neboli uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, je i táto odvolacia námietka nenáležitá. Pre vydanie rozsudku pre uznanie nároku bol totiž postačujúci len procesný úkon žalovanej, teda uznanie nároku urobené vo vzťahu k súdu, pričom súd potom už ďalej nezisťuje skutkové okolnosti prípadu a na ich objasnenie nevykonáva žiadne dokazovanie a vychádza len a výlučne z uznania nároku žalovanej. Tiež žalovaná namietala nepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť napadnutého rozsudku majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa podmienky v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku a nezohľadňuje argumenty a okolnosti predmetnej veci. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke žalovanej odvolací súd dáva do pozornosti vyššie citované ustanovenie § 285 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku na základe uznania nároku uvedie iba predmet konania (teda stručnú charakteristiku procesného nároku) a právny dôvod vydania rozsudku (teda ustanovenia zákona, podľa ktorého rozhodol), pričom obe tieto skutočnosti nepochybne z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vyplývajú (porovnaj odsek 1., 2. napadnutého rozsudku).
21. Ďalej žalovaná namietala i nesplnenie procesných podmienok na vydanie rozsudku pre uznanie nároku spočívajúcich v absencii plnomocenstva zástupcu žalobcu. Z obsahu spisu bolo zistené, že pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava podal žalobu prostredníctvom zástupcu Advokátska kancelária Illeš, Šimčák & Partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 27, Košice, pričom k žalobe pripojil i Plnomocenstvo zo dňa 1.7.2015 (č. l. 5 spisu) udelené na celé konanie. Následne súd prvej inštancie uznesením č. k. 30Csp/252/2017-37 zo dňa 30.11.2017 pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy
1, Bratislava, IČO: 31 320 155, vstúpila spoločnosť: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154. Nový žalobca obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava je v konaní zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, pričom k návrhu na zmenu na strane žalobcu nový žalobca priložil aj Plnomocenstvo zo dňa 15.2.2016 (č. l. 34 spisu) udelené na celé konanie. Právny predchodca žalobcu bol i žalobca je v konaní zastúpení zástupcom na celé konanie, ktorí zástupcovia bol a je v zmysle udelených splnomocnení oprávnení ich zastupovať na celé konanie, teda i na podanie žaloby, čo namietala žalovaná. Samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie skúmanie procesnej podmienky plnomocenstva zástupcu strany sporu v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol ešte neznamená, že sa ňou nezaoberal. Každopádne procesná podmienka plnomocenstva zástupcu žalobcu splnená bola.
22. Tiež žalovaná v odvolaní argumentovala tým, že v preskúmavanom prípade nebolo možné rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, keďže v zmysle ustanovenia § 153a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sa jednalo o spor, ktorí účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom. Uvedená odvolacia argumentácia žalovanej je bezpredmetná, keďže Občiansky súdny poriadok stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 a od 1.7.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis Civilný sporový poriadok, v ktorom sú podmienky pre vydanie rozsudku pre uznanie nároku upravené v ustanoveniach § 282 - 285 a pôvodná úprava v ustanovení § 153a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nemá v Civilnom sporovom poriadku ekvivalent. Ustanovenie § 282 Civilného sporového poriadku totiž neuvádza žiadne obmedzenia, pre ktoré by nebolo možné spor rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku. Rozsudkom pre uznanie nároku je možné v súčasnej dobe rozhodnúť akýkoľvek nárok uplatnený žalobou.
23. Napokon ani odvolacia námietka žalovanej, že napadnutý rozsudok nie je podpísaný sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, nie je opodstatnená. V zmysle ustanovenia § 61 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy samosudca totiž autorizuje len prvopis rozhodnutia súdu, ktorý je založený v spise a rovnopisy rozhodnutia súdu (zaslané aj stranám sporu) podpisuje osoba zodpovedná za správnosť vyhotovenia, pričom vlastnoručný podpis možno nahradiť doložkou o autorizácii.
24. Prípustnosť odvolania proti rozsudku pre uznanie nároku je daná iba vtedy, ak neboli splnené zákonom ustanovené podmienky na jeho vydanie. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a tiež vyššie citované zákonné ustanovenia, odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku vo veci samej tak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa a nevyhnutným tak bolo, aby odvolací súd podané odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. vo veci samej s použitím ustanovenia § 386 písm. c) Civilného sporového priadku odmietol.
25. Predmetom odvolacieho prieskumu zostal výrok II. o nároku na náhradu trov konania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým výrokom bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
26. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ods. 1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).
27. Ustanovenie § 255 Civilného sporového poriadku vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Strana sporu, ktorá v spore uspela, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok sporu (tzv. zásadu úspechu). Vo všeobecnosti teda platí, že o náhrade trov konania rozhoduje súd na základe pomeru úspechu strany v spore. Ak bol úspech strany v spore len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Žalobca sa v predmetnom spore domáhal zaplatenia sumy 2.992,85 s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.992,85 eur od 21.7.2017 do zaplatenia. Napadnutým rozsudkom bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.992,85 s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.992,85 eur od 21.7.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle zásady zodpovednosti za výsledok v spore, bol žalobca v spore úspešným v plnom rozsahu, a preto v tomto rozsahu 100 % má aj nárok na náhradu trov konania.
Súd prvej inštancie správne uložil v spore neúspešnej žalovanej povinnosť žalobcovi zaplatiť náhradu trov konania v rozsahu 100 %. K námietke žalovanej, že je bez príjmu, a preto jej nie je možné uložiť plnenie nemožné, odvolací súd uvádza, že len samotná skutočnosť nepriaznivej finančnej situácie v spore neúspešnej žalovanej bez ďalšieho nemôže byť dôvodom pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania v spore úspešnému žalobcovi.
28. Odvolací súd na základe uvedeného posúdil odvolanie žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania za neopodstatnené a napadnutý rozsudok v tomto výroku z dôvodu vecnej správnosti podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.
29. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, a preto jemu zásadne v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.
30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).