Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43Cob-189-2023.pdf
PDF · 142.7 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/189/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci žalobcu OB- BELSTAV, s.r.o. so sídlom Olešná 500, 023 52 Olešná, IČO: 36 396 605, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD. s.r.o., so sídlom Ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522 proti žalovanému Fakultná nemocnica Trenčín, so sídlom Legionárska 28, 911 71 Trenčín, IČO: 00 610 470 o zaplatenie 17.395,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cb/33/2022-175 zo dňa 9. októbra 2023, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cb/33/2022-175 zo dňa 9. októbra 2023 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v prvom výroku napadnutého rozhodnutia zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 17.395,32 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 01.01.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. V druhej výrokovej vete priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 17.395,32 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom došlo k uzavretiu Zmluvy o dielo č. 79/21 zo dňa 05.05.2021 (ďalej aj „Zmluva“), ktorú žalovaný uzatváral ako verejný obstarávateľ podľa zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní. V priebehu vykonávania prác došlo k zisteniu potreby vykonania naviac prác, na základe čoho doručil žalovaný žalobcovi návrh na uzavretie Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo č. 79/21, ktorý žalobca podpísal a zaslal žalovanému dňa 08.10.2021, v ktorom bola odsúhlasená cena naviac prác vo výške 17.395,23 Eur bez DPH. K odovzdaniu diela došlo na základe Preberacieho protokolu zo dňa 07.10.2021, ktorý obsahoval opis prác a bola v ňom vyjadrená cena diela 259.599.34 Eur bez DPH ako aj cena na základe Dodatku č. 1 vo výške 17.395,32 Eur bez DPH. V protokole bola uvedená aj faktúra č. FO 0052021 na sumu 17.441,86 Eur podľa Dodatku č. 1 k Zmluve. Žalovaný dňa 28.12.2021 vrátil žalobcovi faktúru č. FO0202021, ktorou žalobca vyúčtoval cenu naviac prác po odovzdaní diela, z dôvodu, že žiadosť o zmenu Zmluvy bola Ministerstvom zdravotníctva SR (ďalej aj „MZ SR“) ako zriaďovateľom žalovaného zamietnutá. Žalobca nesúhlasil s touto argumentáciou, pretože práce podľa Dodatku č. 1 boli dohodnuté a vykonané, pričom MZ SR vyjadril svoje stanovisko až po vykonaní týchto prác. Naviac práce žalobca vykonal, žalovaným boli odsúhlasené v stavebnom denníku, potvrdil ich stavebný dozor, ktorý aj v rámci svedeckej výpovede uviedol, že to, čo bolo zapísané v stavebnom denníku, reálne bolo vykonané. Naviac práce boli odsúhlasené aj na kontrolných dňoch, zápisom v preberacom protokole boli prevzaté v dohodnutej cene, pričom bol to sám žalovaný, ktorý vypracoval Dodatok č. 1, ktorý žalobca aj podpísal, avšak z dôvodu zamietajúceho stanoviska MZ SR žalovaný následne ním vypracovaný Dodatok č. 1 na naviac práce nepodpísal. Žalovaný až do uplatnenia fakturácie predžalobnou výzvou voči naviac prácam nič nenamietal a nárok nerozporoval. Žalovaný odsúhlasil aj zmenový list vypracovaný dňa 09.07.2021. Žalovaný vypracoval Dodatok č. 1 týkajúci sa
len naviac prác, ktoré sú predmetom súdneho sporu, tento bol žalobcovi doručený, ním podpísaný, odsúhlasený, pričom bol to sám žalovaný, ktorý ho nepodpísal, hoci ho pripravil a zaslal žalobcovi na podpis. Žalobca popieral tvrdenie žalovaného, podľa ktorého mali výpovede svedkov potvrdzovať, že práce naviac realizované žalobcom neboli zo strany žalovaného objednané a boli vykonané bez jeho vedomia, resp. neboli vykonané v rozsahu tvrdeného žalobcom. 3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukazoval na to, že zmeny Zmluvy bolo možné vykonať len písomne vo forme písomných dodatkov podpísaných zmluvnými stranami. Takýto dodatok stranami sporu podpísaný nebol. Tvrdil, že v cene diele sú zahrnuté všetky náklady spojené s dodaním diela a poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23Cdo/332/2010. Cena diela bola dohodnutá na základe projektu spolu s rozpočtom a položkovitým výkazom výmer, jedná sa o cenu záväznú, pričom dohoda o cene je podstatnou súčasťou Zmluvy o dielo. Pri nároku na zaplatenie ceny za ďalšie práce však žalobca nepreukázal, že by sa malo jednať o nepredvídateľné náklady podľa § 552 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“). Tvrdil, že žalobca ako zhotoviteľ nevykonal práce ani v dohodnutom rozsahu podľa Zmluvy, nepreukázal, že by bol zistený rozpor medzi predmetom Zmluvy a projektom vo vzťahu k rozsahu vykonania prác a preto nemôže byť požadovaná suma kvalifikovaná ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Poukázal na výsluch svedka, štatutárneho zástupcu spoločnosti Stopkrimi ako subdodávateľa žalobcu, ktorý na základe požiadavky žalobcu musel prepracovať faktúru z dôvodu reálne nevykonaných prác na stavbe, avšak žalobca nevykonanie týchto prác do stavebného denníka nezapísal. Z výsluchu ďalšieho svedka A. vyplýva, že žalobca nevykonal ani búracie práce podľa projektu a výkazu výmer, teda ušetril prostriedky, pričom však mínusové položky do zmenového listu neuviedol. Žalobca mal možnosť oboznámiť sa so stavom staveniska a aj prípadné skryté vady mohol zapracovať do výkazu výmer ako potrebné nákladové položky. Táto skutočnosť mala mať vplyv na preukázanie a požadovanie nepredvídateľných nákladov. Keďže žalobca takýmto spôsobom nepostupoval, bol povinný dodať rozsah diela za cenu ponúknutú vo verejnej súťaži. Ak sa žalobca domáhal prác naviac podľa zmenového listu, tento mohol byť objektívny len vtedy, ak by žalobca uviedol aj mínusové položky, t.j. tie práce, ktoré v súvislosti so zmenou rozsahu diela nevykonal. Samotná potreba zmeny rozsahu diela nezakladá automaticky právo zhotoviteľa na zmenu v otázke ceny diela, pričom v zmysle čl. V. ods. 2, 3 Zmluvy cena diela bola pevná, nemenná a jej zmena bola možná len vo forme písomného dodatku. Cenu bolo možné meniť len podľa § 547 ods. 2 ObZ, ak by išlo o neúplný rozpočet alebo podľa § 547 ods. 3 v prípade nezáväzného rozpočtu, o takéto prípady však vo veci nešlo. Podľa žalovaného nedošlo v prejednávanej veci k dohode o zmene rozsahu prác, ani o zmene ceny. Zvýšenú cenu by žalovaný bol povinný zaplatiť len vtedy, ak by rozsah požadovaný žalobcom tento aj preukázal, bol vzájomne odsúhlasený a ak by došlo k dohode o zmene ceny. Pokiaľ žalobca tvrdil, že naviac práce preukázal v zmysle zápisu v stavebnom denníku, ktorý sám viedol, podľa žalovaného týmto žalobca nepreukázal potrebu naviac prác a ani ich účelnosť a jedná sa o jednostranný prejav vôle žalovaného k zmene Zmluvy o dielo. Pokiaľ sa žalobca odvolával na zápisy v stavebnom denníku, obsahujúceho podpisy stavebného dozoru, tento však nevykonával kontrolu vykonaného rozsahu, aj keď stavebný denník podpisoval. Jediný, kto mohol konvalidovať zmenu rozsahu dielu, bol štatutár žalovaného, t.j. riaditeľ nemocnice, ktorému stavebný denník nebol predložený na podpis. Aj v prípade podpisu zo strany riaditeľa žalovaného by došlo len k dohode o rozsahu, avšak nie o zmene ceny diela, na čo sa vyžaduje osobitný dodatok. Žalobca nepreukázal vykonanie naviac prác a pokiaľ tvrdil, že nastali skryté prekážky pri stavbe, mal postupovať podľa § 552 ObZ, navrhnúť zmenu vykonania diela a prerušiť vykonávanie prác. Žalobcom tvrdené prekážky mali odstrániteľný charakter, pričom žalobca nepreukázal potrebu zmeny rozsahu diela a už vôbec nie, že by tieto prekážky mali vplyv aj na zmenu ceny diela. 4. Po vykonanom dokazovaní, vrátane výsluchu konateľa žalobcu B. C., výsluchu svedkov D. E. F., D. G. H., D. G. I., D. F. A. a oboznámením sa s listinnými dokladmi založenými v spise, okresný súd zistil, že žalovaný objednávateľ - verejný obstarávateľ a žalobca ako zhotoviteľ - úspešný uchádzač vo verejnom obstarávaní uzavreli dňa 05.05.2021 Zmluvu o dielo č. 79/21 („Zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa zhotoviť dielo určené v čl. III. ods. 1 Zmluvy - „Stavebné úpravy pre kardiologickú JIS FN Trenčín“ a záväzok objednávateľa riadne a včas takto zhotovené dielo prevziať a zaplatiť zaň zhotoviteľovi cenu dohodnutú v čl. V. ods. 1 vo výške 259.599,34 Eur. Podľa čl. V. ods. 2 Zmluvy o dielo cena diela uvedená v ods. 1 tohto článku zmluvy je stanovená na dohodnutý rozsah prác vymedzený v článku III. tejto zmluvy a jej prílohách a jej zmena je možná len formou uzatvorenia písomných dodatkov k tejto zmluve, podpísaných oboma zmluvnými stranami. 5. Okresný súd ďalej zistil, že v zmenovom liste zo dňa 09.07.2021 bol uvedený zoznam naviac prác v rámci stavebných úprav pre kardiologickú JIS FN Trenčín s ohodnotením jednotlivých položiek v celkovej sume 17.395,32 Eur. V stavebnom denníku boli uvedené pri dátumoch 17.05.2021, 19.05.2021,
01.06.2021, 03.06.2021, 09.06.2021, 14.06.2021, 29.06.2021 záznamy o potrebe naviac prác. Ing. Králik vyhotovil dňa 22.07.2021 Zápis z kontrolného dňa na stavbe stavby „Stavebné úpravy pre kardiologickú JIS FN Trenčín“ so zápisom: „odkontrolované práce naviac, zaslané v prílohe dňa 21.07.2021“. 6. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 02.08.2021 na poskytnutie súčinnosti a žiadosť o začatí rokovania o navýšenie rozpočtu stavby o čiastku 24.761,22 Eur. 7. Dňa 07.10.2021 žalovaný v zastúpení štatutára - riaditeľa nemocnice spolu s D. G. H. a p. G. I. a konateľ žalobcu podpísali Preberací protokol o odovzdaní a prevzatí verejnej práce obsahujúceho okrem iného aj vyjadrenie: „Verejná práca bola vykonaná v požadovanej kvalite, v zmysle platných STN a v rozsahu ustanovení uzatvorenej ZoD č. 79/21 zo dňa 5.5.2021, Dodatku č. 1 zo dňa “ . Žalobca v zastúpení konateľa p. C. a D. H. s p. I. za žalovaného podpísali dňa 07.10.2021 zoznam odovzdanej dokumentácie kvality diela - stavby „Stavebné úpravy pre kardiologickú JIS FN Trenčín“. 8. Žalovaný odoslal žalobcovi návrh Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo č. 79/21, predmetom ktorého boli práce naviac s dojednanou navýšenou cenou o 17.395,32 Eur za účelom jeho podpisu, ktorý žalobca podpísal a dňa 11.10.2021 doručil žalovanému. 9. Ministerstvo zdravotníctva SR ako zriaďovateľ žalovaného listom zo dňa 03.12.2021 oznámil žalovanému, že neudeľuje súhlas so zmenou zmluvy počas jej trvania - a to Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo č. 79/21 z dôvodu, že zhotoviteľ oznámil potrebu zmeny diela až v deň ukončenia preberacieho konania zhotoveného diela, teda nie bez zbytočného odkladu od okamihu, keď zistil skryté prekážky a nárok na zvýšenie ceny diela vyvolanej zmenou diela mu nepatrí. 10. Žalovaný listom zo dňa 06.12.2021 žalobcovi oznámil, že nesúhlasí s uzatvorením Dodatku k Zmluve o dielo z dôvodu nesúhlasného stanoviska MZ SR ako zriaďovateľa žalovaného. 11. Okresný súd mal preukázané, že za vykonané práce naviac vyúčtoval žalobca žalovanému dňa 01.12.2021 faktúrou č. FO0202021 sumu 17.395,32 Eur so splatnosťou 31.12.2021, ktorú žalovaný listom zo dňa 28.12.2021 žalobcovi vrátil z dôvodu, že žiadosť o zmenu zmluvy bola zamietnutá stanoviskom MZ SR ako zriaďovateľa žalovaného. Hlavným dôvodom neakceptovania faktúry bolo neuzatvorenie dodatku k Zmluve a najmä nesplnenie zmluvných podmienok týkajúcich sa naviac prác podľa Zmluvy a nedodržanie termínu odovzdania diela k 10.08.2021. Žalobca listom zo dňa 25.01.2022 vyzval žalovaného na úhradu uvedenej faktúry č. FO0202021. 12. Žalobca listom zo dňa 16.07.2021, 20.07.2021, 05.08.2021 vrátil na prepracovanie obchodnej spoločnosti STOPKRIMI, s.r.o. faktúru č. 2021248, faktúru č. 2021256 a faktúru č. 2021257. 13. Z výsluchu konateľa žalobcu okrem iného okresný súd zistil, že zmenové listy, ktoré mali byť predmetom naviac prác dňa 09.07.2021 boli v papierovej a elektronickej podobe predložené p. I. a p. H., ktorý sa dňa 21.07.2021 na kontrolnom dni vyjadril, že práce naviac sú odsúhlasené. Z výpovede D. E. F., E. ako konateľa spoločnosti Stopkrimi, s.r.o., t.j. subdodávateľa žalobcu, ktorý na predmetnom diele vykonával časť prác, okrem iného vyplynulo, že tento subdodávateľ žalobcovi fakturoval reálne dodané množstvo prác, pričom niektoré faktúry žalobca uhradil a niektoré nie. Svedok D. G. H., ktorý bol u žalovaného zamestnaný vo funkcii vedúceho technického odboru poprel, že by mu žalobca predkladal zmenové listy. Jediný zmenový list obsahujúci práce naviac bol dokončený až po ukončení diela. Tieto práce však spätne odkontrolovať nebolo možné. Svedok G. I., vykonávajúci funkciu stavebného dozoru za žalovaného, poprel, že by žalobca uplatnil požiadavku na vykonanie naviac prác pred tým, než boli vykonané. O naviac prácach sa hovorilo, avšak čakal nejaké ďalšie kroky. Nemal vedomosť, že by žalobca vyúčtoval žalovanému aj práce, ktoré nevykonal. Stavebný denník podpisoval a nemal k jeho obsahu výhrady. Podpísal tiež súpis prác ako aj preberací protokol. Z výpovede svedka D. A., ktorý vykonával funkciu hlavného projektanta, vyplynulo, že tento nevidel rozpočet, ktorý obsahoval žalobcom uvádzané naviac práce. Potvrdil, že bol tvorcom projektu a výkazu výmer, pričom výkaz výmer je informatívny a nesie zaň zodpovednosť generálny projektant a na stavbe sa zúčastnil len raz. Vo vzťahu k naviac prácam vykonaných žalobcom mu boli zasielané dokumenty, nemal však kompetenciu odsúhlasovať zmeny, pretože nebol autorským dozorom. Práce, ktoré sa nevykonajú podľa rozpočtu v pôvodnom rozsahu sú úsporou. 14. Po vykonanom dokazovaní okresný súd identifikoval predmet sporu, ktorým je nárok na zaplatenie sumy 17.395,32 Eur z titulu neuhradenej faktúry za naviac práce. Spor posúdil ako obchodnoprávny, pričom nebolo sporné uzavretie Zmluvy č. 79/21 dňa 05.05.20201 vo verejnom obstarávaní v postupe podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác medzi stranami sporu, v ktorej žalovaný vystupoval ako objednávateľ a verejný obstarávateľ a žalobca ako úspešný uchádzač. Za nesporné považoval okresný súd aj vykonanie prác žalobcom podľa Zmluvy a podpísanie Preberacieho protokolu žalovaným. Nespornou bola aj skutočnosť, že žalovaný vyhotovil a žalobcovi predložil na podpis Dodatok
č. 1 k Zmluve, kde bola dohodnutá cena diela navýšená o 17.441,86 Eur za práce naviac, pričom MZ SR zamietol žiadosť žalovaného na zmenu Zmluvy a preto Dodatok č. 1 uzavretý nebol. 15. Podľa okresného súdu spornou ostala otázka, či žalobca oznámil potrebu vykonania naviac prác žalovanému riadne a včas, či žalobca dal podpísať stavebný denník štatutárnemu zástupcovi žalobcu, či žalobca skutočne vykonal práce naviac, ktorých zaplatenia sa domáha a či došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu vykonaním naviac prác zo strany žalobcu. 16. Primárne sa okresný súd zaoberal otázkou, či naviac práce boli vykonané na základe zmluvného dojednania, t.j. objednávky žalovaného a s jeho vedomím a či boli zrealizované v zodpovedajúcej kvalite a v tvrdenom rozsahu. Podľa okresného súdu nebola sporná existencia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu podľa Zmluvy o dielo č. 79/21, avšak predmetom faktúry, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha, nebolo zaplatenie faktúry za vykonanie diela, ale za naviac práce. Okresný sú na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že Dodatok k Zmluve o dielo uzavretý nebol. Hoci ho žalovaný vypracoval, zaslal žalobcovi na podpis, ktorý ho podpísal a odoslal žalovanému, k podpisu tohto dodatku nedošlo, pričom dôvod jeho nepodpísania na základe nesúhlasného stanoviska MZ SR je nepodstatný. 17. Z dôvodu nepodpísania uvedeného Dodatku v písomnej forme preto nebolo možné žalobcom uplatnený nárok posúdiť ako nárok zo zmluvného záväzkového vzťahu. Okresný súd však dospel k záveru, že uplatnený nárok je potrebné posúdiť ako nárok z bezdôvodného obohatenia. 18. Za kľúčové dôkazy, riešiace sporné otázky, či práce boli žalobcom vykonané s vedomím a na základe objednávky žalovaného, či boli vykonané v požadovanej kvalite a rozsahu, považoval okresný súd Preberací protokol o odovzdaní a prevzatí verejnej práce, Stavebný denník, zápis zo dňa 22.07.2021 z kontrolného dňa na predmetnej stavbe a podporne aj návrh Dodatku č. 1 k Zmluve s príslušnou e-mailovou a poštovou komunikáciou. Podľa okresného súdu tieto listinné dôkazy preukazujú tvrdenie žalobcu, že potrebu vykonania naviac prác oznamoval žalovanému včas. Údaje o potrebe vykonania naviac prác sú zaznamenané v Stavebnom denníku, ktorý bol podpisovaný stavebným dozorom žalovaného, pričom jeho nepodpísanie štatutárnym zástupcom žalovaného nemá vplyv na posudzovanie správnosti a pravdivosti tam uvedených údajov. V zápise zo dňa 22.07.2021 z kontrolného dňa na predmetnej stavbe bol uvedený záznam „odkontrolované práce naviac, zaslané v prílohe dňa 21.07.2021“. 19. Podľa okresného súdu v danom prípade sa nejedná o konanie žalobcu ako zhotoviteľa, ktorý realizoval práce naviac bez vedomia žalovaného ako objednávateľa s tým, že by práce mali byť len konkludentne schválené. Z vykonaného dokazovania, a to výsluchu svedka I., ktorý potvrdil, že má vedomosť o naviac prácach a čakal ako sa to bude riešiť, avšak najmä zo záznamov Stavebného denníka mal preukázané, že žalobca potrebu naviac prác oznamoval hneď potom ako zistil, že bude nevyhnutné ich vykonanie. Oneskorené oznámenie potreby vykonania naviac prác žalovaný namietal až potom, ako MZ SR odmietlo dať súhlas s podpisom Dodatku č. 1 k Zmluve z dôvodu, že súhlas s týmto Dodatkom nie je možné udeliť potom, čo už dielo bolo odovzdané. Z dokumentácie však vyplýva, že žalovaný mal záujem o zmenu Zmluvy o dielo a za tým účelom aj vypracoval Dodatok k nej, ktorý žalobcovi predložil a tento ho aj podpísal. Naviac práce žalobca aj realizoval v požadovanej kvalite a v ním tvrdenom rozsahu, čo vyplýva z Preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce zo dňa 07.10.2021 podpísaného štatutárom žalovaného spolu s D. G. H. a D. G. I. a konateľom žalobcu. V tomto protokole sa uvádza aj zhodnotenie akosti vykonaných prác a ich porovnanie s technickými podmienkami: „Verejná práca bola vykonaná v požadovanej kvalite, v zmysle platných STN a v rozsahu ustanovení uzatvorenej ZoD č. 79/21 zo dňa 05.05.2021, Dodatku č. 1 zo dňa“. Rozsah prác ako aj navýšená cena podľa okresného súdu bola predmetom Dodatku k Zmluve, k podpisu ktorého však nedošlo. Údaje o rozsahu vykonaných prác však zodpovedali požiadavkám na naviac práce. Taktiež suma navrhovaná ako navýšenie ceny diela je sumou uvedenou vo faktúre vystavenej žalobcom za naviac práce. 20. Tieto závery neboli podľa okresného súdu vyvrátené ani svedeckými výpoveďami. Svedkovia H. a I., ktorí podpísali Preberací protokol o odovzdaní a prevzatí verejnej práce dňa 07.10.2021 nespochybnili závery okresného súdu vyplývajúce z uvedených dokladov. Z ich výpovede nebolo možné dospieť k záveru, že by Protokol o odovzdaní a prevzatí práce, Stavebný denník a zápis zo dňa 22.07.2021 z kontrolného dňa stavby nepodpísali, alebo že by ich podpisom osvedčili inú skutočnosť ako tú, ktorá vyplýva z týchto listín, teda že naviac práce boli riadne vykonané aj s uvedením ich ceny vo výške 17.395,32 Eur. 21. Okresný súd preto dospel k záveru, že na strane žalovaného, ktorý prijal plnenie žalobcu spočívajúce vo výkone naviac prác a neuhradil žalobcovi ním vystavenú faktúru, vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalobcovi povinný vydať. Žalobca preukázal dôvodnosť nároku, čo do existencie ako aj výšky,
a to ako v časti istiny, tak aj úrokov z omeškania. Okresný súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie uplatnenej istiny, úrokov z omeškania ako aj paušálnej náhrady spojenej s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako strane úspešnej priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu. 22. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP. Podľa žalovaného priznaný nárok z titulu vzniku bezdôvodného obohatenia je nesprávnym právnym posúdením tohto inštitútu a odporuje vykonaným dôkazom, z ktorých je nesporné, že žalobca nevykonal podľa Zmluvy o dielo ani ten rozsah diela, ku ktorému sa zaviazal podľa Zmluvy. Okresný súd mal zobrať do úvahy, že bezdôvodné obohatenie je inštitútom subsidiárnym k iným právnym inštitútom súkromného práva a uplatní sa len vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnosti nie sú pokryté inou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, a teda aj príslušných reparačných ustanovení. Okresný súd nesprávne aplikoval bezdôvodné obohatenie aj preto, že na vznik vzťahu z bezdôvodného obohatenia ignoroval kumulatívne splnenie zákonných predpokladov, a to preukázanie majetkovej výhody alebo prospechu, ako aj absencie relevantného právneho dôvodu. Poukázal v tejto súvislosti na čl. V. ods. 2 Zmluvy, podľa ktorého je možná jej zmena len vo forme písomných dodatkov. 23. Podľa žalovaného z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že medzi stranami sporu existoval iný záväzkovoprávny vzťah, a to Zmluva o dielo, ktorej akékoľvek zmeny bolo možné riešiť len na základe písomných dodatkov. Na preukázanie vzniku bezdôvodného obohatenia je potrebné preukázať bezdôvodnosť a kumulatívne obohatenie, čo však okresný súd nezohľadnil. Okresným súdom tvrdené bezdôvodné obohatenie je v rozpore nielen s preukázaním neexistencie osobitného právneho režimu, keďže existuje Zmluva o dielo, ale aj so závermi dokazovania, z ktorého vyplýva, že žalobca nevykonal dielo ani v rozsahu podľa výkazu výmer a na druhej strane práce, ktoré žalobca nevykonal, neodpočítal z celkovej fakturácie, čo poškodzuje žalovaného ako verejného obstarávateľa. 24. Okresný súd opomenul, že Zmluva o dielo ukladá postup žalobcu ako zhotoviteľa pri vykazovaní prác, vrátane vykazovania nevykonaných prác, ale aj naviac prác, ktoré je potrebné zaznamenať v zmenovom liste a nechať si schváliť oprávnenou osobou za objednávateľa, čo žalobca nevykonal. Vznik bezdôvodného obohatenia tvrdeného súdom je v rozpore so subsidiaritou tohto inštitútu, keď navyše okresný súd ignoroval zmenové konanie podľa Zmluvy o dielo a skutočnosť, že žalobca si neodpočítal práce, ktoré nevykonal. Takáto aplikácia bezdôvodného obohatenia zakladá nesprávne právne posúdenie veci, čo je odvolacím dôvodom podľa § 365 písm. h) CSP. 25. Aj v prípade aplikácie bezdôvodného obohatenia dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým záverom, keď prijal záver o jeho existencii napriek protichodným dôkazom, keď žalobca v rozpore so svojou dôkaznou povinnosťou bezdôvodné obohatenie nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno. Napriek tomu, že žalobca sa domáhal náhrady plnenia, ktoré mal poskytnúť nad rámec Zmluvy o dielo, súd však opomenul absenciu synalagmaticity, pretože žalobca nevyčíslil to plnenie, ktoré nevykonal a mal odčítať z ceny diela. Vo výroku napadnutého rozhodnutia preto absentuje zohľadnenie synalagmaticity oboch povinností strán sporu, čo musí rozhodnutie reflektovať. Napadnuté rozhodnutie preto vychádza z nesprávnych skutkových zistení, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a žalobu v celom rozsahu zamietol. 26. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 21.11.2023. V ňom uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a vecne správne a navrhol ho potvrdiť. Vykonanie naviac prác, ktoré sú predmetom sporu, potvrdili nielen svedecké výpovede, ale aj zápisy v Stavebnom denníku ako aj ich prevzatie žalovaným, vrátane vypracovania Dodatku k Zmluve zo strany samotného žalovaného. Zopakoval, že žalovaný počas realizácie, ani po realizácii prác nijakým spôsobom nerozporoval naviac práce. Odsúhlasil ich na kontrolných dňoch a tieto v hodnote 17.395,32 Eur boli zakomponované aj v Preberacom protokole podpísaného aj štatutárom žalovaného. Obrana žalovaného o nevyhnutnosti písomného Dodatku k Zmluve o dielo je preto v tomto smere irelevantná. Bol to žalovaný, ktorý navrhol Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo, pričom spolu s ňou bol doručený aj zmenový list podpísaný žalobcom. Žalovaný si nechal dielo u žalobcu zhotoviť, toto prevzal spolu s naviac prácami, v Preberacom protokole boli naviac práce zadefinované ako aj vyčíslené a Preberací protokol bol podpísaný oprávnenými osobami zo strany žalovaného. Nesúhlas zriaďovateľa žalovaného s Dodatkom nemôže byť na ťarchu žalobcu a preto navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. 27. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 11.12.2023. Uviedol, že žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadnym spôsobom nevyjadril k jeho námietkam v odvolaní, zotrval na závere o nesprávnom právnom posúdení okresného súdu o vzniku bezdôvodného obohatenia. Poukázal na ustanovenie § 549 ods. 1, 2 ObZ, pričom písomná zmena ceny diela nebola realizovaná. Nemohlo preto platne dôjsť ani k dohode o zmene ceny diela. Odkázal v tejto súvislosti na rozhodnutie
NS ČR sp.zn. 23Cdo/2856/2009. Zopakoval nemožnosť aplikácie inštitútu bezdôvodného obohatenia, vzhľadom na existenciu samostatného právneho vzťahu medzi stranami sporu. Vytýkal okresnému súdu, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo skutkových zistení odporujúcich vykonaným dôkazom, keď na jednej strane žalobca nevykonal dielo ani v pôvodnom rozsahu podľa Zmluvy a práce, ktoré nevykonal, neodčítal z celkovej fakturácie, čo okresný súd nezohľadnil. Okresný súd preto nereflektoval na absenciu vyčíslenia reštitučného synalagmatického plnenia žalobcom. 28. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 19.12.2023. Zopakoval v ňom svoje tvrdenia o objednaní naviac prác zo strany žalovaného, o ich vykonaní žalobcom, o prevzatí diela, vrátane potvrdenia vykonania naviac prác aj s potvrdením ich ceny. 29. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 30. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 17.395,32 Eur s príslušenstvom, ktorý žalobca odôvodnil tým, že ide o cenu naviac prác, ktoré boli žalovaným objednané a žalobcom boli riadne vykonané, čo žalovaný potvrdil v Preberacom protokole. Hodnota týchto prác uhradená nebola napriek tomu, že žalovaný sám navrhol uzavretie Dodatku č. 1, ktorý písomne vypracoval na hodnotu prác, ktoré sú predmetom tohto konania, pričom z dôvodu nesúhlasného stanoviska Ministerstva zdravotníctva SR nakoniec žalovaný tento Dodatok nepodpísal a k tomuto zamietavému stanovisku došlo v čase už po vykonaní prác a ich odovzdaní na základe Preberacieho protokolu zo dňa 07.10.2021. 31. Žalovaný namietal jednak nevykonanie naviac prác zo strany žalobcu v rozsahu, v akom ich uplatnil v tomto konaní, ako aj to, že žalobca nevykonal ani rozsah tých prác, na ktoré sa zaviazal podľa písomne uzavretej Zmluvy o dielo v zmysle výkazu výmer a položkovitého rozpisu rozpočtu, pričom žalobca nezohľadnil nevykonanie týchto prác pri uplatnení svojho nároku. Namietal neuzavretie písomného Dodatku, ako to vyžadovala Zmluva o dielo, ako aj nemožnosť uplatnenia nároku žalobcu voči žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia z dôvodu existencie zmluvného vzťahu a riadne upraveného postupu pri dojednávaní zmeny rozsahu diela a jeho ceny, ktorý dodržaný nebol. 32. Podľa § 272 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne. 33. Podľa § 536 ods. 1 ObZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 34. Podľa § 549 ods. 1 ObZ, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú. 35. Podľa § 549 ods. 2 ObZ, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný cenu zaplatiť zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela. 36. Podľa § 451 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 37. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 38. Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 39. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu podaného odvolania žalovaného. 40. Okresný súd posúdil nárok žalobcu na zaplatenie sumy 17.395,32 Eur s príslušenstvom ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pri tomto závere vychádzal z existencie písomne uzavretej Zmluvy o dielo, ktorú bolo možné meniť a dopĺňať len v písomnej podobe. Predmetom nároku žalobcu sú naviac práce, ktoré podľa žalobcu neboli predmetom písomne uzavretej Zmluvy o dielo. Keďže nebola dodržaná písomná forma dodatku, t.j. zmeny Zmluvy vyžadovaná zmluvou, nemohlo podľa okresného súdu dôjsť k vzniku nároku na zmluvné plnenie. Keďže okresný súd mal z vykonaného dokazovania preukázané objednanie naviac prác zo strany žalovaného, akceptáciu tejto požiadavky žalobcom, ich vykonanie žalobcom a odsúhlasenie osobami oprávnenými za žalovaného na základe zápisov v Stavebnom denníku, zápisu z kontrolného dňa ako aj z protokolu o odovzdaní a prevzatí
diela obsahujúceho aj cenu naviac prác, ktorá je predmetom uplatneného nároku, dospel k záveru o preukázaní nároku žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný prijal plnenie v rozsahu preukázaných žalobcom vykonaných prác. 41. Žalovaný v podanom odvolaní namietal nesprávnu aplikáciu bezdôvodného obohatenia, pretože okresný súd nezohľadnil existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, pričom čl. V. ods. 2 Zmluvy o dielo jednoznačne upravuje postup, ktorý mal byť dodržaný v prípade zmeny ceny diela, a to na základe písomne uzavretého dodatku, ktorý podpísaný nebol. Žalovaný teda vytýkal okresnému súdu nesplnenie jedného z predpokladov na priznanie bezdôvodného obohatenia, pretože nebola preukázaná absencia právneho dôvodu, keďže medzi stranami sporu existuje zmluvný vzťah založený písomne uzavretou Zmluvou o dielo. S týmto tvrdením sa odvolací súd stotožnil. 42. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne posúdil vzťah medzi stranami ako obchodnoprávny, ktorý bol založený na základe Zmluvy č. 79/21 uzavretej medzi stranami sporu dňa 05.05.2021, čo sporné nebolo. Správne vyhodnotil aj ďalšiu nespornú skutočnosť, že žalobca ako zhotoviteľ vykonal na základe tejto Zmluvy v prospech žalovaného stavebné práce, ktoré žalovaný prevzal, čo potvrdil podpísaním preberacieho protokolu zo dňa 07.10.2021. Správne vyhodnotil aj existenciu žalovaným vypracovaného a žalobcom podpísaného Dodatku č. 1 k Zmluve č. 79/21, v ktorom bola určená cena naviac prác v sume 17.395,32 Eur, ktorý Dodatok však žalovaný nepodpísal a teda k písomnému uzavretiu tohto Dodatku k Zmluve nedošlo. Ako sporné okresný súd vyhodnotil otázky, či žalobca skutočne vykonal naviac práce, ktorých zaplatenia sa domáha a či na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. 43. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca vykonal naviac práce v prospech žalovaného, a to v požadovanej kvalite a rozsahu, pričom vychádzal z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, a to z Preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí verejnej práce zo dňa 07.10.2021, ktorý bol podpísaný štatutárnym zástupcom žalovaného, v ktorom sa konštatuje vykonanie dohodnutých prác v požadovanej kvalite, rozsahu, a to podľa Zmluvy o dielo zo dňa 05.05.2021, vrátane Dodatku č. 1, hoci deň jeho uzavretia v protokole uvedený nebol. Okresný súd správne konštatoval, že rozsah naviac prác ako aj cena za tieto práce boli predmetom návrhu Dodatku č. 1, k podpísaniu ktorého zo strany žalovaného nedošlo. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že rozsah vykonaných naviac prác uvedených v dodatku, k podpísaniu ktorého zo strany žalovaného nedošlo, zodpovedal požiadavkám žalovaného na ich vykonanie, suma za naviac práce bola obsiahnutá aj v Preberacom protokole o odovzdaní a prevzatí verejnej práce zo dňa 07.10.2021 potvrdeného štatutárnym zástupcom žalovaného a v takejto výške bola vyúčtovaná aj žalobcom na ťarchu žalovaného, pričom svedecké výpovede neboli spôsobilé vyvrátiť jeho záver o rozsahu ako aj hodnote vykonaných naviac prác vyplývajúcich z listinných dokladov. Podľa okresného súdu žalobca včas upozornil žalovaného na potrebu naviac prác, ako to vyplýva zo záznamu v Stavebnom denníku a už v zápise zo dňa 22.07.2021 z kontrolného dňa bolo uvedené aj to, že „odkontrolované práce naviac, zaslané v Prílohe dňa 21.07.2021“. 44. Okresný súd teda správne uviedol, že existencia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu na základe Zmluvy o dielo č. 79/21 nebola sporná. Avšak z dôvodu, že Dodatok č. 1 týkajúci sa naviac prác nebol uzavretý dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom nie je možné posudzovať ako nárok zo zmluvného vzťahu, ale je potrebné ho posúdiť ako nárok z bezdôvodného obohatenia a takto ho žalobcovi aj priznal. 45. Napriek vyššie uvedeným správnym záverom o sporných a nesporných skutkových okolnostiach, považoval odvolací súd záver okresného súdu o vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za predčasný a teda nesprávny. 46. Okresný súd síce dospel k správnemu záveru o nedodržaný písomnej formy dodatku k Zmluve o dielo, avšak v napadnutom rozhodnutí sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že medzi stranami sporu existuje zmluvný vzťah založený Zmluvou o dielo, ktorá určuje jej zmenu, a teda aj zmenu ceny diela len vo forme písomných dodatkov podľa čl. V. ods. 2 Zmluvy a preto existencia zmluvného vzťahu vylučuje aplikáciu bezdôvodného obohatenia, čo žalovaný v odvolaní vytýkal. 47. Odvolací súd poukazuje aj na čl. III. ods. 3 Zmluvy, z ktorého vyplýva: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky práce a dodávky požadované objednávateľom alebo navrhnuté zhotoviteľom nad zmluvne dohodnutý rozsah, ktorých potreba realizácie vznikne v priebehu vykonávania zmluvných prác z dôvodu skrytých vád nehnuteľností, ktorých sa zhotovenie diela dotýka (nehnuteľnosti vymedzené v čl. IV ods. 4 tejto Zmluvy), a ktoré pred zhotovením diela nemohol zhotoviteľ odhaliť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, ktorú možno od zhotoviteľa spravodlivo očakávať, budú považované za práce naviac, ďalej len ako „naviac práce“. Tieto naviac práce, ktoré vyplynú z dôvodu uvedených v predchádzajúcej vete tohto odseku, musia byť dohodnuté vopred prostredníctvom písomného dodatku k tejto Zmluve, vrátane
stanovenia výšky odplaty primeranej a definovanej výkazom výmer, ktorý bude neoddeliteľnou prílohou tohto Dodatku. ... Dodatok k tejto zmluve musí spĺňať podmienky § 18 ZVO.“ 48. V čl. V. ods. 2 Zmluvy bolo dohodnuté, že cena diela uvedená v ods. 1 tohto článku Zmluvy je stanovená na dohodnutý rozsah prác vymedzený v čl. 3 tejto Zmluvy a jej prílohách a jej zmena je možná len formou uzatvorenia písomných dodatkov k tejto Zmluve podpísaných obidvoma zmluvnými stranami. 49. Z citovaných ustanovení Zmluvy vyplýva, ako to uviedol aj okresný súd v napadnutom rozhodnutí, že zmena Zmluvy, a to konkrétne vo vzťahu k zmene ceny diela týkajúcich sa naviac prác, bola v zmysle čl. III. ods. 3 a čl. V. ods. 2 Zmluvy dohodnutá konkrétnym postupom, a to v podobe písomného dodatku. Okresný súd správne dospel k záveru, že písomný dodatok na naviac práce uzavretý nebol, pričom dôvod nepodpísania tohto Dodatku je irelevantný. Pre posúdenie nároku žalobcu je podstatný objektívny nesporný stav nepodpísania Dodatku k Zmluve o dielo, ktorý riešil cenu naviac prác. 50. Uvedené zmluvné dojednania špecifikujú konkrétnym spôsobom dohodnuté podmienky o určení rozsahu ako aj ceny naviac prác na základe písomného dodatku k Zmluve. Upravujú teda aj predpoklady zaplatenia ceny naviac prác. Okresný súd síce konštatoval absenciu písomného dodatku o najviac prácach k Zmluve o dielo, avšak žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s tým, že Zmluva presne určuje spôsob a postup pri naviac prácach ako aj predpoklady zaplatenia ceny za naviac práce. Okresný súd sa nevysporiadal s otázkou nedodržania dohodnutých predpokladov zaplatenia ceny za vykonanie naviac prác, ako to žalovaný vytýkal v odvolaní. 51. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Cdo/2592/2008 zo dňa 22.09.2009, ktoré vychádzalo z totožnej úpravy § 549 Obchodného zákonníka ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, tak ako je táto platná aj v Slovenskej republike, aplikovanej na predmetný vzťah. Odvolací súd konštatuje, že v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP upravujúci princíp právnej istoty ako aj v súlade s čl. 3 ods. 1 CSP, upravujúci formu výkladu Civilného sporového poriadku, rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani Najvyššieho súdu ČR nespadá pod pojem „ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít“ (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.10.2017 sp.zn. 6Cdo/129/2017). Avšak skutočnosť, že v civilnom sporovom konaní podľa CSP slovenské súdy majú rozhodovať v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora EÚ neznamená, že pri interpretácii a aplikovaní zákonov v totožnej právnej otázke nemôžu súdy Slovenskej republiky dospieť k rovnakým právnym názorom a záverom ako súdu v Českej republike. 52. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí zo dňa 22.09.2009 sp.zn. 32Cdo/2592/2008 okrem iného uviedol: „Objednávateľ nie je povinný zaplatiť zhotoviteľovi inú cenu, ako v Zmluve dohodnutú cenu diela, ak ide o zníženie, či zvýšenie ceny diela za podmienok vymedzených v § 549 Obchodného zákonníka, a preto ak zhotoviteľ vykoná práce nad dojednaný rozsah diela a nie sú dané podmienky podľa § 549 Obchodného zákonníka pre vznik povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu primerane zvýšenú, nemôže zhotoviteľ hodnotu takýchto prác žiadať z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože v takom prípade sa nenaplní žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia v § 451 až 454 Občianskeho zákonníka. V takom prípade totiž nejde o plnenie bez právneho dôvodu, ale o plnenie na základe zmluvy o dielo, pri ktorom neboli splnené podmienky pre úhradu týchto prác (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27.06.2007, sp. zn. 32 Odo 1043/2005). Z tohto pohľadu však odvolací súd otázku bezdôvodného obohatenia neposudzoval. Je preto možné uzavrieť, že ani právne posúdenie odvolacieho súdu o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných na úkor žalobcu nie je správne.“ 53. Okresný súd teda síce správne konštatoval absenciu písomného dodatku týkajúceho sa naviac prác, avšak žiadnym spôsobom takto zistený skutkový stav neposúdil vo vzťahu k nedodržaniu zmluvných podmienok o určení rozsahu a podmienok zaplatenia ceny za naviac práce podľa čl. III. ods. 3 a čl. V. ods. 2 Zmluvy o dielo pri priznaní nároku žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia. 54. Pokiaľ preto žalovaný v odvolaní vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že okresný súd ignoroval existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu a napriek existencii zmluvného vzťahu priznal žalobcovi nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom jedným zo základných predpokladov vzniku nároku na bezdôvodné obohatenie je absencia právneho dôvodu, je táto výhrada dôvodná. Okresný súd sa žiadnym spôsobom v napadnutom rozhodnutí nevenoval existencii zmluvne dohodnutého spôsobu určenia rozsahu naviac prác a dohodnutým predpokladom na zaplatenie ceny za ich vykonanie vo vzťahu k priznanému nároku žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia. 55. Okresný súd síce dospel k záveru o nemožnosti priznať uplatnený nárok z titulu zmluvného plnenia a preto ho priznal z titulu bezdôvodného obohatenia, avšak v žiadnej časti napadnutého rozhodnutia neurčil skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, pod ktorú subsumoval žalobcom uplatnený nárok. Bezdôvodné obohatenie je definované v § 451 ods. 2 OZ ako majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z dôvodu, ktorý odpadol alebo majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Okresný súd žiadnym spôsobom neurčil a nesubsumoval žalobcovi priznaný nárok pod konkrétnu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia. 56. Určenie o ktorý dôvod bezdôvodného obohatenia sa jedná, je pritom podstatné pre rozhodnutie o nároku žalobcu. Odvolací súd pripomína, že ust. § 455 ods. 1 OZ negatívne vymedzuje, čo sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje, a to okrem iného plnenie prijaté z neplatného dlhu pre nedostatok formy. Neplatnosť úkonu vyplývajúca z nedodržania zákonom predpísaného alebo zmluvnými stranami dohodnutej formy právneho úkonu nezakladá právny vzťah z bezdôvodného obohatenia (Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.: Občiansky zákonník II § 451, str. 1738, C. H. Beck, 2019, druhé vydanie). Občiansky zákonník v tomto ustanovení teda negatívne vymedzil, kedy k bezdôvodnému obohateniu nedochádza, v danom prípade pre neplatnosť právneho úkonu z dôvodu nedostatku právnej formy a je irelevantné, či nedostatok predpísanej formy je dôsledkom dohodnutej písomnej formy alebo zákonom vyžadovanej písomnej formy právneho úkonu. 57. Posúdenie a subsumovanie žalobcom požadovaného plnenia pod konkrétnu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia je pre rozhodnutie okresného súdu zásadné, pretože v prípade plnenia dlhu neplatného pre nedostatok formy nastupuje negatívne vymedzenie bezdôvodného obohatenia podľa § 455 ods. 1 OZ a v prípade plnenia z neplatného právneho úkonu z iných dôvodov ako pre nedostatok formy nastupuje synalagmatické plnenie podľa § 457 OZ (so zdôraznením, že v prejednávanej veci je predmetom „len“ plnenie za naviac práce vo vzťahu k prípadnej aplikácii tohto ustanovenia). Okresný súd na tieto otázky nedal žiadnu odpoveď a pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že okresný súd ignoroval existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, t.j. vôbec sa tejto otázke nevenoval, zodpovedá táto výhrada odôvodneniu napadnutého rozhodnutia. 58. Pod bezdôvodným obohatením sa rozumie objektívny stav vzniku majetkovej výhody, resp. prospechu, merateľný a vyjadrený všeobecným peňažným ekvivalentom. Pojmovým znakom tohto faktického stavu však musí byť absencia relevantného právneho dôvodu vzniku tohto obohatenia, t.j. faktický stav majetkovej nerovnováhy subjektov právnych vzťahov, teda pojmovo vyžaduje bezdôvodnosť tohto stavu, t.j. majetkového prospechu. Na vznik bezdôvodného obohatenia nestačí však len existencia objektívnych skutočností vzniku majetkovej výhody určitého subjektu práva bez právneho vzťahu. Toto obohatenie musí ísť „na úkor“ iného subjektu práva. Znamená to, že majetkový prírastok jedného subjektu musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej miere sa prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Musí preto existovať kauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného subjektu (Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.: Občiansky zákonník II, Veľké komentáre, druhé vydanie, 2019, strana 1725). 59. Na vznik bezdôvodného obohatenia je preto nevyhnutné nielen získanie majetkového prospechu jednou stranou na úkor ďalšej strany, avšak vyžaduje sa aj získanie takéhoto prospechu bez právneho dôvodu. Jednotlivé skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia vymedzuje v § 451 ods. 2 OZ, ktorý sa subsidiárne v zmysle § 2 ods. 1 ObZ uplatní aj na obchodnozáväzkové vzťahy. Ako bolo uvedené okresný súd v napadnutom rozhodnutí neuviedlo o ktorú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia sa jedná (či je to plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu, plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol alebo z nepoctivého zdroja) a nevysporiadal sa s predpokladmi vzniku nároku na zaplatenie ceny naviac prác podľa zmluvne dohodnutých podmienok vo vzťahu k akejkoľvek skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia. 60. Žalovaný v priebehu konania namietal existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu ako prekážku vzniku nároku na bezdôvodné obohatenie za vykonané naviac práce. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal voči napadnutému rozhodnutiu ignorovanie, t.j. neposkytnutie odpovede na existenciu zmluvného vzťahu a na zmluvne upravený spôsob a predpoklady určenia rozsahu a úhrady ceny za naviac práce, pričom napadnuté rozhodnutie sa touto otázkou nezaoberá, potom je napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnené v podstatnej otázke, ktorá má vplyv na rozhodnutie vo veci a záver okresného o vzniku bezdôvodného obohatenia je predčasný, t.j. nesprávny. 61. Rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje odôvodnenie neprihliadnutia na tieto tvrdenia žalovaného. Je povinnosťou súdu a zároveň právom strany konania, aby napadnuté rozhodnutie obsahovalo vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní, ktoré môžu mať vplyv na konečné rozhodnutie a je preto povinnosťou súdu riadne zdôvodniť svoje rozhodnutie. Pokiaľ rozhodnutie súdu neobsahuje vysporiadanie sa so všetkými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie a neobsahuje riadne odôvodnenie, takéto rozhodnutie neumožňuje odvolaciemu súdu preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu skutkových tvrdení strán konania. Nedostatok odôvodenia rozhodnutia súdu a nevysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami je porušením práva strany konania na spravodlivý proces z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie.
Absencia odôvodnenia neumožňuje odvolaciemu súdu podrobiť napadnuté rozhodnutie prieskumu v odvolacom konaní o správnosti alebo nesprávnosti skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie. 62. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie a zostali sporné (napr. Nález ústavného súdu SR II. ÚS 78/05 zo 16.03.2005). Strana konania má však právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o opravnom prostriedku. Pokiaľ v rozhodnutí absentuje vyporiadanie sa so spornými skutkovými tvrdeniami, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie o uplatnenom nároku, ide o nepreskúmateľné rozhodnutie. Takéto rozhodnutie porušuje právo účastníka na spravodlivý proces, pretože mu upiera možnosť skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov. 63. Napadnuté rozhodnutie nedáva odpoveď na konkrétnu skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, ktoré okresný súd žalobcovi priznal a nedáva odpoveď na tvrdenie žalovaného o existencii zmluvného vzťahu brániaceho priznať žalobcovi nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Z týchto dôvodov je právne posúdenie okresným súdom v napadnutom rozhodnutí o existencii bezdôvodného obohatenia predčasné, t.j. nesprávne. 64. Odvolací súd z vedených dôvodov preto rozhodnutie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP v celom rozsahu zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 65. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní na základe vykonaného dokazovania opätovne posúdi žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu s prihliadnutím na existenciu Zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami sporu, vrátane posúdenia dôsledkov nedodržania dohodnutého spôsobu určenia naviac prác a dohodnutých podmienok zaplatenia ich ceny. Svoj záver riadnym spôsobom odôvodní. Ak dospeje k záveru o vzniku bezdôvodného obohatenia, uvedie skutkovú podstatu konkrétneho druhu bezdôvodného obohatenia s prihliadnutím na existujúci zmluvný vzťah. Ak dospeje k záveru o absencii písomnej formy dodatku vo vzťahu k naviac prácam vysporiada sa aj s ustanovením § 455 ods. 1 OZ. Svoje rozhodnutie riadnym spôsobom odôvodní tak, aby bolo umožnené stranám sporu reagovať na dôvody napadnutého rozhodnutia a aby napadnuté rozhodnutie bolo spôsobilé na vecný prieskum odvolacím súdom. 66. O náhrade prvostupňového ako aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí o veci. 67. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).