Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cpr-9-2019.pdf
PDF · 92.96 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cpr/9/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: REGULÁTORY A KOMPENZÁTORY SLOVENSKO, spol. s r. o., so sídlom Trenčianska 57, Bratislava, IČO: 35 775 645, v konaní zast. JUDr. Petrom Zelenayom, advokátom, so sídlom ul. 29. augusta 19, Bratislava, proti žalovanému: W.. E. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž. XX, J., v konaní zast. JUDr. Ivanom Pagáčom, advokátom, so sídlom Fándlyho 130/8, Dubnica nad Váhom, o zaplatenie 23.524,80 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, došlým Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26.10.2018, opraveným dňa 30.11.2018, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 23.524,80 eur, spolu s 8,05% úrokom z omeškania ročne, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania. Uplatnená suma pozostáva zo sumy 17.400,- eur, vyplatenej žalovanému bezdôvodne v období od augusta 2015 do októbra 2017 a zo sumy 6.124,80 eur, ktorá predstavuje náhradu škody za odvedené zdravotné poistenie vo výške 1.740,- eur a za odvedené sociálne poistenie vo výške 4.384,80 eur.
2. Žalobca tvrdil, že so žalovaným uzavrel dňa 1.1.2000 pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej žalovaný zastával pozíciu ekonóma spoločnosti. Náplňou práce žalovaného bolo vedenie účtovníctva, ekonomické poradenstvo a úkony s tým spojené. Žalovaný spravoval všetky ekonomické záležitosti spoločnosti. Žalobca je dcérskou spoločnosťou rakúskej firmy. Spoločnosť žalobcu pozostávala z konateľa spoločnosti, ktorý je technik a má na starosti technickú stránku obchodných aktivít. Preto bol ako zamestnanec na celú ekonomiku spoločnosti prijatý žalovaný. Žalovaný počas pracovného pomeru predkladal konateľovi spoločnosti k podpisu hromadné prevodné príkazy, kde zahrnul vo svoj prospech aj rozličné finančné čiastky nad rámec dojednanej mzdy. Výplatné pásky pripravoval sám žalovaný. K výplatným páskam žalovaný v rámci svojej kompetencie pripravoval aj hromadné príkazy na úhradu. Tieto finančné čiastky neboli dohodnuté so žalobcom, či už v písomnej alebo ústnej forme. Žalovaný tieto finančné čiastky zaradil na výplatnú pásku pod kolónky prémie, napriek tomu, že mu žiadne prémie neprináležali. Materská spoločnosť, ktorá si vykonávala audit, preto na tento podvod dlhé roky neprišla. Na skutočnosť, že žalovanému sú vyplácané prémie bez právneho dôvodu, prišiel žalobca dňa 12.2.2018, po vykonaní hĺbkového auditu mzdového účtovníctva spoločnosti.
3. Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - pracovnú zmluvu, dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, výplatné lístky za mesiace 09/2015 až 10/2017, výpisy z bankového účtu žalobcu a
hromadné platobné príkazy. Neskôr žalobca predložil aj písomné vyhlásenie konateľa žalobcu zo dňa 26.11.2020.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu dňa 19.12.2018. Navrhol, aby bol platobný rozkaz zrušený, a ak žalobca navrhne v konaní pokračovať na príslušnom súde, aby súd vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby podľa § 138 Civilného sporového poriadku (CSP) alebo aby po vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietol. Uplatnený peňažný nárok neuznával v celom rozsahu.
5. Žalovaný potvrdil, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.2000, v znení dodatku č. 1, bol zamestnancom žalobcu a vykonával pre žalobcu prácu ekonóma.
6. Žalovaný ďalej tvrdil, že za výkon pracovnej činnosti poberal mzdu zloženú z fixnej časti 564,30 eur brutto (17.000,- Sk) a pohyblivej časti (odmeny), určovanej konateľom žalobcu, W.. I. T.. Odmeny boli žalovanému priznávané vo výške, ako je uvedené vo výplatných páskach, pravidelne každý mesiac, pričom o jej výške rozhodol vždy konateľ tak, že ústne oznámil ich výšku žalovanému. Žalovaný nemal oprávnenie zadávať platobné príkazy banke, nemal ani dispozičné právo k bankovým účtom žalobcu. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný predkladal konateľovi hromadné platobné príkazy, ktoré bez vedomia konateľa obsahovali odmeny pre žalovaného, je teda v celom rozsahu nepravdivé.
7. Žalovaný tiež tvrdil, že pracovný pomer bol ukončený listom žalovaného zo dňa 16.3.2018 z dôvodu nevyplatenia mzdy za mesiac január 2018. Z dôvodu nevyplatenia mzdy žalovaný podal aj trestné oznámenie na OR PZ Bratislava II, pričom neuspokojených nárokov zo skončenia pracovného pomeru sa domáhal aj žalobou na Okresnom súde Bratislava III.
8. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že žalobca mu plnenie poskytol za výkon pracovnej činnosti pre žalobcu na základe pracovnej zmluvy, teda nie je bezdôvodným obohatením. Považoval za dôvodné predpokladať, že cieľom podania žaloby nie je ani reálne vymáhanie tvrdenej pohľadávky, ale šikana žalovaného ako bývalého zamestnanca za to, že si uplatňuje voči žalobcovi svoje zákonné nároky zo skončenia pracovného pomeru. Z opatrnosti žalovaný vzniesol námietku premlčania. Nároky z bezdôvodného obohatenia boli podľa žalovaného premlčané najneskôr v lehote dvoch rokov od podpisu prevodných príkazov konateľom žalobcu podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalovaný nemohol predpokladať, že platby poukazované pravidelne (a to aj v období pred augustom 2015) počas výkonu práce pre zamestnávateľa mu konateľ, konajúci s odbornou starostlivosťou, vypláca omylom alebo v nesprávnej výške. Rovnako najneskôr v lehote dvoch rokov od podpisu prevodných príkazov konateľom boli premlčané aj nároky na náhradu škody, pretože zamestnávateľ (by) sa o škode a jej pôvodcovi dozvedel najneskôr podpisom prevodných príkazov.
9. Podaním zo dňa 20.2.2019 žalobca navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde a zároveň sa vyjadril k veci. Poukázal na to, že v bode 7 pracovnej zmluvy bolo uvedené, že jej zmena je možná len vtedy, ak sa žalobca a žalovaný na tom dohodnú a kumulatívne musí byť takáto dohoda vykonaná písomne. Dodatok č. 1, v ktorom sa dohodli na zmene mzdy zo sumy 20.000,- Sk na 17.000,- Sk brutto mesačne, bol uzavretý písomne. K zníženiu platu došlo z dôvodu, že žalovaný vykonával prácu na skrátený úväzok. Žiadny iný dodatok nebol medzi žalobcom a žalovaným písomne ani ústne uzavretý. Súčasne sa v pracovnej zmluve nenachádza žiadne ustanovenie o pohyblivej, variabilnej zložke alebo o odmene, na ktoré by sa mohol žalovaný odvolávať.
10. Podľa žalobcu tak nemožno hovoriť o žiadnej dohode, ak sa jedná o situáciu, kedy žalobca dôvodne dôveroval žalovanému a nevedomky, v dobromyseľnej viere v znalosti žalovaného, podpíše príkaz na úhradu, ktorý úmyselne predloží žalovaný neprehľadne, naraz s hromadnými príkazmi na úhradu. Žalobca nikdy výslovne ani konkludentne, písomne či ústne, nepridelil žalovanému prémie. Konanie žalovaného nie je možné definovať ako dobromyseľné. Príkazy na úhradu vypracovával od začiatku pracovného pomeru sám žalovaný, musel preto vedieť, že suma, ktorá je mu vyplácaná, sa líši od mesačnej mzdy uvedenej v dodatku č. 1. Zo všetkých uvedených okolností muselo byť žalovanému zrejmé, že sa bezdôvodne obohatil a zároveň zneužil právomoc vyplývajúcu z jeho pracovnej náplne.
11. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti žalobcu.
12. Na základe nesporných tvrdení strán mal súd za nesporné skutočnosti uvedené v bode 2 a 5. Nebolo sporné, že žalovaný bol jediným zamestnancom žalobcu, že žalovaný pracoval ako ekonóm, v rámci čoho pripravoval aj príkazy na úhrady, ktorými mu bola vyplácaná mzda. Platobné príkazy na úhradu podpisoval vždy konateľ žalobcu, W.. I. T., ktorý jediný bol na to oprávnený. Rovnako nebolo sporné vyplatenie žalovaných súm, uvedených vo výplatných listinách ako prémie. Na pojednávaní žalovaný predložil dôkaz o tom (výplatnú listinu), že odmeny mu boli vyplatené aj v decembri 2010, pričom tvrdil, že odmeny mu boli pravidelne vyplácané už od roku 2008, ktorú skutočnosť žalobca nepoprel.
13. Dôležitou spornou skutočnosťou pre rozhodnutie bolo, či došlo k dohode medzi konateľom žalobcu a žalovaným o priznaní žalovaných súm ako prémií, resp. odmien. Strany nenavrhli vykonať ako dôkaz svoj výsluch, preto bolo k tejto spornej skutočnosti vykonané dokazovanie len listinnými dôkazmi. Uvedené súd v zmysle § 181 ods. 2 CSP konštatoval na pojednávaní, k čomu strany ani nemali výhrady.
14. Na základe predložených listinných dôkazov súd dospel k skutkovému záveru, že medzi stranami došlo k dohode o výške a vyplatení odmeny žalovanému.
15. Súd pritom vychádzal najmä zo skutočnosti, že všetky platobné príkazy na úhradu prémií podpisoval, t. j. schvaľoval konateľ žalobcu. Žalovaný nebol oprávnený zadávať platobné príkazy banke, a ani tak nerobil.
16. Priznané a vyplatené odmeny predstavovali vo väčšine mesiacov vyššiu sumu než bola suma základného platu žalovaného 564,30 eur (17.000,- Sk). Odmeny predstavovali väčšinou sumu 600,- eur až 800,- eur mesačne. Podľa súdu je veľmi nepravdepodobné, prakticky vylúčené, aby konateľ spoločnosti, podpisujúci vyplatenie odmien, takúto skutočnosť prehliadal. Omyl podľa súdu prichádza do úvahy len ojedinele, za určitých odôvodnených okolností, ktorými sa dá nepozornosť alebo nesústredenosť vysvetliť. Ročné mzdové náklady spoločnosti žalobcu predsa museli predstavovať niekoľko rokov po sebe minimálne dvojnásobnú výšku, čo konateľ, ktorý riadne vykonáva svoju pôsobnosť pri zostavovaní a predkladaní účtovnej závierky spoločníkovi na schválenie, si predsa nemohol roky nevšimnúť. Na zistenie tejto zjavnej skutočnosti nebolo potrebné vykonávať hĺbkový audit, ani mať ekonomické vzdelanie, ale venovať výkonu funkcie len obvyklú pozornosť.
17. Súd preto neuveril vyhláseniu konateľa žalobcu, že sa ako konateľ venoval len technickým záležitostiam, že v ekonomických veciach je úplný laik, že žalovaný zámerne rozptyľoval jeho pozornosť a zneužil jeho dôveru. Predložené hromadné platobné príkazy obsahovali vždy len úhradu mzdy a súvisiaceho poistného. Ide o jednoduchý a prehľadný doklad, z ktorého je zrejmé, aká celková suma sa žalovanému mala vyplatiť.
18. Pri hodnotení dôkazov sa nedal prehliadať ani fakt vyplývajúci z verejného obchodného registra, a to, že W.. I. T. vykonával funkciu konateľa žalobcu už od založenia spoločnosti v roku 1999, preto s riadením firmy musel mať dlhoročné skúsenosti. Zároveň bol aj spoločníkom žalobcu. Ako spoluvlastníkovi s.r.o., hoci menšinovému, mu predsa muselo záležať na riadnom chode spoločnosti a dosahovaní zisku.
19. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by sa dalo usudzovať, že žalovaný opakovane podvádzal konateľa žalobcu alebo ho uvádzal do omylu, alebo že by sa dokonca mal dopustiť trestného činu. Takéto skutočnosti v konaní ani nevyšli najavo. Skutočnosť, že vyplatené sumy boli na výplatných listinách uvedené ako prémie, nie je možné podľa súdu vyhodnotiť ako snahu žalovaného niečo zakrývať. Naopak, nasvedčuje to tomu, že žalovaný sa s konateľom žalobcu skutočne dohodli na odmenách.
20. Uplatnený nárok súd právne posudzoval podľa ustanovení Zákonníka práca a podporne podľa Občianskeho zákonníka.
21. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
22. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
23. Podľa § 222 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať. Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa ods. 6 vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.
24. Podľa komentárov k uvedenému ustanoveniu Zákonníka práce, charakteristickým znakom bezdôvodného obohatenia je jeho vznik v dôsledku plnenia, ktorého základom je pracovný vzťah v zmysle pôsobnosti Zákonníka práce. Za plnenie bez právneho dôvodu zákon považuje akékoľvek plnenie, na ktoré nevznikol zamestnancovi alebo zamestnávateľovi právny nárok. Za takto získaný majetkový prospech sa najčastejšie považuje prospech získaný napríklad plnením, ku ktorému došlo omylom. Na rozdiel od občianskoprávnej úpravy zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, Zákonník práce osobitným spôsobom upravuje vydanie bezdôvodného obohatenia v prípade, keď zamestnanec získal bezdôvodné obohatenie vyplatením peňažného plnenia. Vrátenie neprávom vyplatených súm môže totiž zamestnávateľ od zamestnanca požadovať len vtedy, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené. Za plnenie z neplatného právneho úkonu sa považuje plnenie, ktoré bolo získané na základe právneho úkonu, ktorý vykazoval vady spôsobujúce jeho neplatnosť, a to či už podľa ustanovení Zákonníka práce alebo Občianskeho zákonníka.
25. Zákonník práce, ako aj Občiansky zákonník, sú založené na princípe neformálnosti, ktorý znamená, že právne úkony možno uskutočniť v akejkoľvek forme, ak zákon alebo dohoda zmluvných strán výslovne neustanovuje, že platnosť úkonu je podmienená dodržaním predpísanej alebo dohodnutej formy. V týchto prípadoch nedodržanie formy má v zásade za následok neplatnosť úkonu. Určité pochybnosti môžu vznikať v prípade, keď sa zmluvné strany dohodnú (pod sankciou neplatnosti), že určitý úkon možno urobiť len písomne, pričom Zákonník práce tento nedostatok nesankcionuje neplatnosťou. Vo všeobecnosti, samozrejme, platí, že ak ide o právny úkon urobený v pracovnoprávnych vzťahoch, dôsledky nedodržania jeho formy treba posudzovať podľa ustanovenia § 17 Zákonníka práce. Toto ustanovenie sa však nepochybne vzťahuje na tie prípady písomnej formy právnych úkonov, v ktorých túto formu predpisoval sám Zákonník práce. Keďže Zákonník práce neobsahuje zákaz zmluvného dohodnutia písomnej formy inak neformálneho právneho úkonu, je podľa komentárov treba na tieto prípady aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. V občianskoprávnych vzťahoch nedodržanie dohodnutej písomnej formy právneho úkonu má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka).
26. V komentároch sa ďalej uvádza, že ustanovenie odseku 6 posilňuje postavenie zamestnanca tým, že vydanie bezdôvodného obohatenia podmieňuje naplnením ďalších predpokladov. Zamestnanec je povinný vydať zamestnávateľovi bezdôvodné obohatenie spočívajúce v peňažnom plnení zamestnávateľa len vtedy, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené. Je teda rozhodujúca subjektívna stránka tohto zodpovednostného vzťahu.
27. Pokiaľ ide o premlčanie komentáre uvádzajú, že na vydanie bezdôvodného obohatenia na strane zamestnanca spočívajúceho v peňažnom plnení zákon ustanovuje trojročnú premlčaciu lehotu, ktorá začína plynúť od výplaty peňažných súm.
28. Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení, komentárov k nim a zo zisteného skutkového stav, dospel súd k záveru, že u žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca plnil žalovanému na základe dohody. Žalobca dostatočne určitým spôsobom prejavil vôľu zaplatiť žalovanému nielen základný plat, ale aj odmeny uvedené vo výplatných listinách.
29. Podľa súdu priznanie odmien nevyžadovalo pre svoju platnosť písomnú formu alebo písomnú zmenu pracovnej zmluvy. Vyplatenie odmien nad rámec základného platu nevyžadovalo zmenu pracovnej zmluvy. V pracovnej zmluve sa strany síce dohodli, že zmena obsahu pracovnej zmluvy sa musí vykonať
písomne, priznaním a vyplatením odmien sa však pracovná zmluva nemenila. Dôležité bolo, že v pracovnej zmluve nebolo stranami výslovne dohodnuté, že priznanie odmeny sa musí vykonať písomne a musí sa odôvodniť, inak je neplatné.
30. Pre úplnosť súd uvádza, že i prípadná neplatnosť dohody o odmenách pre nedodržanie formy právneho úkonu, by ešte nezakladala dôvodnosť žaloby. Aj keby nebola dodržaná písomná forma a neexistoval žiadny písomný dokument (rozhodnutie) o priznaní odmien, najmä opakované schválenie výplaty prémii konateľom zakladajú dobromyseľnosť žalovaného. Za zistených vyššie uvedených okolností, nebolo preukázané, že by žalovaný vedel alebo musel vzhľadom na okolnosti vedieť, že ide o nesprávne určené alebo o omylom vyplatené sumy.
31. Žalovaný preto, aby sa ubránil žalobe, nemusel preukazovať, že medzi ním a konateľom žalobcu došlo k ústnej dohode o výške prémií. Žaloba bola založená na ustanovení § 222 Zákonníka práce a súčasnom tvrdení, že žalovaný zneužíval dôveru alebo nevedomosť konateľa spoločnosti. Takéto skutočnosti sa žalobcovi nepodarilo spoľahlivo preukázať.
32. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný sa bezdôvodne neobohatil na úkor žalobcu, pretože žalobca mal právny dôvod na plnenie. Ak by aj takýto dôvod neexistoval, žalovaný by nebol povinný poskytnuté odmeny vrátiť žalobcovi. Z toho dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
33. Žalovaný mal vo veci celkový úspech, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na Okresnom súde Bratislava III.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.