Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32C-17-2020.pdf
PDF · 115.46 KB
Case nature
Subarea
32C/17/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: V. O., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. I. X, M., zastúpeného: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 36 868 221, proti žalovanému: B.. W. Č., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. W. XX, Ž., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 02.11.2020 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v nasledovnom znení: "Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti - byt č. X nachádzajúci sa na X. B.. bytového domu so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele č. XXXX/ X F. Č.. XXXX/X, vchod B. X a k nemu prináležiaci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7767/547343 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres Bratislava II, obec Z. - W.. Č.. L., katastrálne územie I. a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7767/547343 na pozemku H. XXXX/X o výmere 1112 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres Bratislava II, obec Z. - W..Č.. L., katastrálne územie I., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej."
2. Návrh odôvodnil tým, že dňa 08.07.2014 uzatvoril ako dlžník so žalovaným ako veriteľom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu žalovaný dňa 11.07.2014 poskytol bezúročnú pôžičku vo výške 70.000,- eur, splatnú do jedného roka od pripísania sumy pôžičky na jeho bankový účet, t. j. do 11.07.2015. Splatenie pôžičky je zabezpečené zriadením záložného práva k nehnuteľnosti v jeho vlastníctve - byt č. X nachádzajúci sa na X. B.. bytového domu so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele č. XXXX/X F. Č.. XXXX/ X, vchod B. X a k nemu prináležiaci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7767/547343 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres Bratislava II, obec Z. - W.. Č.. L., katastrálne územie I. a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 7767/547343 na pozemku H. XXXX/X o výmere 1112 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres Bratislava II, obec Z. - W.. Č.. L., katastrálne územie I.. Žalobca vo svojom návrhu ďalej uviedol, že dňa 11.02.2019 spísal so žalovaným uznanie dlhu, ktorým uznal svoj dlh voči žalovanému z pôžičky. Účastníci sa zároveň dohodli, že žalobca svoj záväzok z pôžičky splatí do 30.06.2019. V čase spísania uznania dlhu bol tento dlh premlčaný. Žalobca ďalej uviedol, že koncom mesiaca august 2020 sa náhodne dozvedel z internetového výpisu z listu vlastníctva k nehnuteľnosti, že žalovaný začal vykonávať záložné právo k nehnuteľnosti formou
dobrovoľnej dražby. Pre žalobcu to bolo prekvapujúce zistenie, keďže žalovaný ho od poskytnutia pôžičky nikdy nevyzval na splatenie pôžičky. Žalobca pôžičku žalovanému postupne splácal, pričom v období od 02.10.2015 do 01.10.2019 poskytol žalovanému plnenia v celkovej výške 31.500,- eur. Žalobca tieto plnenia poukazoval po dohode so žalovaným na účet advokátskej kancelárie Weis & Partners s.r.o. (t. j. na bankový účet, z ktorého mu bola pôžička poukázaná), resp. v hotovosti k rukám advokáta V.. B. D. v sídle jeho advokátskej kancelárie. Žalobca na základe dohody so žalovaným za účelom zabezpečenia splátok pôžičky vo výške 10.000,- eur ročne vystavil žalovanému vlastné zmenky, a to dňa 08.07.2014 so splatnosťou dňa 08.07.2015, dňa 08.07.2015 so splatnosťou dňa 08.07.2016, dňa 16.10.2016 so splatnosťou dňa 08.07.2017 a dňa 10.07.2017 so splatnosťou dňa 08.07.2018. Zmenky zo dňa 08.07.2014 a zo dňa 08.07.2015 žalovaný žalobcovi vrátil. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že medzi ním a žalovaným nevznikol okrem pôžičky žiadny iný záväzkový vzťah, teda predmetné zmenky boli vystavené výlučne v súvislosti s pôžičkou. Po zistení, že žalovaný začal vykonávať záložné právo k nehnuteľnosti, žalobca prostredníctvom svojho zástupcu listom zo dňa 02.09.2020 vyzval žalovaného, aby sa dostavil k splnomocnenému zástupcovi za účelom vyporiadania záväzku z pôžičky a realizácie s tým spojených právnych úkonov. Keďže žalovaný na výzvu nereagoval, žalobca ho listom zo dňa 23.09.2020 opätovne vyzval na zaujatie stanoviska. Zároveň mu potvrdil, že prostriedky na vyporiadanie záväzku z pôžičky poukázal do úschovy advokátskej kancelárie, ktorú poveril vyporiadaním predmetného záväzku. Žalovaný na druhú výzvu reagoval prostredníctvom svojho právneho zástupcu e-mailom zo dňa 24.09.2020 tak, že žiadal potvrdiť existenciu prostriedkov potrebných na vyporiadanie záväzku z pôžičky. Po potvrdení tejto skutočnosti sa medzi účastníkmi a ich právnymi zástupcami dňa 28.09.2020 uskutočnilo stretnutie, na ktorom žalobca vyzval žalovaného na vyčíslenie svojho nároku z titulu pôžičky. Žalovaný vyhlásil, že sa k uvedenej otázke vyjadrí v priebehu niekoľkých dní. Následne žalobca listom zo dňa 01.10.2020 opätovne vyzval žalovaného na vyčíslenie svojho nároku. Zástupca žalovaného e-mailom zo dňa 05.10.2020 žalobcovi oznámil, že žalovaný vyčíslenie svojho nároku žalobcovi neposkytne. Zároveň uviedol, že žalobca na splatenie pôžičky ani príslušenstva k pôžičke neposkytol žalovanému žiadne plnenie. Na základe uvedeného žalobca svoj záväzok z pôžičky vyčíslil a toto vyčíslenie dňa 09.10.2020 zaslal listom aj e-mailom na adresu právneho zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalovaného uvedený list neprevzal a na e-mail doposiaľ nereagoval. Žalovaný sa k právnemu zástupcovi žalobcu za účelom vyporiadania záväzku z pôžičky nedostavil. Na základe uvedených skutočností žalobca dňa 02.11.2020 poukázal žalovanému sumu 38.500,- eur, čo činilo zostatok istiny uvedenej pôžičky, čím došlo k celému splateniu istiny pôžičky, a sumu 6.246,10 eur, čo činilo úroky z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to vo výške 5 % ročne zo sumy 43.500,- eur od 02.11.2017 do 27.09.2019 (t. j. v sume 4.135,48 eur), vo výške 5 % ročne zo sumy 41.000,- eur od 28.09.2019 do 01.10.2019 (t. j. v sume 16,85 eur) a vo výške 5 % ročne zo sumy 38.500,- eur od 02.10.2019 do 02.11.2020 (t. j. v sume 2.093,77 eur). Úrok z omeškania žalobca vypočítal s poukazom na ustanovenie § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka za obdobie predchádzajúcich troch rokov. Na základe uvedeného žalobca požiadal žalovaného o vystavenie potvrdenia o zániku záložného práva. V rámci právneho odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že sa svojím návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiada uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti z dôvodu, že voči žalovanému ako záložnému veriteľovi nemá žiadne záväzky, pričom z vyjadrení žalovaného vyplýva, že tento z titulu vrátenia pôžičky zo strany žalobcu neeviduje žiadne plnenie. Z výpisu z listu vlastníctva k nehnuteľnosti vyplýva, že žalovaný ako záložný veriteľ oznámil začatie výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka formou dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách z dôvodu, že dlžník riadne a včas nesplnil zabezpečovanú pohľadávku, ktorá vznikla záložnému veriteľovi z titulu pôžičky. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva mu zo strany žalovaného doručené nebolo. Žalobca ďalej uviedol, že pre vznik a trvanie záložného práva je nevyhnutné, aby existovala pohľadávka, pričom v posudzovanej veci žalobca voči žalovanému žiadny záväzok nemá, keďže záväzok z pôžičky zanikol splnením. Vzhľadom na vyjadrenia žalovaného, podľa ktorých žalobca pôžičku nesplatil, je preto podľa žalobcu dôvodné bezodkladne upraviť pomery, pretože úspešným vykonaním dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom, by došlo k zmene vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. Bezodkladnosť potreby dočasnej úpravy pomerov je teda osvedčená hrubým zásahom do jeho vlastníckych práv, a to začatím výkonu záložného práva k nehnuteľnosti v jeho vlastníctve jej predajom v dobrovoľnej dražbe, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k zhoršeniu jeho právneho postavenia. Podľa žalobcu teda existuje bezprostredná hrozba
vyplývajúca z konania žalovaného, ktorý pristúpil k realizácii výkonu záložného práva napriek snahe žalobcu svoj záväzok z pôžičky splniť. Z konania žalovaného podľa názoru žalobcu takisto vyplýva, že žalovaný má záujem poškodiť ho uplatňovaním si nárokov nad rámec zmluvného vzťahu. Z listinných dôkazov je podľa žalobcu nepochybné, že značnú časť svojho záväzku z pôžičky splatil pred začatím výkonu záložného práva, pričom žalovaný túto skutočnosť popiera. Dobromyseľnosť jeho konania vyplýva aj zo skutočnosti, že žalovanému písomne uznal svoj záväzok v čase, keď bol premlčaný. Neuvedomil si však, že v uznaní dlhu je vyčíslená pôvodná istina pôžičky, hoci tento záväzok splácal aj pred spísaním uznania dlhu žalovanému. Uznanie dlhu sa však netýka príslušenstva, na ktoré si žalovaný uplatňuje nárok. Napriek uvedenému žalobca mal snahu uzatvoriť so žalovaným dohodu o vyporiadaní (urovnaní) daných nárokov. Žalovaný - uvedomujúc si jeho nevýhodnú pozíciu - ale nemal záujem vec riešiť dohodou. Z uvedených dôvodov je žalobca toho názoru, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým budú bezodkladne upravené pomery účastníkov konania. Jedinou možnosťou, ako zabezpečiť účel a cieľ konania, je podľa žalobcu nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku uloží žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti. V danom prípade konečná súdna ochrana práva žalobcu vyžaduje ešte predstupeň v podobe dočasnej právnej úpravy, keďže existuje reálna obava, že v prípade úspechu vo veci samej by bolo navrátenie do pôvodného stavu obtiažne, resp. nemožné. Účelom podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je teda zachovanie existujúceho faktického a právneho vzťahu k nehnuteľnosti. Za daných okolností sa preto podľa žalobcu javí, že nariadenie neodkladného opatrenia môže splniť svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie dočasnej ochrany jeho práv, ktoré budú predmetom konania vo veci samej, ktorých pravdepodobnosť žalobca osvedčil a zásah do ktorých zo strany žalovaného je reálny, keď na druhej strane žalovaný nebude neprimerane obmedzený na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia tvrdených práv žalobcu. V závere svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že v konaní vo veci samej sa bude domáhať určenia, že záložné právo k nehnuteľnosti, ktorého výkon navrhuje žalovaný realizovať prostredníctvom dobrovoľnej dražby, zaniklo v dôsledku zániku záväzku, ktorý bol týmto záložným právom zabezpečený.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil nasledovné listiny: zmluva o pôžičke zo dňa 08.07.2014, detail pohybu na účte zo dňa 11.07.2014, zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 08.07.2014, uznanie dlhu zo dňa 11.02.2019, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, potvrdenie o vklade hotovosti zo dňa 02.10.2015, detail pohybu na účte zo dňa 09.02.2016, potvrdenie o vklade hotovosti zo dňa 18.01.2016, detail pohybu na účte zo dňa 25.10.2016, detail pohybu na účte zo dňa 31.10.2016, detail pohybu na účte zo dňa 15.11.2016, detail pohybu na účte zo dňa 26.05.2017, detail pohybu na účte zo dňa 27.05.2017, detail pohybu na účte zo dňa 05.06.2017, detail pohybu na účte zo dňa 12.06.2017, detail pohybu na účte zo dňa 26.06.2017, zmenka zo dňa 08.07.2015, zmenka zo dňa 08.07.2016, zmenka zo dňa 19.10.2016, oznámenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 02.09.2020 s podacím lístkom a doručenkou, list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 23.09.2020 s doručenkou, e-mail právneho zástupcu žalovaného zo dňa 24.09.2020 o 14:16 hod., e-mail právneho zástupcu žalobcu zo dňa 24.09.2020 o 16:57 hod., e-mail právneho zástupcu žalovaného zo dňa 24.09.2020 o 21:49 hod., e-mail právneho zástupcu žalobcu zo dňa 25.09.2020 o 16:37 hod., e-mail právneho zástupcu žalovaného zo dňa 25.09.2020 o 19:42 hod., e- mail právneho zástupcu žalobcu zo dňa 01.10.2020 o 18:24 hod., list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 01.10.2020 s podacím lístkom, e-mail právneho zástupcu žalovaného zo dňa 05.10.2020 o 09:01 hod., e-mail právneho zástupcu žalobcu zo dňa 09.10.2020 o 15:04 hod., list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 09.10.2020 spolu s obálkou, detail pohybu na účte zo dňa 14.09.2020, list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 02.11.2020, detail pohybu na účte zo dňa 02.11.2020 ohľadom sumy 38.500,- eur, detail pohybu na účte zo dňa 02.11.2020 ohľadom sumy 6.246,10 eur.
4. Podaním doručeným súdu dňa 18.11.2020 žalobca doplnil svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V tomto svojom doplnení návrhu žalobca uviedol, že listom zo dňa 02.11.2020 oznámil žalovanému, že záložné právo k nehnuteľnostiam zaniklo z dôvodu zániku záväzku žalobcu voči žalovanému z pôžičky, ktorého splatenie bolo zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam, a to splnením. Žalobca týmto listom zároveň požiadal žalovaného (s poukazom na ustanovenie § 151md ods. 3 Občianskeho zákonníka), aby zabezpečil výmaz záložného práva k nehnuteľnostiam. Žalovaný tento list prevzal dňa 05.11.2020, jeho právny zástupca dňa 12.11.2020. Žalovaný si svoju povinnosť doposiaľ nesplnil a výmaz záložného práva z príslušných listov vlastníctva nezabezpečil. Uvedené vyplýva z výpisov z listov vlastníctva k nehnuteľnostiam, na ktorých je predmetné záložné právo zapísané
a na ktorých nie je evidovaná žiadna plomba o zápise práva k nehnuteľnostiam záznamom v zmysle § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Na základe uvedených skutočností je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný odmieta vykonať úkon potrebný k výmazu záložného práva k nehnuteľnostiam z katastra nehnuteľností a že odmieta upustiť od výkonu predmetného záložného práva, čím je daná bezprostredná hrozba vzniku ujmy na strane žalobcu.
5. K tomuto svojmu podaniu pripojil nasledovné listiny: list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 02.11.2020 spolu s doručenkami, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX.
6. Podaním doručeným súdu dňa 24.11.2020 žalobca opätovne doplnil svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V tomto ďalšom doplnení návrhu žalobca uviedol, že právny zástupca žalovaného e-mailom zo dňa 19.11.2020 reagoval na výzvu žalobcu zo dňa 02.11.2020 tak, že nevykoná úkony smerujúce k výmazu predmetného záložného práva z katastra nehnuteľností, a to z dôvodu, že podľa názoru žalovaného zabezpečený záväzok žalobcu doposiaľ nebol riadne splatený, pričom žalobcovi ostáva splatiť 31.500,- eur. Žalovaný sa však vôbec nevyjadril k jeho tvrdeniam, že sumu 31.500,- eur žalovanému splatil v priebehu rokov 2015 až 2019 tak, ako mu to bolo oznámené v liste zo dňa 09.10.2020. Žalovaný tieto tvrdenia nepoprel.
7. K ďalšiemu doplneniu návrhu žalobca pripojil e-mail právneho zástupcu žalovaného zo dňa 19.11.2020.
8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
14. Podľa § 151md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka záložné právo zaniká zánikom zabezpečenej pohľadávky.
15. Podľa § 151md ods. 3 Občianskeho zákonníka záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva; ustanovenia § 151g ods. 2 až 4 sa použijú primerane. Ak bolo zrušené záložné právo zriadené rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o zrušení záložného práva. Žiadosť o výmaz záložného práva je oprávnený podať aj záložca; záložca je povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom.
16. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
17. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, keď je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo keď je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch týchto skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.
18. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
19. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou predložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami (resp. existencie subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana) a tvrdenie a osvedčenie nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy pomerov medzi nimi (resp. obavy, že neskoršia exekúcia bude ohrozená). Navrhovateľ musí osvedčiť tvrdením konkrétnych skutočností a predložením konkrétnych dôkazov (ktorých povaha to pripúšťa), že obava z ohrozenia alebo porušenia jeho práv a právom chránených záujmov je reálna a konkrétna; nepostačuje teda iba abstraktná a všeobecná možnosť ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Chýbajúce osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán nemožno ničím nahradiť, pretože je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytuje ochranu nielen tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Rovnako platí, že neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
20. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu z dôvodu, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie subjektívneho nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná ochrana nariadením neodkladného opatrenia. Žalobca ako vlastník predmetných nehnuteľností má v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. V konkrétnych okolnostiach prejednávaného prípadu má žalobca ako vlastník
nehnuteľnosti právo, aby žalovaný upustil od výkonu záložného práva zriadeného na tieto nehnuteľnosti a aby žalobcovi vydal písomné potvrdenie o zániku záložného práva z dôvodu splnenia záväzku zabezpečeného záložným právom (v zmysle § 151md ods. 3 Občianskeho zákonníka). Nevyhnutným predpokladom vzniku týchto práv na strane žalobcu je ale splnenie záväzku zabezpečeného záložným právom, teda zánik záložného práva v dôsledku zániku pohľadávky zabezpečenej záložným právom v zmysle § 151md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka. A práve existenciu tejto skutočnosti nemal konajúci súd hodnoverne osvedčenú skutkovými tvrdeniami žalobcu a listinami pripojenými k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ako uviedol súd už vyššie, na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, ak sa osvedčená skutočnosť vzhľadom na všetky okolnosti prípadu javí ako nanajvýš pravdepodobná. Súd však mal vážne pochybnosti o tom, či došlo k zániku pohľadávky zabezpečenej záložným právom k nehnuteľnostiam jej splnením v celom rozsahu. Naopak, z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že táto skutočnosť je medzi žalobcom a žalovaným sporná (porovnaj vzájomnú komunikáciu žalobcu a žalovaného, resp. ich právnych zástupcov), pričom žalobcom predložené listiny svedčia skôr o tom, že k úplnému zániku pohľadávky zabezpečenej záložným právom k nehnuteľnostiam nedošlo. Ustálenie tejto spornej skutočnosti si podľa názoru súdu vyžaduje vykonanie riadneho dokazovania v kontradiktórnom sporovom konaní tak, aby mal aj žalovaný možnosť vyjadriť sa k sporným skutočnostiam a navrhnúť vykonanie dôkazov na preukázanie svojich skutkových tvrdení.
21. Konajúci súd v prvom rade poukazuje na to, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil vykonanie splátky pôžičky dňa 27.09.2019 vo výške 2.500,- eur a splátky pôžičky dňa 01.10.2019 vo výške 2.500,- eur. Žalobca o vykonaní týchto splátok nepredložil žiadny písomný doklad (potvrdenie o vklade hotovosti, detail pohybu na účte, potvrdenie o zaplatení a pod.) a bližšie to nekomentoval ani vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo svojom návrhu uviedol len toľko, že plnenia poukazoval po dohode so žalovaným na účet advokátskej kancelárie Weis & Partners s.r.o., resp. v hotovosti k rukám advokáta V.. B. D. v sídle jeho advokátskej kancelárie. Ani platba v hotovosti však nebránila žalobcovi v tom, aby o vykonaní tejto platby predložil písomný doklad. V zmysle § 569 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie písomné potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splnený, pričom dlžník je oprávnený plnenie odoprieť, ak mu veriteľ nevydá zároveň potvrdenie. Keďže žalobca túto skutočnosť vo svojom návrhu bližšie nevysvetlil, súd nemohol považovať túto skutočnosť za hodnoverne osvedčenú.
22. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej uviedol, že žalovanému zaplatil úroky z omeškania za obdobie predchádzajúcich troch rokov v celkovej výške 6.246,10 eur. Túto sumu vypočítal tak, že z jednotlivých dlžných súm pôžičky počítal úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne. Pôžička sa však stala splatná dňa 12.07.2015 (porovnaj článok II. bod 3. zmluvy o pôžičke zo dňa 08.07.2014), kedy bola sadzba úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne. V zmysle § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Nič na tom nemení ani to, že žalobca ako dlžník sa v článku II bode 1. uznania dlhu zo dňa 11.02.2019 zaviazal uhradiť svoj dlh najneskôr do 30.06.2019. Tento záväzok žalobcu podľa názoru súdu nie je možné považovať za dohodu zmluvných strán o zmene zmluvy o pôžičke v časti týkajúcej sa splatnosti pôžičky (t. j. za privatívnu nováciu v zmysle § 570 a nasl. Občianskeho zákonníka). Súd teda nemal osvedčené, že došlo k zániku celej zabezpečenej pohľadávky vrátane jej príslušenstva. V zmysle § 151a Občianskeho zákonníka pritom platí, že záložné právo zabezpečuje pohľadávku vrátane jej príslušenstva.
23. Vážne pochybnosti však mal súd aj ohľadom súm zaplatených žalobcom pred podpísaním uznania dlhu, teda v období od 02.10.2015 do 26.06.2017 v celkovej výške 26.500,- eur. Žalobca vo svojom návrhu tvrdí, že týmito platbami splácal pôžičku od žalovaného, z predložených listinných dôkazov je však zrejmé, že žalovaný túto skutočnosť popiera. V e-mailovej správe právneho zástupcu žalovaného zo dňa 05.10.2020 o 09:01 hod. je napr. uvedené, že žalobca zo zmluvy o pôžičke nič neplnil, neplnil ani žiadny úrok z omeškania z tejto zmluvy a prípadné iné plnenia žalobcu týkajúce sa niečoho iného ako je predmetná zmluva o pôžičke sú mimo mandátu a mimo záujmu právneho zástupcu žalovaného. Naopak, z písomnej korešpondencie medzi právnymi zástupcami žalobcu a žalovaného vyplýva, že žalobca bol ešte dňa 01.10.2020 ochotný zaplatiť žalovanému sumu 70.000,- eur. V liste právneho zástupcu žalobcu zo dňa 02.09.2020 je uvedené, že za účelom vyporiadania záväzku žalobcu bude zriadená advokátska
úschova sumy 70.000,- eur. Túto skutočnosť právny zástupca žalobcu potvrdil aj vo svojom liste zo dňa 23.09.2020 a v e-mailovej správe zo dňa 24.09.2020 o 16:57 hod. Aj v liste zo dňa 01.10.2020 právny zástupca žalobcu deklaruje, že žalobca je pripravený zaplatiť žalovanému sumu 70.000,- eur. Zároveň až v tomto liste je prvýkrát uvedené, že žalobca počas trvania záväzku z pôžičky poskytoval žalovanému finančné plnenia, ktoré prevyšovali prípadné príslušenstvo k danej pohľadávke. To naznačuje, že ani žalobca nevnímal tieto platby ako splátky istiny pôžičky, ale primárne ako splátky príslušenstva (úrokov z omeškania).
24. Konajúci súd ďalej uvádza, že ani v jednej platbe (v potvrdení o vklade hotovosti či v detaile pohybu na účte) nie je uvedená poznámka (referencia), ktorá by potvrdzovala, že táto platba bola urobená za účelom splátky pôžičky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 08.07.2014. Navyše, žalobca dňa 11.02.2019 podpísal písomné uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Súd konštatuje, že toto uznanie dlhu spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. To okrem iného zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že dlh v čase uznania trval. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na margo tejto skutočnosti len lakonicky uviedol, že žalobca si neuvedomil, že v uznaní dlhu je vyčíslená pôvodná istina pôžičky, hoci tento záväzok splácal aj pred spísaním uznania dlhu. Tomuto tvrdeniu je možné len ťažko uveriť (aj keď to samozrejme nie je vylúčené), keďže výška dlhu je tou najpodstatnejšou náležitosťou uznania dlhu, nič to však nemení na tom, že žalobcovi sa nepodarilo domnienku o existencii dlhu v čase jeho uznania vyvrátiť, pričom pripojené listinné dôkazy svedčia skôr o opaku. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na zásadu zodpovednosti (každého) za ochranu svojich vlastných práv "vigilantibus iura scripta sunt" (každý nech si stráži svoje práva).
25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konajúci súd konštatuje, že žalobca hodnoverne neosvedčil dôvodnosť a trvanie svojho subjektívneho nároku, ktorému by mala byť poskytnutá ochrana nariadením neodkladného opatrenia. Keďže súd nemal osvedčené splatenie celej pôžičky, nemal ani osvedčený zánik záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu. Z tohto dôvodu súd nemohol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k týmto nehnuteľnostiam až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (teda do právoplatného skončenia konania o určenie, že záložné právo k nehnuteľnostiam zaniklo), pretože žalovanému toto právo patrí (súd nemá osvedčený opak). Keďže neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 328 ods. 1 CSP zamietol.
26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, ale keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli (nebol mu ani doručený návrh), súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava II do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.