Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/64/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci proti obž. H.. H. L. pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 11.06.2020, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 01.12 2020, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného H.. H. L., narodeného XX.XX.XXXX,

z a m i e t a,

pretože zistil, že nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Hore uvedeným rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného H.. H. L. (ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa , na skutkovom základe, že: ako jediný konateľ spoločnosti EMDE trading, s.r.o. so sídlom Dopravná 1364/11, Topoľčany 955 01, IČO: 45 367 876, v období od 30.12.2015 do 30.01.2016 nevyplatil svojej zamestnankyni L. Y. (predtým P.), zamestnanej ako pracovníčka call centra na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18.06.2013, mzdu za deň 17.11.2015 a náhradu mzdy za 15 dní vyčerpanej dovolenky za mesiac november 2015 spolu vo výške 1110,70 Eur a mzdu za dva dni 24.12.2015, 25.12.2015 a náhradu mzdy za 21 dní vyčerpanej dovolenky za mesiac december 2015 spolu vo výške 1560,12 Eur, hoci vyplatenie mzdových nárokov poškodenej nemohlo ovplyvniť ďalší chod a fungovanie obchodnej spoločnosti, nakoľko obchodná spoločnosť na firemných bankových účtoch disponovala dostatočnými finančnými prostriedkami, čím poškodenej L. Y. (predtým P.), nar. XX.XX.XXXX v R., bytom R. XXX spôsobil škodu vo výške 2670,82 Eur.

Za to mu uložil :

- podľa , za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa , za nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa , postupom podľa , , a peňažný trest v sume 3000 eur,

- podľa vyslovil, že zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu (tento výrok je citovaný nadbytočne, pretože sa jedná o následok vyplývajúci priamo zo zákona),

- podľa ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody na 2 mesiace,

- podľa nahradiť spôsobenú škodu poškodenej L.N. (predtým P.), narodenej XX.XX.XXXX v R., bytom R. XXX v sume 2670,82 eur,

- podľa poškodenú L. Y. (predtým P.), narodenej XX.XX.XXXX v R., bytom R. XXX so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Uvedený rozsudok, v zákonnej lehote, odvolaním voči všetkým jeho výrokom ako aj konaniu, ktoré mu predchádzalo, napadol obžalovaný. V jeho písomnom zdôvodnení prostredníctvom obhajcu uskutočnil rozbor objektívnej stránky žalovaného trestného činu so záverom, že pre trestnosť sa vyžaduje aby páchateľ peňažné prostriedky nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby. Nárok poškodenej uznával a snažil sa dohodnúť, čo poškodená odmietla, jej výpoveď považuje za nepresvedčivú. Finančné prostriedky, ktoré mal potreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby Emde trading (vyplatenie šoférov, depozitov, poplatkov) malo prednosť z dôvodu zachovania a záchrany spoločnosti. Svojim konaním nemohol naplniť objektívnu stránku žalovaného trestného činu a to aj s prihliadnutím na zásadu ,,ultima ratio“. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a oslobodiť ho spod obžaloby z dôvodu, že skutok nie je trestným činom alternatívne vec vrátiť súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Na verejnom zasadnutí procesné strany uviedli:

- obžalovaný sa na verejné zasadnutie nedostavil i napriek riadne a včas vykázanému doručeniu upovedomenia, prostredníctvom obhajcu zotrval na písomných dôvodoch odvolania, ktoré doplnil poukázaním na zrejmú motiváciu pomsty zo strany poškodenej, ktorej dom vydražil obžalovaný. Poškodená nikdy neprejavila snahu akýmkoľvek spôsobom vymáhať záväzok vymáhania mzdy od spoločnosti EMDE Trading, s.r.o. Vytýkal súdu I. stupňa, že sa neprimeraným spôsobom pridŕžal znaleckého posudku doc. Bojňanského, ktorého obsahom sú len „počty na úrovni matematiky prvej triedy základnej školy“, kedy znalec iba skúma, že či okamžitý zostatok na účte v daný deň je väčší alebo menší ako výška záväzku voči poškodenej nie však celkovú ekonomickú situáciu spoločnosti, či odôvodnenosť vynaložených nákladov vo vzťahu k nevyhnutnosti zabezpečenia prevádzky spoločnosti v rozhodnom období spoločnosť zmenila predmet podnikania oproti obdobiu, počas ktorého poškodená pred dlhotrvajúcou desaťmesačnou práceneschopnosťou vykonávala svoju činnosť. Prevádzku call centra už ďalej nezabezpečovala a z tohto hľadiska nebola jej prevádzka pre spoločnosť nevyhnutná. Navrhol podľa písmeno d/ resp. písmeno e/ rozsudok okresného súdu zrušiť a vo veci buď rozhodnúť tak, že bude spod obžaloby oslobodený, že skutok nie je trestným činom, resp. vec vrátiť prvoinštančnému súdu, s poukazom na záver dôvodov uvádzaných v odvolaní,

- prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že súd I. stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav správne právne posúdil a obžalovanému uložil trest, ktorý je z hľadiska druhu aj výmery uložený v súlade so zákonom. Odvolanie obžalovaného nepovažoval za dôvodné a podľa navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Z písomného vyjadrenia poškodenej k odvolaniu obžalovaného z č.l. 773 vyplýva, že táto zotrvala na svojej výpovedi, rozsudok považovala za správny a zákonný a odvolanie obžalovaného, ktoríý si „vymýšľa rôzne scenáre“ za nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - obžalovaným - nezistiac dôvody na postup v zmysle , , preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa , limitovaný zásadou zákazu reformatio in peius (odvolanie v neprospech obžalovaného prokurátor nepodal) a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd postupom podľa citovaného ustanovenia zistil, že v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku:

- nedošlo k procesným chybám charakteru podstatných chýb konania, majúcich charakter porušenia zákona v zmysle písmeno a/ , ani k chybám, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle ,

- bolo vykonané dokazovanie za rešpektovania všetkých procesných práv obžalovaného a v súlade s tými zásadami kontradiktórneho procesu, ktoré boli prebraté do ,

- v odôvodnení napadnutého rozsudku sú uvedené právne úvahy, akými sa súd I. stupňa riadil pri hodnotení dôkazov, zistení a ustálení skutkového stavu veci, právnej kvalifikácie žalovaného skutku, pri úvahách o druhu a výmere trestu, vrátane špecifikácie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na obsahy vo veci vykonaných dôkazov (strany 3-10), na základe ktorých - po ich vyhodnotení v súlade s kritériami - dospel k záveru, že sa skutok stal tak, ako je opísaný v tzv. skutkovej vete napadnutého rozsudku, na právne úvahy (10-12) akými sa pri hodnotení dôkazov riadil a na právne závery, ku ktorým dospel.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného, je potrebné konštatovať, že tieto sú len opakovaním predchádzajúcich námietok, s ktorými sa vysporiadal a zaujal správne právne stanovisko už súd I. stupňa. Preto polemika obžalovaného s týmito už ustálenými názormi nie je prijateľná. Týka sa to aj nedôvodnej námietky, ktorá smerovala voči odbornosti osoby znalca doc. Bojňanského. Jedná sa o znalca riadne zapísaného v zozname znalcov, čo už samo osobe dostatočne preukazuje jeho odbornosť v odbore v ktorom bol do tohto zoznamu zapísaný. Len subjektívne dôvody procesnej strany nemôžu byť spôsobilé odôvodniť záver o neodbornosti znalca. V konaní pred súdom obžalovaný námietky voči znalcovi nepredložil a preto odvolací súd tie vznesené až v odvolacom konaní posudzoval v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, práva patria bdelým, ostražitým. Preto v tomto smere odvolací súd nepovažoval námietky obžalovaného za dôvodné. Nad rámec dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, a zároveň tým aj k odvolacím námietkam, odvolací súd uvádza aj ďalší dôležitý fakt, preukazujúci úmysel obžalovaného a to, že dňa 29.01.2016 - teda v čase páchania skutku - bol uskutočnený výber hotovosti z účtu v sume 19000 eur bez konkretizácie účelu použitia týchto finančných prostriedkov, čo plne dokumentuje, že obžalovaný disponoval dostatočnou finančnou hotovosťou na zaplatenie sumy 2670,82 eur poškodenej. Ani odvolací súd nezistil žiadne právne relevantné dôvody na spochybnenie vierohodnosti osoby poškodenej a pravdivosti jej usvedčujúcej výpovede (ktorá je podporená celým radom objektívnych znaleckých i listinných dôkazov), na také spochybnenie nepostačujú len subjektívne dôvody uvádzané obžalovaným. Súd I. stupňa sa správne zaoberal a vyhodnotil aj obhajobu obžalovaného (strana 12) ako účelovú, pretože znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že spoločnosť disponovala dostatočnými finančnými zdrojmi, ktorými mohla uspokojiť oprávnený nárok poškodenej na mzdu a náhradu mzdy a to bez toho, že by došlo k ohrozeniu chodu spoločnosti. Napokon napadnutý rozsudok nie je možné považovať za nesprávny len preto, že nezodpovedá predstavám obžalovaného.

Súd I. stupňa na základe zákonne vykonaných dôkazov správne zistil, že konanie obžalovaného napĺňa všetky formálne znaky prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa , pričom jeho závažnosť je v zmysle vyššia ako nepatrná práve s poukazom na spôsobom, akým mal byť čin spáchaný, ktorým obžalovaný - ako podnikateľ majúci nielen práva ale aj povinnosti, prejavil v negatívnom smere svoju vôľu dodržiavať pracovnoprávne predpisy a to v postavení zamestnávateľa poškodenej, keď protiprávnym a zároveň trestnoprávnym spôsobom zasiahol do jej pracovnoprávnych práv.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého výroku o treste, limitovaný zásadou reformatio in peius, zistil, že súd I. stupňa u obžalovaného konštatoval nezistenie poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností podľa a .

Odvolací súd preskúmaním druhu a výmery uloženého peňažného trestu zistil, že súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol žiadne právne úvahy, z ktorých by vyplývali jeho osobné a majetkové (zárobkové) pomery tak, ako to predpokladá § 57 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný je podnikateľom, v zápisnici o výsluchu obvineného uviedol, že nemá žiaden príjem, je vlastníkom rodinného domu a spoločníkom v 3 obchodných spoločnostiach, z čoho vyplýva, že nie je prijateľné jeho tvrdenie o tom, že nemá žiaden príjem.

Výmeru výchovného peňažného trestu v sume 3000 eur v žiadnom prípade nie je možné považovať za trest neprimerane prísny ( ) a to s poukazom na osobu obžalovaného ako aj okolnosti, za akých bol skutok spáchaný. Súd I. stupňa správne určil aj výmeru náhradného trestu odňatia slobody pre prípad, že by obžalovaný peňažný trest úmyselne nezaplatil.

Preskúmaním výroku o náhrade škody, odvolací súd zistil, že súd I. stupňa správne uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej škodu, ktorú jej spôsobil svojím protiprávnym konaním, za ktoré zodpovedá podľa a to v rozsahu ustáleného skutkového zistenia vo výroku o vine. Poškodená si v rámci adhézneho konania uplatňovala škodu, ktorá bola nad rámec prejednávaného skutku a preto ju súd I. stupňa správne s týmto výrokom odkázal na civilné konanie.

Pretože odvolací súd nezistil žiadne dôvody na zmenu výrokov napadnutého rozsudku, ktoré by boli v prospech obžalovaného, rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok ( ).