Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1To-64-2020.pdf
PDF · 79.29 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/64/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci proti obž. H.. H. L. pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 11.06.2020, sp. zn. 2T/8/2019, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 01.12 2020, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného H.. H. L., narodeného XX.XX.XXXX,
z a m i e t a,
pretože zistil, že nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Hore uvedeným rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného H.. H. L. (ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 odsek 1 Trestného zákona, na skutkovom základe, že: ako jediný konateľ spoločnosti EMDE trading, s.r.o. so sídlom Dopravná 1364/11, Topoľčany 955 01, IČO: 45 367 876, v období od 30.12.2015 do 30.01.2016 nevyplatil svojej zamestnankyni L. Y. (predtým P.), zamestnanej ako pracovníčka call centra na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18.06.2013, mzdu za deň 17.11.2015 a náhradu mzdy za 15 dní vyčerpanej dovolenky za mesiac november 2015 spolu vo výške 1110,70 Eur a mzdu za dva dni 24.12.2015, 25.12.2015 a náhradu mzdy za 21 dní vyčerpanej dovolenky za mesiac december 2015 spolu vo výške 1560,12 Eur, hoci vyplatenie mzdových nárokov poškodenej nemohlo ovplyvniť ďalší chod a fungovanie obchodnej spoločnosti, nakoľko obchodná spoločnosť na firemných bankových účtoch disponovala dostatočnými finančnými prostriedkami, čím poškodenej L. Y. (predtým P.), nar. XX.XX.XXXX v R., bytom R. XXX spôsobil škodu vo výške 2670,82 Eur.
Za to mu uložil :
- podľa § 214 odsek 1 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona, za nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a § 57 odsek 1 Trestného zákona peňažný trest v sume 3000 eur,
- podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona vyslovil, že zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu (tento výrok je citovaný nadbytočne, pretože sa jedná o následok vyplývajúci priamo zo zákona),
- podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody na 2 mesiace,
- podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku nahradiť spôsobenú škodu poškodenej L.N. (predtým P.), narodenej XX.XX.XXXX v R., bytom R. XXX v sume 2670,82 eur,
- podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku poškodenú L. Y. (predtým P.), narodenej XX.XX.XXXX v R., bytom R. XXX so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Uvedený rozsudok, v zákonnej lehote, odvolaním voči všetkým jeho výrokom ako aj konaniu, ktoré mu predchádzalo, napadol obžalovaný. V jeho písomnom zdôvodnení prostredníctvom obhajcu uskutočnil rozbor objektívnej stránky žalovaného trestného činu so záverom, že pre trestnosť sa vyžaduje aby páchateľ peňažné prostriedky nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby. Nárok poškodenej uznával a snažil sa dohodnúť, čo poškodená odmietla, jej výpoveď považuje za nepresvedčivú. Finančné prostriedky, ktoré mal potreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby Emde trading (vyplatenie šoférov, depozitov, poplatkov) malo prednosť z dôvodu zachovania a záchrany spoločnosti. Svojim konaním nemohol naplniť objektívnu stránku žalovaného trestného činu a to aj s prihliadnutím na zásadu ,,ultima ratio“. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a oslobodiť ho spod obžaloby z dôvodu, že skutok nie je trestným činom alternatívne vec vrátiť súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Na verejnom zasadnutí procesné strany uviedli:
- obžalovaný sa na verejné zasadnutie nedostavil i napriek riadne a včas vykázanému doručeniu upovedomenia, prostredníctvom obhajcu zotrval na písomných dôvodoch odvolania, ktoré doplnil poukázaním na zrejmú motiváciu pomsty zo strany poškodenej, ktorej dom vydražil obžalovaný. Poškodená nikdy neprejavila snahu akýmkoľvek spôsobom vymáhať záväzok vymáhania mzdy od spoločnosti EMDE Trading, s.r.o. Vytýkal súdu I. stupňa, že sa neprimeraným spôsobom pridŕžal znaleckého posudku doc. Bojňanského, ktorého obsahom sú len „počty na úrovni matematiky prvej triedy základnej školy“, kedy znalec iba skúma, že či okamžitý zostatok na účte v daný deň je väčší alebo menší ako výška záväzku voči poškodenej nie však celkovú ekonomickú situáciu spoločnosti, či odôvodnenosť vynaložených nákladov vo vzťahu k nevyhnutnosti zabezpečenia prevádzky spoločnosti v rozhodnom období spoločnosť zmenila predmet podnikania oproti obdobiu, počas ktorého poškodená pred dlhotrvajúcou desaťmesačnou práceneschopnosťou vykonávala svoju činnosť. Prevádzku call centra už ďalej nezabezpečovala a z tohto hľadiska nebola jej prevádzka pre spoločnosť nevyhnutná. Navrhol podľa § 321 ods. 1 písmeno d/ resp. písmeno e/ Tr. por. rozsudok okresného súdu zrušiť a vo veci buď rozhodnúť tak, že bude spod obžaloby oslobodený, že skutok nie je trestným činom, resp. vec vrátiť prvoinštančnému súdu, s poukazom na záver dôvodov uvádzaných v odvolaní,
- prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že súd I. stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav správne právne posúdil a obžalovanému uložil trest, ktorý je z hľadiska druhu aj výmery uložený v súlade so zákonom. Odvolanie obžalovaného nepovažoval za dôvodné a podľa § 319 Tr. por. navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.
Z písomného vyjadrenia poškodenej k odvolaniu obžalovaného z č.l. 773 vyplýva, že táto zotrvala na svojej výpovedi, rozsudok považovala za správny a zákonný a odvolanie obžalovaného, ktoríý si „vymýšľa rôzne scenáre“ za nedôvodné.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou - obžalovaným - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku, limitovaný zásadou zákazu reformatio in peius (odvolanie v neprospech obžalovaného prokurátor nepodal) a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd postupom podľa citovaného ustanovenia zistil, že v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku:
- nedošlo k procesným chybám charakteru podstatných chýb konania, majúcich charakter porušenia zákona v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku, ani k chybám, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 Trestného poriadku,
- bolo vykonané dokazovanie za rešpektovania všetkých procesných práv obžalovaného a v súlade s tými zásadami kontradiktórneho procesu, ktoré boli prebraté do Trestného poriadku,
- v odôvodnení napadnutého rozsudku sú uvedené právne úvahy, akými sa súd I. stupňa riadil pri hodnotení dôkazov, zistení a ustálení skutkového stavu veci, právnej kvalifikácie žalovaného skutku, pri úvahách o druhu a výmere trestu, vrátane špecifikácie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na obsahy vo veci vykonaných dôkazov (strany 3-10), na základe ktorých - po ich vyhodnotení v súlade s kritériami § 2 ods. 12 Tr. por. - dospel k záveru, že sa skutok stal tak, ako je opísaný v tzv. skutkovej vete napadnutého rozsudku, na právne úvahy (10-12) akými sa pri hodnotení dôkazov riadil a na právne závery, ku ktorým dospel.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného, je potrebné konštatovať, že tieto sú len opakovaním predchádzajúcich námietok, s ktorými sa vysporiadal a zaujal správne právne stanovisko už súd I. stupňa. Preto polemika obžalovaného s týmito už ustálenými názormi nie je prijateľná. Týka sa to aj nedôvodnej námietky, ktorá smerovala voči odbornosti osoby znalca doc. Bojňanského. Jedná sa o znalca riadne zapísaného v zozname znalcov, čo už samo osobe dostatočne preukazuje jeho odbornosť v odbore v ktorom bol do tohto zoznamu zapísaný. Len subjektívne dôvody procesnej strany nemôžu byť spôsobilé odôvodniť záver o neodbornosti znalca. V konaní pred súdom obžalovaný námietky voči znalcovi nepredložil a preto odvolací súd tie vznesené až v odvolacom konaní posudzoval v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, práva patria bdelým, ostražitým. Preto v tomto smere odvolací súd nepovažoval námietky obžalovaného za dôvodné. Nad rámec dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, a zároveň tým aj k odvolacím námietkam, odvolací súd uvádza aj ďalší dôležitý fakt, preukazujúci úmysel obžalovaného a to, že dňa 29.01.2016 - teda v čase páchania skutku - bol uskutočnený výber hotovosti z účtu v sume 19000 eur bez konkretizácie účelu použitia týchto finančných prostriedkov, čo plne dokumentuje, že obžalovaný disponoval dostatočnou finančnou hotovosťou na zaplatenie sumy 2670,82 eur poškodenej. Ani odvolací súd nezistil žiadne právne relevantné dôvody na spochybnenie vierohodnosti osoby poškodenej a pravdivosti jej usvedčujúcej výpovede (ktorá je podporená celým radom objektívnych znaleckých i listinných dôkazov), na také spochybnenie nepostačujú len subjektívne dôvody uvádzané obžalovaným. Súd I. stupňa sa správne zaoberal a vyhodnotil aj obhajobu obžalovaného (strana 12) ako účelovú, pretože znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že spoločnosť disponovala dostatočnými finančnými zdrojmi, ktorými mohla uspokojiť oprávnený nárok poškodenej na mzdu a náhradu mzdy a to bez toho, že by došlo k ohrozeniu chodu spoločnosti. Napokon napadnutý rozsudok nie je možné považovať za nesprávny len preto, že nezodpovedá predstavám obžalovaného.
Súd I. stupňa na základe zákonne vykonaných dôkazov správne zistil, že konanie obžalovaného napĺňa všetky formálne znaky prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 odsek 1 Trestného zákona, pričom jeho závažnosť je v zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona vyššia ako nepatrná práve s poukazom na spôsobom, akým mal byť čin spáchaný, ktorým obžalovaný - ako podnikateľ majúci nielen práva ale aj povinnosti, prejavil v negatívnom smere svoju vôľu dodržiavať pracovnoprávne predpisy a to v postavení zamestnávateľa poškodenej, keď protiprávnym a zároveň trestnoprávnym spôsobom zasiahol do jej pracovnoprávnych práv.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého výroku o treste, limitovaný zásadou reformatio in peius, zistil, že súd I. stupňa u obžalovaného konštatoval nezistenie poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností podľa § 36 a § 37 Trestného zákona.
Odvolací súd preskúmaním druhu a výmery uloženého peňažného trestu zistil, že súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol žiadne právne úvahy, z ktorých by vyplývali jeho osobné a majetkové (zárobkové) pomery tak, ako to predpokladá § 57 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný je podnikateľom, v zápisnici o výsluchu obvineného uviedol, že nemá žiaden príjem, je vlastníkom rodinného domu a spoločníkom v 3 obchodných spoločnostiach, z čoho vyplýva, že nie je prijateľné jeho tvrdenie o tom, že nemá žiaden príjem.
Výmeru výchovného peňažného trestu v sume 3000 eur v žiadnom prípade nie je možné považovať za trest neprimerane prísny (§ 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por.) a to s poukazom na osobu obžalovaného ako aj okolnosti, za akých bol skutok spáchaný. Súd I. stupňa správne určil aj výmeru náhradného trestu odňatia slobody pre prípad, že by obžalovaný peňažný trest úmyselne nezaplatil.
Preskúmaním výroku o náhrade škody, odvolací súd zistil, že súd I. stupňa správne uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej škodu, ktorú jej spôsobil svojím protiprávnym konaním, za ktoré zodpovedá podľa § 192 ods. 1 Zákonníka práce a to v rozsahu ustáleného skutkového zistenia vo výroku o vine. Poškodená si v rámci adhézneho konania uplatňovala škodu, ktorá bola nad rámec prejednávaného skutku a preto ju súd I. stupňa správne s týmto výrokom odkázal na civilné konanie.
Pretože odvolací súd nezistil žiadne dôvody na zmenu výrokov napadnutého rozsudku, ktoré by boli v prospech obžalovaného, rozhodol tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok (§ 185 ods. 2 Tr. por.).