Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_3To-51-2020.pdf
PDF · 112.7 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/51/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaných F. Z., W. Z. a W. B. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaných F. Z., W. Z. a W. B. proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 22.1.2020, sp. zn. 2T/94/2010, na verejnom zasadnutí konanom dňa 1.12.2020 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaných F. Z., nar. XX.XX.XXXX, W. Z., nar. XX.XX.XXXX, W. B., nar. XX.XX.XXXX, zamietajú.
odôvodnenie:
V predmetnej trestnej veci bolo prvýkrát rozhodnuté rozsudkom zo dňa 14.9.2011, ktorým boli obžalovaní uznaní za vinných zo všetkých 7 skutkov uvedených v obžalobe, pričom na odvolanie obžalovaných Krajský súd v Trnave uznesením 3To/117/2011 zo dňa 29.11.2011 napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil na znovu prejednanie a rozhodnutie. Druhýkrát bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom zo dňa 17.2.2012, ktorým boli obžalovaní uznaní za vinných už len zo skutkov uvedených vo výroku napadnutého rozsudku zo dňa 22.1.2020 a právne kvalifikovaných tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku zo dňa 22.1.2020, pričom na odvolanie obžalovaných aj prokurátora Krajský súd v Trnave uznesením 3To/33/2012 zo dňa 19.6.2012 napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil znovu na prejednanie a rozhodnutie. Tretíkrát bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom zo dňa 28.4.2014, ktorým boli obžalovaní uznaní za vinných už len zo skutkov uvedených vo výroku napadnutého rozsudku zo dňa 22.1.2020 a právne kvalifikovaných tak ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku zo dňa 22.1.2020, pričom na odvolanie obžalovaných aj prokurátora Krajský súd v Trnave uznesením 3To/69/2014 zo dňa 16.12.2014 napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil na znovu prejednanie a rozhodnutie. Napadnutým rozsudkom zo dňa 22.1.2020 Okresný súd Piešťany pod sp. zn. 2T/94/2010 uznal obžalovaných F. Z. a W. Z. v bode 1 rozsudku za vinných zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 172 ods 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona a obžalovanú W. B. v bode 2 a 3 rozsudku za vinnú zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že obžalovaní F. Z. a W. Z. 1. dňa 20.5.2009 v čase okolo 12.15 hod. v K. - O. v rozostavanom rodinnom dome na T. ulici bez súpisného čísla po predchádzajúcej vzájomnej dohode, keď W. Z. zabezpečil psychotropnú látku - metamfetamín (pervitín) v zrezanej plastovej injekčnej striekačke so zataveným koncom od doposiaľ bližšie nezistenej osoby, túto F. Z. predala osobe V. V. za sumu 250,- eur v množstve 3.914 mg metamfetamínu s prímesou kofeínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 64,3% hmotnostných, obsahujúce 2.517 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy a uvedené množstvo zodpovedá
najmenej 63 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom metamfetamín je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok a zo zaisteného množstva metamfetamínu by bolo možné predajom na čiernom trhu získať sumu najmenej 441 eur, obžalovaná W. B. 2. v presne nezistenom období do 9.7.2009 do 19.00 hod. prechovávala u seba v alobalovej skladačke metamfetamín (pervitín), ktorá bola dňa 9.7.2009 v čase o 19.00 hod. zaistená v bare BROOKLYN na Radlinského 6 v Hlohovci pri osobnej prehliadke v čiernej peňaženke uloženej v kabelke, pričom bolo zistené, že sa jedná o 356 mg metamfetamínu, s priemernou koncentráciou metamfetamínu 73,7 % hmotnostných, obsahujúce 262 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá najmenej 7 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom metamfetamín je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok a zo zaisteného množstva metamfetamínu by bolo možné predajom na čiernom trhu získať sumu najmenej 49 eur, 3. si od presne nezisteného času roku 2008 do 9.7.2009 zadovažovala presne nezisteným spôsobom od bližšie nezistených osôb psychotropnú látku - metamfetamín, bližšie nezisteného množstva a koncentrácie, ktorú prechovávala na presne nezistenom mieste a ktorú následne predávala ďalším osobám, okrem iného T. G., Y. Z., W. Q. a Z. O.. Za to prvostupňový súd uložil obžalovanej F. Z. podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, na výkon ktorého ju zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovanému W. Z. prvostupňový súd uložil podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, na výkon ktorého ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia Obžalovanej W. B. prvostupňový súd uložil podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, na výkon ktorého ju zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň prvostupňový súd uložil podľa § 60 ods. 1, písm. a) Trestného zákona obžalovanej W. B. trest prepadnutia veci: mobilný telefón NOKIA 2630 s IMEI 359559011414747 so SIM kartou 10001464682B a mobilný telefón NOKIA 2630 s IMEI 352066021140772 so SIM kartou 120008032087B a obžalovaným F. Z. a W. Z. trest prepadnutia veci: mobilný telefón SAMSUNG model SGH-4760 s IMEI 355658/01/209226/4 so SIM kartou 751018130295B, mobilný telefón NOKIA 611 so SIM kartou 8942104390100433HO, SIM karta 110015344708B, SIM karta 8942102170013011179B a finančnej hotovosti v sume 775,- eur. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva Slovenská republika. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku k výroku o vine obžalovaných F. Z. a W. Z. zo skutku 1 rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obžalovaní Z. dňa 20.5.2009 predali za sumu 250 eur metamfetamín (pervitín) v množstve 3.914 mg s prímesou kofeínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 64,3% hmotnostných, obsahujúce 2.517 mg absolútneho metamfetamínu osobe vystupujúcej pod menom V. V.. Spáchanie skutku obaja obžalovaní potvrdili a zo spáchania skutku oboch obžalovaných usvedčuje aj výpoveď agenta vystupujúceho pod menom V. V.. K námietke obhajoby o zákonnosti použitia agenta prvostupňový súd okrem iného uviedol, že mal jednoznačne preukázané zákonné použitie agenta v danej trestnej veci, pričom úkony smerujúce k jeho použitiu boli vykonané po začatí trestného stíhania vo veci zločinu s tým, že by objasnenie danej drogovej trestnej činnosti iným spôsobom bolo podstatne sťažené, pričom v tom čase polícia už disponovala poznatkami o páchaní trestnej činnosti obžalovanými, čo mal súd v tom čase preukázané záznamami o telekomunikačnej prevádzke od 11.3.2009 obžalovanej Z., teda boli splnené podmienky použitia agenta podľa § 117 odsek 1 Trestného poriadku. Keďže poznatky polície smerovali k tomu, že podozrivé osoby sú menej obozretné pri komunikácii ohľadom predaja drog osobám z Rakúska, bolo dôvodné použitie agenta, ktorý bude príslušníkom polície tohto štátu, pričom jeho použitie bolo schválené prezidentom policajného zboru po súhlasnom stanovisku príslušného špecializovaného pracoviska Rakúska, teda použitie agenta bolo v súlade s § 117 ods. 14 Trestného poriadku. Následne na návrh prokurátora bol súdom vydaný dňa 30.4.2009 príkaz na použitie agenta, ktorý bol odôvodnený aj skutkovými okolnosťami, keďže operatívno-pátracou činnosťou bolo zistené, že podozrivé osoby predávajú pervitín. Vykonanie predstieraného prevodu agentom dňa 20.5.2009, na základe príkazu na predstieraný prevod
vydaným prokurátorom dňa 28.4.2009, súd považuje za zákonný a vykonaný na základe platného a účinného príkazu na predstieraný prevod. Skutočnosť, že príkaz prokurátora na predstieraný prevod agentom bol datovaný dňom 28.4.2009, hoci príkaz na použitie agenta bol súdom vydaný až dňa 30.4.2009, prvostupňový súd vyhodnotil jednoznačne ako chybu v písaní pri dátume vyhotovenia daného príkazu prokurátorom, čo jednoznačne vyplýva z toho, že príkaz prokurátora napriek tomu, že je datovaný dňom 28.4.2009 vo výroku aj v odôvodnení poukazuje na príkaz súdu na použitie agenta vydaný dňa 30.4.2009, z čoho je zrejmé, že v čase vydania príkazu prokurátora na predstieraný prevod bolo prokuratúre známe číslo spisu, pod ktorým bol príkaz vydaný aj deň jeho vydania, čo evidentne dňa 28.4.2009 prokuratúre známe nemohlo byť, nakoľko sama prokuratúra doručila svoj návrh na vydanie príkazu na použite agenta na súd až dňa 29.4.2009, kedy najskôr tomuto návrhu mohla byť pridelená spisová značka. Z tohto jednoznačne vyplýva, že nešlo o antidatovanie príkazu prokurátora na predstieraný prevod, ale o chybu v písaní, aj s ohľadom na to, že prokuratúre bol príkaz na použitie agenta súdom doručený až 12.5.2009, teda skôr prokuratúre deň vydania príkazu a jeho spisová značka nemohli byť známe. V čase medzi 28.4.2009 a 30.4.2009, kedy príkaz na predstieraný prevod agentom nemohol existovať, keďže ešte súd nerozhodol o použití agenta, by boli úkony agenta vykonané v danej veci neúčinné, avšak k reálnemu predstieranému prevodu prišlo až dňa 20.5.2009, teda v čase, keď bol vydaný súdom príkaz na použitie agenta aj príkaz prokurátora na predstieraný prevod agentom. Prvostupňový súd použitie agenta vo vzťahu ku skutku 1 rozsudku vyhodnotil aj s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva („ESĽP“) ako legitímny vyšetrovací postup na boj proti závažnej trestnej činnosti, nakoľko operatívno-pátracou činnosťou boli už pred použitím agenta dostatočné informácie o trestnej činnosti podozrivých osôb v súvislosti s predajom drog, teda agent v danom prípade nepôsobil tak, že by mal u podozrivých osôb vyvolať konanie, ktorého by sa pred tým už nedopúšťali, čo vyplýva z toho, že na telefonický kontakt s agentom, ktorý spomenul množstvo bez udania o čo ide, bolo reagované hneď tak, aby ďalej nehovoril a hneď prišiel, pričom po jeho príchode mu vo veľmi krátkom čase, na počkanie, zabezpečili ním požadované množstvo pervitínu v objeme 5 kubíkov a za cenu, akú sa predáva. Všetky tieto okolnosti i s prihliadnutím na judikatúru ESĽP preukazujú dôvodnosť použitia agenta. Čo sa týka posúdenia otázky, či vyšetrovanie vo vzťahu ku skutku 1 rozsudku bolo vykonané v zásade pasívnym spôsobom, je potrebné uviesť, že pri danom skutku treba zhodnotiť postup agenta ako v zásade pasívny, napriek tomu, že ako prvý kontaktoval obžalovanú Z., avšak bez prvotného kontaktu by predmetná trestná činnosť objasnená nemohla byť, pričom z prepisu hovoru je zrejmé, že ihneď po tom ako agent uviedol množstvo, nenechala ho obžalovaná Z. dohovoriť a sama ho vyzvala, aby ihneď prišiel, z čoho je zrejmé, že agent nijako iniciatívne nevyvolal stretnutie a ani neuviedol, o čo konkrétne má záujem. Miera iniciatívy agenta v danom prípade jednoznačne nepôsobila naliehavo ani tak, že by on chcel ovplyvniť sled udalostí, nakoľko sama obžalovaná Z. ho vyzvala, aby ihneď prišiel, a keď nevedeli nájsť na ktorej benzínke ich čaká, sama Z. mu telefonovala, aby zistili, kde je, aby ho k nim mohol obžalovaný Z. priviesť. Aj čo sa týka predaja pervitínu, tento bol agentovi bezprostredne po jeho príchode predaný v množstve žiadaných 5 kubíkov, teda k tomuto množstvu mali prístup už v čase kontaktovania agentom, ktorého nemuseli nechať čakať. K oprávnenosti použitia agenta na objasnenie drogovej trestnej činnosti judikatúra ESĽP vyžaduje, aby páchateľovi bola známa cena drogy, aby drogu podľa objednávky zabezpečil v krátkom čase, nakoľko ju má u seba, alebo v blízkosti, pričom spravidla nie je dôvodné podozrievať osobu, ktorá nemá záznam v registri trestov, nezačalo sa voči nej predbežné vyšetrovanie, pre políciu bol dovtedy neznámou osobou a nič nenaznačovalo, že by bol páchateľ náchylný spáchať trestný čin. V danej trestnej veci boli všetky podmienky na použitie agenta aj s ohľadom na judikatúru ESĽP splnené, keďže obžalovaná Z. hneď na prvý telefonát reagovala tak, aby k množstvu čo chce, volajúci agent ďalej nehovoril, a hneď prišiel, pričom sama mu aktívne volala, keď nevedeli zistiť, na ktorej benzínke ich čaká. Taktiež ihneď po príchode k nim agentovi zohnali požadované množstvo drogy. Taktiež mal súd preukázané, že už pred použitím agenta boli polícii obžalovaní známi ako predajcovia drog, nakoľko vo veci mali od 26.2.2009 začaté trestné stíhanie, od marca 2009 vykonávali zákonné odposluchy, kde sa konanie obžalovaných potvrdilo. Samotná okolnosť, že obžalovaná Z. nemala pred použitím agenta záznam v registri trestov, sama o sebe nestačí na to, aby použitie agenta bolo vylúčené. Prvostupňový súd mal tak za to, že použitie agenta vo vzťahu ku skutku 1 rozsudku bolo zákonné a aj v súlade s judikatúrou ESĽP. K výroku o vine obžalovanej W. B. ku skutku 2 rozsudku prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním mal prvostupňový súd preukázané, že obžalovaná W. B. prechovávala u seba v presne nezistené obdobie až do 9.7.2009 v alobalovej skladačke metamfetamín v množstve zodpovedajúcom najmenej 7 obvykle jednotlivých dávok drogy, keďže táto skladačka bola u nej pri osobnej prehliadke nájdená v čiernej peňaženke. Čo bolo obsahom alobalovej skladačky mal prvostupňový súd preukázané znaleckým skúmaním. Ani obrana obžalovanej, že skladačku našla v
teplákoch syna, ktorý bol narkoman, a túto si dala do peňaženky, lebo ju chcela ukázať manželovi, neobstojí, nakoľko už samotná skutočnosť, že predmetnú skladačku s metamfetamínom prechovávala, pričom jej syn mal byť narkoman, teda musela vedieť o akú látku ide, ju dostatočne usvedčuje z prechovávania psychotropnej látky. Sama obžalovaná vo výpovedi potvrdila, že predmetnú skladačku po určitú dobu prechovávala v peňaženke. Okrem toho na steroch rúk obžalovanej bola zistená prítomnosť metamfetamínu, teda s touto látkou manipulovala. K výroku o vine obžalovanej W. B. ku skutku 3 rozsudku prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že obžalovaná W. B. si od roku 2008 do 9.7.2009 zadovažovala, prechovávala metamfetaním a tento následne predávala T. G., Y. Z., W. Q. a Z. O., čo vyplýva z výpovedí týchto svedkov najmä z prípravného konania, keďže svedkovia na hlavnom pojednávaní pozmenili svoje výpovede, resp. odmietli vypovedať, čo však súd považoval za účelové v snahe pomôcť obžalovanej, resp. zbaviť sa viny za nákup drog. K výroku o treste obžalovanej F. Z. prvostupňový súd o. i. uviedol, že pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j) Trestného zákona, nakoľko obžalovaná pred spáchaním tohto trestného činu viedla riadny život. S ohľadom na prevahu poľahčujúcich okolností ako aj beztrestnú minulosť obžalovanej Z. pred spáchaním skutku v danej veci, ako aj preukázaný rozsah trestnej činnosti, ukladal obžalovanej trest na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 roky, pričom uvedený trest by mal byť dostatočný na nápravu a výchovu obžalovanej, zohľadniac tak generálnu ako aj individuálnu prevenciu. Hoci obžalovaná pred spáchaním skutkov v danej veci viedla riadny život, prvostupňový súd obžalovanej uložený trest podmienečne neodložil s probačným dohľadom, nakoľko s ohľadom na okolnosti skutku a osobu obžalovanej, ktorá komunikovala s agentom o predaji metamfetamínu zo zištných dôvodov, mal prvostupňový súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej je výkon uloženého trestu odňatia slobody potrebný. Obžalovanú prvostupňový súd zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaná pred spáchaním skutku v danej veci nebola vo výkone trestu odňatia slobody. Prvostupňový súd obžalovanej F. Z. ukladal aj trest prepadnutia mobilných telefónov, SIM kariet a finančnej hotovosti 775 eur, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke a ktoré jej patrili spoločne s manželom, nakoľko tieto preukázateľne slúžili na páchanie trestnej činnosti, resp. predstavovali odmenu za ňu. Z mobilných telefónov obžalovaná preukázateľne komunikovala s agentom a na finančnej hotovosti bola zistená prítomnosť metamfetamínu. K výroku o treste obžalovaného W. Z. prvostupňový súd o. i. uviedol, že pri určovaní výmery trestu zohľadnil jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. S prihliadnutím na prevahu priťažujúcich okolností ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom ustanovená trestná sadzba podľa ustanovenia § 172 ods. 1 Trestného zákona v trvaní 3 roky až 10 rokov menila tak, že sa zvyšovala dolná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu a súd tak mal obžalovanému ukladať trest v sadzbe od 5 rokov a 4 mesiacov do 10 rokov. Prvostupňový súd však s ohľadom na okolnosti prípadu ako aj pomery obžalovaného mal za to, že použitie takto zvýšenej trestnej sadzby, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, zohľadniac, že predchádzajúce odsúdenie bolo za trestný čin porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru, teda za iný druh trestnej činnosti, a miera účasti obžalovaného na spáchaní len jedného skutku, za ktorý ho prvostupňový súd uznával za vinného, nebola do takej miery významná, aby mu bol ukladaný trest v tejto zvýšenej trestnej sadzbe. Obžalovaný Z. vo vzťahu ku skutku 1 rozsudku nekomunikoval s agentom ani sa s ním nedojednával na predaji metamfetamínu. Účasť obžalovaného na skutku bola v tom, že priniesol drogu od nezistenej osoby, aby ju jeho manželka predala agentovi. Vzhľadom na to, že obžalovanému sa kladie na vinu účasť na zabezpečení metamfetamínu v hodnote 250 eur, za ktorú bol agentovi predaný, bol by trest v sadzbe od 5 rokov a 4 mesiacov pre obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol za drogovú trestnú činnosť odsúdený, neprimerane prísny, preto prvostupňový súd ukladal obžalovanému Z. trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a to vo výmere 3 roky, ktorý trest považuje za dostatočný aj na zabezpečenie ochrany spoločnosti. Pri určovaní výšky trestu súd prihliadol na mieru akou konanie obžalovaného Z. prispelo k spáchaniu trestného činu. Vzhľadom na to, že obžalovaný bol krátko pred spáchaním tohto trestného činu odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo veci Okresného súdu Senica sp. zn. 3T/220/2005, mal prvostupňový súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je výkon uloženého trestu odňatia slobody potrebný. Obžalovaného prvostupňový súd zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný pred spáchaním skutku v danej veci bol posledných desať rokov vo výkone trestu odňatia slobody, a to vo veci Okresného súdu Senica sp. zn. 3T/220/2005. Prvostupňový súd obžalovanému W. Z. ukladal aj trest prepadnutia mobilných telefónov, SIM kariet a finančnej hotovosti 775,- eur, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke
a ktoré mu patrili spoločne s manželkou, nakoľko tieto preukázateľne slúžili na páchanie trestnej činnosti, resp. predstavovali odmenu za ňu. Z mobilných telefónov obžalovaná preukázateľne komunikovala s agentom a na finančnej hotovosti bola zistená prítomnosť metamfetamínu. K výroku o treste obžalovanej W. B. prvostupňový súd o. i. uviedol, že u nej zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Trestného zákona, nakoľko obžalovaná pred spáchaním tohto trestného činu viedla riadny život, keďže v registri trestov má záznamy o odsúdení za skutky, ktorých sa dopustila až po roku 2009, pričom do roku 2009 nemala žiadne záznamy o odsúdeniach. S ohľadom na prevahu poľahčujúcich okolností ako aj beztrestnú minulosť obžalovanej B. pred spáchaním skutkov v danej veci, prvostupňový súd obžalovanej ukladal trest na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 roky, pričom uvedený trest by mal byť dostatočný na nápravu a výchovu obžalovanej, zohľadniac tak generálnu ako aj individuálnu prevenciu. Hoci obžalovaná pred spáchaním skutkov v danej veci viedla riadny život, prvostupňový súd obžalovanej uložený trest podmienečne neodložil s probačným dohľadom, nakoľko s ohľadom na okolnosti skutkov a osobu obžalovanej, ktorá dlhšie obdobie distribuovala metamfetamín konzumentom drog zo zištných dôvodov, mal prvostupňový súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej je výkon uloženého trestu odňatia slobody potrebný. Obžalovanú prvostupňový súd zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaná pred spáchaním skutkov v danej veci nebola vo výkone trestu odňatia slobody. Prvostupňový súd obžalovanej B. ukladal aj trest prepadnutia dvoch mobilných telefónov, ktoré vydala, nakoľko tieto preukázateľne používala na páchanie trestnej činnosti, keďže prostredníctvom nich komunikovala s osobami, ktorým drogy predávala. Všetci traja obžalovaní podali prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Juraja Gavalca v zákonnej lehote odvolanie voči výroku o vine a treste, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, pričom toto odvolanie do dňa konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu neodôvodnili. Prokurátor odvolanie voči rozsudku nepodal. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 (podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné) alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 (súd rozhodol v nezákonnom zložení, obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky), preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným vo vyššie citovanom ustanovení Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podali procesné strany na to oprávnené, pričom tak urobili v lehote ustanovenej v zákone. Krajský súd vo veci nariadil verejné zasadnutie dňa 1.12.2020, na ktorom sa zúčastnil obžalovaný W. Z., obhajca obžalovaných JUDr. Juraj Gavalec a prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava. Obžalované F. Z. a W. B. žiadali vykonať verejné zasadnutie v ich neprítomnosti (č. l. 2022), preto odvolací súd rozhodol, že verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obžalovaných F. Z. a W. B.. Prokurátor navrhol odvolanie podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť. Obhajca obžalovaných na verejnom zasadnutí uviedol, že čo sa týka odvolania, zotrváva v zásade na odôvodneniach predchádzajúcich odvolaní vo vzťahu k písomnostiam súvisiacim s použitím agenta, teda obhajoba tvrdí, že neboli predložené súdu všetky, čo skonštatoval aj Okresný súd v Piešťanoch. Otázku, či chýbajúca časť dokumentu je tak podstatná, bude hodnotiť krajský súd. Navrhol vec zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu. Obžalovaný W. Z. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pripája k vyjadreniu svojho obhajcu. Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne a v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 odsek 12 Trestného poriadku a následne sa dopracoval k správnemu rozhodnutiu. Odvolací súd zistil, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku správne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom má dostatočný racionálny základ vo vykonaných dôkazných prostriedkoch. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona. Napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa názoru odvolacieho súdu teda obsahuje dostatok
skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto jeho závery boli svojvoľné alebo arbitrárne. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, preto proti nemu nemá podstatné výhrady a odôvodnenie napadnutého rozsudku si v podstatných častiach osvojuje. Čo sa týka písomností súvisiacich s použitím agenta, odvolací súd má za to, že prvostupňový súd vykonal v tomto smere dokazovanie v dostatočnom rozsahu a vykonané dôkazy aj v dostatočnom rozsahu vyhodnotil a odôvodnil v napadnutom rozsudku, keď poukázal na to, že z oboznámeného spisu s režimom utajenia vyhradené Prezídia Policajného zboru pod č. p. PPZ-V-157/2009-BOK-OV vyplýva, že dňa 8.4.2009 vyšetrovateľ požiadal o schválenie použitia agenta - príslušníka Polície Rakúska v zmysle § 117 odsek 14 Trestného poriadku vo veci začatého trestného stíhania z 26.2.2009, príslušné špecializované pracovisko v Rakúsku vyjadrilo súhlasné stanovisko s jeho nasadením ako agenta a prezident policajného zboru túto žiadosť schválil. Súd pod zn. OS-TT-V-68-1/2009-OUS-Ntt na návrh prokurátora z 28.4.2009, ktorý bol súdu doručený 29.4.2009 spolu s vyšetrovacím spisom, vydal dňa 30.4.2009 príkaz na použitie agenta, príslušníka Polície Rakúska vystupujúceho pod legendou V. V. na dobu od 4.5.2009 do 4.11.2009, ktorý odôvodnil okolnosťami uvedenými v začatí trestného stíhania z 26.2.2009, zistením podozrivých osôb na základe operatívno-pátracej činnosti a opodstatnenosťou použitia agenta, ktorý je príslušníkom Rakúskej polície z dôvodu, že podozrivé osoby distribuujú psychotropné látky aj do Rakúska a týchto odberateľom uprednostňujú, pričom objasnenie ich činnosti iným spôsobom by bolo značne sťažené, lebo sú pri stretnutiach veľmi obozretní. Podľa doručenky bol tento príkaz doručený na Okresnú prokuratúru Piešťany dňa 12.5.2009. Súd pod zn. OS-TT- V-69-1/2009-OUS-Ntt na návrh prokurátora vydal dňa 30.4.2009 príkaz na vyhotovenie obrazovo- zvukových záznamov zo stretnutí agenta pod menom V. V. a podozrivými osobami F. Z., W. B. a inými. Súd pod zn. OS-TT-V-81-1/2009-OUS-Ntt na návrh prokurátora vydal dňa 14.5.2009 príkaz na sledovanie s využitím informačno-technických prostriedkov agenta - príslušníka Polície Rakúska vystupujúceho pod legendou V. V. od 13.5.2009 do 13.11.2009. Okresná prokuratúra Piešťany pod IPO-V-26-1/2009-3 (datované dňa 28.4.2009) vydala podľa § 112 odsek 1, 2 Trestného poriadku príkaz na predstieraný prevod vo veci trestného stíhania začatého dňa 26.2.2009, ktorý sa uskutoční formou predstieranej kúpy psychotropnej látky, ktorú vykoná agent - príslušník Polície Rakúska na základe príkazu na použitie agenta vydaného Okresným súdom Trnava pod OS-TT-V-68-1/2009-OUS- Ntt zo dňa 30.4.2009 vystupujúci pod legendou V. V. od podozrivých osôb. Príkaz je odôvodnený skutočnosťami uvedenými v začatí trestného stíhania z 26.2.2009, informáciami získanými operatívno- pátracou činnosťou ako aj tým, že príslušný súd vydal dňa 30.4.2009 príkaz na použitie tohto agenta. V tomto smere sa odvolací súd plne stotožnil s argumentáciou prvostupňového súdu, že skutočnosť, že príkaz prokurátora na predstieraný prevod agentom bol datovaný dňom 28.4.2009, hoci príkaz na použitie agenta bol súdom vydaný až dňa 30.4.2009, treba jednoznačne vyhodnotiť ako chybu v písaní pri dátume vyhotovenia daného príkazu prokurátorom, čo jednoznačne vyplýva z toho, že príkaz prokurátora napriek tomu, že je datovaný dňom 28.4.2009 vo výroku aj v odôvodnení poukazuje na príkaz súdu na použitie agenta vydaný dňa 30.4.2009, z čoho je zrejmé, že v čase vydania príkazu prokurátora na predstieraný prevod bolo prokuratúre známe číslo spisu, pod ktorým bol príkaz vydaný aj deň jeho vydania, čo evidentne dňa 28.4.2009 prokuratúre známe nemohlo byť, nakoľko sama prokuratúra doručila svoj návrh na vydanie príkazu na použite agenta na súd až dňa 29.4.2009, kedy najskôr tomuto návrhu mohla byť pridelená spisová značka. Z tohto jednoznačne vyplýva, že nešlo o antidatovanie príkazu prokurátora na predstieraný prevod, ale o chybu v písaní, aj s ohľadom na to, že prokuratúre bol príkaz na použitie agenta súdom doručený až 12.5.2009, teda skôr prokuratúre deň vydania príkazu a jeho spisová značka nemohli byť známe. Vo vzťahu k výroku o treste má odvolací súd za to, že prvostupňový súd uložil zákonné, primerané a spravodlivé tresty, ktoré obsahujú požadovaný prvok represie (zabránenie obžalovaným v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Výrok o treste prvostupňový súd aj primerane odôvodnil a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožňuje a ako na správne naň bez potreby jeho opakovania v celom rozsahu poukazuje. Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd dostatočne zohľadnil aj právny názor odvolacieho súdu prezentovaný v predchádzajúcich (zrušujúcich) rozhodnutiach odvolacieho súdu vo veci. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu za správny a zákonný a za také považuje aj konanie, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.