Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-33-2019.pdf
PDF · 108.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-12Csp/33/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova č. 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 792 752, právne zast. JUDr. Pavlom Pospechom, advokátom, Lichnerova č. 23, 903 01 Senec, IČO: 51 474 796, proti žalovanému proti žalovanému D. R., nar. X.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX Č., o zaplatenie 857,32 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 303,64 Eur spolu s úrokom z omeškania 0,4 % ročne zo sumy 303,64 Eur od 21.9.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .
III. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podanej žalobe ktorú doručil súdu 30.5.2019 si voči označenému žalovanému uplatnil nárok na zaplatenia sumy 857,32 €, zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,4% ročne zo sumy 857,32 € od 21.9.2016 do zaplatenia, tak že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500 € a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1500 €, len 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 857,32 € do zaplatenia, náhrada nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 72,04 €, trovy konania vo výške poplatku za súdne konanie 51,00 €, trovy právneho zastúpenia vo výške 147,00 € vrátane DPH (za 2 úkony právnej služby
- prevzatie veci a príprava zastúpenia, podanie žaloby á 61,74 € vrátane DPH /51,45 € + 20% DPH/ + 2x režijný paušál á 11,76 € vrátane DPH /9,80 € + 20% DPH/). Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril dňa 13.5.2015 so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500114595 (ďalej len "zmluva"), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1500,00 €. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 36 mesačných splátkach vo výške 52,88 €, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátok. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou splátky č. 13 o viac ako tri mesiace, a to napriek predchádzajúcemu upozorneniu na uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, došlo k uplatneniu tzv. straty výhody splátok. Oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bolo žalovanému doručené dňa 5.9.2016. V súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 21.9.2016, kedy bol žalovaný povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru. Nakoľko tak žalovaný nespravil, je od nasledujúceho dňa v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené na základe vyššie
uvedených skutočností a predstavuje sumu 857,32 € (žalovaný zaplatil len sumu 1 046,36 €). Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním jednotlivých splátok, a následne aj celej zosplatnenej sumy, žalobcovi vznikol ďalej nárok na zmluvné pokuty podľa článku 8 ods. 8.1 zmluvy vo výške 0,04 % denne zo sumy 857,32 € od 21.9.2016 do zaplatenia. V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si žalobca popri nároku na zmluvné pokuty zo sumy omeškaných splátok uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Žalobca si preto uplatňuje len časť zákonného úroku z omeškania vo výške 0,4 % p.a. zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov. Výška úrokovej sadzby úroku z omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych prípustných sankcií podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a sumou uplatňovaných zmluvných pokút. Vzhľadom na uvedené žalobca uplatňuje úrok z omeškania 0,4 % ročne zo sumy 857,32 € od 21.9.2016 do zaplatenia. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie žalovaného so splácaním úveru spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru 1 500,00 €, žalobca odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy uplatňuje len 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 857,32 € do zaplatenia. Žalobca zaslal žalovanému viacero písomných upomienok spolu s pokusom o zmier pred začatím rozhodcovského konania. Žalovaný nereagoval na výzvy žalobcu, ako to vyplýva z Karty klienta - evidencie žalobcu o úhrade splátok. Okrem písomných upomienok bol žalovaný opakovane vyzvaný na splnenie jeho povinností, a to formou zaslania krátkych textových správ (sms správy), resp. pri telefonickom príp. osobnom kontakte. Napriek tomu zo strany žalovaného nedošlo k splneniu jeho záväzkov. V nadväznosti na zaslanie Pokusu o zmier pred začatím súdneho konania svojím právnym zástupcom si žalobca uplatňuje voči žalovanému náhradu nákladov spočívajúcich v odmene za právnu službu poskytnutú v súvislosti s týmto písomným uplatnením nárokov voči žalovanému. Výška tejto náhrady zodpovedá sume tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci určenej podľa príslušných predpisov o odmenách a náhradách advokátov vo výške 61,74 € a paušálnej náhrade advokátovi vo výške jedného režijného paušálu v sume 10,30 €.
2. Žalobca na preukázanie tvrdení predložil ako prílohy k podanej žalobe listiny a to žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského revolvingového úveru revolvingového typu/Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu VS 850011459501 zo dňa 12.5.2015, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 13.5.2015, zmluvné dojednania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, dôkaz o odoslaní platby v sume 1350,- € s VS:8500114595 na meno R., prehľad platieb splatených žalovaným na úver VS: 8500114595, oznámenie o zosplatnení adresované žalovanému listom zo dňa 29.8.2016, kópia prevzatej zásielky (doručenky) o zosplatnení zo dňa 5.9.2016, pokus o zmier pred začatím súdneho konania adresovaný žalovanému listom zo dňa 26.9.2016.
3. Za podanú žalobu uhradil žalobca na výzvu súdu súdny poplatok 51,- € a súd v súlade s CSP doručoval následne žalovanému žalobu spoločne s procesným poučením, prílohami ako i výzvou vo forme uznesenia na vyjadrenie v lehote 15 dní na známe adresy evidované v registri obyvateľov. Žalovaný si písomnosti poštou neprevzal a preto súd v rámci súčinnosti s Obvodným oddelením PZ Čadca doručil tieto písomnosti žalovanému preukázateľne podľa poštovej doručenky dňa 21.1.2020. Na výzvu súdu žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval, súd preto vo veci stanovil termín pojednávania na ktoré predvolal tak právneho zástupcu žalobcu, rovnako tak žalovaného. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť písomne ospravedlnil v podaní na č.l. 57 spisu, pričom pojednávanie nežiadal odročovať a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovaný mal doručenie vykázané podľa doručenky dňom 23.10.2020, na pojednávanie 1.12.2020 sa však nedostavil, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil, súd za splnenia procesných podmienok vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu postupujúc podľa § 180 CS a nasl. pri zachovaní práv žalovaného a ochrane jeho ako slabšej strany v spore.
4. Na pojednávaní súd konštatoval, že všetky listiny predložené žalobcom - jeho právnym zástupcom boli žalovanému doručované, súd preto nevykonáva dokazovanie podľa § 204 Civilného sporového poriadku oboznámením obsahu spisového materiálu k veci sa viažucemu a na podklade týchto listín mal súd ustálený tento skutkový stav:
5. Z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom uzatvoril Zmluvu č. 850011459501, ktorú žalovaný podpísal 12.5.2015
a žalobca dňa 13.5.2015. Predmetnou úverovou zmluvou (podľa časti 5. “Údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere v Eur“ vypĺňaného pri podpise úverovej zmluvy žalovaným) žalovaný žiadal žalobcu o poskytnutie úveru pri výške úverového limitu 1.500,- €, so splatnosťou v 36 mesačných splátkach po 52,88 € (vrátane úrokov). V zmluve je uvedená celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) vo výške 2053,68 €, predpokladaná RPMN za úver 26,68%, ročná úroková sadzba úveru 17,45%, priemerná RPMN za úver 34,42%, poplatok za poskytnutie úveru 150,- €, účel čerpania úveru rekonštrukcia nehnuteľnosti. V časti 6. zmluvy „Údaje o schválenom revolvingovom úvere v Eur“, v ktorej číselné údaje sú na rozdiel od časti 5. dopisované ručne, sú tieto zhodné s údajmi v časti 5., navyše je uvedená ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05%. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú podľa časti 7. úverovej zmluvy Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca zároveň predložil tieto Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Naviac v rámci tohto článku je uvedená informácia o mesačnej platbe - splátke úveru spolu v platbou podľa Dohody o poskytovaná služieb v sume 87,17 €. 6. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500114595 zo dňa 13.5.2015 ( č.l. 13 spisu) je nad rámec číselných údajov obsiahnutých v úverovej zmluve podpísanej žalovanou doplnené rozčlenenie výšky mesačnej splátky úveru 52,88 € na splátku istiny 41,67 € a splátku úrokov 11,21 €, na rozdiel od úverovej zmluvy, kde je uvádzaná len výška mesačnej splátky vrátane úrokov 52,88 €. Ďalej však je v oznámení nad rámec údajov obsiahnutých v úverovej zmluve uvedený dátum splatnosti prvej splátky úveru 14.6.2015, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 14.5.2018, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania - 14, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti úverovej zmluvy 13.5.2015 a až z tohto oznámenia súd zistil, že splátka podľa „dohody o poskytnutí služby“ mala mesačne predstavovať 34,29 €, z čoho možno usudzovať, že malo dôjsť aj k uzatvoreniu „Dohody o poskytnutí služby“ a výška celkovej platby na úhradu (mesačná splátka úveru + splátka podľa Dohody o poskytnutí služby) bola 87,17 €. Odplata za poskytnutie služby v zmysle Dohody o poskytovaní služieb predstavovala sumu 1234,44 €. 7. Z výpisu z účtu mal súd preukázané, že žalobca poukázal na účet žalovaného dňa 13.5.2015 sumu 1.350,- €, pri ktorej je ako variabilný symbol uvedené číslo úverovej zmluvy a tiež pri identifikácii platby je uvádzané priezvisko žalovaného R.. Ide o sumu nižšiu, než predstavovala dohodnutá výška úveru 1.500,- €, pričom rozdiel medzi zmluvne dohodnutou a reálne žalovanému žalobcom poskytnutou sumou úveru predstavuje čiastku 150,- €, teda sumu rovnajúcu sa v úverovej zmluve uvedenej výške poplatku za poskytnutie úveru. 8. Z tabuľky predloženej žalobcom (čl. 19) vyplýva, že žalovaný uhradil za obdobie od 12.6.2015 do 18.4.2016 celkom 11 splátok po 87,17 € + 87,49 € = celkom 1046,36 €. 9. Listom - Oznámenie o zosplatnení zo dňa 29.8.2016 oznámil žalobca žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 13, 14, a 15 a suma omeškaných splátok je spolu 261,19 € a aktuálne omeškanie na najstaršej splatnej splátke je 76 dní. Zároveň žalovaného upozornil, že v prípade, ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti a po splnení zmluvne dohodnutých podmienok si bude môcť uplatniť aj nároky na zmluvné sankcie. Stratí tým výhodu splátok a celý dlh bude povinný zaplatiť naraz. Predmetné oznámenie bolo žalovanému doručené 5.9.2016 ( č.l. 21 spisu). 10. Výzvou zo dňa 26.9.2016 práva zástupkyňa žalobcu vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej sume 857,32 €. Doklad o zaslaní listu predložený súdu nebol. 11. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 Zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Žalobcom uplatnený nárok s ohľadom na charakter zmluvných strán je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy § 52 a nasl. OZ, konkrétne ide o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách účinnom v čase uzatvorenia danej úverovej zmluvy (ďalej len zákon). Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovuje zákon v § 9, ktorý v odseku 1 vyžaduje pre takúto zmluvu písomnú formu s povinnosťou odovzdania spotrebiteľovi najmenej jedného vyhotovenia v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu dostupnom spotrebiteľovi a v odseku 2 sú stanovené zákonom požadované náležitosti takejto zmluvy (okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka). Zo zákonom požadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ods.2 zákona niektoré z nich obsahuje až oznámenie, keďže z uvedených náležitostí úverovej zmluvy v znení v akom ju podpísal žalovaný dňa 12.5.2015 vôbec neobsahovala dátumy splatnosti jednotlivých splátok (náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona), keď v tejto súvislosti vymedzený „časový interval“ je upravený len v bode 2.1 zmluvných dojednaní ( č.l. 9 spisu), a to ako niektorý deň medzi v poradí prvým až pätnástym dňom vrátane kalendárneho mesiaca v nadväznosti na deň poskytnutia úveru tak, že medzi dňom poskytnutia úveru a dňom splatnosti prvej splátky bude doba nie kratšia ako 32 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane) a súčasne nie dlhšia ako 48 za sebou idúcich kalendárnych dní (vrátane),od ktorého mali byť následne závislé dni splatnosti aj ostatných splátok, ktoré mali byť splatné v deň s rovnakým číselným poradím. Za nesprávnu súd považuje i uvedenú celkovú sumu, ktorú mal žalovaný uhradiť, pričom jednoduchým matematickým prepočtom je zrejmé, že výsledná suma splátok, ktoré mal žalovaný uhradiť je 52,88 € x 36 mesiacov = 1903,68 €, pričom v úverovej zmluve bola uvedená čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť 2053,68 € v ktorej sume bol zahrnutý aj poplatok 150,- €, čo nie je správne, nakoľko žalovanému bol poplatok odpočítaný už v sume, ktorú mu žalobca reálne zaslal, pričom nezaslal žalovanému na účet 1500,- € uvedených v úverovej zmluve ale iba 1350,- €. Súd poukazuje tiež na to, že úverová zmluva neobsahuje ani náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona a to uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Za vyjadrenie termínu konečnej splatnosti úveru určitým a zrozumiteľným spôsobom nemožno považovať text zmluvy pod časťami 5. a 6. úverovej zmluvy. Vo vzťahu k splatnosti úveru súd uvádza, že v Zmluve bola stanovená „splatnosť úveru (počet splátok) 36“. Takýto údaj v nadväznosti aj na ďalších text možno považovať za určitým spôsobom vyjadrený počet mesačných splátok, ale nie termín konečnej splatnosti úveru, ktorý pojem vyžaduje uvedenie konkrétneho dátumu (dňa, mesiaca a roku) konečnej splatnosti úveru. Pre uvedené nedostatky úverovej zmluvy nespĺňajúcej zákonom požadované náležitosti je potrebné úver na jej podklade poskytnutý žalovanej žalobcom považovať s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) zákona za úver bez úrokov a bez poplatkov, teda žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi len sumu skutočne poskytnutých prostriedkov ako úver. Súd tiež vyslovuje pochybnosť o správnosti v úverovej zmluve uvádzanej výške RPMN a to jej uvedenie v neprospech spotrebiteľa, ktorá nijakým spôsobom nezohľadňuje to, že žalovaný mal platiť ešte splátku podľa Dohody o poskytnutí služby mesačne vo výške 34,29 €, ktorá skutočnosť vyplýva z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi ako aj zo zmluvy. Po pripočítaní uvedenej sumy mala celková výška mesačnej splátky predstavovať až 87,17 €, teda čiastku vo výške ktorej žalovaný aj skutočne uhrádzal žalobcovi splátky a ktorú celú žalobca „zohľadnil“ pri výpočte žalovanej sumy ako splátky na podklade úverovej zmluvy. Celkovú mesačnú splátku istiny a úrokov + označená splátka podľa dohody o poskytnutí služby navýšila sa na takmer dvojnásobok výšky mesačných splátok úveru. Inými slovami žalobca plánoval získať vďaka dohode o poskytnutí služby, ktorú ani so žalobou nedoložil takmer dvojnásobok toho, čo mal získať vo forme mesačných splátok úveru a takýmto nekalým spôsobom výrazne ponížiť ako skutočnú výšku celkových nákladov
spojených s úverom, tak aj výšku RPMN, ktorá vo výške uvádzanej úverovou zmluvou v žiadnom prípade nevystihovala to, aké reálne skutočné náklady v súvislosti s poskytnutým úverom mala žalovaná znášať. V kontexte uvedeného, keď úver poskytnutý žalovanej na podklade uvedenej úverovej zmluvy mal súd z dôvodu absencie, resp. nesprávneho uvedenia náležitostí podľa § 9 ods. 2, písm. f), k) a j) Zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1, písm. b) a d) Zákona č. 129/2010 Z. z. a žalovaný reálne získal platbu od žalobcu na podklade úverovej zmluvy „len“ vo výške 1350,- €, z ktorého doposiaľ splatil 1046,36 €, rozdiel činí sumu 303,64 €, na ktorej zaplatenie súd žalovaného v prospech žalobcu zaviazal.
13. Súd vyhovel žalobe aj ohľadne uplatneného úroku z omeškania s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v žalobcom uplatnenej výške 0,4 % ročne z priznanej istiny 303,64 € za uplatnené obdobie od 21.9.2016 až do jej zaplatenia berúc do úvahy zosplatnenie úveru oznámené žalobcom žalovanému listom zo dňa 29.8.2016, keď s ohľadom na v ňom uvedenú lehotu 15 dní od doručenia oznámenia žalovanému (5.9.2016), ktorá uplynula dňom 20.9.2016 sa jej uplynutím úver zosplatnil a nasledujúcim dňom 21.9.2016 sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením dlhu.
14. Vo zvyšnej časti ohľadne žalovanej istiny a uplatneného úroku z omeškania súd žalobu z dôvodov uvádzaných vyššie ako nedôvodnú zamietol. Žalobca si popri úroku z omeškania uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne zo sumy 857,32 € od 21.9.2016 do zaplatenia s poukazom na časť 8 bod 8.1 úverovej zmluvy, podľa ktorého, ak sa v prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky o viac ako 3 mesiace stali podľa článku 13 ods. 13.1 písm. písm. a) zmluvných dojednaní okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa úverovej zmluvy alebo dohody o poskytovaní služieb je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04% dlžnej sumy za každý deň omeškania. Takéto dojednanie o zmluvnej pokute pre dojednanú výšku zmluvnej pokuty podľa názoru súdu predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Už bolo uvedené, že predmetná úverová zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy. V takomto prípade zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za nekalú podmienku sa považuje zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, pričom podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou, obsah ktorej zmluvy a jej príloh nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť. V danom prípade dojednanie o zmluvnej pokute požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, čo predstavuje neprijateľnú a tým neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) ods. 5 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta mala byť týmto spôsobom dohodnutá pre prípad porušenia povinností, za ktoré žalobca môže žiadať zákonné úroky z omeškania, čo v danom prípade aj podanou žalobou urobil. Ide teda o ďalšiu (duplicitnú) sankciu za omeškanie. V tejto súvislosti súd poukazuje na názor Jaroslava Krajča vyslovený na strane 157 v publikácii „Spotrebiteľská zmluva v aplikačnej praxi v SR a EÚ“, vydavateľstvo Eurounion - Ikarus, r. 2011, ktorý uvádza, že neprimeranou zmluvnou podmienkou môže byť napríklad zmluvná pokuta dojednaná popri zákonnej povinnosti úroku z omeškania vyplývajúcej zo zákona. Aj v tomto kontexte súd vyhodnotil predmetnú zmluvnú podmienku ako neprijateľnú. Tak isto súd vyhodnocoval dotknutú zmluvnú podmienku v kontexte so všetkými právami a povinnosťami zo zmluvy a zobral do úvahy, že dojednaná odplata za poskytnutý úver predstavuje za obdobie 3 rokov navýšenie o viac ako 50 % výšky poskytnutého úveru, teda je dohodnutá v takej výške, ktorá dostatočne kompenzuje prípadnú škodu žalobcu vzniknutú v dôsledku omeškania sa žalovanej popri súčasnej existencii zákonnej sankcie v podobe úroku z omeškania za čas omeškania žalovanej so splácaním svojho záväzku v prípade, ak by úverová zmluva netrpela nedostatkami, pre ktoré by bolo potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca uvádzal, že si uplatnil sankcie spojené s omeškaním žalovanej a v rámci toho aj žalovanú zmluvnú pokutu v súlade s ustanovením § 3a nariadenia vlády tak, aby tomu tak skutočne malo byť, v podstatne jeden z týchto nárokov a to v konkrétnom prípade zákonný úrok z omeškania moderoval (ponížil) tak, aby to tomuto ustanoveniu zodpovedalo. Ak chcel žalobca docieliť naplnenie zmyslu ustanovenia § 3a nariadenia vlády tak už samotná výška zmluvnej pokuty dojednanej pre prípad omeškania v úverovej zmluve mala byť zmluvne upravená v takej výške, aby spolu so zákonným úrokom z omeškania neprevyšovala najvyššiu prípustnú výšku. Ako súd už uviedol v danom prípade, aby sa žalobca vôbec dostal na „najvyššie prípustnú hranicu“ znížil jednu z týchto sankcií, v tomto prípade úrok z omeškania uplatnil tak, aby spolu so zmluvnou pokutou táto výška neprekračovala najvyššie prípustnú hranicu a aby presne túto hranicu dosiahla. Hoci veriteľ
pochopiteľne nemusí využiť všetky sankcie dané, či už zákonom alebo ktoré boli dojednané zmluvne pre prípad omeškania, tieto sankcie nemôžu ako celok (zákonné a zmluvné)prevyšovať najvyššie prípustnú hranicu, teda tie, ktoré si chce dojednať zmluvne, môže dojednať len v rámci existujúcich limitov zohľadniac už danú výšku možných zákonných sankcií v čase uzatvorenia zmluvy. Išlo by o iný postup, než ktorý žalobca zvolil, keď tento si chcel „dojednať“ zmluvnú pokutu v takej výške, ktorá spolu so zákonným úrokom z omeškania výrazne prevyšuje najvyššie prípustnú hranicu a túto hranicu až následne sa snažil dosiahnuť tým, že veľmi výrazne ponížil uplatnené úroky z omeškania o takmer 90 % z ich zákonnej výšky. Z uvádzaných dôvodov súd nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Rovnakým spôsobom (zamietajúcim tento nárok) vo vzťahu k takto dojednanej pokute súd postupoval i v rámci rozhodnutia OS Čadca vo veci sp. zn. 12Csp/7/2019.
15. V nadväznosti na zaslanie pokusu o zmier pred začatím súdneho konania svojim právnym zástupcom si žalobca uplatnil voči žalovanej náhradu nákladov spočívajúcich v odmene za právnu službu poskytnutú v súvislosti s týmto písomným uplatnením nárokov voči žalovanej vo výške 61,74 € + 10,30 €. Súd má za to, tento nárok uplatnený žalobcom je nedôvodný, nakoľko nárok na odmenu za poskytnutú právnu službu advokátom je súčasťou rozhodovania o trovách konania a nejde o náklady spojené s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky. Preto súd žalobcu aj v tejto časti zamietol. Naviac z vykonaného dokazovania ani nebolo preukázané že by písomná výzva bola žalovanému zaslaná a následne aj doručená.
16. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca z pôvodne uplatnenej sumy 857,32 € (100%) mal úspech len v rozsahu 303,64 € ( 35,41%), čo predstavuje úspech iba čiastočný a preto matematicky po vyčíslení by patril nárok na náhradu trov žalovanému, ktorému však preukázateľne trovy v spore nevznikli žiadne a súd preto postupoval v rámci rozhodnutia i v súlade s Čl. 17 CSP a trovy nepriznal žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).