Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sas/3/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, LL.M. A., v právnej veci žalobkyne: B. C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX A. XXX, právne zastúpenej Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom, so sídlom A. Kmeťa 358/2, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti žalovanej: Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 24. júna 2022, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. XXX-XXXXXXXXXX- E. F. C. XX.XX.XXXX, bolo žalobkyni predpísané za obdobie júl 2009 až december 2010 poistné na nemocenské poistenie v sume 221,90 eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 2.418,60 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 600,- eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 267,60 eur (ďalej ako „poistné a príspevky“), čo predstavuje úhrnom sumu 3.508,10 eur s odôvodnením, že za uvedené mesiace žalobkyňa neodviedla poistné a príspevky, čím porušila , , o sociálnom poistení, o sociálnom poistení v znení , , prvá veta o sociálnom poistení a , , a v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej ako „“).

2. Voči uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. XXX- XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 02.10.2017 podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 24. júna 2022 tak, že napadnuté odvolaním žalobkyne podľa zmenila vo výroku tak, že vypustila text „ zákona v znení neskorších predpisov“ a v ostatnom potvrdila s odôvodnením, že napadnuté obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, je vecne správne a taktiež i správne právne posúdené s tým, že pri vydaní rozhodnutia boli zohľadnené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na určenie výšky poistného v kontrolovanom období.

Žalobné body – podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

3. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáha zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 24. júna 2022 z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Poukazuje na to, že z výroku prvostupňového rozhodnutia, ani rozhodnutia žalovanej nie je zrejmý odkaz na právny predpis, ktorý oprávňuje žalovanú a jej zložky bez upovedomenia o začatí správneho konania zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Žalobkyňa taktiež namieta, že nebola upovedomená o začatí správneho konania a nemohla sa tak k nemu vyjadriť. Zdôraznila, že jej povinné sociálne poistenie zaniklo k 30.06.2009 a od 01.07.2009 nemala žiaden príjem ako fyzická osoba, ktorý by jej zakladal povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Z dôvodu opatrnosti a procesnej hospodárnosti vzniesla žalobkyňa námietku premlčania voči čo aj potencionálnym nárokom žalovanej voči žalobkyni.

Podstatné zhrnutie argumentov vo vyjadreniach žalovanej

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že predmetom súdneho prieskumu nie je otázka, kedy zaniklo žalobkyni povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. O tomto sa totiž viedlo samostatné konanie s právoplatným rozhodnutím, že k zániku došlo 31.12.2010. Predmetom súdneho prieskumu je otázka predpísania poistného a príspevkov. Keďže námietky žalobkyne smerujú proti rozhodnutiu vo veci zániku jej povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, ide o námietky vo vzťahu k veci, ktorá je predmetom tohto súdneho prieskumu, právne irelevantné. O predpísaní dlžnej sumy poistného a príspevkov rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica až po právoplatnom ukončení súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, na účely sociálneho poistenia. Žalovaná navrhla správnu žalobu zamietnuť.

5. Replika a duplika nebola v konaní podaná.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

6. Krajský súd v Trenčíne konajúci ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 26. októbra 2022 a dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná, nakoľko rozhodnutie žalovanej nie je v súlade so zákonom, keďže vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Rozsudkom č. k.: -39 zo dňa 26. októbra 2022 Krajský súd v Trenčíne rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 24. júna 2022 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalovanú zároveň zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil tým, že čo do skutku, bolo z obsahu administratívneho spisu zrejmé, že žalobkyni bolo právoplatne predpísané poistné dňa 29.06.2022, kedy jej bolo doručené rozhodnutie žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 24. júna 2022. Vychádzajúc ďalej zo skutočnosti, že poistné bolo žalobkyni predpísané za obdobie júl 2009 až december 2010, bolo povinnosťou správnych orgánov sa zaoberať otázkou premlčania v zmysle o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Zároveň Krajský súd v Trenčíne uviedol, že penále musí Sociálna poisťovňa predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále. Krajský súd v Trenčíne poukázal na podporu odôvodnenia svojho rozhodnutia na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.01.2018 a sp. zn. zo dňa 30.06.2021. o sociálnom poistení neustanovuje, že by vydaním prvostupňového rozhodnutia dochádzalo k spočinutiu alebo pretrhnutiu premlčacej lehoty. Na to, aby mohli nastať účinky spočinutia alebo pretrhnutia premlčacej lehoty už vydaním rozhodnutia (bez ohľadu na to, či takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť), by musel byť takýto následok vyslovene upravený v o sociálnom poistení obsahuje ustanovenia, v ktorých zákonodarca vyslovene uviedol, kedy premlčacia doba neplynie (, a ). V súvislosti so samotným úkonom vydania prvostupňového rozhodnutia však takéto následky zákon nespája. Krajský súd v Trenčíne napokon konštatoval, že správne orgány v prejednávanej veci boli povinné ex offo prihliadnuť na premlčanie, pričom rozhodujúcim okamihom, ku ktorému sa posudzuje premlčanie, je deň právoplatnosti rozhodnutia. Správne orgány takýmto spôsobom nepostupovali, na vec sa vzťahujúce zákonné ustanovenie si vyložili odlišným, a teda nesprávnym spôsobom, čím zaťažili konanie a aj

samotné rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia ( ). Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podaním zo dňa 09.11.2022, Číslo: XXXXX-XX/XXXX-XX.

7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.: zo dňa 20. decembra 2023 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26. októbra 2022, č. k. -39 a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že spornou bola skutočnosť, či žalovaná, resp. pobočka žalovanej správne postupovala, ak rozhodla v prípade žalobkyne o predpísaní poistného za obdobie júl 2009 až december 2010 v celkovej výške 3.508,10 eur vypočítané na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vzhľadom na vznesené námietky žalovanou, ktoré smerovali vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci Krajským súdom v Trenčíne najmä, čo sa týka inštitútu premlčania a práva predpísať poistné žalovanou a vzhľadom na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. septembra 2023, sp. zn. , ktoré sa zaoberalo práve predpísaním poistného a penále Sociálnou poisťovňou, skonštatoval dôvodnosť kasačných námietok vyslovených žalovanou. V súvislosti s problematikou poistného a penále v súvislosti s inštitútom premlčania Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn.: zo dňa 20. decembra 2023 poukázal na právny názor vyslovený v rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , v ktorom bolo vyslovené, že: „...Podľa názoru veľkého senátu kasačného súdu je však správnejší starší právny názor a úpravu premlčania v súkromnom práve (vrátane odchýlok tejto úpravy, ktoré sa vzťahujú na rôzne skupiny subjektov, ako napr. spotrebitelia) nemožno bez ďalšieho aplikovať vo verejnoprávnych vzťahoch. Premlčanie totiž nie je inštitútom typickým len pre občianske (resp. širšie súkromné) právo, z ktorého by bol prenesený do verejného práva (porov. v tomto zmysle ešte rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. Cz 119/58, judikát R 82/1958). Okrem toho pojem a účinky premlčania sú odlišne upravené aj v rôznych ustanoveniach právnych predpisov, ktoré upravujú verejnoprávne vzťahy... ... Ustanovenie samo výslovne nehovorí, že na premlčanie možno prihliadať len na námietku dlžníka, alebo že by jeho účinky nastávali až tým, že sa ho dlžník dovolá. Zároveň však podľa cit. zák. žalovaná predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné vždy, ak ho táto osoba neodviedla vôbec alebo v nesprávnej sume. Citované ustanovenie teda nenormuje, že by Sociálna poisťovňa nemala predpísať poistné len preto, že uplynula premlčacia doba podľa , ako to ustanovuje napríklad citovaný . To isté platí aj podľa citovaného vo vzťahu k predpísaniu penále. Poistné a penále, ktoré mala príslušná fyzická osoba alebo právnická osoba odviesť, je podľa v znení účinnom od 1. januára 2008 pohľadávkou Sociálnej poisťovne a nakladanie s nimi je upravené v až 151 cit. zák. Podľa však takáto pohľadávka zaniká okrem iného odpísaním podľa odseku 2 uvedeného paragrafu. Jeden z prípadov, kedy žalovaná odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, upravuje cit. zák., v zmysle ktorého tak žalovaná urobí na základe rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka. Práve citované ustanovenie tak dostatočne jednoznačne normuje, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom alebo penále môže zaniknúť až potom, čo dlžník urobí voči nej prejav, z ktorého vyplynie jeho vôľa namietnuť premlčanie. Až na základe takejto námietky sa žalovaná môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo alebo nie; až potom, čo sa na základe takejto námietky rozhodnutím právoplatne uznalo, že tieto podmienky sa naplnili, môže postupom podľa dôjsť k odpísaniu a tým zániku takejto pohľadávky. Ani ustanovenie ani cit. zák. však neviažu odpísanie (a tým ani zánik) pohľadávky na samotnú skutočnosť, že uplynula premlčacia doba podľa cit. zák. Tým citované ustanovenia kontrastujú s ustanovením tohto zákona, podľa ktorého sa pohľadávka odpíše (a tým zanikne) už na základe samotného uplynutia lehoty, v ktorej možno vykonať rozhodnutie, ktorým bola pohľadávka predpísaná, a ktorú ustanovuje cit. zák. Ustanovenie sa pritom už podľa svojho znenia celkom zreteľne vzťahuje len na pohľadávku, ktorá už bola právoplatne predpísaná rozhodnutím, a tak neprichádza do úvahy jeho použitie v konaní o jej predpísanie.... ...Citované ustanovenia tak celkom zjavne svedčia nielen v prospech záveru, že premlčanie v zmysle nemá účinky preklúzie, ale aj v prospech záveru, že žalovaná sa ním zaoberá len na základe námietky dlžníka.... ...Premlčanie práva predpísať poistné podľa neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak,

znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa alebo ústredie ako odvolací orgán podľa cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa v spojení s a cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na v ustanovení sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok . Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie uvedeného zákona.“

8. Vzhľadom na právny názor veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý je v zmysle pre senáty Najvyššieho správneho súdu záväzný, námietky žalovanej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti vyhodnotil ako dôvodné. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky potom uzavrel, že Krajský súd v Trenčíne dospel k nesprávnemu záveru, keď zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie, a preto jeho rozsudok č. k.: -39 zo dňa 26. októbra 2022 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle . Keďže Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej vyhodnotil ako dôvodnú, tak v dôsledku uvedeného Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa napadnutý rozsudok Krajského súdu Trenčín č. k.: -39 zo dňa 26. októbra 2022 zrušil a vec vrátil správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie, keďže s účinnosťou od 01.06.2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Trenčíne ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

9. Správny súd v Banskej Bystrici nariadil na prejednanie veci na žiadosť žalobkyne pojednávanie na deň 02.04.2024. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa .

10. Podľa ; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa ; správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

13. Podľa ; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne,

14. Podľa ; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

15. Podľa , prvá veta o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia; poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

16. Podľa o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia; právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia; konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.

18. Podľa a o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia; (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

19. V dôsledku zrušenia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26. októbra 2022, č. k. -39 vyššie uvedeným rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 20. decembra 2023, právoplatným dňa 29.01.2024, Správny súd v Banskej Bystrici nanovo posudzoval zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej komplexne, vrátane všetkých žalobných námietok, ako aj nad ich rozsah, keďže sa jedná o žalobu v sociálnych veciach. Správny súd v Banskej Bystrici je zároveň viazaný podľa právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20. decembra 2023.

20. Vo vzťahu k žalobným námietkam, ktorými žalobkyňa brojí proti zmene rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, keď zdôrazňuje svoje stanovisko o zániku povinného sociálneho poistenia k 30.06.2009 správny súd uvádza, že predmetom súdneho prieskumu v zmysle správnej žaloby bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 24. júna 2022 vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity za obdobie júl 2009 až december 2010. Správny súd mal za preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica rozhodnutím č. 289-32/2017-PB zo dňa 16. marca 2017 rozhodla vo veci nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia tak, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2009, ale zaniklo dňa 31.12.2010. Žalovaná rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 28.07.2017 zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. -45 zo dňa 26. júla 2018 zamietol správnu žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 28.07.2017 a Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 289-32/2017-PB zo dňa 16. marca 2017. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 27. apríla 2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.05.2022, zamietol kasačnú sťažnosť žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. -45 zo dňa 26. júla 2018. Správny súd poukazuje na ust. v zmysle ktorého, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. Vzhľadom na uvedené sa potom správny súd stotožňuje so stanoviskom žalovanej, že pokiaľ žalobné námietky žalobkyne smerujú k popieraniu zániku nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 31.12.2010, tak sú to námietky smerované proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 289-32/2017-PB zo dňa 16. marca 2017, pričom o týchto bolo už na úrovni súdnych inštancií právoplatne rozhodnuté, a preto nemôže byť daná vec opätovne správnym súdom posudzovaná. Vzhľadom na uvedené potom správny súd vyhodnotil tieto žalobné námietky ako nedôvodné v konaní, kde predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej vo veci predpísania poistného a príspevkov.

21. K žalobnej námietke týkajúcej sa procesného postupu, keď žalobkyňa namietala neupovedomenie zo strany pobočky Sociálnej poisťovne o začatí konania o predpísaní poistného a príspevkov, správny súd uvádza, že i túto žalobnú námietku považuje za nedôvodnú. o sociálnom poistení ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, vylučujúcu použitie všeobecného predpisu o správnom konaní - správneho poriadku (, prvá veta ). Nepoužije sa preto ani ust. o správnom konaní (správny poriadok), ktorý upravuje notifikačnú povinnosť správneho orgánu vo väzbe na začatie konania. Podľa konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. o sociálnom poistení nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ pobočka

Sociálnej poisťovne disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Žalovaná na str. 10 napadnutého rozhodnutia uviedla, že nevykonala u účastníčky konania kontrolu plnenia povinností ustanovených zákonom (vonkajšiu kontrolu) v zmysle ustanovení a nasl. o sociálnom poistení a že v danom prípade vykonal prvostupňový orgán kontrolu odvodu poistného v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, kedy pobočka Sociálnej poisťovne o vykonaní kontroly odvodu poistného osobitne odvádzateľov poistného neupozorňuje, keď výsledkom vykonanej systémovej kontroly správnosti odvádzania poistného je vydanie prvostupňového rozhodnutia vo veci predpísania dlžného poistného, ktoré je účastníkovi konania doručené, a voči ktorému má možnosť sa odvolať; v danom prípade žalobkyňa využila možnosť podať opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu. Správny súd v tomto smere poukazuje na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. februára 2011, na ktorý odkázal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo svojom rozsudku sp. zn. zo dňa 18. novembra 2014, a to síce, že Sociálna poisťovňa nemá v danej veci (predpísania dlžného poistného a príspevkov) podľa zákona o sociálnom poistení ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá správny poriadok. Čo sa týka žalobných námietok ohľadom účelovosti postupu pobočky Sociálnej poisťovne spočívajúcom v neupovedomení o začatí konania vo veci predpísania poistného a príspevkov, či straty jednej inštancie v rámci obrany práv žalobkyne, tak tieto majú spoločný základ v subjektívnej nespokojnosti žalobkyne s napadnutým rozhodnutím, avšak takto sformulované námietky musí správny súd odmietnuť, lebo nepreukazujú žiadne porušenie práva sociálneho poistenia, ktoré by mal žalobkyni priznávať.

22. K žalobnej námietke týkajúcej sa premlčania práva predpísať poistné žalobkyňa len všeobecne v žalobe uviedla, že námietku premlčania vznáša z dôvodu opatrnosti a procesnej hospodárnosti, a to voči akýmkoľvek potencionálnym nárokom žalovanej bez toho, aby uviedla akúkoľvek bližšiu argumentáciu ohľadom uplynutia 10 ročnej zákonnej premlčacej lehoty. Správny súd v tomto smere odkazuje na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 27. septembra 2023, ktoré je záväzné pre všetky správne súdy, keď veľký senát v bode 27. a 28. dôvodil, že: „27. Podľa už citovaného sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Podľa a ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (). V zmysle sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným. Ustanovenia a potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. ). Ak teda nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (), nastupuje namiesto toho podľa cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného. 28. Na základe uvedeného veľký senát kasačného súdu uzatvára: Premlčanie práva predpísať poistné podľa neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa alebo ústredie ako odvolací orgán podľa cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. ...“

23. V prejednávanom prípade bolo žalobkyni predpísané poistné a príspevky za obdobie júl 2009 až december 2010, keď poistné za mesiac júl 2009 bolo s poukazom na , prvá veta v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia splatné 8. augusta 2009. Desaťročná premlčacia lehota na predpísanie poistného podľa v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia uplynula 8. augusta 2019, keď poistné

a príspevky za mesiac júl 2009, ako aj nasledujúce mesiace v období až do decembra 2010, boli predpísané už momentom vydania prvostupňového rozhodnutia zo strany pobočky Sociálnej poisťovne dňa 2. októbra 2017, t.j. v lehote. Vzhľadom na uvedené aj žalobná námietka týkajúca sa uplynutia premlčacej lehoty je nedôvodná. So vznesenou námietkou premlčania zo strany žalobkyne, ktorá bola obsiahnutá v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu sa žalovaná vysporiadala na str. 10 napadnutého rozhodnutia, keď skonštatovala, že desaťročná premlčacia doba odo dňa splatnosti poistného za kontrolované obdobie do dňa vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne (t.j. do dňa 02.10. 2017) neuplynula, s čím sa stotožňuje aj správny súd.

24. O trovách konania a trovách kasačného konania správny súd rozhodol podľa a contrario. Podľa tohto ustanovenia má právo na náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý bol v konaní plne alebo čiastočne úspešný. Žalobkyňa úspešná nebola, preto jej správny súd náhradu trov konania nepriznal.

25. Žalovaná bola v kasačnom konaní úspešná avšak v konaní nenastala žiadna skutočnosť, pre ktorú by bolo možné dospieť k záveru, že bol naplnený dôvod pre priznanie náhrady trov žalovanej podľa . Správny súd preto žalovanej náhradu trov kasačného konania nepriznal.

Poučenie:

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ). Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).