Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30CoE/47/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v exekučnej veci oprávneného: Mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova č. 1989/41, Liptovský Mikuláš, právne zast. JUDr. Mariánom Alušicom, advokátom, so sídlom D. č. X/A, Z., proti povinnej: N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX/XX, O. D., o vymoženie pohľadávky 78,13 € s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená na Exekútorskom úrade JUDr. Dagmar Kováčovej, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka č. 46, Bratislava pod EX 372/2020, na základe odvolania povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -129 zo dňa 16.04.2020, takto

rozhodol:

Napadnutý výrok III., ktorým exekučný súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, p o t v r d z u j e .

Výroky I. a II. z o s t á v a j ú nedotknuté.

odôvodnenie:

1. Výrokom I. súd prvej inštancie uznesenie OS Liptovský Mikuláš zo dňa 23.09.2019 č. k. -102 vo výroku III. o určení trov pôvodného súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása vo výške 39,83 € zrušil. Vo výroku II. uviedol, že výrok č. I. a č. II., ktorými bolo rozhodnuté o zmene súdneho exekútora, zostáva nedotknutý. Vo výroku III. návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. V odôvodnení, čo sa týka výroku III., uviedol, že podaním, ktorým zároveň povinná podala odvolanie voči uzneseniu č. k. -102 zo dňa 23.09.2019, zároveň oznámila súdu, že si „vyrovnala dlh voči mestu“ a preto žiadala o zastavenie exekúcie. Oprávnený podaním zo dňa 06.04.2020 potvrdil, že daňové exekučné konanie, ktoré sa konalo voči daňovej dlžníčke N. Y. (nesprávne uvedené Y.) na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 78,13 €, bolo vyrovnané (úhrada nedoplatku bola vykonaná dňa 27.10.2016). Povinná predložila súdu dňa 07.04.2020 potvrdenie oprávneného, podľa ktorého dlh bol vyrovnaný 27.10.2016. Z pripojeného exekútorského spisu vyplýva, že povinná uhradila 19.06.2013 sumu 21,04 €. Z potvrdenia oprávneného zo 06.04.2020 nevyplýva, či dňa 27.10.2016 bola uhradená povinnou suma 78,13 € alebo len rozdiel medzi platbou 21,04 € a istinou 78,13 €. Pokiaľ povinná dňa 19.06. 2013 zaplatila oprávnenému 21,04 € a dňa 27.10.2016 vyrovnala celý dlh, jedná sa o plnenie počas exekúcie, čo nie je dôvodom na rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie. V prípade, ak by počas exekúcie došlo nielen k splneniu celého dlhu, ale aj k úhrade trov exekúcie, súdny exekútor by v zmysle § 46 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej „EP“) upustil od vykonania exekúcie a súd o zastavení exekúcie nerozhoduje. Iba za predpokladu, že súdny exekútor takto nepostupuje a napriek zaplateniu celej vymáhanej pohľadávky a trov exekúcie neupustí od vykonania exekúcie, bol by tu daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP. Z tvrdenia povinnej aj z potvrdenia oprávneného vyplýva len to, že počas exekúcie uhradila oprávnenému vymáhanú istinu. Povinná ani netvrdila, že uhradila aj trovy exekúcie, preto tu nie je dôvod na to, aby bolo možné exekúciu zastaviť.

2. V zákonnej lehote podala proti tomuto výroku odvolanie povinná. Uviedla, že súd neprihliadol na skutkový stav jej situácie, i keď je skutočne vážna, a tým považuje tento proces za nesprávne rozhodnutý. Žiada o opätovné zastavenie exekúcie a tým aj zrušenie trov vo výške 39,83 €. Žiadala, aby súd opätovne prehodnotil a posúdil jej ťaživú situáciu.

3. Oprávnený sa k odvolaniu povinnej nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( , ďalej „CSP“), v spojení s , po zistení, že proti napadnutému výroku je prípustné odvolanie, bez nariadenia pojednávania ( a contrario) preskúmal rozhodnutie postupom podľa a 380 a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa z týchto dôvodov:

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Podľa § 58 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017 proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.

Podľa § 243h ods. 1 prvá veta EP ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 11.10.2019, ktoré bolo súčasťou sťažnosti proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 23.09.2019. Dôvodom tejto žiadosti bolo tvrdenie, že dlh voči oprávnenému si vyrovnala. Ďalej uvádzala, že jej situácia sa zhoršila pre zmenu zákona a nachádza sa v hmotnej núdzi. Súd prvej inštancie správne posudzoval, vzhľadom na tvrdený dôvod zastavenia exekúcie, či došlo zo strany povinnej k splneniu dlhu. Povinná totiž tvrdila, že po začatí exekúcie svoj dlh v celom rozsahu uhradila. Potom by došlo k zániku práva, ktoré je predmetom vymáhania v exekučnom konaní z dôvodu jeho splnenia, čo by bolo dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP v znení účinnom do 31.03.2017.

7. Uvedené však nebolo preukázané. Ako vyplýva z pripojeného exekučného spisu a z potvrdenia oprávneného, povinná istinu zaplatila priamo oprávnenému, pričom k tomuto plneniu došlo počas trvania exekúcie. Súčasťou vymáhaného dlhu však nie je len samotná istina, ale aj jej príslušenstvo, v danom prípade trovy exekúcie. Povinná ani netvrdila, že by uhradila aj tieto trovy. Naopak, zo sťažnosti voči uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 23.09.2019 priamo vyplýva, že nie je ochotná, resp. schopná uhradiť trovy exekúcie pôvodného exekútora vo výške 39,83 € z dôvodu jej nepriaznivej finančnej situácie.

8. Je potrebné konštatovať, že exekučné konanie začalo dôvodne na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Výkazu daňových nedoplatkov zo dňa 07.06.2012. K čiastočnému plneniu došlo v dňoch 19.06.2013 a 27.10.2016. Z uvedeného je zrejmé, že doposiaľ nedošlo k zaplateniu trov exekúcie, a preto nebolo možné ani upustiť od exekúcie v zmysle § 46 ods. 8 EP. V danom prípade teda exekúcia stále pokračuje, a to dovtedy, kým nebude vymožené príslušenstvo pohľadávky, t. j. trovy exekúcie. Nebol preto dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) EP.

9. Pokiaľ povinná má za to, že tu existuje iný dôvod na zastavenie exekúcie, resp. dôvod na odklad exekúcie, má zákonnú možnosť podať osobitný návrh, v ktorom riadne skutkovo vymedzí dôvody, pre ktoré podľa jej názoru je potrebné odložiť alebo zastaviť exekúciu a pripojí k tomuto návrhu aj dôkazy, ktoré by ňou tvrdené skutočnosti preukazovali.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )