Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26S-34-2020.pdf
PDF · 95.37 KB
Case nature
Subarea
26S/34/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: HER - STAV SK, s. r. o., sídlo Fraňa Mojtu 281/18, Nitra, IČO: 36 641 251, zastúpený advokátom: JUDr. Pavol Čičmanec, sídlo Bavlnárska 312/9, Trenčín, IČO: 17 578 213, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlo Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 100960781/2020 z 01.06.2020 na základe správnej žaloby, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou, osobne podanou Krajskému súdu v Nitre ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu (§ 19 ods. 1 v spojení s § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len "Správny súdny poriadok" alebo "SSP") dňa 07.07.2020, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví a zrušenia tohto rozhodnutia spolu s jemu predchádzajúcim rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa - Daňového úradu Nitra číslo 100263857/2020 z 27.01.2020.
2. Predmetom správneho súdneho konania v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie - Daňového úradu Nitra, číslo 100263857/2020 z 27.01.2020, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018 v sume 20.336,77 eura.
3. Žalobca spolu s podaním žaloby súčasne navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok (posudzujúc tak podľa obsahu - § 55 ods. 3 SSP jeho návrh označený ako "návrh o odloženie vykonateľnosti rozhodnutí podľa § 185 a nasl. SSP").
4. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že jediným spoločníkom a konateľom žalobcu je Mgr. Milan Baláž. Žalobca je viazaný viacerými zmluvami o spolupráci s inými podnikateľskými subjektmi z čoho žalobcovi vyplývajú nemalé finančné záväzky a povinnosti. Okrem záväzkov z podnikateľskej činnosti má konateľ žalobcu od 05.06.2018 záväzok voči OTP Banke Slovensko, a. s., z čerpaného hypotekárneho úveru vo výške XXX.XXX,- eur, ktorý je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti vo vlastníctve konateľa žalobcu. V prípade nevyhovenia návrhu žalobcu by došlo k zadržaniu finančných prostriedkov na bankovom účte žalobcu ešte pred rozhodnutím o správnej žalobe vo veci samej. OTP Banka Slovensko, a.s. by mohla v prípade nesplnenia si záväzkov konateľa žalobcu voči banke vyhlásiť celý úver za predčasne splatný, čo by mohlo mať za následok výkon záložného práva na nehnuteľnosti patriacej do vlastníctva konateľa žalobcu. Tým by došlo k vážnemu narušeniu majetkových pomerov a rodinných vzťahov konateľa žalobcu, žijúceho v spoločnej domácnosti s družkou a tromi maloletými deťmi, pričom má vyživovaciu povinnosť k svojím ďalším dvom deťom z rozvedeného manželstva. Konateľ žalobcu väčšiu časť svojho príjmu získava
z podnikateľskej činnosti žalobcu a vo vzťahu k jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom je na príjme od žalobcu závislý. Zadržanie finančných prostriedkov na bankovom účte žalobcu vo výške 20.336,77 eura by bolo preto blokáciou s predpokladom vzniku nenapraviteľných následkov v podnikateľskej činnosti žalobcu, prípadne s predpokladom vzniku nenapraviteľných, až likvidačných následkov v podnikateľskej činnosti žalobcu. Zadržanie sumy 20.336,77 eura by bolo neprimerane vysoké aj vo vzťahu k základnému imaniu žalobcu, ktoré je vo výške 5.000,- eur. Samotná výška hodnoty hnuteľného a nehnuteľného majetku žalobcu je zanedbateľná v porovnaní s výškou žalovaným zadržiavanej sumy. Ďalej žalobca poukázal na dôvody nezákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca preto navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
5. Správny súd uznesením č. k. 26S/34/2020 - 55 z 2. septembra 2020 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 30 dní od doručenia uznesenia inter alia písomne vyjadril k žalobe (ktorej prílohou bolo aj podanie obsahujúce návrh na priznanie odkladného účinku). Na základe žiadosti žalobcu, doručenej dňa 21.09.2020, správny súd uvedenú lehotu predĺžil o 30 dní.
6. Žalovaný na uvedenú výzvu správneho súdu podal k žalobe (a k návrhu na priznanie odkladného účinku) vyjadrenie a predložil správnemu súdu aj administratívny spis.
7. K samotnému návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že neodporúča priznanie odkladného účinku, a to vzhľadom na okolnosti uvedené v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.
8. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
9. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 10. Podľa § 186 ods. 1 a 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
11. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
12. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
13. Podľa § 5 ods. 9 veta druhá SSP, účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom.
14. Znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Z uvedených dôvodov Správny súdny poriadok normatívne (§ 184 SSP) konštituuje nastúpenie odkladného účinku ako výnimku a nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie zákonnosti správnych rozhodnutí.
15. Správny súd konštatuje, že Správny súdny poriadok ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, má (zo zákona) odkladný účinok. Za týchto okolností môže takejto správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia Správnym súdnym poriadkom ustanovených procesných podmienok.
16. Správny súdny poriadok v ustanovení § 185 a § 187 ods. 3 taxatívne vymedzuje procesné podmienky, za splnenia ktorých môže správny súd svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak táto nemá odkladný účinok zo zákona. Týmito procesnými podmienkami sú: (i) návrh žalobcu, (ii) vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, (iii) naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.
17. Ako správny súd už uviedol v bode 3. a 6. odôvodnenia tohto rozhodnutia, prvé dve procesné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, teda návrh žalobcu ako aj vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, sú v prejednávanej veci naplnené.
18. Čo sa týka splnenia tretej procesnej podmienky - naplnenia dôvodov pre priznanie odkladného účinku, správny súd najskôr uvádza, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia totiž nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.
19. Vychádzajúc z obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku, tento sa domáha jeho priznania na právnom základe § 185 písm. a) SSP.
20. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd uvádza, že základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, ak jeho priznanie žalobca v návrhu navrhuje pre existenciu dôvodov podľa § 185 písm. a) SSP, je (preukázaný) stav, keď by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
21. Správny súd berie pri rozhodovaní do úvahy výnimočnosť zásahu do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, pričom zároveň posudzuje mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu, teda hodnotí intenzitu preukázanej hrozby ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorú by okamžité vykonanie napadnutého rozhodnutia alebo iné právne následky napadnutého rozhodnutia priniesli a súčasne posudzuje, či by priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom.
22. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe správnym súdom musí mať vzhľadom na povahu dôsledkov, t. j. zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu len výnimočný charakter, a preto musí byť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe aj dostatočne zdôvodnený osobitnými okolnosťami (ktoré musia byť dôkazmi preukázané).
23. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým preukázať, resp. aspoň osvedčiť existenciu hrozby možnej závažnej ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorá súčasne musí vyplývať z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom; nepostačuje v tomto smere len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej alebo finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí či o hroziacom inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí teda vyplývať (nielen) z konkrétnych tvrdení žalobcu, ale najmä z ním predložených, resp. označených konkrétnych dôkazov, ktoré by správny súd mohol zadovážiť, vykonať a vyhodnotiť na tento účel.
24. Vychádzajúc z týchto východísk posudzoval správny súd aj odôvodnený návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
25. Čo sa týka tej časti návrhu žalobcu, v ktorej jeho dôvodnosť zakladá skutočnosťami na strane Mgr. Milana Baláža, ako jediného konateľa a spoločníka žalobcu (týkajúce sa jeho úverového zmluvného vzťahu s OTP Bankou Slovensko, a. s., záložného práva zabezpečujúceho tento úver; týkajúce sa jeho majetkových a rodinných pomerov - vyživovacích povinností, získavaní príjmu z podnikateľskej činnosti, atď.), tak tieto nemajú pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe akúkoľvek právnu relevanciu, a to z dôvodu, že sa netýkajú žalobcu. V konaní o správnej žalobe (ad maiori a minus aj v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktoré môže vzhľadom na jeho predmet prebiehať len v rámci konania o správnej žalobe), o aké ide aj v tejto veci, sa žalobca môže domáhať len ochrany svojich subjektívnych práv (§ 177 ods. 1 SSP), nie ochrany iných ako jeho subjektívnych práv (§ 177 ods. 2 a contrario SSP).
26. Žalobcom v danej veci je spoločnosť s ručením obmedzeným, teda obchodná spoločnosť s vlastnou právnou subjektivitou (§ 18 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Občianskeho zákonníka), úplne nezávislou od právnej subjektivity jej personálneho substrátu (spoločníka či konateľa ako štatutárneho orgánu). Mgr. Milan Baláž, jediný spoločník a konateľ žalobcu je z hľadiska právnej subjektivity samostatným právnym subjektom - fyzickou osobou (§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
27. Z uvedených dôvodov sa preto žalobca - spoločnosť s ručením obmedzeným v tomto konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže (a to nielen správnou žalobou, ale ani návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe) domáhať ochrany subjektívnych práv jej konateľa a spoločníka, ktorý je od žalobcu odlišným, samostatným právnym subjektom. Na vyššie uvedené dôvody návrhu žalobcu preto správny súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nemohol akokoľvek prihliadať a z hľadiska predmetu tohto rozhodovania sú preto bez akejkoľvek relevancie (rovnako ako aj dôkazy, ktorými ich žalobca preukazoval).
28. Čo sa týka odôvodnenia návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dôvodmi na strane samotného žalobcu, tak toto žalobca zakladá v podstate na dvoch skutočnostiach. Prvá sa týka tvrdených (a bližšie nešpecifikovaných) finančných záväzkov a povinností žalobcu vo vzťahu k iným podnikateľským subjektom a možných až likvidačných dôsledkov zadržania finančných prostriedkov vo výške 20.336,77 eura na bankovom účte žalobcu. Žalobca ďalej tvrdí, že i samotná výška hnuteľného a nehnuteľného majetku žalobcu (ktorú taktiež bližšie nešpecifikuje) je zanedbateľná k výške možnej zadržanej sumy žalovaným. Druhá skutočnosť sa týka pomeru základného imania vo výške 5.000,- eur k uvedenej výške finančných prostriedkov, ktoré môžu byť v prípade nevyhovenia návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zadržané na bankovom účte žalobcu.
29. Keďže konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je ovládané dispozičnou zásadou, povinnosť tvrdenia ako aj dôkazné bremeno bolo plne na strane navrhovateľa priznania odkladného účinku správnej žalobe (žalobcovi). Žalobca toto dôkazné bremeno v konaní o jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo vzťahu k vyššie uvedenej prvej skupine dôvodov, ktorými odôvodňoval priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuniesol, keďže dôkazmi nepreukázal existenciu konkrétnej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku, ktorá by práve jemu v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila.
30. Žalobca totiž ani len dostatočne konkrétne netvrdil (o to viac to potom ani nepreukázal konkrétnymi, za týmto účelom predloženými dôkazmi), aké konkrétne finančné záväzky a povinnosti má voči iným podnikateľským subjektom (tieto len všeobecne konštatoval bez akejkoľvek bližšej špecifikácie) a ako konkrétne by v prípade zaplatenia rozdielu dane bol ohrozený v plnení svojich povinností - teda netvrdil a ani nepreukázal aké sú napr. jeho prevádzkové náklady na podnikanie, vrátane mzdových nákladov, aký je rozsah jeho podnikateľských záväzkov, aký je súčasný objem objednávok, aké sú jeho tržby, aké má záväzky a v akom objeme, aká je jeho finančná situácia, v akej výške sú jeho daňové a odvodové povinnosti, akým hnuteľným a nehnuteľným majetkom disponuje, aká je jeho hodnota, a ako by zaplatenie rozdielu dane, ktorá povinnosť mu bola žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného (v spojení s prvostupňovým rozhodnutím daňového úradu) uložená, ovplyvnila samotnú
existenciu žalobcu, resp. výkon jeho podnikateľskej činnosti, za ktorým účelom bol založený. Len všeobecné, abstraktné, žiadnymi dôkazmi podložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, hrozby likvidácie, či zanedbateľnej hodnote majetku vo vzťahu k uloženej povinnosti je aj vzhľadom na závažnosť inštitútu odkladného účinku správnej žaloby absolútne nepostačujúce.
31. Správny súd pritom dopĺňa, že vzhľadom na uplatňovanú dispozičnú zásadu správny súd nemôže za žalobcu vyhľadávať dôvody priznania odkladného účinku ich správnej žalobe a ani dôkazy tieto dôvody preukazujúce.
32. Čo sa týka druhého podstatného dôvodu, na ktorom zakladá žalobca dôvodnosť jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe - teda tvrdeného nepomeru medzi uloženou povinnosťou na úhradu rozdielu dane (20.336,77 eura) a výškou základného imania žalobcu (5.000,- eur), tak tento sám osebe nie je dôvodom dostatočným na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keďže sám o sebe nepreukazuje hrozbu relevantného následku v zmysle § 185 písm. a) SSP.
33. Samotná výška základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným nemá dostatočnú výpovednú hodnotu o aktuálnych majetkových pomeroch spoločnosti. Základné imanie je len jednou zo zložiek viazaného vlastného imania spoločnosti, popri ostatných, akými je rezervný fond a iné fondy, ktorých použitie je viazané právnym predpisom alebo spoločenskou zmluvou určitým účelom. Vlastné imanie spoločnosti okrem viazaného vlastného imania tvorí voľné vlastné imanie spoločnosti, ktoré pozostáva z ostatných fondov, ktorých použitie nie je limitované právnymi predpismi alebo spoločenskou zmluvou, výsledok hospodárenia, výsledok hospodárenia spoločnosti za minulé obdobia. Súčet viazaného a voľného imania spoločnosti tvorí v súhrne vlastné imanie spoločnosti, vyjadrujúce hodnotu vlastných zdrojov financovania obchodného majetku podnikateľa (§ 6 ods. 4 Obchodného zákonníka). Ani vlastné imanie spoločnosti pritom neodzrkadľuje výšku obchodného majetku žalobcu, keď relevantným z tohto hľadiska je skôr hodnota čistého obchodného imania, ktoré vyjadruje hodnotu obchodného majetku (ako súhrnu majetkových hodnôt /vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt/, ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie) po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním (§ 6 Obchodného zákonníka). Z týchto dôvodov nie je výška len základného imania relevantným ukazovateľom pre posúdenie vplyvu okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia (v spojení s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím daňového úradu) na žalobcu. Správny súd napokon zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je významná len aktuálna výška čistého obchodného imania, ale aj aktuálny rozsah objednávok a plánovaných záväzkov (a to nielen z hľadiska ich výšky, ale aj predmetu, ktorý má nepochybne vplyv na rozhodovanie o následku nesplnenia toho-ktorého záväzku na chod spoločnosti). 34. Čo sa týka odôvodnenia návrhu na priznanie odkladného účinku nezákonnosťou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, tak k tomuto správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku nepreskúmava napadnuté rozhodnutie v medziach žalobných bodov tak, ako to musí urobiť pri rozhodovaní vo veci samej, ale zisťuje len existenciu zákonných predpokladov na vyhovenie návrhu navrhovateľa na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 185 SSP. Z ustanovenia § 185 písm. a) SSP je pritom zrejmé, že relevantným kritériom, na ktoré správny súd môže a súčasne je povinný pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe prihliadnuť, nie je nezákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, napr. aj v dôsledku jeho nepreskúmateľnosti. Nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia správny súd v tomto štádiu konania preto ani nemohol posudzovať a akokoľvek ju zohľadňovať pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Skúmať nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia (čo i len v obmedzenom rozsahu) a na túto prihliadať ako na jednu z relevantných skutočností pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe by bolo možné len v prípade, ak by táto bola jedným z dôvodov priznania odkladného účinku správnej žalobe, taxatívne uvedeným popri ostatných v § 185 SSP. Záverom tejto časti správny súd výslovne uvádza, že toto rozhodnutie o návrhu na priznanie odkladného účinku z uvedených dôvodov súčasne nijak nepredurčuje aké bude meritórne rozhodnutie vo veci samej (pri ktorom bude skúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia z hľadiska žalobcom v správnej žalobe vymedzených žalobných dôvodov).
35. Z uvedených dôvodov (keď návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby odôvodnil v časti dôvodmi, ktoré nie sú pri rozhodovaní o ňom relevantné a v časti tvrdil skutočnosti, ktoré však nijak
bližšie skutkovo nekonkretizoval a dôkazmi nepreukázal), nemal správny súd preukázané naplnenie poslednej z troch podmienok, ktorá by musela byť naplnená na to, aby správny súd mohol správnej žalobe žalobcu priznať odkladný účinok, a to existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí či iného vážneho nenapraviteľného následku, ktorý by žalobcovi hrozil v prípade okamžitého výkonu alebo inými právnymi následkami správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.
36. Správny súd z uvedených dôvodov, keď nebola splnená jedna z troch kumulatívnych podmienok, výlučne za splnenia ktorých môže správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, a ktoré sú taxatívne vymedzené v § 185 písm. a) SSP, nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho podľa § 188 SSP týmto uznesením zamietol.
37. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).