Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-95-2020.pdf
PDF · 111.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-9P/95/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Mgr. Matúšom Staríčkom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: E. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, Škultétyho 1577/8, Topoľčany, dieťa matky: Mgr. M. W., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, G., zastúpená advokátkou: JUDr. Zuzana Valaská, Škultétyho 6, Topoľčany, a otca: W. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, G., zast. advokátom: JUDr. Pavol Vöröšváry, so sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, takto
rozhodol:
I. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
Maloletá E. W., nar. XX.XX.XXXX sa na čas do rozvodu manželstva jej rodičov z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
II. Otec j e p o v i n n ý platiť na maloletú výživné vo výške 300 eur mesačne s účinnosťou od 22.06.2020, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
III. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 22.06.2020 do 30.11.2020 vo výške 1590 eur sa otcovi povoľuje zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 40 eur splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku k rukám matky s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 22.06.2020 bol Okresnému súdu Topoľčany doručený návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu E. W., nar. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu. Návrhom žiadala maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 500 eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2020. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej sú manželia, ona dňa 15.04.2020 prostredníctvom právnej zástupkyne podala návrh na rozvod manželstva na Okresný súd Topoľčany, ktoré konanie je vedené pod spisovou značkou 9P58/2020. S manželom nežijú v spoločnej domácnosti od februára 2020. Snažila sa s ním dohodnúť na tom, aby prispieval na výživu dcéry, avšak do podania návrhu tak neurobil. S dcérou sa stretáva, trávi s ňou čas, napriek tomu sa nepodieľa na zabezpečení jej výživy žiadnou sumou. Mal. E. má 13 rokov, je žiačkou 7. ročníka ZŠ G., stravuje sa v škole, navštevuje umelecký výtvarný krúžok. Má silný citový vzťah k zvieratám, ktorým sa venuje v maximálnej miere vo svojom voľnom čase. Má svojho psa, mačku i korytnačku. Pričom len krmivo pre zvieratá stojí mesačne cca 100 eur. Primerane svojmu
veku sa potrebuje stravovať, obliekať, rastie, potrebuje svoju obuv. Otec jej platí základný poplatok za telefón, inak žiadnym spôsobom neprispieva. Ona pracuje ako učiteľka s príjmom cca 850 eur, poberá daňový bonus aj prídavok na dieťa. Býva s dcérou sama, náklady na bývanie predstavujú sumu cca 230 eur. Pôžičky nemá, poistky si neplatí. Manžel je živnostník, nemám predstavu o výške jeho príjmu. Do 30.1.2020 prispieval na spoločný účet sumou 800 eur mesačne.
2. Otec sa k návrhu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 21.08.2020. Návrh žiadal zamietnuť z dôvodu neexistencie dôvodov hodných osobitného zreteľa k spätnému priznaniu výživného. Zo strany matky neexistovala objektívna nemožnosť podania návrhu vo veci samej (na zverenie dieťaťa a určenie výživného, resp. na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci rozvodového konania) za matkou požadované obdobie do rozvodu manželstva. Okrem toho otec na výživu dieťaťa prispieval aj vo forme naturálnych plnení. Od zániku spoločnej domácnosti medzi rodičmi mal. dieťaťa, t. j. od 2/2020 mala matka k dispozícii dostatok času aby podala návrh na začatie konania v tejto veci, tento však podala až 22.06.2020. Uviedol, že sumu 800 eur posielal z jeho príjmov na účet v Č., a.s., ktorý je vedený na meno navrhovateľky, kde on bol v tom čase disponent, keď ešte spolu hospodárili a žili ako manželia v jednej domácnosti, pričom tieto peniaze boli použité na spoločné výdavky. Nešlo o platenie výživného, nakoľko spolu žili v jednej domácnosti. Ako sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti tak zistil, že všetky usporené finančné prostriedky z vyššie uvedeného účtu navrhovateľky v Č., a.s. navrhovateľka nevedno kam previedla, resp. vykonala ich výber, preto je nesporné, že si zabezpečila finančné prostriedky a na druhej strane jeho vystavila situácii, kedy je pre neho problematické výživné uhrádzať. Navrhovateľka si bez jeho vedomia previedla alebo vybrala finančné prostriedky vo výške 8000 eur až 9000 eur medzi januárom až marcom 2020. Navrhovateľka si vyššie uvedeným spôsobom zabezpečila väčšiu finančnú sumu, ktorú mohla použiť aj na výživu maloletej dcéry. Pokiaľ ide o samotnú výšku požadovaného výživného, sumu 500 eur mesačne v žiadnom prípade nemá možnosť uhrádzať, nakoľko mu to nedovoľujú jeho zárobkové pomery a opodstatnené výdavky.
3. Na pojednávaní dňa 03.09.2020 rodičia uzavreli čiastočnú rodičovskú dohodu, na základe ktorej navrhli na čas do rozvodu zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja budú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Úpravu styku otca s maloletým dieťaťom nežiadali.
4. Na pojednávaniach dňa 03.09.2020, 15.10.2020 a 01.12.2020 matka uviedla, že návrh na úpravu výkonu rodičovský práv a povinností podala z dôvodu, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Návrh na rozvod podávala prostredníctvom právnej zástupkyne, pričom k skoršiemu podaniu návrhu v prejednávanej veci jej nič nebránilo. Manželovi povolila použiť spoločné úspory na jeho účely. On kúpil dva byty - jednoizbový byt v januári 2020 a garsónku v decembri 2019. Ona vybrala zo spoločných úspor 7800 eur, z dôvodu, že otec dieťaťa úspory míňal na jeho potreby a zariaďovanie novej domácnosti. S manželom spolu nežijú od februára 2020. Matka ďalej uviedla, že dcéra vo finančnej núdzi nebola, pretože uhrádzali len nevyhnutné náklady. Spochybnila otcom predložené doklady o výdavkoch na podnikanie v roku 2019. Cestovné výdavky za rok 2019 označila za nadhodnotené pre účely daňového priznania, nakoľko otec dieťaťa nevykonáva cesty ním uvádzané a používa iné auto ako ním uvádzané. Cestovné výdavky uvádza len za účelom zníženia základu dane.
5. Na pojednávaní dňa 03.09.2020, 15.10.2020 a 01.12.2020 (vo veci sp. zn. 9P/58/2020 i sp. zn. 9P/95/2020) otec uviedol, že počas koronakrízy sa ocitol bez príjmu. Výpadok príjmu mal v období apríl až jún 2020. Matku a maloletú nevystavil hmotnej núdzi, nakoľko boli zabezpečené, pretože mala k dispozícii spoločné peniaze. Potvrdil, že jeho styk s dcérou sa realizuje bez problémov po vzájomnej dohode. Pracuje ako SZČO v oblasti zubná technika, jeho príjem závisí od objednávok. Podniká 13 rokov. Predtým výdavky hradili z úspor, v súčasnosti mu pomáhajú s výdavkami rodičia. Pracuje pre zubárov, ktorí mu nepravidelne zadávajú prácu a on im vystavuje za vykonanú prácu faktúry. Má výdavky na nákup materiálu, nájom, odvody, servis prístrojov, pohonné hmoty a prenájom priestorov na podnikanie. Potvrdil, že kúpil dva byty - jednoizbový byt a garsónku. Garsónku kúpil v stave nedokončenej prerábky. Uviedol, že príspevok 800 eur, ktorý zasielal v minulosti na spoločný účet, financoval z úspor z podnikateľskej činnosti z minulých rokov a z podpory jeho rodiny. Z rovnakého dôvodu boli schopní si zakúpiť aj v konaní viackrát uvádzaný nehnuteľný majetok do BSM. Navrhovateľke sa nepodarilo preukázať ňou uvádzané nepravdivé tvrdenie, že by jeho podnikateľské výdavky mali byť nie nevyhnutné pre jeho podnikanie.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/58/2020, s pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
7. Rodičia maloletého dieťaťa uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v G.. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa - E. W., nar. XX.XX.XXXX.
8. Na Okresnom súde Topoľčany aktuálne prebiehajú dve konania vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, a to konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode vedené pod sp. zn. 9P/58/2020 a konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu vedené pod sp. zn. 9P/95/2020.
9. Rodičia v priebehu konania uzatvorili rodičovskú dohodu, na základe ktorej navrhli zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja budú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Úpravu styku otca s maloletým dieťaťom nežiadali. Na výške výživného sa rodičia nedohodli, matka požadovala určiť výživné na sumu 500 eur mesačne, otec na sumu 150 eur mesačne. S maloletou bol vykonaný pohovor prostredníctvom kolízneho opatrovníka, vyslovila, že chce zostať s matkou a s otcom sa stretávať podľa dohody.
10. Rodičia maloletého dieťaťa vlastnia garáž a 3 byty - trojizbový, jednoizbový a garsónku. V trojizbovom byte žili do konca januára 2020, kedy sa otec zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Otec býva v jednoizbovom byte, garsónku prenajíma od 05.03.2020, o čom matku a ani súd neinformoval a tá sa tom dozvedela až v priebehu konania. Túto skutočnosť súdu potvrdil až na pojednávaní dňa 15.10.2020. Garsónku nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.10.2019 za cenu 34000 eur. Jednoizbový byt nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.01.2020 za cenu 57000 eur. Kúpa nehnuteľností bola financovaná zo spoločných úspor. V prípade rozvodu manželstva si manželka (matka) plánuje nechať trojizbový byt a garáž a manžel (otec) jednoizbový byt a garsónku. Matka v januári 2020 vybrala zo spoločného účtu 7800 eur, ktoré peniaze má odložené. Odôvodňovala to tým, že jej manžel použil ostatné usporené peniaze na kúpu dvoch bytov.
11. Matka pracuje ako učiteľka v ZŠ V.. Jej priemerný mesačný príjem za obdobie 08/2019 - 07/2020 predstavoval 859,29 eur. Poberá prídavok na dieťa vo výške 24,95 eur mesačne. V konaní preukázala nasledovné výdavky: elektrina 23 eur mesačne, služby spojené s užívaním bytu 164 mesačne, HBO 5,99 eur mesačne, telefón 13 eur mesačne, TV a internet 21 eur mesačne, pohonné hmoty 50 eur mesačne, plyn 8,44 eur mesačne, PZP 105 eur ročne. Uvádzala tiež výdavky na elektrinu v garáži 15 eur štvrťročne, stravu 200 eur, drogériu a kozmetiku 100 eur, lieky a vitamíny 25 eur, ošatenie 50 eur.
12. Maloletá navštevovala v školskom roku 2019/2020 7. ročník a v školskom roku 2020/2021 navštevuje 8. ročník ZŠ G. v G.. Navštevuje tiež ZUŠ - výtvarný odbor. Výdavky na ňu sú nasledovné: ZRPŠ 25 eur ročne, strava v škole 46 eur ročne, pracovné zošity z matematiky a anglického jazyka 13 eur ročne, ZUŠ - ZRPŠ 20 eur ročne a poplatok 25 eur polročne. Má tiež výdavky spojené so starostlivosťou o domáce zvieratá.
13. Manžel navrhovateľky (otec maloletého dieťaťa) pracuje ako SZČO v predmete podnikania zubná technika. Za rok 2018 predstavovali jeho príjmy zo živnosti 27389,50 eur, výdavky 19363,13 eur a základ dane predstavoval sumu 8026,37 eur. Za rok 2019 predstavovali jeho príjmy zo živnosti 25000 eur, výdavky 19273,05 eur a základ dane predstavoval sumu 5726,95 eur. Otec býva v jednoizbovom byte. Prenajíma garsónku za 320 eur mesačne vrátane energií.
14. Z predloženého čestného prehlásenia jeho otca zo dňa 04.09.2020 vyplýva, že mu tento v mesiaci február 2020 prispel na zariadenie jednoizbového bytu sumou 780 eur a taktiež mu občasnými finančnými prostriedkami pomohol v čase koronakrízy, keď nemohol vykonávať svoje povolanie. V konaní bolo tiež preukázané, že otec do januára 2020 pravidelne posielal na spoločný účet sumu 800 eur mesačne, z čoho 500 eur bolo zasielaných na sporenie, pričom išlo o finančné prostriedky z jeho príjmu, keďže opak preukázaný nebol. To, že otec nemal prácu počas tzv. koronakrízy začiatkom roka (s čím je spojené aj zníženie príjmu) potvrdila aj samotná navrhovateľka v návrhu na rozvod manželstva (na str. 4), keď uviedla, že otec sa aktuálne s dcérou stretáva častejšie, nakoľko nemá pre pandémiu prácu.
15. Otec má nasledovné mesačné výdavky: na byt 1/ - služby spojené s užívaním bytu 102 eur (G., a.s.), elektrina 10 eur mesačne, na byt 2/ - služby spojené s užívaním bytu 48 eur (M. G.), elektrina 10 eur mesačne, TV + internet 22,20 eur mesačne, telefón 25 eur mesačne, PHM 150 eur mesačne, strava 200 eur mesačne, drogéria 50 eur mesačne, lieky 10 eur mesačne, ošatenie 50 eur mesačne, odvody do ZP 92,43 eur mesačne, odvody do SP 218,86 eur mesačne, prenájom priestorov na podnikanie 65 eur mesačne, energie v priestoroch na podnikanie 405 eur ročne, t. j. 33,75 eur mesačne. Súčet týchto výdavkov predstavuje cca 1087 eur, pričom v nich nie sú zahrnuté všetky náklady na podnikanie, ktoré otcovi v priebehu roku 2020 vznikli (nákup materiálu, cestovné výkazy, servis prístrojov a pod.).
16. Z predložených faktúr a výpisu z účtu otca vyplýva, že za obdobie 01-09/2020 vystavil faktúry za odvedenú prácu v celkovej výške 13853 eur, t. j. 1540 eur mesačne brutto. Z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny mu bolo vyplatených 1050 eur z dôvodu kompenzácie pre výpadok príjmu v čase pandémie. Spolu mal tak do septembra hrubý príjem vo výške 14903 eur, t. j. 1655 eur mesačne. Spolu s príjmom z prenájmu príjem otca predstavuje cca 1975 eur mesačne v hrubom.
17. Z potvrdenia o voľných pracovných miestach na pozíciu zubný technik vyplýva, že k 15.10.2020 bolo stránke www.istp.sk <http://www.istp.sk> (portál voľných pracovných miest) 7 pracovných ponúk na danú pozíciu s ponúkaným príjmom od 700 eur do 1350 eur v hrubom.
18. Podľa § 36 ods. 1 ZoR (zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
19. Podľa § 24 ods. 1 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
20. Podľa § 24 ods. 4 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
21. Podľa § 25 ods. 1 ZoR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
22. Podľa § 25 ods. 2 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
23. Podľa § 28 ods. 1 až 3 ZoR, účasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
24. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
25. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
26. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
27. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
28. Podľa § 63 ods. 1 ZoR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
29. Podľa § 63 ods. 2 ZoR, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
30. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
31. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
32. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa sleduje najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím zákona č. 175/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rodine.
33. Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu rodičia uzavreli čiastočnú rodičovskú dohodu, na základe ktorej navrhli zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja budú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Úpravu styku otca s maloletým dieťaťom nežiadali. S maloletou bol vykonaný pohovor prostredníctvom kolízneho opatrovníka, vyslovila, že chce zostať s matkou a s otcom sa stretávať podľa dohody. Ohľadom úpravy styku sa rodičia vedia dohodnúť. Súd preto výrokom I. rozsudku schváli čiastočnú rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletú E. na čas do rozvodu zveril do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletou neupravil s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, čo je v súlade s § 28 ZoR. Schválená rodičovská dohoda je v záujme maloletého dieťaťa.
34. Na výške výživného sa rodičia nedohodli, matka požadovala určiť výživné na sumu 500 eur mesačne, otec žiadal návrh na určenie výživného na čas do rozvodu zamietnuť. Súd preto o výške výživného rozhodol autoritatívne výrokom II. rozsudku. Výživné súd následne určil na sumu 300 eur mesačne s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery oboch rodičov a potreby maloletého dieťaťa.
35. Rodičia vlastnia garáž a 3 byty - trojizbový, jednoizbový a garsónku. V trojizbovom byte žili do konca januára 2020, kedy sa otec zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Otec býva v jednoizbovom byte, garsónku prenajíma od 05.03.2020 a s príjmom z prenájmu disponuje on. Kúpa jednoizbového bytu a garsónky bola financovaná zo spoločných úspor rodičov. Navrhovateľka v januári 2020 vybrala zo spoločného účtu 7800 eur, ktoré peniaze má odložené. Priemerný mesačný príjem matky predstavuje
859,29 eur. Poberá tiež prídavok na dieťa vo výške 24,95 eur mesačne. V konaní preukázala bežné výdavky na domácnosť a starostlivosť o maloletú. Maloletá navštevuje ZŠ G. v G.Č. a tiež ZUŠ - výtvarný odbor. Otec maloletého dieťaťa pracuje ako SZČO v predmete podnikania zubná technika. To, že otec nemal prácu počas tzv. koronakrízy začiatkom roka (s čím je spojené aj zníženie príjmu v roku 2020), potvrdila aj samotná navrhovateľka v návrhu na rozvod manželstva (na str. 4), keď uviedla, že otec sa aktuálne s dcérou stretáva častejšie, nakoľko nemá pre pandémiu prácu. Súčet výdavkov otca predstavuje cca 1087 eur (na súkromné i podnikateľské účely), pričom v nich ešte nie sú zahrnuté všetky náklady na podnikanie, ktoré otcovi v priebehu roku 2020 vznikli (nákup materiálu, cestovné výkazy, servis prístrojov a pod.). Z predložených faktúr a výpisu z účtu otca vyplýva, že za obdobie 01-09/2020 vystavil faktúry za odvedenú prácu v celkovej výške 13853 eur, t. j. 1540 eur mesačne brutto. Z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny mu bolo vyplatených 1050 eur z dôvodu kompenzácie pre výpadok príjmu v čase pandémie. Spolu mal tak do septembra hrubý príjem vo výške 14903 eur, t. j. 1655 eur mesačne. Spolu s príjmom z prenájmu príjem otca predstavuje cca 1975 eur mesačne v hrubom. Súd poukazuje na to, že ide o zistený aktuálny hrubý príjem otca, pričom určenie výživného vo výške požadovanej matkou by bolo na mieste v prípade, ak by bol príjem otca na úrovni cca 2000 eur netto a nie brutto. V konaní tiež neboli preukázané nadštandardné výdavky na maloletú či jej zhoršený zdravotný stav, ktoré by odôvodňovali vyššiu výšku výživného. Súdom určené výživné zodpovedá príjmovým pomerom otca a potrebám maloletého dieťaťa navštevujúceho základnú školu. Na preukázanie svojich príjmových a majetkových pomerov otec súdu predložil daňové priznanie za rok 2019, doklady o výdavkoch na podnikanie v roku 2019, doklady o jeho aktuálnych výdavkoch, výpisy z podnikateľského účtu i sporiacich účtov a faktúry vystavené v roku 2020. Z uvedeného dôvodu nebol dôvod na aplikáciu ust. § 63 ods. 1 ZoR. K určeniu výživného došlo odo dňa podania návrhu na začatie konania, nakoľko neboli splnené podmienky na spätné priznanie výživného v zmysle § 77 ods. 1 ZoR, keďže matke podľa jej vlastného vyjadrenia nič nebránilo návrh podať skôr, potreby dieťaťa boli riadne zabezpečené, pričom matka mala v prípade potreby k dispozícii časť spoločných úspor (sumu 7800 eur), ktoré vybrala zo spoločného účtu. Návrh otca na zamietnutie návrhu na určenie výživného bol nedôvodný, pretože otec mal a aj naďalej má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktorú si má riadne plniť vo výške zodpovedajúcej jeho príjmovým pomerom.
36. V súvislosti so zvýšením výživného vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 22.06.2020 do 30.11.2020 vo výške 1590 eur (90 eur za 9 dní v mesiaci jún 2020 + 5x 300 eur za mesiace júl až november 2020). Vzhľadom na príjmové schopnosti otca súd nedoplatok na zročnom výživnom otcovi povolil zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 40 eur splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku k rukám matky s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Pri určení výšky splátok súd zohľadnil celkový nedoplatok na zročnom výživnom a časový rámec, počas ktorého by malo dôjsť k splateniu nedoplatku a to tak, aby zročné výživné nebolo splácané neprimerane dlhú dobu, keďže otec si mal byť vedomý riadneho plnenia svojej vyživovacej povinnosti.
37. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Topoľčany.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. V odvolaní sa má ďalej uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) v znení neskorších zmien alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.