Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Csp-13-2020.pdf
PDF · 93.97 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, IČO: 37 927 795, so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava (P. O. Box 205), proti žalovanému Y.W. T., W.. XX.XX.XXXX, M. F. E.. Q. XXXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie 5.867,15 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.867,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5.867,16 Eur od 26.07.2017 do zaplatenia, keď súd žalovanému na zaplatenie povoľuje splátky v sume 80,- Eur mesačne splatné vždy do 20.-teho dňa v mesiaci a to počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodne Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok) sa žalobou zo dňa 28.02.2020, ktorá bola súdu doručená elektronicky cez portál eŽaloby dňa 28.02.2020, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.867,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z tejto sumy od 26.07.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu Zmluvy o pôžičke č. 8012096/4600500435, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok ako veriteľom na jednej strane a žalovaným ako dlžníkom na strane druhej dňa 02.10.2013.
2. V rámci prejednania žaloby na pojednávaní dňa 01.12.2020 žalovaný pred súdom písomne uznal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 5.867,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5.867,16 Eur od 26.07.2017 do zaplatenia, čo do základu, ako aj čo do výšky. Pred týmto písomným uznaním dlhu doručil žalovaný súdu dňa 20.05.2020 vyjadrenie zo dňa 19.05.2020, v ktorom uviedol, že si je vedomý podlžnosti a je že ju má záujem uhradiť. Momentálne je však v situácií, že dlh môže splácať v splátkach jedine 30,- Eur mesačne. Poukázal na to, že už tretí rok rieši súdny spor vedený pod Sp.zn. 22C/46/2017 pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom, v ktorom konaní uplatňuje nárok ako veriteľ vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke.
3. Žalobca k žiadosti žalovaného o povolenie splátok uviedol, že žalovaným navrhnutá splátka na splácanie dlhu sa mu javí byť neprimerane nízka. Navrhol, aby súd v zmysle § 282 a nasl. zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) rozhodol o jeho nároku rozsudkom pre uznanie s tým, že zaviaže žalovaného k úhrade dlžnej sumy v primeraných mesačných splátkach.
4. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
5. Podľa § 285 CSP, odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
6. Vzhľadom k tomu, že žalovaný uznal pred súdom nárok žalobcu čo do základu a čo do výšky, a vzhľadom k tomu, že žalobca navrhol rozhodnúť o jeho nároku uplatneného žalobou rozsudkom pre uznanie nároku, súd o žalobe žalobcu rozhodol na základe rozsudku pre uznanie nároku podľa § 282 CSP.
7. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
8. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
11. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
15. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby, alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c/ iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c/, f/ a l/, pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a/, b/, d/, e/, g/ až k/ a m/ až r/; za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
22. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
23. Na žiadosť žalovaného súd povolil žalovanému zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 80,- Eur, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku so splatnosťou vždy do 20.-teho dňa v mesiaci až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žalobca s povolením splátok žalovanému súhlasil, nesúhlasil len s navrhovanou výškou splátok žalovaným 30,- Eur mesačne. Súd rozhodujúc o žiadosti žalovaného o povolenie splátok pri určení výšky mesačnej splátky vychádzal predovšetkým zo znenia samotnej zmluvy a z výšky mesačných splátok, ktorá bola dojednaná v zmluve, keď žalovaný sa zaviazal dlh resp. pôžičku splácať v dohodnutých mesačných splátkach 108,56 Eur. Teda súd vzal do úvahy výšku dohodnutých mesačných splátok, ale aj celkové osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaného. Žalovaný žije s manželkou v spoločnej domácnosti, manželka pracuje. Vyživovaciu povinnosť má žalovaný voči jednému mal. dieťaťu vo veku 9 rokov v rozsahu 120,- Eur mesačne na základe súdneho rozhodnutia. Toto mal. dieťa nežije so žalovaným v spoločnej domácnosti, pochádza z predchádzajúceho partnerského vzťahu. Žalovaný je živnostníkom, podniká v stavebníctve. Vzhľadom na pandemickú situáciu dosahuje priemerný mesačný príjem v čistom po všetkých povinných úhradách od 450,- do 500,- Eur mesačne. Manželka zarába priemerne mesačne v čistom od 800,- do 900,- Eur. Táto má vyživovaciu povinnosť voči jednému mal. dieťaťu vo veku 17 rokov, ktoré žije s nimi v spoločnej domácnosti. Žalovaný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, byt v ktorom býva s manželkou a s jej dieťaťom patrí manželke. Nevlastní ani cenný hnuteľný majetok. Sú voči nemu vedené tri exekúcie, ktoré spláca spolu v sume 100,- Eur mesačne. Pravidelné mesačné výdavky v domácnosti sú 170,- Eur nájom, elektrina 48,- Eur, plyn 10,- Eur. Manželka spláca hypotéku na byt v sume 357,- Eur mesačne. Za zistenia týchto osobných, majetkových a zárobkových pomerov žalovaného súd mal za to, že je v reálnych možnostiach žalovaného pri usmernení výdajov z hľadiska ich účelnosti uhrádzať dlh v mesačných splátkach 80,- Eur. Takáto výška mesačnej splátky sa približuje výške dohodnutej mesačnej splátky v zmluve. Súd pri rozhodovaní o výške mesačných splátok prihliadol aj na výšku dlhu, ktorý bez príslušenstva predstavuje sumu 5.867,16 Eur. Pri mesačných splátkach 30,- Eur by len istinu žalovaný splácal viac ako 16 rokov. Išlo by v takomto prípade o neúmerne dlhú dobu splácania oproti výške pohľadávky žalobcu z titulu zmluvy. V prípade splácania dlhu v
mesačných splátkach ako určil súd v tomto rozhodnutí, žalovaný bude splácať dlh na istine viac ako 6 rokov. Pokiaľ ide o poukazovanie žalovaným na tú skutočnosť, že v konaní pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom pod Sp.zn. 22C/46/2017 mu má byť prisúdená pohľadávka z titulu zmluvy o pôžičke ako veriteľovi v sume 71.000,- Eur s príslušenstvom, podľa vyjadrenia žalovaného doposiaľ o jeho nároku právoplatne rozhodnuté nebolo. Žalovaný v konaní uvádzal, že ak mu bude prisúdená táto pohľadávka, zaplatí žalobcovi dlh ihneď ako obdrží finančné prostriedky. Nakoľko, ako súd už dôvodí, toto konanie nie je právoplatne skončené, nemožno z takéhoto konania vyvodzovať žiadne dôsledky, či už v pozitívnom, alebo v negatívnom zmysle voči žalovanému.
24. Na základe vyššie uvedených skutočností potom súd povolil splátky žalovanému tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku pre uznanie nároku.
25. Na záver súd už len dodáva, že rozsudok pre uznanie je procesný rozsudok. Neopiera sa o zistený skutkový stav (ktorý sa ostatne ani nezisťuje), ale opiera sa o uznávací prejav žalovaného. Toto jeho uznanie plne stačí na to, aby súd nárok v zmysle uznania priznal. Ak sú splnené podmienky pre jeho vydanie, nie sú potrebné ani prednesy účastníkov a ich skutkové tvrdenia, nevykonáva sa dokazovanie. Splnenie procesných podmienok určených v § 282 CSP totiž stačí na to, aby bol rozsudok pre uznanie vydaný. V súdenej veci tieto procesné podmienky boli splnené, preto súd rozhodol o nároku žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku s odkazom na ustanovenie § 282 CSP.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému, ktorý bol v konaní neúspešný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
30. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto rozsudku (mimo časti o povolení splátok) nie je prípustné odvolanie, nakoľko súd rozhodol rozsudkom vydaným na základe uznania nároku, a to okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 CSP).
Vo vyššie uvedených prípadoch, ďalej proti prvému výroku tohto rozsudku ale len v časti o povolení splátok a proti druhému výroku tohto rozsudku v časti o nároku na náhradu trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).