Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-56-2020.pdf
PDF · 81.46 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/56/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou v právnej starostlivosti súdu o malol. dieťa: O. S., J.. XX.XX.XXXX, G. P.V. I. XXXX/XX, XXX XX Z., Y.. Č.. G. O. XXX/XX, XXX XX L. H., dieťa rodičov: S. - H. Š., J.. XX.XX.XXXX, G. P. I. XXXX/XX, XXX XX Z., Y.. Č.. G. O. XXX/ XX, XXX XX L. H., otec - O. S., J.. XX.XX.XXXX, G. Q. X., Y.. Č.. I. Ú. E., o úprave rodičovských práv a povinností k malo. dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloleté dieťa: O. S., J..XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matke, s tým, že obaja rodičia budú ju zastupovať a spravovať jej majetok.
II. Otec maloletého dieťaťa je povinný platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom doručenia rozsudku.
III. Súd neurčuje styk otca s maloletým dieťaťom.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Dunajská Streda dňa XX.XX. XXXX sa domáhala matka malol. dieťaťa o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu O., J.. XX.XX.XXXX s odôvodnením, že s otcom malol. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2018. Od tohto obdobia otec zaplatil na malol. dieťa 500 eur. Otec malol. dieťaťa je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody. Otec k obsahu návrhu sa nevyjadril. Okrem zverenia malol. dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného navrhla aj obmedziť styk otca s malol. dieťaťom počas jeho výkonu trestu odňatia slobody. Následne od úpravy styku upustila z dôvodu, že sa po tento čas nedá realizovať. Ohľadne odôvodených mesačných výdavkov na malo. dieťa uviedla sumu 200 eur mesačne, ktorá suma pozostáva z výdavkov na škôlku 46 eur mesačne, mlieko 8 eur mesačne, pečivo 30 eur mesačne, ovocie 30 eur mesačne, plienky 10 eur mesačne ( plienky používa iba v noci), drogéria 10 eur mesačne, oblečenie 40 eur mesačne, lieky 40 eur mesačne. Matka je poberateľkou rodinných prídavkov vo výške 280 eur. Matka súhlasila s určením 30% výživného zo životného minima z dôvodu nežiaducej situácie otca.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom účastníkov konania a oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov a to: rodným listom malol. dieťaťa, správami o majetkových, sociálnych, zárobkových pomeroch rodičov, a ustálil nasledovný skutkový stav veci.
3. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine - rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
4. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine - Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
5. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
6. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine - každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
7. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine - Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
8. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine - rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
10. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine - ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine - pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine - výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine - právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine - práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
15. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
16. V článku 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo i súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie zaujmi dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
17. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom ich rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
18. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúce sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami, sociálnej starostlivosti, súdmi správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
19. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby dieťaťa pritom nezhŕňanú iba najzákladnejšie potreby, za ktoré sa považuje stravovanie, bývanie, obliekanie sa, ale aj širšie potreby, zdravotné, kultúrne, súvisiace s dochádzkou do školy, prípravou na budúce povolanie, strávením voľného času, ale aj náhodné nepravidelné výdavky, napr. rôzne školské výlety, prípadne dovolenky, napríklad aj liečebné náklady a podobné a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Konkrétna výška výživného je teda ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa, a jednak na strane povinného v tomto prípade otca. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takého výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto opraveným poskytovať výživné ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktorého viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
20. Z obsahu spisu vyplýva, že boli preukázané odôvodnené mesačné potreby maloletej ale aj pomery rodičov a ich prijmi. Uvedené odôvodnené mesačné výdavky preukazované matkou sú adekvátne a preto súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrh nuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie. (§ 122 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)