Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8P-37-2020.pdf
PDF · 83.23 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8P/37/2020
Uznesenie
Okresný súd Č a d c a vo veci starostlivosti o maloletú T. Q., Z.. X.X.XXXX, B. XXX XX Č. XXX, dieťa rodičov: matky F. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. XXX XX Č. XXX a otca H. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. XXX XX Q. XXX, zastúpeného Mgr. Michalom Durajom, Advokátska kancelária, Sládkovičova 1700, 022 01 Čadca, IČO: 42 218 187, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Otec maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 20.11.2020 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril jeho maloletú dcéru T. do jeho osobnej starostlivosti, matke vyživovaciu povinnosť určiť nežiadal, ale vymedzil úpravu jej styku s dcérou na každý týždeň v mesiaci od každého piatku od 19.00 hod. do každej nedele do 19.00 hod. V rámci skutkových tvrdení uviedol, že rodina spolunažívala harmonicky až do obdobia jar - leto 2020, kedy si otec všimol prvé zmeny v správaní matky. Počas jesene 2020 sa dozvedel o možných veľmi vážnych problémoch (aféra matky s rodinným príslušníkom otca), ktoré by mohli ohroziť fungovanie rodiny, preto sa rozhodol osloviť psychologickú manželskú poradňu a rozpadu manželstva predísť, keďže k manželke stále prechovával pozitívny citový vzťah. Tá však odmietla všetky formy snahy o riešenie vzniknutej situácie. Počas pandémie COVID-19 sa otec ocitol v povinnej karanténe, v ktorej strávil osamotene 20 dní a v priebehu tejto doby situácia eskalovala do bodu, kedy matka dieťaťa využila neprítomnosť otca a v tajnosti, bez konzultácie s ním, požiadala o rozvod manželstva. Priznala sa verejne k mimomanželskému pomeru s bratrancom otca, a tým sa rozhodla manželstvo s navrhovateľom ukončiť. Rozhodla sa tak uprednostniť svoje osobné plytké rozkoše pred záujmami maloletého dieťaťa, čím vedome zanedbala a ohrozila jeho psychický a emočný vývin. Maloletá si uvedomuje situáciu v rámci možností, má 3,5 roka. Je však apatická, smutná, vníma napätie medzi rodičmi a nechce odísť z domu, v ktorom vyrastala od narodenia. Pri vysvetľovaní, že pôjde s mamou bývať inde, prejavuje nespokojnosť, plače a odmieta túto drastickú zmenu, ktorú pre ňu matka pripravila, akceptovať. Navrhovateľ je ochotný a pripravený riešiť všetky skutočnosti s maximálnym ohľadom a v prospech záujmov maloletej. Matka odmieta všetky snahy o uzatvorenie rodičovskej dohody bez patričného vysvetlenia. Nie je ochotná efektívne kooperovať výchovu maloletej s navrhovateľom, uprednostňuje vlastné záujmy, koná skratovo, neuvážene, a tým vystavuje maloletú stresovým a nebezpečným situáciám, ktoré môžu byť kľúčové pre jej ďalší bezproblémový vývin. Navrhovateľ má oprávnenú obavu, že matka môže v následnom konaní o rozvod manželstva využiť úmyselné skrývanie maloletej T. pred navrhovateľom, spojené s opakovaným a cieleným nabádaním maloletej na získanie antipatie voči otcovi ako nekalú formu donucovacieho prostriedku pri dosahovaní svojich osobných, majetkových a nemajetkových záujmov, bez ohľadu na maloletú. K svojim tvrdeniam navrhovateľ pripojil komunikáciu s J. U. ( vo vzťahu ku ktorému navrhovateľ neuviedol žiadne tvrdenia, súd len predpokladá, že ide o osobu, ktorá by mohla mať súvis s tvrdením otca o návšteve poradne), u ktorého si otec maloletej rezervoval termín na 17.11.2020, v nadväznosti na to, že termín 9.11.2020, ktorý pôvodne navrhoval, nebolo možné zo strany J. U. potvrdiť. Následne však otec musel termín rezervovaný na 17.11.2020 z dôvodu domácej karantény. K návrhu pripojil aj
výpis z katastra nehnuteľností, a to z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Č., z ktorého vyplýva, že rodičia maloletej majú v bezpodielovom spoluvlastníctve rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele CKN XXXX/X. Navrhovateľ doručil aj rodný list maloletej, z ktorého vyplýva, že maloletá T. sa dňa X.X.XXXX narodila navrhovateľovi a matke F. Q., Z.. XX.XX.XXXX. Tiež sobášny list, z ktorého vyplýva, že rodičia maloletej uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX na Matričnom úrade v Č..
2. Súd lustráciou v registri súdnych spisov zistil, že na Okresnom súde Čadca prebiehajú ďalšie dve konania iniciované matkou maloletej, ktorá podala v jeden deň 23.11.2020 dva návrhy - návrh na úpravu práv a povinností k maloletej dcére T. na čas do rozvodu manželstva, ktorý bol zapísaný pod sp. zn. 4P/38/2020 a návrh vo veci rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností manželov ako rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, ktorý bol zapísaný pod sp. zn. 5P/73/2020. V prvom návrhu matka uviedla, že zabezpečuje výchovu dcéry, otec maloletej zo svojho príjmu hradí hypotéku a poplatky spojené s bývaním. Medzi rodičmi dochádza neustále k hádkam, ktoré sa často krát stupňujú. Otec vyvoláva hádky aj pred maloletou, neštíti sa urážať matku, vyhrážať sa jej, že ak odíde, otec sa zabije. Toto jej povedala sestra. Otec sa snaží matku psychicky ovplyvňovať, manipulovať a citovo vydierať, všetko robí pred dcérou. Aj napriek maximálnemu úsiliu o zachovanie vzťahu zo strany oboch sa im nepodarilo nájsť spoločnú reč ohľadom ich vzťahu, aby mala dcéra kompletnú rodinu. Uvedené chcela matka riešiť prioritne uzatvorením rodičovskej dohody, otec sa však nechce zmieriť a neakceptuje, že matka chce s dcérou opustiť spoločnú domácnosť. Matka navrhla zveriť maloletú dcéru do svojej starostlivosti a výchovy a zaviazať otca povinnosťou prispievať na jej výživu sumou 250,- € mesačne, pričom v návrhu špecifikovala i výdavky na maloletú. Takmer totožné skutočnosti tvrdila i v návrhu na rozvod manželstva, v ktorom sa dožadovala totožného rozhodnutia vo vzťahu k úprave práv a povinností manželov ako rodičov na čas po rozvode manželstva, ako vo veci 4P/38/2020.
3. Podľa § 2 Civilného sporového poriadku podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 360 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
Podľa § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
4. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli inak potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie a konečné rozhodnutie. Dokazovanie pred rozhodnutím súdu o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, je len osvedčovaním. Jeho rozsah je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Súd zisťuje len tie najvýznamnejšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie. Je však nevyhnutné, aby navrhovateľ osvedčil aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Definitívna ochrana ohrozených alebo porušených subjektívnych práv a právom chránených záujmov je poskytnutá v konaní až právoplatným rozhodnutím vo veci samej, ktorým sa spravidla konanie končí. V určitých prípadoch je však nevyhnutné poskytnúť týmto právam, resp. právom chráneným záujmom, ochranu pred začatím
samotného konania alebo počas rozhodovania o veci. Účelom neodkladného opatrenia je teda rýchla, i keď zväčša len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov.
5. Otec maloletého dieťaťa sa formou nariadenia neodkladného opatrenia domáhal úpravy práv a povinností rodičov k maloletej dcére, keď požadoval zveriť dieťa do svojej osobnej starostlivosti, matke výživné určiť nežiadal a navrhol upraviť jej styk s dieťaťom. V návrhu tvrdil, že matka sleduje len svoje záujmy a ciele, a to na úkor psychického a emočného vývinu maloletej T., ktorá prejavuje nespokojnosť, plače a odmieta akceptovať zmenu, ktorú matka pre ňu pripravila v podobe odchodu zo spoločnej domácnosti. Ku konaniu matky však neuviedol žiadne konkrétne tvrdenia, teda, ako sa jej konanie prejavuje a aký konkrétny dopad na dieťa má. V tomto smere súd vyhodnotil tvrdenia otca za pomerne všeobecné. Tvrdil tiež, že sa snažil uzavrieť s matkou rodičovskú dohodu, avšak bezvýsledne. Matka však vo svojich návrhoch, ktorými iniciovala začatie ďalších dvoch konaní, uvádzala protichodné tvrdenia. Hoci z jej vyjadrení skutočne vyplynulo, že plánuje s dieťaťom spoločnú domácnosť z dôvodu rozpadu manželstva opustiť, v nadväznosti na skutkové tvrdenia oboch rodičov ku dňu podania návrhov bolo možné ustáliť, že obaja rodičia zatiaľ spolu s maloletou žijú v jednej spoločnej domácnosti, v nehnuteľnosti, ku ktorej bezpodielové spoluvlastníctvo otec pripojeným výpisom z listu vlastníctva i preukazoval. Pokiaľ otec tvrdil, že má oprávnenú obavu, že matka môže v následnom konaní o rozvod manželstva využiť úmyselné skrývanie maloletej pred ním, uvedené súd považoval len za ničím nepodložené obavy otca, jeho predstavy o tom, čo môže, ale vôbec nemusí, nastať. Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí predchádzať konkrétne konanie druhého rodiča, ktorým je bezprostredne ohrozená výchova, či vývin, prípadne i výživa maloletého dieťaťa. V danom prípade otec súd žiadne takéto konanie matky nekonkretizoval. Súd sa domnieva, že skôr ide len o jeho obavy, ktoré má vo vzťahu k tomu, čo môže nastať v konaní o rozvod manželstva, ktoré matka iniciovala návrhom podaným až po jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (v tomto smere v návrhu neuviedol pravdivé tvrdenia). Otec vo svojom návrhu teda neprodukoval tvrdenia, či dôkazy k potrebe neodkladného zásahu rozhodnutím súdu z dôvodu či už zanedbávania starostlivosti o maloleté dieťa zo strany matky alebo nejakého ohrozovania jej výchovy, či vývinu konaním matky a akým konkrétnym, navyše za stavu, keď v súčasnosti žijú všetci v jednej domácnosti. Inou by situácia bola napr. v prípade, že by matka s dieťaťom žila oddelene od otca a otec by osvedčil, že starostlivosť matky o dieťa nie je vyhovujúca. Bez akýchkoľvek iných konkrétnejších tvrdení, i v nadväznosti na protichodné tvrdenia matky, potom súd musel konštatovať, že otec návrh podal zrejme pod vplyvom zhoršenej situácie v manželstve s matkou maloletého dieťaťa, ktorá sa rozhodla podať návrh na rozvod manželstva. Navrhovateľ pripojil k návrhu komunikáciu s J. U., ku ktorej neprodukoval žiadne bližšie tvrdenia. Uvedeným jednak nebolo možné mať za preukázaný tvrdený nesúhlas matky, keďže šlo len o komunikáciu s treťou osobou, avšak tento dôkaz ani tvrdenie otca, ktoré má preukazovať, podľa názoru súdu ani nie je pre požadované rozhodnutie významným (relevanciu by malo v konaní o rozvod manželstva). V nadväznosti na to, že prebieha samostatné konanie vo veci samej o úprave práv a povinností rodičov k maloletej dcére, v danom prípade na čas do rozvodu manželstva jej rodičov, podľa názoru súdu je dôvodné, aby skutočná danosť dôvodov na otcom požadovanom rozhodnutí súdu bola predmetom dokazovania v riadnom súdnom procese, teda vo veci samej - o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. V nadväznosti na vyššie uvedené súd prijal záver, že potreba bezodkladnosti riešenia situácie, teda potreba okamžitého zásahu zo strany súdu formou neodkladného opatrenia, nebola preukázaná, nakoľko neboli produkované také tvrdenia, či dôkazy, ktoré by preukazovali, resp. aspoň osvedčili taký charakter vzniknutej situácie, ktorá skutočne neznesie odklad a vyžaduje byť riešená zásahom súdu okamžite. Otec dieťaťa podľa názoru súdu naliehavosť situácie a potrebu okamžitého zásahu súdu teda neosvedčil. Navyše, súd je toho názoru, že rozhodnutie, ktoré otec požaduje, je rozhodnutím o takom predmete konania, ktorý si vyžaduje dokazovanie v riadnom súdnom procese, nie je otázkou, ktorú by bolo možné posúdiť, vyhodnotiť a rozhodnúť o nej len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia podstatných skutočností. Navyše, keď, ako už súd vyššie uviedol, na súde prebieha vo veci úpravy práv a povinností k maloletej dcére konanie vo veci samej.
6. Nakoľko v danom prípade otec podal v uvedenej veci len návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, bez návrhu vo veci samej, súd rozhodol i o trovách konania, nakoľko týmto rozhodnutím konanie o jeho návrhu končí. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Uvedený zákon v časti upravujúcej konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, ktorým je i uvedené konanie, inak neustanovuje.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca, písomne, v troch vyhotoveniach (§ 357 písm. d) CSP).
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci (§ 357 písm. d) C.s.p.).