Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51C/27/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v sporovej veci žalobcu: V.. J. Č.V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, H., zastúpeným TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovaným: 1. V.. V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXXX/XXL, H. 2. N.. W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.V. X/B, H., obaja zastúpení Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Páričkova 15, Bratislava, IČO: 47 253 983, o zaplatenie 56.000,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd zastavuje konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne

- zo sumy 309 000,00 € od 1.7.2019 do 2.7.2019,

- zo sumy 300 000,00 € od 3.7.2019 do 2.8.2019,

- zo sumy 289 000,00 € od 3.8.2019 do 30.8.2019,

- zo sumy 278 000,00 € od 31.8.2019 do 20.9.2019,

- zo sumy 256 000,00 € od 21.9.2019 do 30.10.2019,

- zo sumy 226 000,00 € od 31.10.2019 do 31.10.2019,

- zo sumy 206 000,00 € od 1.11.2019 do 20.2.2020,

- zo sumy 56 000,00 € od 21.2.2020 do zaplatenia.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 56.000 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 29.04.2020, postúpenou na Okresný súd Bratislava II dňa 26.06.2020, sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 56.000,- € s príslušenstvom.

2. Žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal zaplatenia sumy 56 000,- € z titulu nezaplatenej splátky vyplývajúcej zo Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 09.11.2019 medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov v celkovej výške 367.500,- eur. Tou istou zmluvou žalovaný v 2. rade pristúpil k záväzku žalovaného v 1. rade tak, ako to vyplýva zo Zmluvy o pôžičke, a teda je so žalovaným v 1. rade zaviazaný spoločne a nerozdielne.

3. Podaním zo dňa 01.10.2020 žalobca navrhol zmenu žaloby v súlade s ust. . Žalobca uviedol, že žalobca a žalovaní uzatvorili medzi sebou dňa 09.11.2018 Zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej

boli žalovanému v 1. rade poskytnuté finančné prostriedky. Žalovaný v 2. rade touto zmluvou pristúpil k záväzku dlžníka a spolu boli zaviazaní žalobcovi spoločne a nerozdielne. Žalovaní sa zaviazali vrátiť poskytnutú pôžičku v ôsmich splátkach (čl. II. bod 1 Zmluvy) v rozsahu a lehote stanovenej v zmluve. Pre prípad nesplnenia si povinností uvedených v zmluve a na zabezpečenie riadneho a včasného plnenia, si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,5% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Žalovaní porušili povinnosť vrátiť poskytnutú pôžičku riadne a včas, čím sa dostali do omeškania so splnením dlhu a žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle a rozsahu uvedenom v zmluve. Vyššie uvedené skutkové okolnosti, právne súvislosti a výška percentuálnej sadzby dôvodia záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu Žalobca sa návrhom na zmenu žaloby domáha zmeny titulu, z ktorého si nárok uplatňuje, a to tak, že nárok vo výške 56.000,- € z titulu nevrátenej pôžičky si po zmene bude uplatňuje z titulu zmluvnej pokuty. Návrhom na zmenu žaloby sa nemení rozsah nároku. Vo vzťahu k úrokom z omeškania, ktoré si žalobca návrhom uplatnil, berie žalobu v tejto časti späť.

4. Žalovaní opakovane v písomných podaniach navrhovali žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Už samotný návrh na zmenu žaloby mal byť podľa názoru žalovaných zamietnutý, nakoľko doterajšie konanie neposkytovalo žiadny podklad pre rozhodovanie o nároku na zmluvnú pokutu, keďže sa strany podrobne vyjadrovali k právnemu vzťahu pôžičky a preukazovaniu jeho vzniku. Žalobcov návrh na zmenu žaloby a uplatňovanie si pôvodne žalovanej sumy na podklade iného právneho titulu považujú za čisto špekulatívny a podaný z dôvodu dôkaznej núdze. Žalobca uzavrel so žalovaným v 1. rade a s pani G. I.B. dňa 12.02.2020 Dohodu o splnení časti záväzku. V zmysle uvedenej dohody sa strany dohodli, že časť záväzku vo výške 150 000,- € bude uhradená pani G. I. vo forme prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. G. (3x apartmán na vode) v hodnote 150 000,- €. Bod 1.5 citovanej dohody uvádza nasledovné: „Zmluvné strany sa dohodli, že záväzok Dlžníka voči Veriteľovi zo Zmluvy o pôžičke zanikne dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia príslušného okresného úradu, správy katastra G., o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v ods. 1.3 tohto článku Dohody v prospech Veriteľa, v časti jeho dlhu vo výške 150 000,- EUR (slovom: jednostopäťdesiattisíc eur).“ Nakoľko k povoleniu vkladu vlastníckeho práva došlo dňa 20.02.2020, ako to uvádza žalobca v návrhu na zmenu žaloby, zanikol týmto dňom pôvodný záväzok medzi stranami a to aj čo sa týka nárokov ako je zmluvná pokuta a pod. Strany medzi sebou zrealizovali tzv. privatívnu nováciu podľa a nasl. . Vznikom nového záväzku zanikajú práva a povinnosti účastníkov vyplývajúce z ich pôvodného záväzkového právneho vzťahu. V novom právnom vzťahu účastníci nemôžu použiť námietky, ktoré sa týkajú zrušeného záväzku. V danom prípade možno mať s ohľadom na citované znenie zmluvy bezpochyby za to, že medzi stranami došlo k zániku pôvodného záväzku a k jeho nahradeniu novým záväzkom. V novom záväzku sa dojednala úhrada dlhu prostredníctvom prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalobcu, ku ktorému aj reálne došlo, čím došlo k uspokojeniu nárokov žalobcu z nového záväzku. Medzi náležitosti dohody o zriadení nového záväzku patrí, že nová obligácia sa vyznačuje oproti predošlej určitou zmenou. Táto zmena musí byť podstatná. Podstatná zmena záväzku sa týka buď zmeny právneho základu záväzku alebo predmetu záväzku. O zmenu právneho dôvodu záväzku ide vtedy, ak dôjde k zmene právneho titulu, na základe ktorého prvotný záväzok vznikol. O zmenu hlavného predmetu záväzku ide vtedy, ak dôjde k zmene primárnej povinnosti plniť. Ak by išlo iba o zmenu vedľajších obsahových náležitostí zmluvy, možno hovoriť iba o kumulatívnej obnove záväzku podľa . Zmena sa môže týkať aj subjektov záväzku, ak je súčasne sprevádzaná dohodou o zmene obsahu záväzku. V danom prípade možno poukazovať na to, že došlo k naplneniu oboch týchto podstatných znakov privatívnej novácie, spolu aj so zmenou povinného subjektu v rámci záväzku. Pokiaľ ide o zmenu právneho titulu záväzku, strany síce v Dohode o úhrade časti záväzku uvádzajú, že žalobca nadobudne nehnuteľnosti vo forme daru, z hľadiska faktického stavu veci však možno mať za to, že ide z pohľadu žalobcu v podstate skôr o kúpnu zmluvu. V danom prípade tak došlo k zmene právneho dôvodu záväzku zo zmluvy o pôžičke na darovaciu, resp. ako uvádzame v istom pohľade na kúpnu zmluvu. Uvedené podporuje najmä fakt, že pani G. I. nemala dôvod bezodplatne darovať nehnuteľnosti žalobcovi, čo ostatne potvrdzuje aj samotná dohoda, keď uvádza, že nehnuteľnosti majú byť formou úhrady pôžičky. Žalobca tak reálne poskytol peniaze a získal za ne v konečnom dôsledku vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k. ú. G.. Darovacia zmluva v tomto prípade bola len zmluva pro forma, slúžiaca na zákonnú realizáciu prevodu vlastníckeho práva katastrom nehnuteľností zo strany iného subjektu, ktorý vstúpil do nového záväzku.

Predmetnú argumentáciu ďalej potvrdzuje aj zákonná definícia zmluvy o pôžičke v zmysle , nakoľko „vrátené“ boli nehnuteľnosti a nie peňažné prostriedky. Vrátenie vecí rovnakého druhu je pojmovým znakom zmluvy o pôžičke. Pokiaľ by aj neobstála argumentácia o zmene titulu záväzku na kúpnu zmluvu, najmä z dôvodu ďalej zmeny pôvodného záväzku a to zmeny v osobe dlžníka na pani G. I., ktorá bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, nič to nemení na argumentácii smerujúcej k zmene právneho titulu záväzku, nakoľko došlo minimálne k jeho zmene na darovaciu zmluvu, aj keď, ako je uvedené, v zásade žalobca za nehnuteľnosti zaplatil. Možno však bezpochyby zhrnúť, že v danom prejedávanom prípade došlo k zmene právneho titulu záväzku a to s odkazom na príslušné ustanovenia o zmluve o pôžičke, najmä čo sa týka jej definičných znakov. Vzhľadom na uvedené možno ďalej skonštatovať, že okrem zmeny právneho titulu došlo aj k zmene predmetu záväzku, nakoľko sa žalobcovi nevrátili veci rovnakého druhu v podobe peňazí, ktoré poskytoval v zmysle pôvodného záväzkového vzťahu, ale nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k.ú. G.. Splnením uvedeného záväzku predchádzajúci záväzok zanikol a to čo sa týka všetkých jeho náležitostí, okrem iného aj zaplatiť zmluvnú pokutu. Uvedené dva záväzky s ohľadom na povahu veci popri sebe neobstoja. Strany nepochybne sledovali dohodou vyriešenie celkových vzťahov v súvislosti s pôžičkou resp. celkový zánik záväzku definovaného v dohode; žalovaný v tejto dohode žiadnym spôsobom nekonštatuje, že by popri vzniku nového záväzku mala ostať v platnosti zmluvná pokuta v súvislosti s omeškaním sa so splátkami. Po uzavretí tohto nového záväzku sa žalobca nemohol domáhať pôvodného plnenia, ale plnenia podľa nového záväzku. Splnením nového záväzku pôvodný záväzok strán v zmysle vzájomného dojednania zanikol.

Naproti tomu o tzv. kumulatívnu nováciu podľa ustanovenia by išlo v prípade, ak by strany pristúpili k zmene len nepodstatných náležitostí zmluvy ako je napr. posunutie splatnosti a pod. V danom prípade je však nepochybné, že došlo tak k zmene podstatných náležitostí pôvodného záväzku, ako aj k zmene zaviazaného subjektu. Doterajšia pohľadávka žalobcu zanikla a vznikla mu nová pohľadávka voči novému subjektu. Splnením tejto novej pohľadávky strany vyjadrili vôľu smerujúcu k zániku pôvodného záväzku tak, akoto vplýva zo znenia dohody. Potrebné je tiež poukázať na skutočnosť, že žalobca samotnú zmluvnú pokutu nesprávne uplatňuje, keď poukazuje na zostatok sumy z celkovej sumy pôžičky, ktorú predpokladá písomné znenie zmluvy o pôžičke, avšak žalobca dodnes nepreukázal odovzdanie časti sumy vo výške 67.500,- €. V tomto bode preto poukazujú žalovaní na predchádzajúce vyjadrenia vo veci, týkajúce sa platnosti časti záväzku z pôžičky vo výške 67.500,- €. Navyše žalobca nadobudol, ako to vyplýva jednak z dohody, jednak aj zo zápisu na liste vlastníctva, rekreačné apartmány na G. N., ktoré samé o sebe generujú žalobcovi ďalšie príjmy. Ide tak pre žalobcu o ďaleko výhodnejší spôsob splatenia dlhu, ako len v bežnej peňažnej forme, nakoľko nehnuteľnosti predstavujú omnoho výhodnejšiu investíciu ako samotné peniaze, ktorých zhodnotenie vo finančných ústavoch je v dnešnej dobe zväčša mizivé. Je tak v rozpore s dobrými mravmi, keď žalobca aj napriek tejto preňho výhodnej investícii, ktorá mu bude generovať ďalšie príjmy, uplatňuje špekulatívne nároky najprv v podobe vrátenia časti pôžičky, ktorú neposkytol a následne z dôvodu dôkaznej núdze v podobe zmluvnej pokuty zo zaniknutého záväzku. Na podporu uvedených tvrdení pripájajú žalovaní vyjadrenie pani W. I., ktorá pre p. G. I. predmetné apartmány prevádzkovala. V zmysle uvedeného vyjadrenia resp. vyúčtovania predstavuje čistý príjem jedného apartmánu sumu na úrovni približne 10 000,- € ročne. Je potrebné podotknúť, že žalobca nadobudol apartmány tri, čo predstavuje len za jeden rok očakávaný príjem na úrovni približne 30 000,- €.

Ďalej žalovaní uviedli, že žalobca po celý čas nepožadoval od žalovaných zaplatenie zmluvnej pokuty. Neexistuje jediná výzva alebo akýkoľvek iný náznak uplatňovania si tohto práva, či už počas existencie pôvodného záväzku a omeškania s jeho plnením, tak ani po jeho nahradení záväzkom novým. Taktiež aj samotná žaloba vo veci nereflektovala uplatňovanie si práva na zmluvnú pokutu. Žalobca začal špekulatívne uplatňovať zmluvnú pokutu až po tom, čo sa dostal do dôkaznej núdze v prípade preukazovania skutočného odovzdania časti finančných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke, čo sa prejavilo v návrhu na zmenu žaloby. Správanie žalobcu žiadnym spôsobom nenaznačovalo, že by mal záväzok v podobe zmluvnej pokuty trvať aj naďalej. Žalovaný v 1. rade sledoval prevodom nehnuteľností, ktoré je možné použiť na podnikateľské účely a teda z nich generovať zisk, celkový zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie týmto novým záväzkom. Uvedená vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. V tomto smere je tak žalobcom predstavený scenár, kedy po podaní žaloby a následných vyjadreniach, zrazu uplatňuje zmluvnú pokutu presne v

rovnakej výške, ako spočiatku uplatňoval údajnú nevrátenú časť pôžičky, značne nepravdepodobný a nepresvedčivý. Naopak, je to práve žalobca, kto dostatočne nedbal o svoje práva. Ako zmluvná strana, ktorá mala v danom vzťahu viaceré prostriedky posilnenia svojho postavenia (zabezpečenie záväzku zmluvnou pokutou, pristúpenie žalovaným v 2. rade k zmluve), mal tiež mnoho príležitostí prejaviť svoju vôľu smerujúcu buď k uplatňovaniu záväzku zo zmluvnej pokuty alebo smerujúcu k explicitnému konštatovaniu tejto skutočnosti v rámci dojednávania nového záväzku. Práve naopak, žalobca túto pokutu špekulatívne uplatňuje prvýkrát až v prebiehajúcom súdnom konaní. Žalovaní ďalej v písomnom vyjadrení uviedli, že znenie dohody nevylučuje tvrdenie o celkovom nahradení záväzku novým záväzkom, čo vyplýva z už skôr prezentovaných vyjadrení, v zmysle ktorých žalovaní poukazujú na fakt, že pôžička bola pred uzavretím dohody o splnení časti záväzku čiastočne splnená. Preto možno mať za to, že v prípade dohody došlo k úhrade zvyšnej časti pôžičky. Táto skutočnosť okrem iného vyplýva aj z toho, že k poskytnutiu pôžičky vo výške predpokladanej v písomnom vyhotovení zmluvy o pôžičke nedošlo. Z uvedeného dôvodu preto pokrývala hodnota apartmánov zvyšnú časť pôžičky, aj s určitou sumou navyše. Žalobca znovu ani v tomto bode nepožadoval nikde do dohody zapracovať konštatovanie o ďalšej údajnej časti pôžičky, či o akýchkoľvek iných nárokoch, prípadne uznanie dlhu a pod. Nemožno sa tiež stotožniť s tvrdením, v zmysle ktorého nie je zánik starého a vznik nového záväzku účastníkmi zrozumiteľne vymedzený. Z predmetnej dohody možno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť podmienky zániku pôvodného záväzku a to v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia príslušného okresného úradu o vklade vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech žalobcu. Nemožno tiež súhlasiť s tvrdením žalobcu, že uzatvorením zmluvy o pôžičke došlo medzi zmluvnými stranami k uzatvoreniu dvoch samostatných záväzkov. Záväzok zo zmluvnej pokuty je vedľajším, akcesorickým záväzkom, ktorého osud závisí od existencie hlavného, zabezpečeného záväzku. Samostatne nemôže existovať. Akcesorická povaha zabezpečovacieho právneho vzťahu sa prejavuje v tom, že pokiaľ ide o jeho vznik, predpokladá existenciu hlavného, zabezpečovaného záväzku, t. j. nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku. Pokiaľ ide o jeho zánik, takisto spravidla závisí od zániku hlavného právneho vzťahu. V istých prípadoch prichádza do úvahy, že zanikne vedľajší vzťah a hlavný vzťah trvá aj naďalej; zásadne však až na niektoré presne vymedzené výnimky sa nemôže stať, že naopak zanikne hlavný vzťah a vedľajší trvá aj naďalej. V rámci privatívnej novácie takto prichádza podľa do úvahy výnimočne iba ďalšie trvanie záložného práva a ručenia, nie však zmluvnej pokuty. Vzhľadom na uvedené preto možno mať za to, že dojednaním nového záväzku došlo aj k zániku záväzku zo zmluvnej pokuty a to práve pre jeho akcesorickú povahu k hlavnému záväzku, v nadväznosti na ustanovenie . V zmysle akcesorickej povahy možno mať za to, že nakoľko splnením celého dlhu žalovaných (či už včas alebo s omeškaním) došlo k zániku hlavného záväzku, došlo súčasne aj k zániku záväzku zo zmluvnej pokuty. Žalobca si tak už v súčasnosti nemôže uplatňovať zmluvnú pokutu, nakoľko hlavný, zabezpečovaný záväzok už neexistuje 5. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 04.11.2020 uviedol, že žalovaní vo svojom vyjadrení uviedli, že uzatvorením Dohody o splnení časti dlhu (ďalej len „Dohoda“) zrealizovali medzi sebou privatívnu nováciu v zmysle ust. a nasl. . Privatívna novácia patrí medzi právne skutočnosti spôsobujúce zánik záväzku na zmluvnom základe bez uspokojenia veriteľa a súčasne nahrádza doterajší záväzok novým. Predpokladom platnosti dohody, z hľadiska určitosti jej obsahu, je najmä jednoznačná identifikácia a vymedzenie pôvodného záväzku a záväzku, ktorý ho nahrádza. Z formulácie novačnej zmluvy musí byť ďalej zrejmé, či sa nahrádza iba určitý záväzok, jeho časť, alebo celý záväzkový vzťah. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková. J., Fečík, M. Sedlačko, F., Tomašovič. M. a kol. II. -880. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015, s. 2011 a s. 2012). Právny úkon si vyžaduje zohľadnenie vôle účastníkov konania a najmä okolnosti, za ktorých boli uzatvorené, následne je potrebné zohľadniť správanie zúčastnených osôb ako aj komplexné právne následky vo vzťahu k vedľajším dojednaniam. Nevyhnutným znakom je teda nielen to, aby tu existovala vôľa konajúceho subjektu, ale aj to, aby táto vôľa bola prejavená navonok spôsobom, ktorý umožňuje túto vôľu spoznať aj tretím osobám. V prípade privatívnej novácie musí byť vôľa účastníkov záväzkového vzťahu vyjadrená jasne a zrozumiteľne, nestačí ju len prezumovať. Z kontextu Dohody nevyplýva vôľa účastníkov zrušiť doterajší záväzok a nahradiť ho novým, ale zmena obsahu, t.j. práv a povinnosti, a to bez toho, aby doterajší záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke bol dotknutý vrátane jeho ďalších dojednaní.

Z Dohody je evidentné, že záväzok vymedzený zmluvnými stranami v Zmluve o pôžičke zaniká len v časti, a to vo výške 150.000,- €, dňom právoplatného rozhodnutia príslušného Okresného úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Vyššie uvedené skutočnosti sú reflektované v čl. I bod 1.2. kde z vôle účastníkov zrozumiteľne vyplýva, že uzatvorením Dohody sa čiastočne splní záväzok dlžníka, ktorý vyplýva z predmetnej zmluvy. Teda nemožno túto Dohodu prezentovať ako privátnu nováciu, ktorou sa ruší doterajší záväzok a nahrádza sa novým, nakoľko zánik doterajšieho záväzku zo zmluvy o pôžičke ako aj nový záväzok nie je účastníkmi zrozumiteľne vymedzený. Súčasne žalobca poukazuje na čl. I bod 1.5., ktorý uvádza, že rozsah splnenia povinnosti, a teda zánik záväzku sa týka len časti dlhu, a to vo výške 150.000,- €. Dohodu je potrebné vnímať ako zmenu doterajšieho existujúceho záväzku z hľadiska jeho úpravy nie nahradenia novým záväzkom. K uvedenému je rozhodujúci prejav vôle strán zachovať pôvodný záväzok a dojednať nový záväzok, ktorý ho doplní. Ak by zmluvné strany prejavili vôľu zrušiť doterajší záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke, urobili by tak explicitne, pričom záväzok zo zmluvy o pôžičke by zanikol už uzatvorením samotnej Dohody o splnení časti dlhu. Naopak prejav vôle zachytení v Dohode o splnení časti dlhu smeruje k zmene záväzku, pričom pôvodný záväzok vrátiť pôžičku v časti 150.000,- € naďalej trvá aj po uzatvorení Dohody o splnení časti dlhu a zmluvné strany dohodli nový záväzok (na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam), ktorý existuje popri pôvodnom záväzku až do momentu povolenia vkladu vlastníckeho práva miestne príslušným Okresným úradom, katastrálny odbor. Dohoda o splnení časti dlhu je zmenou obsahu záväzku dohodou strán v zmysle ust. a jedná sa o tzv. kumulatívnu nováciu. Predovšetkým ide o zmenu, ku ktorej dochádza počas trvania záväzkového právneho vzťahu, a ktorá spočíva v zániku určitých doterajších práv a povinností a v ich nahradení novými, popri doposiaľ už existujúcich. Pri kumulatívnej novácii sa obsah pôvodného záväzku mení, k pôvodným právnym skutočnostiam môže byť pridaná ďalšia právna skutočnosť, ktorou účastníci záväzkového vzťahu dohodou menia svoje práva a povinnosti, ale pôvodný záväzok nezaniká. V uvedenom prípade táto zmena záväzku spočíva v zmene predmetu plnenia. Zmluvné strany si v predmetnej Dohode upravili výšku splátky, ktorá mala byť uhradená inou formou plnenia, t.j. prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. území Senec. Uzatvorením Zmluvy o pôžičke (ďalej len „Zmluva“) došlo medzi zmluvnými stranami k uzatvoreniu dvoch samostatných záväzkov, a to na jednej strane záväzku vrátiť pôžičku a na druhej strane záväzku uhradiť zmluvnú pokutu dojednanú v prípade omeškania dlžníka alebo veriteľa s plnením. Zmluvná pokuta je vymedzená v čl. V bod 3 Zmluvy, cit.: „Zmluvné strany sa dohodli, že Dlžník je povinný, v prípade omeškania sa so splatením pôžičky poskytnutej mu na základe tejto Zmluvy, zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,5% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania.“ Žalobca poukazuje na čl. II bod. 1 Zmluvy, kde sa zmluvné strany dohodli na vrátení pôžičky v jednotlivých splátkach vrátane lehoty splatnosti pre každú splátku samostatne. Je nesporné, že žalovaní neplnili svoj dlh riadne a včas, čím sa dostali do omeškania. Pokiaľ ide o samotný výpočet zmluvnej pokuty, táto vychádza práve z jednotlivých splátok, ktoré sa žalovaní zviazali uhradiť v stanovenej lehote. Každá zo splátok predstavuje samostatný dlh so samostatnou lehotou splatnosti. Žalobca je preto oprávnený žiadať zaplatenie zmluvnej pokuty za každý deň omeškania s úhradou tej ktorej splátky. Ku skutočnostiam uvádzanými žalovanými nad rámec prejednávanej veci žalobca uvádza, že žalovaní v 1. rade vypracoval (resp. zaslal vypracované) všetky návrhy zmlúv, ktoré sú podkladom pre toto konanie. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (formou Darovacej zmluvy) ako aj uzatvorenie Dohody o splnení časti dlhu bolo iniciované zo strany žalovaného v 1. rade ako dlžníka z dôvodu nemožnosti poskytnutia finančného plnenia, pričom aj text týchto dokumentov vypracoval žalovaný v 1. rade. Žalovaní vo svojom vyjadrení uvádzajú, že čistý ročný zisk z darovaných nehnuteľností je vo výške 10.000,- eur, a že sa jedná o skvelú investíciu, avšak opomenuli uviesť technický stav, v akom boli predmetné nehnuteľnosti žalobcovi odovzdané. Predtým ako táto „výhodná investícia, ktorá mu bude generovať ďalšie príjmy“ nejaký príjem vôbec zabezpečila, bola potrebná prvotná investícia, a to vo výške 3.000,- eur určená na opravu terás a chodníkov, ďalej bolo potrebné zaplatiť nájomné za parcely, na ktorých sa predmetné nehnuteľnosti nachádzajú vo výške sumu 1.500,- eur a prevádzkové náklady apartmánov za cele obdobie v hodnote 4.000,- eur. S investíciou neprišiel žalobca, ale ostatní vlastníci susedných apartmánov, ktorí mali apartmány v predchádzajúcich obdobiach, pričom žalovaný v 1. rade vedel o reálnej potrebe takejto investície. Z hľadiska časovej náročnosti sa žalobca nemohol venovať iným obvyklým činnostiam, a preto bol nútený aj z tohto dôvodu ako aj z dôvodu finančnej záťaže, scudziť predmetné nehnuteľnosti. Ich sumárna trhová hodnota nedosahovala ani sumu 150.000,- eur, čo predstavovalo hodnotu časti záväzku, ktorý prevodom vlastníckeho práva k týmto apartmánom zanikol.

Taktiež je potrebné uviesť, že nevrátením poskytnutej pôžičky riadne bola zmarená akákoľvek možnosť žalobcu pre ďalšiu investíciu a tým bol zmarený aj prípadný výnos s takejto investície.

6. Súd na pojednávaní konanom dňa 09.10.2020 uznesením do zápisnice pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcu zo dňa 01.10.2020 v rozsahu právnych aj skutkových tvrdení. Súd má za to, s poukazom na zásadu hospodárnosti a aj z dôvodu, že neexistovali žiadne také skutočnosti, pre ktoré by z procesného hľadiska nemal súd pripustiť zmenu žaloby v zmysle , keďže v danom štádiu konania boli splnené všetky podmienky na pripustenie zmenu žaloby v zmysle podania žalobcu zo dňa 01.10.2020

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov predložených stranami sporu, ktoré boli stranám sporu boli riadne doručené a strany sporu mali možnosť oboznámiť sa s ich obsahom a zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom dňa 09.11.2018 Zmluvu o pôžičke. Žalovaný v 2. rade ako pristupujúci k zmluve sa zaviazal splniť všetky povinnosti, ktoré vyplývajú zo Zmluvy o pôžičke. Podľa čl. I. ods. 2 Zmluvy o pôžičke sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi pôžičku vo výške 367 500,- eur. Zmluvné strany sa dohodli, že pôžička nebude úročená. Podľa čl. II. ods. 1 Zmluvy o pôžičke sa veriteľ a dlžník dohodli, že dlžník je povinný splatiť poskytnutú pôžičku v splátkach: 1. splátka splatná dňa 15.12.2018 vo výške 9 000,- €; 2. splátka splatná dňa 30.12.2018 vo výške 4 500,- €; 3. splátka splatná dňa 30.01.2019 vo výške 9 000,- €; 4. splátka splatná dňa 28.02.2019 vo výške 9 000,- €; 5. splátka splatná dňa 30.03.2019 vo výške 9 000,- €; 6. splátka splatná dňa 30.04.2019 vo výške 9 000,- €; 7. splátka splatná dňa 30.05.2019 vo výške 9 000,- €; 8. splátka splatná dňa 30.06.2019 vo výške 309 000,- €.

Podľa článku V. bod 3. Zmluvy o pôžičke zmluvné strany sa dohodli, že Dlžník je povinný, v prípade omeškania sa so splnením pôžičky poskytnutej mu na základe tejto Zmluvy, zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,5% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Podľa čl. VI. bod 1 Zmluvy o pôžičke veriteľ a pristupujúci sa v súlade s ust. týmto dohodli, že pristupujúci pristupuje k peňažnému záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto zmluvy o pôžičke. Pristupujúci sa dňom podpísania tejto Zmluvy stáva dlžníkom veriteľa popri dlžníkovi, a títo sú zaviazaní veriteľovi spoločne a nerozdielne na splnenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto Zmluvy o pôžičke.

Podľa čl. VI. bod 2 Zmluvy o pôžičke sa pristupujúci zaväzuje, že dňom podpisu tejto Zmluvy o pôžičke sú spolu s dlžníkom zaviazaní spoločne a nerozdielne na splatenie istiny poskytnutej pôžičky, jej príslušenstva a zmluvnej pokuty vyplývajúcich zo Zmluvy o pôžičke, t.j. na zaplatenie istiny, úrokov z omeškania, zmluvnej pokuty, nákladov spojených s ich uplatnením (najmä súdne trovy, trovy právneho zastúpenia, trovy iného konania, náklady spojené s výkonom záložného práva a náklady spojené s predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe).

Podľa čl. VII. časť Zmluvná pokuta Zmluvy o pôžičke akákoľvek zmluvná pokuta uvedená v tejto zmluve je splatná momentom porušenia povinnosti zmluvnou stranou, na ktorú sa viaže vznik nároku inej zmluvnej strany na zaplatenie zmluvnej pokuty. Ustanoveniami o zmluvnej pokute nie je žiadnym spôsobom dotknuté právo oprávnenej zmluvnej strany domáhať sa od druhej zmluvnej strany náhrady škody, ktorá porušením dohodnutej povinnosti vznikne, a to aj vo výške presahujúcej dojednanú zmluvnú pokutu.

Z výpisu z účtu žalobcu vedeného v Tatra banka a.s. vyplýva, že žalovaný v 1. rade zaplatil žalobcovi splátky pôžičky nasledovne: 1. splátka splatná dňa 15.12.2018 vo výške 9 000,- € - žalovaný v 1. rade dňa 14.12.2018 uhradil sumu 9 000,- €;

2. splátka splatná dňa 30.12.2018 vo výške 4 500,- € - žalovaný v 1. rade dňa 28.12.2018 uhradil sumu 4 500,- €; 3. splátka splatná dňa 30.01.2019 vo výške 9 000,- € - žalovaný v 1. rade dňa 01.02.2019 uhradil 9 000,- €; 4. splátka splatná dňa 28.02.2019 vo výške 9 000,- € - žalovaný v 1. rade dňa 01.03.2019 uhradil 9 000,- €; 5. splátka splatná dňa 30.03.2019 vo výške 9 000,- €- žalovaný v 1. rade dňa 05.04.2019 uhradil 9 000,- € 6. splátka splatná dňa 30.04.2019 vo výške 9 000,- € - žalovaný v 1. rade dňa 02.05.2019 uhradil sumu 9 000,- €; 7. splátka splatná dňa 30.05.2019 vo výške 9 000,- € - žalovaný v 1. rade dňa 03.06.2019 uhradil sumu 9.000,- €; 8. splátka splatná dňa 30.06.2019 vo výške 309 000,- € bola žalovaným v 1. rade uhradená nasledovne:

- dňa 02.07.2019 uhradil 9 000,- €;

- dňa 02.08.2019 uhradil 11 000,- €;

- dňa 30.08.2019 uhradil 11 000,- €;

- dňa 20.09.2019 uhradil 22 000,- €;

- dňa 30.10.2019 uhradil 30 000,- €;

- dňa 21.10.2019 uhradil 20 000,- €.

Dňa 12.02.2020 uzavreli žalobca ako veriteľ so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a I.. G. I. (ako účastník 3) Dohodu o splatení časti záväzku podľa .

Podľa článku I. bod 1.2 Dohody účelom tejto dohody je čiastočné splnenie záväzku dlžníka vyplývajúceho zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom dňa 09.11.2018 v časti ktorá predstavuje výšku 150 000,- €.

Podľa článku I., bod 1.3 Dohody sa zmluvné strany dohodli že účastník 3 bude veriteľovi plniť namiesto dlžníka časť záväzku dlžníka zo Zmluvy o pôžičke tak, že prevedie na veriteľa darovaním vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve účastníka 3, a to: a) apartmán na vode v celosti (spoluvlastnícky podiel 1/1) so súpisným číslom XXXX, stojaci na pozemku evidovanom ako parc. registra „C“ - parcela č. XXXX/XX, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXXX pre okres: G., obec: G., k.ú.: G.; b) apartmán na vode v celosti (spoluvlastnícky podiel 1/1) so súpisným číslom XXXX, stojaci na pozemku evidovanom ako parc. registra „C“ - parcela č. XXXX/XX, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXXX pre okres: G., obec: G., k.ú.: G.; c) apartmán na vode v celosti (spoluvlastnícky podiel 1/1) so súpisným číslom XXXX, stojaci na pozemku evidovanom ako parc. registra „C“ - parcela č. XXXX/XX, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXXX pre okres: G., obec: G., k.ú.: G.; (ďalej aj „predmet daru“) v hodnote celkom 150 000,- € za účelom splnenia časti záväzku dlžníka vyplývajúceho zo Zmluvy o pôžičke.

Podľa čl. I., bod 1.4. Dohody veriteľ súhlasí s nadobudnutím nehnuteľností špecifikovaných v ods. 1.3. v hodnote 150 000,- € darovaním a zaväzuje sa prijať predmet daru ako formu úhrady časti dlhu zo Zmluvy o pôžičke vo výške 150 000,- €.

Zmluvné strany sa dohodli, že záväzok dlžníka voči veriteľovi zo Zmluvy o pôžičke zanikne dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia príslušného okresného úradu, správy katastra G., o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v ods. 1.3. tohto článku dohody v prospech veriteľa v časti jeho dlhu vo výške 150 000,- €.

Účastník 3 sa zaväzuje podpísať darovaciu zmluvu, ktorou prevedie na veriteľa darovaním vlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným v ods. 1.2. tohto článku Dohody na veriteľa a podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bez zbytočného dokladu po podpísaní tejto Dohody všetkými zmluvnými stranami.

Z listu vlastníctva č. XXXXX zo dňa 28.04.2020, okres: G., obec: G., k.ú.: G. vyplýva, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností - 3 x apartmán na vode na parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/XX Z. Č.. XXXX/XX, ktoré nadobudol na základe Darovacej zmluvy, vklad povolený pod D.-XXXX/XXXX zo dňa 20.02.2020.

Z internetového portálu www.katasterportal.sk zo dňa 02.12.2020 vyplýva, že na liste vlastníctva č. XXXXX, okres: G., obec: G., k.ú.: G. je zapísaný žalobca ako vlastník už len jednej nehnuteľností - 1x apartmán na vode na parcele č. XXXX/XX, ktorú nadobudol na základe Darovacej zmluvy, vklad povolený pod D.-XXXX/XXXX zo dňa 20.02.2020, pričom na liste vlastníctva je vyznačená plomba pod č. D.-XXXXX/XXXX.

Z obsahu e-mailu zo dňa 19.10.2020 od V..I..sk adresovaného N.. N. Š. vyplýva, že približné vyúčtovanie jedného domčeka - 2APT na rok 2020 po odrátaní nákladov je za turistickú sezónu 2020 - zisk v čistom cca 10 000,- € (jeden domček).

8. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne: Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.

Podľa , ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.

Podľa zabezpečenie práv, ktorých sa dohoda týka, trvá naďalej. Ak však k dohode došlo bez súhlasu ručiteľa, môže proti veriteľovi namietať všetko, čo by mohol namietať, keby dohoda nebola.

Podľa kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.

Podľa , ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Podľa , ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

Podľa doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu, ktorý nepochybne vyplýva z dohody o novom záväzku.

Podľa ručenie a záložné právo zabezpečujúce zaniknutý záväzok zabezpečujú aj záväzok, ktorý nahrádza pôvodný záväzok. Ak však ručiteľ alebo osoby, voči ktorým sa môžu uvedené práva uplatniť, neprejavia súhlas s tým, aby sa zabezpečil nový záväzok, trvá zabezpečenie len v rozsahu pôvodného záväzku a všetky námietky proti doterajšiemu záväzku zostávajú zachované.

Podľa strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

Podľa dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa , a , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Podľa a súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

9. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žalobcu, vykonané spolu s návrhom na zmenu žaloby zo dňa 01.10.2020, súd postupujúc v súlade s a nasl. konanie v časti o zaplatenie príslušenstva, tak ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku, zastavil. 10. Predmetom konania po späťvzatí zostala žaloba o zaplatenie sumy 56 000,- € z titulu zmluvnej pokuty. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd dospel k záveru, že žaloba je v časti o zaplatenie sumy 56 000,- €, dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Medzi žalobcom a žalovanými nebolo sporné, že dňa 09.11.2018 došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke. Rovnako súd považoval za nesporné, že sa žalovaný v 1. rade dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, a to už počnúc 3. splátkou.

Rovnako nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a treťou osobou - I.. G. I. došlo dňa 12.02.2020 k uzavretiu Dohody o splatení časti záväzku.

11. Vychádzajúc z obsahu Zmluvy o pôžičke, je nepochybné, že v Zmluve o pôžičke si zmluvné strany dohodli pre prípad omeškania v článku V. bod 3. zmluvnú pokutu, a to tak, že dlžník je povinný v prípade omeškania so splnením pôžičky poskytnutej mu na základe zmluvy, zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,5% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Zároveň si žalobca a žalovaní dohodli v čl. VII. časť „Zmluvná pokuta“, že akákoľvek zmluvná pokuta uvedená v zmluve o pôžičke je splatná momentom porušenia povinnosti zmluvnou stranou, na ktorú sa viaže vznik nároku inej zmluvnej strany na zaplatenie zmluvnej pokuty. Z uvedeného znenia je jednoznačné, že zo strany toho, kto má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, nie je potrebná žiadna výzva, nakoľko zmluvná pokuta sa stáva splatnou automaticky v okamihu porušenia povinnosti. Preto dňom nasledujúcim po dni splatnosti splátky, v prípade ak táto nebola uhradená, stala sa zmluvná pokuta splatnou, a teda od tohto dňa existoval záväzok žalovaných na jej zaplatenie, a to bez potreby vykonania akéhokoľvek úkonu zo strany žalobcu.

Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie zmluvnej povinnosti. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení a vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia. Všetky tieto náležitosti pritom ustanovenie článku V. bodu 3 v spojení s čl. VII. Zmluvy o pôžičke spĺňa, zmluvná pokuta bola dohodnutá platne a okamihom porušenia povinnosti dlžníka uhradiť jednotlivú splátky riadne a včas, sa zmluvná pokuta stala splatnou.

Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaných, že momentom splatenia hlavného záväzku (vrátenia pôžičky) došlo k zániku práva žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty a to s poukazom na jej akcesorický charakter. Je nesporné, že zmluvná pokuta má akcesorickú povahu a že záväzok na jej zaplatenie

je viazaný na hlavný záväzok, ktorý zabezpečuje. Ak sú však splnené podmienky na vznik nároku na jej zaplatenie - napríklad z dôvodu omeškania zaplatiť splátku pôžičky riadne a včas, tak uhradením splátky po lehote splatnosti, za predpokladu splnenia všetkých podmienok pre práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, takýmto neskorým splnením hlavného záväzku, nemôže dôjsť k zániku nároku na splatnú zmluvnú pokutu. K takémuto zániku dochádza len v prípade, ak bol hlavný záväzok splnený riadne a včas, teda nenastali také okolnosti, kedy by oprávnenej strane vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Keďže je nesporné, že žalovaní nezaplatili jednotlivé splátky riadne a včas, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a tento nárok trvá bez ohľadu na to, že došlo k splateniu celej (nespornej) časti poskytnutej pôžičky.

Pokiaľ žalovaní namietali, že si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu v nesprávnej výške, resp. túto určil z nesprávnej výšky neuhradenej splátky (vzhľadom na námietku žalovaných týkajúcu sa samotnej dojednanej výšky poskytnutej pôžičky (keďže zostala sporná suma 67 500,- €), súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca si uplatnil sumu 56 000,- €, ktorá predstavuje len časť zmluvnej pokuty, na ktorú by mal žalobca v súlade s platne uzavretou zmluvou nárok. Zmluvná pokuta len z nezaplatenej časti splátky 150 000,- € predstavuje za obdobie od splatnosti poslednej splátky 30.06.2019 do jej zaplatenia 20.02.2020 sumu 176 250,- €, teda žalobcom uplatnená zmluvná pokuta vo výške 56 000,- € predstavuje len časť žalobcovho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

12. Sporným medzi stranami však zostalo najmä právne posúdenie Dohody o splatení časti záväzku, ktorej účelom podľa článku I. bod 1.2 bolo čiastočné splnenie záväzku dlžníka vyplývajúceho zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom dňa 09.11.2018 v časti, ktorá predstavuje výšku 150 000,- €, teda posúdenie, či uzavretím tejto dohody došlo k privatívnej ( ) alebo kumulatívnej novácii ( ) a z toho vyplývajúcej existencie, resp. zániku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Podľa žalobcu, uzavretím Dohody o splatení časti dlhu došlo ku kumulatívnej novácii podľa a žalobca má právo na zaplatenie zmluvnej pokuty; podľa žalovaného uzavretím tejto dohody došlo k zániku pôvodného záväzku a jeho nahradeniu novým záväzkom, a tým aj k zániku práva žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty (teda ide o privatívnu nováciu podľa ).

13. Strany sporu nepovažovali za sporné, že medzi nimi a p. I. došlo k uzavretiu Dohody o splnení časti dlhu. Pri uzatváraní takéhoto typu dohody platí, že zmluvné strany nie sú nijako obmedzené v rozsahu, v akom si môžu meniť vzájomné práva a povinnosti. Zmena sa spravidla týka miesta plnenia, spôsobu plnenia, splatnosti a pod. V prípade kumulatívnej novácie ( ) nová dohoda zmluvných strán znamená síce zánik povinnosti dlžníka splniť dlh tak, ako bolo pôvodne dohodnuté, nejde však v žiadnom prípade o zánik pôvodného záväzkovo-právneho vzťahu (ktorý vznikol napr. z pôžičky), ale iba o zmenu jednotlivých práv a povinností v existujúcom vzťahu. Teda je vždy nevyhnutné rozlišovať záväzok na konkrétne plnenie a celý záväzkový vzťah. Navyše platí, že pokiaľ z dohody nie je jednoznačné, že vôľa obidvoch strán smerovala k zániku pôvodného záväzku a jeho nahradenia novým záväzkom, trvá vedľa seba pôvodný i novovzniknutý záväzok za podmienky, že nový záväzok vznikol platne (čo nebolo sporné); v takomto prípade sú obsahom záväzkového právneho vzťahu, tak pôvodné ako aj nové zmenené vzájomné pravá a povinnosti strán, ak nebol zmluvou nepochybne ukončený dovtedy trvajúci záväzkový právny vzťah účastníkov. V takom prípade je možné o tejto dohode uvažovať len ako o zmene obsahu ich pôvodného záväzkového vzťahu. V pochybnostiach platí, že pôvodný záväzok nezanikol, teda že ide o dohodu podľa . Pretože dohodou podľa nedochádza k zániku pôvodného záväzku a jeho nahradenia záväzkom novo dohodnutým, nemení sa ani dôvod vzniku záväzku.

Avšak dohoda, podľa ktorej veriteľ prijme od dlžníka iný predmet plnenia ako ten, čo mu podľa záväzku náleží nie je kumulatívnou nováciou (Švestka, Spáčil, Škárová, Hulmák a kol. Občanský zákonník II, komentář), ale ide o privatívnu nováciu v zmysle . Aj v tomto prípade však je potrebné rozlišovať, či sa dohoda týka celého záväzku alebo sa týka len jeho časti.

Dohoda podľa , ktorou sa zriaďuje nový záväzok pri súčasnom zrušení pôvodného záväzku je privatívnou nováciou. V podstate ide o dohodu o inom plnení. Dovtedy existujúca pohľadávka veriteľa zaniká a zároveň vzniká nová pohľadávka vyplývajúca z dohody a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť nový záväzok, napríklad dohoda, v ktorej sa dohodnú, že dlžná kúpna cena bude poskytnutá kupujúcemu ako

pôžička alebo pri poskytnutí ďalšej pôžičky sa dlžník zaviaže, že vráti čiastku z predchádzajúcej pôžičky, ktorá je zahrnutá do novej pôžičky. Najčastejšie ide o zmenu predmetu plnenia, teda namiesto toho, čo bol dlžník povinný plniť - napríklad vydať vec - poskytne iné plnenie, napríklad zaplatí peňažnú čiastku. Dohoda veriteľa a dlžníka sa môže týkať celého existujúceho záväzku alebo len jeho časti a môže sa týkať záväzku s akýmkoľvek predmetom plnenia (Švestka, Spáčil, Škárová, Hulmák a kol. Občanský zákonník II, komentář) .

Z obsahu predloženej dohody je podľa názoru súdu nesporné, že predmetná dohoda sa týkala len časti záväzku (spôsobu úhrady časti jednej nezaplatenej splátky) a žalobca ako veriteľ na základe tejto dohody prijal od žalovaného v 1. rade ako dlžníka iný predmet plnenia (nehnuteľnosti v hodnote zodpovedajúcej časti nezaplatenej splátky vo výške 150 000,- €) ako ten, čo mu podľa záväzku náležal (peňažné plnenie). V žiadnom prípade však v tomto prípade nemohlo dôjsť k naradeniu pôvodného záväzku zo zmluvy o pôžičke (z ktorej navyše už bolo plnené) za záväzok z darovacej resp. kúpnej zmluvy. Uvedené skutočnosti nevyplývajú z obsahu predmetnej dohody a navyše ani nezohľadňujú predchádzajúce zmluvnými stranami už poskytnuté plnenia.

14. Znenie Zmluvy o pôžičke ako aj Dohody o splatení časti dlhu pripravil a predložil žalobcovi žalovaný v 1. rade (uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporná). Základným predpokladom každého právneho úkonu, teda aj úkonu uzatvorenia zmluvy, je prejav vôle subjektu, smerujúci k prijatiu, odmietnutiu či vzdaniu sa určitého práva. Takýto prejav subjektom vyjadrenej vôle musí spĺňať náležitosti dostatočnej zrozumiteľnosti, jednoznačnosti ako aj určitej kvalifikovanosti a to s prihliadnutím na účel a zmysel právneho úkonu, ktorý chcel subjekt prejavom svojej vôle vykonať, ale aj s ohľadom na význam, ktorý takémuto prejavu vôle prikladala osoba, ktorej bol prejav vôle určený. Konanie určitej osoby je tak potrebné hodnotiť s ohľadom na vôľu, ktorá bola prejavená navonok. Len z navonok prejavenej vôle môže adresát, ktorému je tento prejav vôle určený, vyhodnotiť, čo ňou ten, čo vôľu prejavil sledoval a aký význam má z hľadiska vzniku, zmeny alebo zániku právnych vzťahov takémuto prejavu prikladať, a to s ohľadom na všeobecne známe významy jednotlivých vôľových prejavov. Výkladom vykonaným po uplynutí času, odkedy k uzatvoreniu zmluvy/dohody už došlo, už nie je dovolené meniť úmysel a obsah inak jasného právneho úkonu. Výkladom nemožno ani nahrádzať alebo meniť už urobené prejavy vôle. Výklad musí byť súladný so stavom, ktorý existoval v okamihu vykonania právneho úkonu. Pri písomných právnych úkonoch nemožno výkladom dopĺňať to, čo listina neobsahuje, prípadne meniť alebo nahradzovať jej obsah. Pri posudzovaní vôle nemožno prihliadať na to, ako sa účastníci právneho úkonu správali po jeho vykonaní alebo ako sa ich správanie postupne menilo, ak ich vôľa v čase urobenia právneho úkonu bola iná (napr. aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR, zo dňa 03.06.2009, sp.zn. ). Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Zároveň sa posudzuje aj aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol súd prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať.

15. Aplikujúc vyššie uvedené na prejednávanú vec, možno dospieť k záveru, že Dohodou o splnení časti záväzku uzavretou medzi veriteľom, dlžníkom a treťou osobou, ktorá osoba sa zaviazala, že namiesto dlžníka bude veriteľovi plniť časť záväzku tak, že prevedie na veriteľa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v hodnote 150 000,- €, teda že ide o úhradu časti dlhu dlžníka vo výške 150 000,- €, došlo v výlučne v tejto časti týkajúcej sa zaplatenia časti jednej splátky nahradeniu spôsobu plnenia peňažného za plnenie vecné - avšak len a výlučne v časti záväzku dlžníka, ktorého obsahom je povinnosť zaplatiť časť pôžičky inak ako v peniazoch. Ide o dohodou o zmene formy plnenia jednej splátky a to len vo výške 150 000,- €, avšak táto dohoda nemá vplyv na ďalšie záväzky zmluvných strán vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke. Žiadna iná vôľa zmluvných strán v tejto dohode nie je zachytená ani upravená. V tomto prípade sa teda dohoda dlžníka a veriteľa týkala len tejto časti záväzku dlžníka. Žiadne iné práva a povinnosti v tejto Dohode upravené ani nahradené nie sú. Opakovane, tak v samotnom názve (Dohoda o splnení časti dlhu) ako aj na viacerých miestach dohody (článok I., bod 1.2., bod 1.3. posledná veta, bod 1.4., bod 1.5.) je jednoznačne slovne vyjadrené, že ide výlučne o splnenie časti záväzku vo výške 150 000,- €. Žalobca prijal návrh dohody tak, ako ju žalovaný predložil a prikladal zneniu jednotlivých jej ustanovení

taký význam, aký bolo z hľadiska ich gramatického výkladu spravodlivé od neho požadovať. Žiadnym výkladom tejto dohody nie je podľa názoru súdu možné dospieť k záveru, že by došlo k zániku pôvodného záväzkového vzťahu založeného zmluvou o pôžičke a jeho nahradeniu novým záväzkovým vzťahom založeným Dohodou o splatení časti záväzku.

16. Keďže v okamihu podpisu Dohody o splnení časti dlhu (ako aj v okamihu zániku záväzku v časti vo výške 150 000,- €) existoval a bol splatný aj záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu, má súd za to, že predmetná Dohoda vzhľadom na jej obsah sa nemohla týkať celého existujúceho splatného záväzku dlžníka, ale len časti predmetu plnenia vo výške 150 000,- €. Súd v súvislosti so záväzkom žalovaných zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu uvádza, že záväzok žalovaných na jej zaplatenie existoval už v čase podpisu Dohody a bol splatný, keďže s poukazom na osobitne upravenú splatnosť zmluvnej pokuty zakotvenú v zmluve o pôžičke v čl. VII. časť „Zmluvná pokuta“, sa zmluvná pokuta bez ďalšieho stala splatnou momentom porušenia povinnosti žalovaným zaplatiť splátku v dátume splatnosti uvedenom v zmluve o pôžičke.

17. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaných, že uzavretím dohody došlo aj k zmene osoby dlžníka, nakoľko povinnosť plniť prešla na tretiu osobu (G. I.B.), súd sa s uvedeným tvrdením nestotožňuje, nakoľko aj zo samotného obsahu tejto dohody vyplýva, že záväzok dlžníka zo zmluvy o pôžičke naďalej trvá a zanikne až okamihom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia príslušného okresného úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech veriteľa v časti jeho dlhu vo výške 150 000,- € (bod 1.5. dohody). Teda uzavretím tejto dohody nedochádza k žiadnej zmene osoby dlžníka, len k zmene spôsobu plnenia záväzku dlžníka (ako bolo uvedené vyššie).

18. Záverom súd poukazuje na to, že v prípade ak má dôjsť k zániku pôvodného záväzku a jeho nahradeniu záväzkom novým ( ), musí táto skutočnosť jednoznačne vplývať z obsahu tejto dohody (v uvedenom prípade takéto ustanovenie z obsahu Dohody o splnení časti záväzku nevyplýva a táto skutočnosť v dohode úplne absentuje). Platí, že pokiaľ z dohody nie je jednoznačné, že vôľa oboch strán smerovala k zániku existujúceho záväzku a jeho nahradenia novým záväzkom (v danom prípade absentuje minimálne vôľa na strane žalobcu ako veriteľa), trvá vedľa seba pôvodný a novo vzniknutý záväzok. V takom prípade sú obsahom záväzkového právneho vzťahu tak pôvodné ako aj zmenené vzájomné práva a povinnosti. Pokiaľ by teda bez akýchkoľvek pochybností nebol ukončený trvajúci záväzkový vzťah (zmluva o pôžičke), je možné uzavretú dohodu o splnení časti dlhu považovať len za zmenu obsahu ich pôvodného záväzkového právneho vzťahu. V pochybnostiach totiž platí, že pôvodný záväzok nezanikol, a preto by v danom prípade potom mohlo ísť len o dohodu podľa .

19. Z uvedených dôvodov preto potom jednotlivé ustanovenia zmluvy o pôžičke (okrem ustanovenia spôsobe plnenia časti jednej splátky vo výške 150 000,- €), vrátane povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, zostali naďalej platné a žalobca ako veriteľ má právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá je v zmluve o pôžičke naformulovaná jasne a zrozumiteľne.

20. Keďže v zmluve nie je lehota, do kedy je veriteľ oprávnený uplatniť si od dlžníka právo na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty na súde, nie je možné súhlasiť s argumentáciou žalovaného o tom, že si žalobca tento nárok neuplatnil včas (aj z uvedeného dôvodu, s cieľom predísť ďalším sporom, súd pripustil zmenu obsahu žaloby).

21. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že takýto postup žalobcu, ktorým žiada, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam získal žalobca majetkový prospech, nakoľko žalobca mohol tieto nehnuteľnosti prenajímať a dosahovať z nich zisk, považoval súd toto tvrdenie za účelové a vo vzťahu k uplatnenému nároku za právne irelevantné (navyše aj nepreukázané, nakoľko predmetný e-mail bez ďalšieho nemôže relevantne preukazovať akýkoľvek predpokladaný zisk), nakoľko žalobca požadoval od žalovaného vrátenie peňažných prostriedkov a bol to žalovaný, ktorý nebol schopný vrátiť žalobcovi riadne a včas poskytnutú pôžičku, keď (najvyššiu) splátku splatnú dňa 30.06.2019 uhradil žalovaný v 1. rade žalobcovi až 20.02.2020, teda viac ako 7 mesiacov od jej splatnosti a bol to práve žalovaný, ktorý navrhol tento spôsob splnenia záväzku. Skutočnosť, že žalobca nemal záujem na vlastníckom práve k uvedeným nehnuteľnostiam, ale mal záujem získať späť peňažné prostriedky, ktoré poskytol žalovanému v 1. rade ako pôžičku, dokazuje aj to, že v čase rozhodovania súdu už nebol

vlastníkom dvoch z troch nehnuteľností (apartmánov) a vo vzťahu k tretej nehnuteľnosti bola na liste vlastníctva taktiež vyznačené plomba (svedčiaca o prebiehajúcom katastrálnom konaní). Správanie zodpovedajúce dobrým mravom je obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie, ktoré zodpovedá základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám. Za správanie odporujúce dobrým mravom nie je podľa názoru súdu možné považovať uplatnenie si práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá bola platne dohodnutá zmluvnými stranami v zmluve. Účelom zmluvnej pokuty uzatvorenej podľa a je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť , vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie t. j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Okrem toho zmluvná pokuta má aj funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však zmluvná pokuta môže zahŕňať aj ďalšie sumy, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, či vyplýva z výslovného znenia ustanovenia , ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu robí nezávislou od vzniku škody. V danej veci uplatnenie zmluvnej pokuty žalobcom v žiadnom prípade nemožno považovať za konanie v rozpore dobrými mravmi.

22. Žalovaný v 2. rade ako pristupujúci k záväzku žalovaného v 1. rade sa v Zmluve o pôžičke dohodol so žalobcom ako veriteľom (čl. VI., bod 1 zmluvy), že pristupuje k peňažnému záväzku žalovaného v 1. rade, ktorý vyplýva zo zmluvy o pôžičke a dňom podpísania zmluvy o pôžičke sa stáva dlžníkom veriteľa popri dlžníkovi, a obaja sú zaviazaní veriteľovi spoločne a nerozdielne na splnenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto Zmluvy o pôžičke, pričom sa žalovaný v 2. rade zaviazal (čl. VI., bod 2), že je spolu s dlžníkom zaviazaní spoločne a nerozdielne nielen na splatenie istiny poskytnutej pôžičky, ale aj na zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke. Vzhľadom na uvedené, s poukazom na ustanovenie ako aj na ustanovenie čl. VI. bod 1 a 2 zmluvy o pôžičke, súd zaviazal na zaplatenie sumy 56.000,- eur predstavujúcej zmluvnú pokutu aj žalovaného v 2. rade ako ďalšieho (pristupujúceho) dlžníka spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade.

23. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie žalobou uplatnenej sumy 56.000,- eur.

24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.