Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17Pc-13-2020.pdf
PDF · 79.6 KB
Case nature
Area
Subarea
17Pc/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou, v právnej veci navrhovateľky: J. B., D.. R., M.. XX. XX. XXXX, A. Q. D. XXX/XX, W., proti odporcovi: L. B., M.. XX. XX. XXXX, A..Č.. Ú. W. M. U., o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu: L. B., D.. B., M.. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že L. B., D. B., M.. XX. XX. XXXX F. M., nie je otcom maloletého L. B., D.. B., M.. XX. XX. XXXX F. U.J., z matky J. B., D.. R., M.. XX. XX. XXXX F. U..
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 19. 08. 2020, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 19. 08. 2020, sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi zapretia otcovstva k maloletému synovi: L. B., M..XX.XX.XXXX.
2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že jej manžel je vo výkone trestu odňatia slobody, pravdepodobne v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, od uvedenej doby neboli v žiadnom styku. Nakoľko ich manželstvo stále trvá, bol jej manžel ako otec zapísaný do rodného listu maloletého L., pričom je vylúčené, aby bol otcom dieťaťa. Z uvedeného dôvodu žiada, aby súd určil, že nie je otcom dieťaťa. Ako prílohu doložila navrhovateľka rodný list maloletého, sobášny list.
3. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu na zapretie otcovstva zo dňa 19. 08. 2020, doručenom súdu dňa 30. 09. 2020, uviedol, že súhlasí s návrhom navrhovateľky, od roku 2017 je obmedzený na slobode až doposiaľ, a teda nie je možné, aby bol otcom maloletého L.. Ako otec dieťaťa by mal byť správne zapísaný pravý otec tohto dieťaťa.
4. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 02. 12. 2020. Odporca prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 03. 11. 2020, na pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a nežiadal o odročenie. Odporcovi bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené, preto boli splnené zákonné podmienky na pojednávanie v neprítomnosti odporcu.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom, rodným listom maloletého, vyjadrením odporcu, vyjadrením označeného otca maloletého L. a výsluchom navrhovateľky, keď pojednával v neprítomnosti odporcu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
6. Zo sobášneho listu zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že navrhovateľka a odporca uzatvorili manželstvo dňa XX. XX. XXXX F. W., ktoré manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu W. vo zväzku H., ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX.
7. Z rodného listu maloletého zo dňa 13. 02. 2020 vyplýva, že L. L. B. P. M. R. XX. XX. XXXX z navrhovateľky, pričom ako otec je v rodnom liste zapísaný odporca.
8. Navrhovateľka pri výsluchu účastníka na pojednávaní uviedla, že návrh na zapretie otcovstva k maloletému dala z dôvodu, že jej manžel, ktorému svedčí zákonná domnienka otcovstva, nie je biologickým otcom jej syna. Doposiaľ nie je rozvedená, jej manžel je od roku 2017 vo väzení, nie sú v žiadnom kontakte, a teda je vylúčené jeho biologické otcovstvo. V čase počatia dieťaťa intímne žila so svedkom, ktorý otcovstvo priznáva, a podnikne kroky, aby bol v rodnom liste maloletého aj zapísaný. Bývajú všetci v spoločnej domácnosti.
9. Z vyjadrenia svedka na pojednávaní zo dňa 02. 12. 2020, ktorého totožnosť navrhovateľka žiadala do rozsudku neuvádzať, vyplýva, že s navrhovateľkou udržiava pomer v čase rozhodnom pre splodenie maloletého, cíti sa byť otcom maloletého, chce byť ako otec uvedený v jeho rodnom liste. Bývajú všetci v spoločnej domácnosti, o maloletého sa riadne stará. Otcovstvo k maloletému plne priznáva.
10. Procesný opatrovník na základe vyjadrenia matky ako i listinných dôkazov založených v spise navrhol návrhu matky vyhovieť a rozhodnúť, že otcom maloletého nie je odporca.
11. Podľa § 85 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
12. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
13. Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
14. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 151 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
16. Predmetom konania je zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu zo strany matky.
17. Matke maloletého dieťaťa zákon priznáva právo zaprieť otcovstvo manžela, pričom začiatok plynutia trojročnej lehoty na podanie návrhu je daný preukázateľnou objektívnou skutočnosťou, t. j. narodením dieťaťa. Možno predpokladať, že matka vie, kto je biologickým otcom dieťaťa, a malo by jej záležať na správnom ustálení statusu dieťaťa, a preto jej nič nebráni, aby včas využila právo zaprieť otcovstvo svedčiace manželovi.
18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že je vylúčené, aby biologickým otcom maloletého dieťaťa bol odporca. V čase rozhodnom pre počatie maloletého dieťaťa sa navrhovateľka intímne nestýkala s odporcom, pričom odporca bol v uvedenom čase v ústave na výkon trestu odňatia slobody, čo vo svojom písomnom podaní aj odporca potvrdil, a teda skutočným biologickým otcom maloletého dieťaťa je súčasný partner navrhovateľky, ktorý otcovstvo k maloletému dieťaťu podľa vyjadrenia navrhovateľky priznáva, čo potvrdil aj sám na pojednávaní pri výsluchu.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrhu navrhovateľky vyhovel, a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku, keď určil, že odporca nie je otcom maloletého narodeného z navrhovateľky, i keď v rodnom liste maloletého bol zapísaný na základe zákonnej domnienky z titulu manželstva s matkou maloletej.
20. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
21. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
23. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
24. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku II. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania. V danom prípade síce išlo o konanie vo veciach určenia rodičovstva, pričom navrhovateľka mala vo veci úspech, avšak žiadne trovy konania jej v konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP); odvolanie podané navrhovateľkou a procesným opatrovníkom by však bolo právne neúčinné, nakoľko sa odvolania vzdali vyhlásením do zápisnice po vyhlásení rozhodnutia.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.