Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_27C-25-2020.pdf
PDF · 84.85 KB
No categories available
27C/25/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, Bajkalská 19B, Bratislava, zastúpená: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K..T. XX, J., o zaplatenie sumy 2.307,31 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č. k. 27C/25/2020-41 zo dňa 17.06.2020.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.3078,31 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,0% ročne zo sumy 2.307,31 € od 09.09.2019 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. Súd žalobkyni priznáva nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 98,92%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 07.05.2020, doručenou súdu dňa 07.05.2020, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.307,31 € s úrokom z omeškania 5,05% ročne z istiny od 09.09.2019 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania.
2. Podľa § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
3. Súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu a vydal platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému, preto ho súd v zmysle § 266 ods. 3 CSP zrušil.
4. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že je právnická osoba zriadená zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný je fyzická osoba - držiteľ motorového vozidla zn. W., EČV: S. XXX B., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Žalovaný ako vodič dňa 02.06.2019 zavinil predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody vznik škody na motorovom vozidle Š., EČV: J. XXX M., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť S., S..X..F.. (ďalej len „poškodený“). Predmetné vozidlo nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. l zákona č. 381/2001 Z.z.. Z tohto dôvodu vznikla žalobkyni v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona č.
381/2001 Z.z. povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobkyňa poskytla 06.08.2019 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 2.307,31 €. Žalobkyňa listom zo dňa 08.08.2019 si uplatnila právo na náhradu poistného plnenia voči žalovanému a vyzvala ho na zaplatenie sumy 2.307,31 € do 08.09.2019. Žalovaný dlh ani čiastočne neuhradil. Žalobkyňa sa domáha okrem dlžnej istiny zaplatenia úroku z omeškania 5,05% ročne od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na plnenie. Žalobkyňa pripojila k žalobe listinné dôkazy: Výpis z centrálnej evidencie motorových vozidiel, Správa o nehode, Hlásenie škodovej udalosti, Oznam o poukázaní náhrady škody, Výpočet výšky škody, Posudok, kalkulácia, Faktúra č. XXXXXXXXX, Likvidácia škodovej udalosti - poškodený, Výzva na refundáciu, Vyjadrenie likvidátora ku spôsobu likvidácie, Interný doklad zo systému žalobkyne o poskytnutom plnení, Výstup zo systému žalobkyne ohľadom poistenia motorového vozidla, Výpis z účtu žalobkyne, Výzva na náhradu poistného plnenia zo dňa 30.04.2018 s obálkou.
5. Žalovanému bola doručená žaloba s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach v zmysle ustanovenia § 116 ods. 2 CSP, zároveň bol vyzvaný na vyjadrenie k žalobe. K žalobe sa nevyjadril.
6. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil. Súd vykonal dokazovanie v navrhovanom rozsahu, oboznámením sa so žalobou a všetkými označenými a predloženými listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
7. Dňa 02.06.2019 o 20,20 hod. v J., križovatka G. došlo k dopravnej nehode, ktorej účastníkmi boli žalovaný ako vodič motorového vozidla značky W. W., EVČ: S. XXX B. a Š. F., EČV: J. XXX M., ktorého držiteľom bol poškodený. Dopravnú nehodu zavinil žalovaný, ktorý narazil do zadnej časti vozidla poškodeného, ktorý dával prednosť vozidlám v protismere. V čase dopravnej nehody nemal žalovaný uzatvorené na uvedené motorové vozidlo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dňa 06.08.2019 poskytla žalobkyňa z garančného fondu poškodenému poistné plnenie vo výške 2.307,31 € ako náklady na opravu poškodeného vozidla. Výzvou zo dňa 08.08.2019 vyzvala žalobkyňa žalovaného na zaplatenie sumy 2.307,31 € ako náhrady poistného plnenia do 08.09.2019. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil.
8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „ZoPZP“), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. Podľa § 4 ods. 1 ZoPZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) ZoPZP, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Podľa § 24 ods. 7 ZoPZP, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 09.09.2019 bola vo výške 0,00%.
9. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z účastníkmi konania označených dôkazov vykoná, a preto súd vo veci rozhodol. V danom prípade zo strany žalovaného neboli žiadne skutkové tvrdenia uvádzané žalobkyňou sporné.
10. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že uplatnený nárok žalobkyne je dôvodný, nakoľko je daná podľa § 420 ods. 1 OZ zodpovednosť žalovaného ako držiteľa a zároveň vodiča motorového vozidla za porušenie právnej povinnosti. Žalovaný spôsobil dopravnú nehodu, keď porušil povinnosti vyplývajúce mu z predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Náklady na opravu poškodeného vozidla predstavovali spolu sumu 2.307,31 €. Žalobkyňa poskytla poškodenému z garančného fondu uvedenú sumu, keďže na motorové vozidlo nebolo v čase dopravnej nehody uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla čím jej vznikol v zmysle § 24 ods. 7 ZoPZP nárok na náhradu poskytnutého poistného plnenia, ktorú plnila za žalovaného.
11. Žalovaný na výzvu žalobkyne do uplynutia lehoty na plnenie dňa 08.09.2019 neuhradil istinu, preto sa dostal dňom 09.09.2019 do omeškania, čo nebolo medzi stranami sporné. Súd priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5% ročne z istiny od 09.09.2020 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti uplatneného nároku na úrok z omeškania (0,05% ročne z istiny) žalobu zamietol, nakoľko si žalobca svoj nárok uplatnil v rozpore s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
12. Podľa § 255 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.(ods. 1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (ods. 2) Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle citovaných ustanovení. Pri rozhodovaní o úspechu v konaní súd musí zohľadniť celý žalobkyňou uplatnený nárok ku dňu rozhodnutia vo veci spolu 2.453,68 €, nielen istinu ale i príslušenstvo, nakoľko ak žalobkyňa okrem istiny žiadala od žalovaného priznať aj príslušenstvo na ktoré nemá nárok, považuje sa žalobkyňa v časti konania o zaplatenie zamietajúcej časti petitu za neúspešnú. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v 99,46%, t. j. v časti istiny 2.307,31 € a úrokov z omeškania 146,37 € ku dňu rozhodnutia súdu a žalovaný bol úspešný v 0,54% t. j. v zamietnutej časti úroku z omeškania. Žalobkyňa má celkový úspech v konaní vo výške 98,92% (99,46% - 0,54%), preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v tejto výške.
14. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1MCdo1/2004 zo dňa 27.4.2004 sa venoval obdobnej problematike, pričom vyslovil právny názor, v zmysle ktorého neúspech žalobcu ohľadne
príslušenstva žalovanej sumy nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný a poukazuje na to, že úspech v konaní sa posudzuje podľa žalobného petitu.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).