Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_3T-42-2018.pdf
PDF · 119.53 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/42/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovaného K. W. pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 1Pv 377/17-7702-22 zo dňa 22.03.2018 na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.12.2020 v Humennom, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b/ Tr. por. súd obžalovaného K. W., R.. XX.XX.XXXX C. J., T. D. J.-D. XXX, V. J. - V., spod obžaloby Okresného prokurátora v Humennom pre skutok kvalifikovaný ako prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
po vzájomnej dohode v presne nezistenom období roka 2015 v Humennom a inde sa dohodol s konateľom spoločnosti UNIBAU SK s.r.o., Štefánikova 18, Humenné, IČO:46 578 676 (ďalej iba „UNIBAU SK, s.r.o.) - X.. Q. J. U. D., V. H., aby na základe predchádzajúcej spoločnej spolupráce v stavebnej činnosti, zakúpil na svoju spoločnosť prostredníctvom lízingu osobné motorové vozidlo zn. BMW 740d xDrive, r. v. 2012, VIN: WBAKC01030DR98407, čiernej metalízy za kúpnu cenu 63.000,- € pod zámienkou, že lízing na uvedené vozidlo následne prevezme, X.. Q. J. dňa 02.11.2015 uzatvoril za spoločnosť UNIBAU SK, s.r.o. zmluvu o úvere č. LZL/15/61586 na sumu 44.100,- € a predmetné vozidlo po úhrade akontácie 18.900 € a finančných prostriedkov z úveru, zakúpil za sumu 63.000,- €, vozidlo dňa 30.11.2015 prihlásil do evidencie, kde mu boli pridelené ev. č. HE-415BX a toto odovzdal K. W. s vedomím, že užívaním vozidla prevezme predmetný úver ako aj úhradu mesačných splátok v sume 1.091,20,- €, k čomu doposiaľ nedošlo, úver až na jednu splátku bol splácaný z bankového účtu spoločnosti UNIBAU, s.r.o. a K. W. napriek výzvam úver doposiaľ neprevzal a rovnako odmietol vrátiť vozidlo, čím takto neoprávnene používal cudzie motorové vozidlo v hodnote 30.401 €,-, ktoré mu bolo dočasne zverené,
o s l o b o d z u j e , lebo skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal pod sp. zn. 1Pv 377/17-7702-22 zo dňa 22.03.2018 obžalobu na obžalovaného K. W. pre skutok kvalifikovaný ako prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe ako to je uvedené aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu i preskúmaní obžaloby súd poveril príslušného probačného a mediačného úradníka výkonom mediácie a vykonania šetrenia k možnosti skončenia veci zmierom, podmienečným zastavením trestného stíhania, resp. uložením alternatívneho trestu. Zo správy o výsledku mediačného konania vyplýva, že obžalovaný neprejavil vôľu, aby sa trestná vec riešila
mediáciou. Obžalovaný sa cíti byť nevinným a zároveň poškodeným, keďže má zato, že práve pán J., ktorý vystupuje v trestnom konaní ako poškodený, ho uviedol do omylu.
Následne boli vo veci nariadené hlavné pojednávania, na ktorých súd vypočul obžalovaného K. W., svedka poškodeného X.. Q. J., svedka X.. K. I., oboznámil a prečítal aj ďalší obsah trestného spisu a v ňom zadovážené dôkazy a na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.
Po prednesení obžaloby samosudca poučil obžalovaného o možnosti urobiť niektoré vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Trestného poriadku.
Obžalovaný K. W. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vyhlásil že sa cíti byť nevinný zo spáchania žalovaného skutku. K veci uviedol, že v roku 2011 alebo 2010 so svojimi spoločníkmi podnikal v Nemecku v stavebnej činnosti, kde sa k nim dostal svedok poškodený J. so svojimi pracovníkmi na zákazku. Tam sa spoznali, robili tam nejaké obdobie, po ukončení práce sa vrátili na Slovensko. Svedok poškodený J. vtedy nemal prácu, oslovil ho, či vie o nejakých zákazkách, kde by mohol pracovať. Tak spolupracovali na výstavbe nejakých rodinných domov v Košiciach, kde sa ešte bližšie spoznali. Pozýval ho k sebe domov do D., obžalovaný pozná jeho manželku, jeho deti, ako aj zamestnancov a vtedy sa skamarátili. Chodil aj ku nemu domov. Svedok poškodený J. mal istý čas nejaké finančné problémy, kde mu obžalovaný kamarátsky pomohol sumou nejakých 200,- , 300,- eur a obžalovaný bol oslovený cez firmu Achiles na zákazku rekonštrukcie terajšieho daňového úradu v Košiciach, o výmere nejakých 30 tis. m2 omietok a malieb. Oslovil X.. J., či by mal záujem o takúto zákazku, povedal, že áno, došlo k cenovým ponukám, podpísaniu zmlúv a dohadovaniu cien so zákazníkom. Keďže obžalovaný v tom čase chcel si uzatvárať novú spoločnosť s.r.o., tak povedal X.. J., že tá zákazka pôjde na jeho firmu. Čiže X.. J. si už robil zmluvu z firmy svojej s firmou, pre ktorú robili tento daňový úrad. Vtedy ho obžalovaný oslovil, že by chcel urobiť takú dohodu, že to predmetné vozidlo môže ísť na jeho firmu s tým, že aj keďže obžalovaný sa podieľal na tej zákazke, tak mesačné splátky bude odvádzať on zo svojej firmy a o to menej dá obžalovanému. Súhlasil s tým, s tým, že som ho zoznámil ešte s ďalšími svojimi známymi v Košiciach, kde uzatvoril na základe jeho odporúčania zákazky na jeho firmu. Tieto zákazky boli podľa obžalovaného v hodnote asi 500 tis. eur v hrubom obrate, čiže svedok poškodený J. súhlasil s tým, že to auto zoberie na svoju firmu a bude z obžalovaného časti platiť leasingové splátky na aute. S tým sa dohodli. Obžalovaný si urobil, prebral spoločnosť Slovakia Staving, s.r.o., kde urobili dohodu, že po ukončení zdaňovacieho obdobia a zaplatení dane firma prevezme leasing osobného motorového vozidla BMW 740, predmetného motorového vozidla. Výber motorového vozidla, ktoré bolo zakúpené v Košiciach na Furči, ako aj vybavenie leasingu spol. VÚB u svedka I. vybavil obžalovaný, svedok J.Ľ. bol prizvaný k podpisu zmlúv, keďže je konateľ spoločnosti a auto išlo na jeho spoločnosť s tým, že sa potom prepíše na spol. Slovakia Staving. Obžalovaný celý čas auto užíval, navštevoval aj svedka J., nikdy nebol problém, ani zmienka o tom, že by mal neoprávnene užívať auto. Obžalovaný automobil užíval cca dva roky až do dňa, kým došlo k ukončeniu zákaziek a mal sa so svedkom J. vyúčtovať. Poslal mu faktúry, svedok J. zaplatil nejakých cca 7 tis. eur na Slovakiu Staving. Keď mu poslal ďalšie vyúčtovania, odpísal mu jeho terajší právny zástupca, že firma Unibau nemá vedomosť o spolupráci s firmou Slovakia Staving. Obžalovaný má za to, že to celé urobil svedok J. kvôli tomu, aby ho dostal od seba, proste zobral to auto a ukončil akúkoľvek spoluprácu medzi nimi. Začala to riešiť polícia, odvtedy sa nevideli, netelefonovali, neboli v kontakte. Obžalovaný dal žalobu o tie faktúry, ktoré nie sú uhradené od neho, no doposiaľ o nich nebolo rozhodnuté. Obžalovaný ďalej dodal, že jeho firma Slovakia Staving, kde aj teraz na nej podniká, mala obraty, mala zaplatené dane a všetko k tomu, aby v tom čase si to motorové vozidlo mohol prevziať. Keďže to auto mu X.. J. zobral, do času si zaobstaral také isté motorové vozidlo, úplne nové na leasing, čiže prešlo by aj to auto BMW, keby došlo k naplneniu ich dohody, že si prevezme to BMW 740 na jeho spoločnosť. Taká bola dohoda. Podľa obžalovaného peniaze na akontáciu tohto auta mu požičiavala jeho mama, kde J. bol pri tom a peniaze J.Ľ. zobral do ruky a zaplatil akontáciu za to auto. K cene auta uviedol, že auto nestálo 63 tis. eur, to auto stálo 45 tis. eur, nadmerne bola dvihnutá cena na tých 63 tis. eur kvôli akontácii, resp. kvôli nadmernému odpočtu DPH. Obžalovaný pozná J. syna, dcéru, boli vo veľmi blízkom vzťahu, dá sa povedať rodinnom, rozbili ich zákazky, peniaze a vyúčtovania. Podľa obžalovaného J. toto nemal vôbec za potreby, on akontáciu za auto neplatil, neplatil servis, neplatil poistky, splátky išli zo zisku obžalovaného, nemal s autom žiadne finančné výdavky a dohoda bola, že obžalovaný si to auto prevezme a ani on nechcel po zaplatení dane na jeho firme užívať auto, do ktorého dával svoje peniaze na cudzej firme, lebo hocičo sa môže stať. Lenže k tomu už nedošlo z vyššie uvedených príčin. Obžalovaný ďalej k veci uviedol, že vyvíjal stavebnú činnosť na firme Slovakia
Staving, aj v spolupráci s firmou Unibau, kde na firme nastali obraty, finančná hotovosť a po ukončení a zaplatení dane bola firma pripravená na to, aby sa ten leasing dal prepísať. Ako dôkaz uviedol, že si kúpil nové vozidlo, takže firma Slovakia Staving mala obraty a bola schopná požiadať a mať vyhovený alebo schválený leasing. Čo sa týka toho vozidla, vozidlo mu bolo skôr odobrané, než on zaplatil dane, čiže keby počkal mesiac, čo neviem prečo nepočkal, obžalovaný by zaplatil dane a mohli prepísať leasing. K spolupráci so spol. Unibau uviedol, že mali iba ústnu dohodu keďže bol medzi nimi taký blízky vzťah a ani on, ani obžalovaný nepovažovali za potrebné robiť písomnú dohodu, kde obžalovaný mal na starosti kontrolné dni na stavbe spomínaného daňového úradu, kde v ich stavebných denníkoch bol aj zapísaný a zúčastňoval sa na kontrolných dňoch. Svedok J. mu dal urobiť vizitky ako výrobného riaditeľa, keďže obžalovaný bol v Košiciach a on v Humennom a predmetná zákazka bola v Košiciach, tak tam mal bližšie. Potom ako si urobil tú firmu Slovakia Staving, tak potom riešili spoluprácu Unibau a Slovakia Staving, kde aj prešli fakturácie. Vyrovnanie mali dohodnuté percentuálne, pričom momentálne je situácia taká, že nemá ani auto, ani vyrovnané peniaze, keďže je to na súde, čiže obžalovaný všetko odrobil zadarmo a ešte má na krku aj obvinenie. Platby za auto boli uhrádzané z práce obžalovaného, ktorú vtedy vykonával pre Unibau, 1090,- eur platil z toho, čo mal dať obžalovanému, tak zaplatil leasing za to auto, s čím obžalovaný súhlasil, plus jeden mesiac nemal zdroje, tak to zaplatil obžalovaný. Obžalovaný zároveň uhrádzal poplatky súvisiace so servisom automobilu, poistky ako aj bežné veci, pneumatiky.
Svedok - poškodený X.. Q. J. pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného poznám dlhší čas, spoznali sa na jednej akcii, ktorá začala v Nemecku, stavebné práce, výstavba rodinných domov. Akcia dopadla zle, lebo nebolo zaplatené nič z ich strany s vysvetlením, že Nemci nezaplatili jeho firme. Potom sa snažili nejakým spôsobom komunikovať o vrátení týchto peňazí a to týmto spôsobom, že budú spoločne riešiť nejaké stavebné práce. Druhá akcia bola, na Pereši robili záhradné úpravy a terénne úpravy pre jednu firmu, pre jednu rodinu a tiež tam došlo k nedorozumeniu alebo k nezaplateniu týchto prác. Do dnešného dňa nemá vysvetlenie, ani nedostal zaplatené. Tak mu obžalovaný sľúbil, že sa bude snažiť nejakým spôsobom tie peniaze vrátiť v rámci stavebných zákaziek. Spolupráca medzi nimi nebola dobrá, obž. W. mal svojské a arogantné spôsoby, na ktoré on nebol zvyknutý. Cez svedka poškodeného išiel takisto materiál, cez jeho firmu, ktorý potreboval na nejakú stavbu, materiál svedok poškodený X.. J. zabezpečil a materiál samozrejme nezaplatil. To bolo tretie ponaučenie. Ale stále veril, že má nejaké finančné problémy a že chce tie peniaze vrátiť. Preto s ním komunikoval ďalej. Riešili jednu stavebnú zákazku pre železnice, oprava vnútorných omietok a v tomto období ho obž. W. požiadal, či by si mohol zabezpečiť auto BMW 740. Svedok poškodený X.. J. s tým súhlasil ako aj s tým, že môžu to auto zobrať na jeho spoločnosť a postupne, keď si založí novú spoločnosť, auto prevezme na seba. Zo začiatku sa zdalo, že spolupráca bude dobrá a obž. W. sa začal meniť. Svedok poškodený si myslel, že postupne upustil od svojho arogantného správania. Čo sa týka toho auta, nakoniec k ich dohode tak, ako sa dohodli, nedošlo. Obž. W. si auto neprevzal na svoju firmu a po niekoľkých ústnych sporoch, nadávkach, hádkach, sa svedok poškodený X.. J. rozhodol, že už nebude s ním ďalej spolupracovať. Auto X.. J. splácal mesačne čiastku 1.095,- eur. Bol to úver z banky, nie leasing. Svedok poškodený zistil, že on auto ani nemôže prevziať, nakoniec, bol povinný vyplatiť celú čiastku a až tak to on mohol prevziať na seba. Takže nakoniec sa jednoznačne na tomto odkúpení auta nedohodli, obž. W. požiadal ústne, aj písomne, aby mu auto vrátil, alebo keď nie, nech on spláca jeho úver 1.095,- eur mesačne. Samozrejme, že to obžalovaný odmietol. Potom sa svedok poškodený X.. J. obrátil na políciu, lebo vedel, že auto mu normálnym spôsobom nechce vrátiť, ani mesačné splátky nechce hradiť. Polícia potom konala tak, že obž. W. vyzvali, aby mu auto vrátil. Zo začiatku nebola žiadna zmluva, nebolo nič medzi nimi, bola len ústna dohoda tým spôsobom, že sa pokúsi dlh, ktorý mal voči svedkovi X.. J. nejakým spôsobom vrátiť, že zabezpečí stavebné zákazky. Svedok má zato, že na jednej akcii mu dal nejakú dohodu, že ho bude zastupovať, resp. zastupovať firmu Unibau na zákazke omietky pre železnice. To bolo na tej jedinej zákazke a potom zabezpečil nejaký kontakt na ľudí z Prešova, robili výstavbu zateplenia budov Plaza Prešov a zabezpečili tam aj interiérové omietky. Ľudia, ktorí tam prišli, neboli absolútne spôsobilí tie práce vykonávať, musel so svojimi zamestnancami tie práce dokončiť a celkovo tá akcia skončila veľmi zle. Jeho firma skončila na tejto akcii v mínusovom stave. Vzhľadom na to, že obžalovaný nemal v tomto čase žiadnu firmu, vyplácal mu X.. J. peniaze v hotovosti na dobré slovo. Viac menej mu pomáhal preklenúť jeho finančné problémy, ktoré mal. Akontáciu svedok poškodený X.. J. vyplatil v hotovosti, a to z firemných zdrojov. Leasingové splátky uhrádzala firma Unibau SK, obž. W. uhradil jednu splátku. X.. J. vyzýval obžalovaného telefonicky, aby tie splátky splácal avšak ten odmietol splácať tie splátky z dvoch dôvodov. Po prvé, že nemal vlastné financie a po druhé, že ani nechcel tie splátky splácať, jednoducho ho zaviedol a oklamal. X.. J. uviedol, že obžalovaného splnomocnil na užívanie vozidla, lebo auto mal prevziať na seba, takže v tom nevidel
žiaden problém. Taktiež obžalovaného poveril, aby ho zastupoval na stavbe železnice Košice. V tom čase užíval motorové vozidlo firmy Unibau SK, mal v tom aj vizitku a v tom čase bolo dohodnuté, že auto si prevezme na svoju firmu. Obžalovanému prakticky dovolil, aby ten dlh splatil tým spôsobom, že dostal vizitku, firemné auto a ho zastupoval v jeho neprítomnosti na tejto stavbe. X.. J. súhlasil som s tým, že auto prevezme na svoju firmu a postupne po ich dohode auto si obž. W. prevezme. X.. J. podľa svojich slov nikdy netvrdil, že on mal od prvej chvíle splácať 1.095,- eur. Prišlo to až vtedy, keď ich spoluprácu ukončili hrubým spôsobom, ktorý si obžalovaný voči nemu dovolil. Od toho okamihu trval na tom, aby mu obž. W. auto vrátil. X.. J. si nikdy nenárokoval od prvej chvíle, že on bude splácať tých 1.095,- eur. Dohodli sa na dobu, keď to auto zoberie. Mal na to ultimátum. Záverom X.. J. spresnil, že akontáciu uhrádzali z firemných prostriedkov firmy a pri osobnom odbere auta obž. W. vyplatil ešte nejakú hotovosť po dohode s týmto pánom, ktorý to auto predával. Doplatil mu nejakú akontáciu.
Svedok X.. K. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v roku 2017 bol zamestnaný v spoločnosti VÚB Leasing, a.s. ako manažér klientskych vzťahov. Náplňou jeho práce je a bolo uzatváranie leasingových a úverových zmlúv na kúpu osobných a úžitkových motorových vozidiel. Predmetné motorové vozidlo bolo predmetom financovania zmluvy o úvere č. LZL/15/61586. Obž. W. pozná, zabezpečoval dokumentáciu k schvaľovaciemu procesu k obstaraniu tohto vozidla. Zmluva o úvere bola uzavretá so spoločnosťou Unibau SK, s.r.o. Obž. W. pri obstarávacom procese predmetného motorového vozidla vystupoval v pozícii záujemcu o vozidlo a X.. Q. J. podpisoval u neho zmluvnú dokumentáciu tohto úveru. Z výpovede tohto svedka na zápisnicu o výsluchu osoby z prípravného konania z 18.07.2017, ktorá bola urobená len niekoľko dní po podaní trestného oznámenia po prevzatí predmetného osobného motorového vozidla od obžalovaného W. je zrejmé, že v zmluvu o úvere na predmetné motorové vozidlo spisoval s p. J. konateľom spol. UNIBAU, s. r. o., ale celú záležitosť ohľadne kúpy vozidla a jeho financovania vybavoval K. W. v mene spol. UNIBAU, s. r. o.. Ďalej z tejto výpovede svedka X.. I. je zrejmé, že obžalovaný W. ho telefonicky kontaktoval ohľadom postúpenia vozidla na svoju firmu, čo svedčí o jeho skutočnom záujme o predmetné motorové vozidlo. Na čo mu oznámil, že úver sa postúpiť nedá, len sa musí skončiť a urobiť nová zmluva o úvere. Z tejto výpovede ďalej vyplýva, že v čase keď už bol na dovolenke ho znova kontaktoval obžalovaný, ale aj poškodený X.. J. ohľadne ukončenia zmluvy o úvere, no vzhľadom k tomu, že bol na dovolenke povedal mu, nech ho kontaktuje po 17.07.2017.
Aj napriek tomu, že táto výpoveď so svedkom X.. I. bola urobená ešte pred vznesením obvinenia súd na ňu v konečnom dôsledku prihliadol, vzhľadom k tomu, že svedok X.. I., si na hlavnom pojednávaní na všetky okolnosti nepamätal a podľa názoru súdu v tejto výpovedi uviedol podstatné a dôležité skutočnosti potrebné pre svoje rozhodnutie. Z tejto výpovede je totiž zrejmé, že obžalovaný W. bol tou osobou, ktorá v mene spoločnosti UNIBAU, s. r. o. vybavovala všetky záležitosti ohľadom kúpy a financovania predmetného osobného motorového vozidla a mal skutočný záujem aj o prevzatie jeho leasingu, k čomu ale nedošlo vzhľadom k tomu, že v tom čase bol na dovolenke a medzičasom poškodený podal trestné oznámenia na obžalovaného a predmetné motorové vozidlo bolo obžalovanému odňaté. Z vyššie uvedeného je pritom zrejmé, že poškodený vyzval písomným podaním z 03.07.2017 obžalovaného o odovzdanie predmetného motorového vozidla. Z obsahu trestného spisu pritom nie je zrejmé, či a kedy predmetnú výzvu na vrátenie vozidla obžalovaný skutočne aj prevzal, a toto už 12.07.2017 mu bolo odňaté.
V rámci prípravného konania bola do spisu zabezpečená ako dôkaz najmä zmluva o úvere č. LZP/15/61586 zo dňa 02.11.2015 uzatvorená medzi spoločnosťami UNIBAU SK, s.r.o. ako dlžník a VÚB Leasing, a.s. ako veriteľ, predmetom ktorej bolo financovanie osobného vozidla zn. BMW 740d xDrive s kúpnou cenou 63.000 eur a výškou úveru 44.100 eur, splátkový kalendár k zmluve č. LZL/15/61586 z ktorého vyplýva výška mesačnej splátky 1.091,20 eur, výzva na vrátenie vozidla BMW 740d xDrive spoločnosti UNIBAU SK, s.r.o. zo dňa 03.07.2017 adresovaná obžalovanému, potvrdenie o zaistení veci - vozidlo BMW 740d xDrive zo dňa 12.07.2017, technický preukaz predmetného vozidla, zhotovená fotodokumentácia zaisteného vozidla, odborné vyjadrenie vo veci výpočtu všeobecnej hodnoty predmetného vozidla ku dňu 03.07.2017, ktorá bola znalcom Ing. Mariánom Vojtkom stanovená na sumu 30.401 eur, znalecký posudok vo veci výpočtu všeobecnej hodnoty predmetného vozidla ku dňu 03.07.2017 a dňu 25.01.2018, ktorá bola znalcom Ing. Mariánom Vojtkom stanovená ku dňu 03.07.2017 na sumu 30.401 eur a ku dňu 25.01.2018 na sumu 29.821 eur, záznamy o bankových prevodoch, správa o povesti obžalovaného ako aj register trestov a priestupkov. Uvedené dôkazy boli vykonané čítaním na hlavnom pojednávaní.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obž. K. W. nemá záznam v Registri trestov GP SR.
Vo výpise z registra priestupkov má obž. W. 38 záznamov predovšetkým ako vodič motorového vozidla na úseku cestnej premávky.
Zo správy o povesti vypracovanej obcou J.-D. v ktorej má obžalovaný trvalé bydlisko na obž. K. W. vyplýva, že obžalovaný nebol riešený komisiou verejného poriadku avšak na menovaného obec často vyhotovuje posudky - správy o povesti, nakoľko je prešetrovaný rôznymi odbormi PZ a súdnymi exekútormi. Obec zároveň vymáha súdnym konaním od spoločnosti MITOSTAV s.r.o. v ktorej bol obžalovaný konateľom nedoplatky na nájomnom.
Prokurátor v záverečnej reči uviedol, že má za to, že v prípravnom konaní, ako aj v súdnom konaní bolo preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky žalovaného prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla. Z vykonaného dokazovania je podľa prokurátora relevantná skutočnosť, že dané motorové vozidlo BMW 740d od počiatku až do konca splácala, a aj splatila, spol. Unibau s.r.o, za ktorú vystupoval X.. J. a ktorá sa po splatení úveru stala aj jeho vlastníkom. Obžalovaný nereagoval na výzvy k prevzatiu leasingu, resp. vrátenie vozidla zo strany poškodeného X.. J., pričom toto motorové vozidlo naďalej užíval. Preto súčasnú obhajobu hodnotil prokurátor ako účelovú a ako reakciu na stupňujúce výzvy na vrátenie motorového vozidla a hrozbu trestného stíhania. Ak by mal obžalovaný skutočne záujem v dohodnutej dohľadnej dobe od uzavretia leasingovej zmluvy prevziať leasing, mal možnosť ho prevziať na jednu z iných právnických osôb, v ktorých vystupoval v relevantnom období. Dobu viac ako 20 mesiacov od uzatvorenia leasingovej zmluvy v novembri 2015 do podania trestného oznámenia v júli 2017 nemožno hodnotiť ako bezprostrednú, resp. dohľadnú dobu od uzavretia predmetnej leasingovej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný nemal reálny úmysel v dohodnutej dobe prevziať leasing a hradiť leasingové splátky za užívané motorové vozidlo, pričom mu vyhovovalo, že užívané motorové vozidlo spláca Unibau s.r.o. a o možnosti prevzatia leasingu sa začal informovať účelovo, až pod tlakom stupňujúcich sa výziev poškodeného X.. J. a hroziaceho trestného stíhania po neprimerane dlhej dobe. Teda obžalovaný podľa prokurátora neoprávnene užíval cudzie motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené, bez reálneho úmyslu dodržať dohodnuté podmienky zverenia daného motorového vozidla. S ohľadom na uvedené prokurátor navrhol obžalovaného uznať za vinného v zmysle obžaloby, teda z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona a uložiť mu trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a určením primeranej skúšobnej doby v spodnej polovici trestnej sadzby.
Obhajca obžalovaného v záverečnej reči uviedol, že už od začiatku prípravného konania tvrdia, že ide o civilnoprávny spor, tak sa to potvrdilo i v konaní pred súdom, a to najmä na základe výpovedí obž. W.Č., ale aj z výpovede svedka J.. Svedok J. podľa obhajcu v podstatných tvrdeniach potvrdil obhajobou tvrdené skutočnosti, a to že obe osoby spolu podnikali na viacerých stavebných projektoch, pričom došlo medzi nimi k nezhodám pri vysporiadávaní finančných prostriedkov. Obhajoba má za to, že celé trestné konanie zo strany orgánov činných v trestnom konaní je len na základe vykonštruovaných domnienok a na základe trestného oznámenia svedka J., ktorého motívom bolo vyslovene zbaviť sa obchodného partnera a vysporiadať svoje záväzky. V tejto súvislosti obhajca uviedol, že obž. W. vybavoval celý úverový proces so spol. VÚB Leasing, prihlasoval vozidlo na dopravnom inšpektoráte, platil poplatky a ako jediný užíval motorové vozidlo a takisto vykonával na ňom servis. Tieto skutočnosti niekoľkokrát potvrdil sám svedok J. a dohoda o užívaní vozidla je spomenutá i v samotnej výzve spol. Unibau, kde sa uvádza vyslovene, že vozidlo bolo užívané na základe dohody. Svedok J. niekoľkokrát skonštatoval, že predmetné motorové vozidlo nechce, a nechcel ani v minulosti, z čoho logicky vyplýva že počas 17 mesiacov, ktoré obž. W. vozidlo užíval, si žiadne právo na vozidlo neuplatňoval. Takisto ide o logický a právny nezmysel, ak niekto tvrdí, že vozidlo bolo užívané neoprávnene počas 17 mesiacov, pričom ho obž. W. užíval nerušene, s vedomím oznamovateľa, ako aj vlastníka vozidla a až niekoľko dní predtým ako vozidlo malo byť doriešené buď prevodom leasingu alebo novou úverovou zmluvou, bolo podané trestné oznámenie obchodným partnerom. Obhajoba považuje i samotnú obžalobu za zmätočnú, vzhľadom na to, že ako poškodený je uvedená osoba X.. J., a nie spol. Unibau SK a tento rozpor prokuratúra doposiaľ neodstránila, a teda nie je zrejmé v celom konaní, ktorá osoba je osobou poškodenou. Ešte raz zdôrazňujem, že od počiatku prípravného konania a počas celého tohto prípravného konania, bolo porušované právo na obhajobu zo strany orgánov činných v trestnom konaní vzhľadom na to, že neboli vykonané dôkazy, ktoré boli navrhované a ktoré majú podstatný vplyv na
rozhodnutie súdu a aj v súvislosti s už uvedenými skutkovými tvrdeniami a vzhľadom na to, že ide o civilnoprávny spor, navrhol obhajca súdu, aby obžalovaného W. spod obžaloby oslobodil.
Obžalovaný v dôsledku svojej neprítomnosti na hlavnom pojednávaní dňa 01.12.2020, na ktoré sa ospravedlnil a udelil súhlas, aby sa vykonalo v jeho neprítomnosti, čo aj súd vykonal, svoje právo záverečnej reči a posledného slova nevyužil.
Súd zhodnotil dôkazy vykonané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k záveru, že skutok opísaný v obžalobe prokurátora sa stal, avšak nebolo preukázané, že konaním opísaným v obžalobe došlo k naplneniu všetkých znakov prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona. Znakmi skutkovej podstaty prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona sú objekt, ktorým je záujem spoločnosti na ochrane majetku, konkrétne vlastníckeho práva a práva užívania motorového vozidla. Objektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý neoprávnene používa cudzie motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené. Neoprávneným používaním sa rozumie používanie motorového vozidla na iné účely, ako bolo páchateľovi zverené. Zverením (zverenou vecou podľa § 130 ods. 3 Trestného zákona) sa rozumie, že motorové vozidlo je páchateľovi odovzdané na zmluvnom základe alebo z dôvodov plnenia určitých úloh, aby ho dočasne užíval na dohodnutý účel. Cudzím motorovým vozidlom sa rozumie motorové vozidlo, ktoré nepatrí výlučne páchateľovi. Hmotným predmetom útoku je zverené cudzie motorové vozidlo. Subjektom tohto trestného činu je ktorákoľvek fyzická osoba. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie (§ 17 Trestného zákona).
Vo všeobecnosti je potrebné zdôrazniť, že súd v každej trestnej veci je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to vo vzťahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Je potrebné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace tak proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, aby bolo možné vyniesť spravodlivé rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov sa súd opiera nielen o tie dôkazy, ktoré boli produkované na hlavnom pojednávaní, ale aj o tie, ktoré zabezpečili orgány činné v trestnom konaní v prípravnom konaní a ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní.
Takto je nutné konštatovať, že výsledky dokazovania pred súdom nevyznievajú jednoznačne, pričom vina obžalovaného musí byť založená na spoľahlivo zistenom skutkovom stave, teda pre uznanie viny obžalovaného zo žalovaného skutku, resp. trestného činu nestačí púha pravdepodobnosť alebo podozrenie, že sa skutok stal a že ho spáchal obžalovaný. Súd na základe výsledkov dokazovania, kde chýba ucelený súhrn dôkazov takto vzhliadol dôvodné pochybnosti spochybňujúce, že k spáchaniu skutku došlo tak, ako je uvedený v obžalobe, keďže jediný usvedčujúci dôkaz bola výpoveď svedka poškodeného X.. J.J. bez toho, aby bola táto výpoveď v konaní nejakým spôsobom podporená. Aj sám poškodený uviedol, že dôvodom jeho trestného oznámenia na obžalovaného nebola tak skutočnosť, že nesplácal splátky, ale to že mal hrubým spôsobom uraziť jeho aj jeho syna.
Vlastníctvo motorového vozidla mal súd preukázané z osvedčenia o evidencii motorového vozidla, z ktorého vyplýva, že jeho vlastníkom je spoločnosť UNIBAU SK s.r.o., túto okolnosť nenamietal ani obžalovaný. Kvalifikačný znak značnej hodnoty cudzieho motorového vozidla bol relevantne preukázaný tak odborným vyjadrením ako aj znaleckým posudkom, ktoré stanovilo jeho hodnotu na 30.401 eur (značnej hodnote zodpovedá v zmysle § 125 ods. 1 Trestného zákona suma najmenej 26.600 eur). Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti páchateľa sa u žalovaného prečinu vyžaduje úmyselné zavinenie.
V súvislosti s uvedeným, vykonaným dokazovaním nebolo preukázané naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona. Obžalovaného z používania motorového vozidla usvedčovala jeho vlastná výpoveď, ako aj výpoveď svedka poškodeného X.. J.. Vykonaným dokazovaním však podľa názoru súdu nebolo jednoznačne preukázané neoprávnené užívanie predmetného motorového vozidla obžalovaným. Súd má zato, že posudzované konanie súvisí s podnikateľskou činnosťou obžalovaného ako aj svedka - poškodeného X.. J. a ich vzájomnými vzťahmi súvisiacimi s týmto podnikaním a stým súvisiacim finančným vysporiadaním. Vozidlo bolo obžalovaným užívané na základe splnomocnenia X.. J., čo on sám aj potvrdil, od obžalovaného podľa vlastných slov ani nežiadal od
počiatku platenie leasingových splátok. X.. J. pri výpovedi potvrdil, že časť akontácie bola uhradené zo zdrojov obžalovaného. V neposlednom rade je potrebné prihliadnuť aj na to, že poškodený X.. J. obžalovaného na vrátenie vozidla vyzval dňa 03.07.2017, / nie je zrejmé, či mu táto výzva bola aj doručená/, dňa 08.07.2017, teda len 5 dní nato, už podal trestné oznámenie a dňa 12.07.2017 bolo vozidlo obžalovanému už odňaté. Z výsledkov vykonaného dokazovania je pritom zrejmé, že obžalovaný mal evidentný záujem na prevzatí leasingu predmetného motorového vozidla, s čím by súhlasil aj poškodený, keď aj on sa u X.. I. informoval o možnosti skončenia zmluvy o úvere, a teda obžalovaný predmetné motorové vozidlo mal podľa toho „neoprávnene užívať“ len niekoľko dní. Z uvedeného preto súd nadobudol presvedčenie, že skutočne v danom prípade nebol obžalovanému Račkovi preukázaný úmysel používať predmetné motorové vozidlo neoprávnene, ale má za to, že bolo
- je potrebné usporiadať vzťahy medzi obžalovaným a poškodeným v civilnom procese a nenahrádzať tento proces prostriedkami trestného konania.
Zároveň vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani také konanie obžalovaného, ktoré by naplnilo zákonné znaky priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb., preto nebolo dôvodné ani postúpenie veci príslušnému orgánu na prejednanie priestupku. Za existujúcej dôkaznej situácie zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, súd dospel k záveru, že skutok sa síce stal, avšak konanie obžalovaného nenapĺňa všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu, a to objektívnu stránku ako je uvedené vyššie ako aj subjektívnu stránku prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, z dôvodu absencie úmyselného zavinenia, preto skutok nie je trestným činom a z tohto dôvodu súd obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodil.
S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd vo veci rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.