Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Pc-9-2020.pdf
PDF · 98.16 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PE-6Pc/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci navrhovateľky T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Z.Á. XXX/X proti povinnému X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. - Z. F., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.09.2006 č.k. 11P/737/2005-29 tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca - povinného X. Q. na dieťa - oprávnenú T. Q. zo sumy 33,19 € mesačne na sumu 75 € mesačne s účinnosťou od 26.03.2020, ktoré výživné je povinný zasielať vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej T. Q..
II. V ostatných častiach nedotknutých týmto rozhodnutím ostáva rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.09.2006 č.k. 11P/737/2005-29 nezmenený.
III. Zročné zvýšené výživné za obdobie od 26.03.2020 do 02.12.2020 vo výške 326,66 € je povinný X. Q., nar. XX.XX.XXXX, povinný zaplatiť navrhovateľke v pravidelných mesačných splátkach vo výške najmenej 20 € mesačne spolu s bežným výživným, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky zročného zvýšeného výživného riadne a včas nastane splatnosť celého nezaplateného zročného zvýšeného výživného.
IV. Vo zvyšnej časti súd návrh na zvýšenie výživného zamieta.
odôvodnenie:
(1) Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala proti povinnému zvýšenia vyživovacej povinnosti na sumu 200 € mesačne odo dňa doručenia návrhu súdu. Návrh odôvodnila tým, že od kedy bola povinnému - jej otcovi určená minimálna výška vyživovacej povinnosti. V tom čase bol povinný v ÚVTOS Leopoldov. Neskôr si vyživovaciu povinnosť prestal plniť a matke maloletej bolo priznané náhradné výživné, ktoré jej bolo v roku 2019 odňaté. Ona je študentkou vysokej školy. Jej rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Štúdium je finančne náročné a matka ho nezvláda financovať. Ona si donedávna privyrábala popri štúdiu, avšak v súčasnosti to z dôvodu náročnosti štúdia nie je možné. S matkou bývajú v prenajatom byte v X.. Počas štúdia býva na internáte, ktorý stojí 50 € mesačne. Má zriadené zdravotné a úrazové poistenie, kde platia 30 € mesačne. Platia telefón 15 € mesačne a návštevy fitnescentra potrebné z dôvodu zdravotného stavu navrhovateľky 25 € mesačne. Na stravu má výdavky cca 100 € mesačne a má zvýšené výdavky na knihy, školské potreby, ktoré sú vo výške 50 € mesačne. Na svoju osobnú potrebu minie 40 € mesačne a na oblečenie 60 € mesačne. Sporí si cca 20 € mesačne. Brigádami si privyrobila 50 € mesačne. Do uvedených súm nezahrnula náklady na bývanie, ktoré pokrýva jej matka. V súčasnosti jej náklady pokrýva matka. Otec si plní vyživovaciu povinnosť od apríla 2019 v sume 33 € mesačne.
(2) K návrhu na začatie konania pripojila potvrdenie o štúdiu, rodný list, potvrdenia o platbách výživného, potvrdenie o platbe za internát, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch, výpis výsledkov štúdia. (3) Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 12.08.2020. Vzhľadom k tomu, že povinný nemal riadne a včas doručené predvolanie na pojednávanie, súd pojednávanie odročil na 19.10.2020. (4) Povinnému sa nepodarilo doručiť návrh na začatie konania na adresu evidovanú v registri obyvateľov ani na inú súdu známu adresu. Miesto jeho súčasného pobytu súdu napriek šetreniu známe nie je. Preto súd na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu zverejnil v súlade s § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) s poukazom na § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) oznámenie o podanom návrhu na začatie konania. Návrh na začatie konania sa považuje za doručený povinnému dňom 01.09.2020, hoci sa o tom nedozvedel. (5) Povinný sa k návrhu na začatie konania nevyjadril. (6) Súd na pojednávanie na 19.10.2020 predvolal povinného. Povinnému bolo predvolanie na pojednávanie doručené fikciou doručenia. Na pojednávanie sa neustanovil, svoju neúčasť na ňom neospravedlnil a nežiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Preto súd pojednávanie v súlade s § 180 CSP s poukazom na § 2 ods. 1 CMP uskutočnil bez jeho prítomnosti. (7) Súd na pojednávaní vykonal v súlade s § 204 CSP dokazovanie listinnými dôkazmi, ktorými sú: potvrdenie o štúdiu na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 4, rodný list na č.l. 5, potvrdenie o platbe na č.l. 6 až 8, potvrdenie o platbe za internát na č.l. 9, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch na č.l. 10, lustrácia povinného v Sociálnej poisťovni na č.l. 16 a na č.l. 58, mzdový list navrhovateľky na č.l. 43, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica na č.l. 45, potvrdenie o príjme navrhovateľky na č.l. 49 a 50, potvrdenie o mzde navrhovateľky na č.l. 51 a 52, lustrácia matky navrhovateľky v Sociálnej poisťovni na č.l. 54, potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti matky navrhovateľky na č.l. 60, potvrdene o skončení pracovného pomeru matky navrhovateľky na č.l. 61, odpoveď na lustráciu v bankách na povinného na č.l. 66 až 69, potvrdenie o nemocenskom matky navrhovateľky na č.l. 77, nájomná zmluva na č.l. 78 až 79, predpis platieb úhrad za užívanie bytu na č.l. 80, potvrdenie o poistení na č.l. 81, platobný príkaz na č.l. 82, prvá strana pracovnej zmluvy matky navrhovateľky predložená na pojednávaní na č.l. 89 a oboznámil podstatný obsah pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13P/18/2010, z toho najmä zápisnicu o pojednávaní na č.l. 33 až 34 a rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.09.2006 č.k. 11P/737/2005-29. Okrem toho súd vypočul navrhovateľku. (8) Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav. (9) Navrhovateľka je dcérou povinného. V súčasnosti je študentkou denného vysokoškolského štúdia. Má 22 rokov veku. Okrem príležitostných brigád nemá žiaden príjem. V roku 2019 pracovala na základe dohody o práci u zamestnávateľa TESCO Stores SR a.s., dosiahla príjem 161,10 €. U zamestnávateľa Brigádnici s.r.o. dosiahla jednorazový príjem 16 €. Má náklady na ubytovanie v internáte 50 € mesačne (ktoré ale v súčasnosti z dôvodu dištančného vzdelávania neuhrádza). (10) Matka za ňu platí poistné 30 € mesačne, paušál 15 € mesačne, náklady na fitnescentrum 25 € mesačne. Okrem toho má výdavky 100 € mesačne na stravu, 50 € na školské potreby a 40 € na osobnú potrebu a spoločenský život. Na oblečenie minie 60 € mesačne. (11) Matka má výdavky na bývanie 130 € mesačne, platí poplatok za odvoz odpadu 50 € ročne. Okrem toho platí poistné 30,16 € a 38,76 € a za internet 10 €. Za stravu platia obe spolu s navrhovateľkou 180 € až 200 € mesačne a za kozmetiku a spotrebné veci 40 € mesačne. (12) Povinný platí na výživné navrhovateľky v súčasnosti sumu 33 € mesačne. Jeho pomery sa súdu napriek vykonaným úkonom zistiť nepodarilo. Nie je zrejmé, kde sa v súčasnosti v skutočnosti zdržiava. Vo výkone trestu odňatia slobody nie je. Nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie ani ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi. Naposledy pred rozhodnutím súdu bol evidovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa ALB Trade s.r.o. so sídlom v Giraltovciach, a to od 15.04.2020 do 12.05.2020, vymeriavací základ pre platbu poistného mal 20 € a 13,33 €. (13) O výživnom bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.09.2006 č.k. 11P/737/2005-29 tak, že súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na navrhovateľku zo sumy 600 Sk mesačne na sumu 1000 Sk (33,19 €) mesačne s účinnosťou od 01.04.2005, ktorého splatnosť bola určená na 20. deň v mesiaci a platobné miesto k rukám matky navrhovateľky. V čase rozhodovania mala navrhovateľka necelých 8 rokov veku a bola v osobnej starostlivosti matky. Matka mala čistý príjem 8 754 Sk (290,58 €) mesačne a platila za bývanie 7 000 Sk (232,36 €) mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemala. Povinný - otec navrhovateľky bol v tom čase vo výkone trestu odňatia slobody, mal príjem 3 900 Sk (129,46 €) mesačne.
(14) Pojednávanie bolo z dôvodu potreby doplnenia dokazovania odročené na 02.12.2020, čo navrhovateľka vzala na vedomie s tým, že písomne prevolávaná nebude. Na pojednávanie bol predvolaný povinný, ktorému bolo predvolanie doručené fikciou doručenia. (15) Navrhovateľka ani povinný sa na pojednávanie neustanovili, svoju neúčasť na ňom neospravedlnili ani nežiadali z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal v súlade s § 180 CSP s poukazom na § 2 CMP na pojednávaní v ich neprítomnosti. (16) Súd na pojednávaní doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi, ktorými sú: správa mBank na č.l. 96, potvrdenie o štúdiu na č.l. 102 a druhá strana pracovnej zmluvy matky navrhovateľky na č.l. 103. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: (17) Matka navrhovateľky má príjem 700 € v hrubom mesačne (čo je podľa prepočtu súdu približne 560 € v čistom mesačne). (18) Navrhovateľka pokračuje v dennom štúdiu na vysokej škole. (19) Povinný má otvorené dva účty v mBank S.A., avšak oba s nulovým zostatkom. Nebol mu poskytnutý žiadny úverový ani iný produkt bankou. (20) Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. (21) Podľa § 62 ods. 1 až ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (22) Podľa § 65 ods. 3 ZR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. (23) Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (24) Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (25) Podľa § 77 ods. 1 veta prvá ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. (26) Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (27) Súd na podklade vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného na navrhovateľku je dôvodný, hoci nie v celom rozsahu. (28) Naposledy bola upravená vyživovacia povinnosť povinného k navrhovateľke rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica v roku 2006, s účinnosťou ku dňu 01.04.2005. V tom čase mala necelých 8 rokov veku. Bývala s matkou, za bývanie platila matka 7 000 Sk (232,36 €), pričom matka mala mzdu 8 754 Sk (290,58 €). Otec v tom čase bol vo výkone trestu a mal príjem 3 900 Sk (129,46 €). V súčasnosti má navrhovateľka takmer 22 rokov veku, študuje na vysokej škole, kde má výdavky na internát 50 € mesačne. Matka za ňu platí poistné 30 € mesačne, paušál 15 €, navštevuje fitnescentrum s výdavkami 25 € mesačne a jej výdavky sú 100 € mesačne na stravu, 50 € na školské potreby a 40 € na osobnú potrebu a spoločenský život. Výdavky na oblečenie má 60 € mesačne. Pomery matky navrhovateľky sa zmenili v tom, že v súčasnosti je zamestnaná, s dohodnutou hrubou mzdou 700 € mesačne, čo je v čistom približne 560 € mesačne. Výdavky na bývanie má 130 € mesačne, okrem toho platí poplatok za odvoz komunálneho odpadu 50 € ročne. Platí aj poistné 30,16 € a 38,76 €. Navrhovateľke platí paušál 20 € a za internet 10 €, za stravu platia 180 - 200 € obe a za kozmetiku a spotrebné veci 40 € mesačne. Výdavky na navrhovateľku, ktorá naďalej nemá schopnosť sama sa živiť, tak stúpli mnohonásobne. Stúpli však aj príjmy jej matky, a to o cca 270 € mesačne a zároveň sa jej znížili výdavky na bývanie o cca 100 € mesačne. Vo všeobecnosti sa však zároveň aj zvýšili životné náklady (je všeobecne známe a súd nepovažuje za potrebné osobitne dokazovať, že životné náklady v roku 2020 sú vyššie ako boli v roku
2006). Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke, ktorá z dôvodu sústavnej prípravy na budúce zamestnanie vysokoškolským štúdiom nemá schopnosť sama sa živiť. S prihliadnutím k tomu, že matka zabezpečuje pre navrhovateľku bývanie (bývajú v spoločnej domácnosti), má súd za to, že na kompenzácii zhoršenia pomerov navrhovateľky by sa mala podieľať v nižšej miere ako povinný - otec. Oprávnené výdavky na navrhovateľku sú vo výške 370 € mesačne. Od toho súd odrátal 50 € mesačne za internát, ktorý v súčasnosti neplatí z objektívnych dôvodov. Oprávnené výdavky sú potom 320 € mesačne. Keďže matka zabezpečuje pre navrhovateľku bývanie a zázemie, súd považuje za spravodlivé, aby sa tieto výdavky započítali na jednu štvrtinu z oprávnených výdavkov navrhovateľky. Matka by sa tak mala podieľať na sume 320 € sumou 80 € a otec sumou 240 €. (29) Nebolo však zistené, že by bolo v možnostiach otca podieľať sa na vyživovacej povinnosti v takejto vysokej výške. Napriek šetreniu súdu sa nepodarilo zistiť pomery na jeho strane. Žiadna zmena pomerov na jeho strane teda preukázaná nebola. Súd však vychádza z toho, že nemá zmenenú pracovnú schopnosť (keďže naposledy pracoval v máji 2020). Povinný sa môže zamestnať, pričom minimálna mzda na Slovensku je v súčasnosti 476,74 € v čistom (nariadenie vlády SR č. 324/2019 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2020, po prepočte na čistú mzdu súdom), čo takisto zodpovedá objektívnej možnosti zlepšenia jeho pomerov. Z tejto sumy ako z potenciálneho príjmu otca súd preto vychádzal. Ak by zarobil 476,74 € v čistom, bolo by v jeho objektívnych možnostiach platiť výživné zodpovedajúce približne 15-20 % z tohto potenciálneho príjmu. Keďže jeho skutočné pomery zistené neboli, súd sa priklonil k nižšej časti tohto rozpätia. Hoci by sa teda povinný mal podieľať na výdavkoch navrhovateľky s prihliadnutím na jej odôvodnené potreby vo vyššej výške, vzhľadom na jeho potenciálne možnosti súd rozhodol o zvýšení jeho vyživovacej povinnosti len na sumu 75 € mesačne. (30) Účinnosť zvýšenia vyživovacej povinnosti súd stanovil k 26.03.2020, teda odo dňa začatia konania. Výživné na plnoleté deti možno zvýšiť len na návrh, pričom tento bol podaný práve 26.03.2020. K zmene pomerov došlo pritom už skôr - navrhovateľka je študentkou vysokej školy už od akademického roka 2018/2019. Za skoršie obdobie však zvýšené výživné navrhovateľke priznať s poukazom na § 78 ods. 1 ZR priznať nemožno. Súd nezmenil deň zročnosti výživného, zmenil však platobné miesto. Keďže je navrhovateľka plnoletá, súd určil, že povinný má povinnosť výživné platiť k jej rukám. (31) V ostatných častiach nedotknutých rozhodnutím o zvýšení výživného ostáva rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.09.2006 č.k. 11P/737/2005-29 nezmenený, dôvod na zmenu bol len vo vzťahu k výške vyživovacej povinnosti a k platobnému miestu. Preto súd túto skutočnosť deklaroval vo výroku II. tohto rozsudku. (32) Podľa § 232 ods. 3, ods. 4 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. (33) Zročné zvýšené výživné súd povolil povinnému splácať spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade ich neplatenia. Vychádzal pritom z toho, že pri určený výšky výživného súd vychádzal len z potenciálneho (nie skutočného) príjmu povinného, ktorý ohraničil výškou minimálnej mzdy. Zaplatenie zročného výživného za obdobie od jeho zvýšenia do vyhlásenia rozsudku vo veci naraz by pri takomto príjme mohlo uviesť povinného do existenčného ohrozenia. Preto súd povinnosť splácať zročné výživné rozdelil do mesačných splátok, ktorých výšku stanovil na 20 € mesačne (takto určená výška podľa názoru neohrozí povinného a zároveň pri jej dodržaní nebude doba splácania zročného zvýšeného výživného neprimerane dlhá). Súd považuje za spravodlivé, aby v prípade, ak povinný nedodrží určené splátky, mal povinnosť zaplatiť celé nezaplatené zročné zvýšené výživné naraz. (34) Výšku zročného výživného súd určil tak, že rozdiel v pôvodne určenom výživnom a novom výživnom 41,81 € (75 € - 33,19 €) súd rozpočítal na jednotlivé dni mesiaca marec (od 26.03.2020 do 31.03.2020 je do 6 dní x 41,81 € / 30 dní), čo je 8,36 €, pripočítal 19 dní mesiaca apríl (od 01.04. do 19.04.2020, čo je 19 dní x 41,81 € / 31 dní), čo je 25,63 € a k tomu pripočítal zvýšené výživné k 20. dňu v mesiaci splatné v máji až novembri 2020 po 41,81 €, čo je 292,67 €, pričom spolu je zročné zvýšené výživné ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 326,66 €. (35) Vo zvyšnej časti súd návrh na zvýšenie výživného zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že hoci by si pomery navrhovateľky vyžadovali aj vyššie výživné, výživné vo vyššej sume by nezodpovedalo potenciálnym príjmom povinného. Napriek vykonanému šetreniu sa nepodarilo zistiť, aké sú skutočné príjmy povinného, čo však nemôže ísť na úkor oprávnenej. Preto súd vychádzal len z jeho potenciálnych príjmov, ktoré by podľa súdu dostupných informácií mohol dosiahnuť. Pri výške týchto potenciálnych príjmov súd vychádzal z minimálnej mzdy v Slovenskej republike. Táto suma však nedáva povinnému
reálnu možnosť bez ohrozenia vlastného živobytia platiť výživné žiadaných 200 € mesačne, ale len určených 75 € mesačne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.