Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5T-105-2019.pdf
PDF · 85.06 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/105/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného D. E., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 02. 12. 2020 vo Zvolene, takto
rozhodol:
obžalovaný D. E., nar. XX. XX. XXXX v H., trvale bytom L.,
uznáva sa za vinného, preto že
v presne nezistenom čase krátko po 18:00 hod. dňa 18. 02. 2019 pred rekreačnou chatou č. XXX v chatovej oblasti C v H., okres L. poškodil tam zaparkované osobné motorové vozidlo značky PEUGEOT 301, D.: L. XXXDU tým spôsobom, že zo zeme zobral skalu a túto hodil do sklenej výplne predného čelného okna, pričom došlo k jej rozbitiu a poškodeniu kapoty vozidla, čím poškodenej spoločnosti Počítačové služby spol. s r.o., so sídlom Y. X, XXX XX L., F.: XX XXX XXX, spôsobil škodu vo výške 1.118 Eur,
teda
poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu
čím spáchal
prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. m), 38 ods. 2, ods. 4, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným spôsobenú škodu, a to:
- Počítačové služby spol. s r.o., so sídlom Y. X, XXX XX L., F.: XX XXX XXX, vo výške 150,- Eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal dňa 10. 07. 2019 na tunajší súd pod sp. zn. 2Pv/170/19/6611 obžalobu na D. E. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný D. E. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil vyhlásenie o tom, že je nevinný. V rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že otec - poškodený F.. D. E., vtedy prišiel na chatu, so svedkom I. E. sa tam potom začali baviť, jeho otec si tam chodieval právať veci, za každé opratie dával 50 centov, pričom tam bolo nazbieraných asi 8,50 Eur, a jemu vtedy meškala výplata z V., tak si zobral peniaze odtiaľ, na čo otec začal vykrikovať, že prečo mu kradne peniaze, že veď pračka je jeho. Ešte mu niečo hovoril, na čo už on povedal, že mu rozjebe auto, na čo otec povedal „tak ho rozjeb“, tak hodil skalu do auta. Na to otec povedal „to je debil“, on mu uviedol, že veď mu povedal, aby ho rozjebal, na čo otec povedal, že to on nebol, ale povedal to I.. On si myslel, že bolo rozbité len sklo, nevedel, že bol rozbitý aj zvyšok karosérie. Potom šiel na výsluch na políciu. Cíti sa byť v tomto podvedený a oklamaný, škodu ale chce uhradiť.
Na doplňujúce otázky uviedol, že skala, ktorú hodil do auta, bola ťažká asi 3,7 kg, rozmery asi 15 x 4 cm, trafil presne na sklo, mieril na auto. Tá skala pravdepodobne slúžila ako závažie, bola tam už dlhšiu dobu. Ku svojmu duševnému stavu uviedol, že bol vyšetrený, so záverom, že je impulzívny a že nedozrel, a že je závislý na marihuane. Samozrejme, že sa necíti byť závislý na marihuane, bol na troch sedeniach u psychiatra, lebo predtým bol hospitalizovaný kvôli zápalu srdcového svalu a v nemocnici sa nejak impulzívne správal k sestričkám, tak mu lekár do prepúšťacej správy napísal, že by mal byť vyšetrený, z toho dôvodu navštívil psychiatra.
Poškodený F.. D. E., otec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že má brata, svedka I. E., ktorý je v takom stave, v akom je, raz za čas s ním chodí na nákup a odvezie mu to na chatu. On dáva peniaze a necháva ich tam za každé pranie, pretože ich chce naučiť, že keď si odtiaľ niekto niečo vezme, tak to musí aj vrátiť. Potom obžalovaný vyšiel na terasu, povedal mu, že prečo kradne tie peniaze, on šiel dole ku autu a obžalovaný zakričal niečo v tom zmysle, že „rozjebem ti auto“, na čo nereagoval, alebo vedel, aký je, a chcel už ísť preč, ale jeho brat povedal niečo v tom zmysle, že „niečo také neurobíš“, potom počuli, že buchoce dole schodmi, počuli akoby taký zvuk padajúcich kameňov, potom I. zakričal, že on berie kusy betónu, pretože tam za schodmi majú zložené také kusy betónu a on už za obžalovaným kričal slová, že „ja som nič nekričal“. Jeho brat sa postavil na chodník pred obžalovaného, aby to nehodil, a on spoza brata hodil kameň smerom k autu, bolo mu jedno, že on bol pol metra od auta, on si našiel dôvod, prečo to urobiť. Mal vtedy nové trojmesačné auto, trištvrte roka bol bez auta a musel si nejaké požičiavať, obžalovaný vedel, že mu tým uškodí, robil to vedome.
Na doplňujúce otázky poškodený uviedol, že na vlastné oči videl, ako obžalovaný hodil ten kameň, stál hneď vedľa auta. Kameň padol na sklo, zo skla na kapotu a potom asi na zem, boli to ohliadnuť policajti. Nevedel uviesť, čo bolo podnetom k tomu, že sa obžalovaný rozbehol dole schodmi, nevidí do hlavy obžalovaného, hľadal zámienku, bolo mu len vytknuté to, čo urobil, a potom sa vyhrážal, že mu rozjebe auto. On sa snaží obhajovať tým, že ho vyprovokovali, ale potom už nepočul kričať „nehoď to“, a nevidel brata stáť, on chcel proste ublížiť a našiel si zámienku. Nevedel, čo presne povedal jeho brat obžalovanému, on len potom kričal „D., to som ja nekričal“, a kričal to, pokiaľ nehodil ten kameň. Dovtedy bol v amoku, a až keď hodil ten kameň, až vtedy začal počúvať, že to on nepovedal. Konanie I. nebolo možné brať ako provokáciu, on to berie tak, že ho neprovokoval k tomu, aby to urobil.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že nie je pravda, že by medzi sebou nemali zlé veci, to bol príklad domu hrôzy, otec vo všetkom klamal, žiadny hrkot tam nebolo počuť,
povedal „tak to rozjeb“, tak to rozjebal. On bol v tom, že to povedal jeho otec, potom sa bavili, že to bol asi Viktor.
Svedok I. E., brat poškodeného F.. D. E., na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že brat mu pomáha, pretože je v neľahkej finančnej a zdravotnej situácii. Vtedy mu pomáhal s nákupom, vykladali ho na chate a synovec, obžalovaný D. E., začal vykrikovať niečo s pračkou, on tam každý deň fajčil bongo, mal z toho vymetenú hlavu, poslednú dobu to miešal aj s alkoholom, bol nekontrolovateľný. Vykrikoval nezmysly, a tiež uviedol, že on má sestru, ktorá je psychicky chorá, tiež tam žije, a tá ho hucká, on je potom nepríčetný. Už predtým vykrikoval, že mu poškodí to nové auto, toto bola len zámienka, aby mohol zaútočiť na to auto. On nevnímal, čo obžalovaný, ale niečo v tom zmysle, že mu rozbije to auto, na čo obžalovanému povedal, že by chcel vidieť, že by takú sprostosť spravil. Potom počul, že išiel dole schodmi, počul, ako tam kutral medzi kameňmi, potom sa postavil pred neho, roztiahol ruky, aby to nehodil, vravel ešte, že otec nič nepovedal, a on hodil ten kameň jemu cez hlavu, smerom k autu. On nevidel, kde kameň dopadol, keďže bol otočený chrbtom k autu, až keď brat začal kričať, tak sa otočil, a videl rozbité sklo a auto.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že výpoveď nie je pravdivá, bežal po schodoch, čo mohli počuť, či počuli betón, nevedel uviesť, ale prebiehalo to tak, ako vypovedal on.
V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: priestupkový spis (č.l. 29 - 63), vyčíslenie škody (č.l. 59), výpis z evidencie priestupkov (č.l. 64 - 66), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 125).
Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Vina obžalovaného bola podľa názoru súdu bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná. Obžalovaný síce svoju vinu popiera, s odôvodnením, že na rozbitie čelného skla na aute bol vyzvaný poškodeným, tak ho poslúchol, a hodil do čelného skla skalu. Z vykonaných dôkazov teda nebolo vôbec sporné, že to bol práve obžalovaný, ktorý hodil skalu smerom k motorovému vozidlu, následkom čoho došlo k poškodeniu čelného skla a kapoty vozidla, čím spôsobil škodu v celkovej výške 1.118,- Eur. Konanie obžalovaného nie je možné ani kvalifikovať pod súhlas poškodeného v zmysle § 29 ods. 1 Trestného zákona, ako okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu, a to jednak s poukazom na § 29 ods. 2 Trestného zákona, pretože ak by aj šlo o súhlas poškodeného, tento nebol vážny, ale najmä bolo preukázané, že o žiadny takýto súhlas v prejednávanom prípade nešlo. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že poškodený žiadne slová ohľadne možnosti rozbitia auta obžalovanému neadresoval, ten sám ako prvý začal uvádzať, že poškodenému rozbije auto, čo teda aj následne urobil, a aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil. Súd teda nemal inú možnosť, len uznať vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, aj so zachovaním právnej kvalifikácie skutku.
Keďže po vykonanom dokazovaní vôbec nebolo sporné, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku, súd odmietol návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania, a to výsluch svedkyne H. E., ktorá navyše ani nebola prítomná pri spáchaniu skutku, teda by sa k jeho priebehu nevedela vôbec vyjadriť.
Podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Obžalovaný D. E. tak svojím konaní naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, pretože poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, ale prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi musel potom súd v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšiť dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody potom predstavuje 4 mesiace až 1 rok.
Zo správ na obžalovaného vyplýva, že v minulosti sa dopustil 10 priestupkov, pričom viaceré boli vo vzťahu ku svedkovi I. E., a aj voči H. E., ktorú navrhol obžalovaný vypočuť na hlavnom pojednávaní. Z odpisu registra trestov obžalovaného je zrejmé, že bol doposiaľ 2 krát súdne trestaný, naposledy mu bol rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/5/2017 zo dňa 20. 04. 2017 uložený peňažný trest vo výmere 250,- Eur, pričom dňa 19. 08. 2020 bol nariadený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace.
Súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, teda dva mesiace nad dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd zároveň rozhodol o podmienečnom odklade výkonu tohto trestu za súčasného uloženia skúšobnej doby vo výmere 18 mesiacov. Súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na okolnosti spáchania skutku, na predchádzajúci život obžalovaného, ako aj jeho správanie vo vzťahu ku rodinným príslušníkom Takýto trest je potom podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Tento trest zároveň postihuje len páchateľa trestného činu.
V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody poškodený F.. D. E. ako konateľ obchodnej spoločnosti počítačové služby spol. s r.o., ktorý na hlavnom pojednávaní aj výšku spôsobenej škody presne špecifikoval. Súd preto zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť poškodenému spôsobenú škodu vo výške 150,- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.