Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/6/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu L. C., G.. XX.X.XXXX, K. O., Š. XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom, Košice, Zvonárska 8, proti žalovanému T.. M. C., Q.., G.. XX.X.XXXX, K. Č. P., K. - K., C. XXX/X, o neplatnosť darovacej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k. - 175 z 25.04.2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. - 195 z 12.09.2019 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

P r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi N. C. Q. M. C., spísanej formou notárskej zápisnice notárkou JUDr. Martinou Mižikovou dňa 11.06.2009, evidovanej v Zbierke notárskych zápisníc pod č. N 160/2009, Nz 19703/2009, čo odôvodnil tým, že zdravotný stav jeho matky N. C. jej neumožňoval takýto úkon uzavrieť a žalovaný ju priviedol aj do omylu. Z výpovede žalobcu mu vyplynulo, že v čase podpisovania spornej darovacej zmluvy jeho matka ako darca na všetko odpovedala „aňo“, nevedela čítať, písať a ani rozprávať. Z výpovede žalovaného mu tiež vyplynulo, že jeho matka si priala sporný byt darovať jemu a bola schopná posúdiť dôsledky právneho úkonu darovania. Reprodukoval podstatné časti výpovedí svedkov T.. L. C., T.. B. I. Q. T.. L. Š.. Z darovacej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi N. C. ako darcom a žalovaným ako obdarovaným, spísanej formou notárskej zápisnice v Domove pokojnej staroby v Košiciach notárkou B.F.. M. M. V. XX.XX.XXXX M. O., Ž. N. C. darovala žalovanému dvojizbový K. Č.. X G. R.J.Q.L. F. Č.. X Z. C., a to za účasti dvoch svedkov T.. L. C. Q. T.. B. I.. Zo znaleckého posudku č. 22/2018 zo dňa 05.05.2018 znalkyne M.. V. R. - Š. mal preukázané, že N. C. bola v čase spísania darovacej zmluvy zo dňa 11.06.2009 schopná rozpoznať a ovládať svoje konanie, posúdiť jeho následky a teda bola spôsobilá takýto úkon urobiť. Právne vec posúdil podľa , a , a žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú. Vychádzajúc z bol toho názoru, že žalobca má daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Otázku platnosti predmetnej darovacej zmluvy skúmal s poukazom na ust. , keďže dôvodom jej neplatnosti malo byť, že N. C. nebola v čase darovania spôsobilá na takýto právny úkon. S prihliadnutím na výpovede svedkov T.. L. C. Q. T.. B. I., ako aj na znalecký posudok č. 22/2018 dospel k záveru, že darkyňa v čase spísania darovacej zmluvy bola schopná rozpoznať a ovládať svoje konanie a bola spôsobila na takýto úkon a keďže v tom čase nebola schopná písať a rozprávať, bol úkon darovacej zmluvy spísaný

formou notárskej zápisnice v súlade so t.j. za prítomnosti dvoch svedkov. Keďže nezistil ani iné dôvody neplatnosti predmetnej spornej zmluvy, žalobu zamietol a úspešnému žalovanému podľa , priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, uplatniac pritom odvolacie dôvody podľa , a . Za nesporné označil, že s bratom - žalovaným aj s matkou sa po otcovej smrti dohodli, že s majetkom po rodičoch nebudú počas života mamky nijakým spôsobom nakladať a vec si vyriešia dedením až potom, ak sa raz mama pominie, čo bolo tiež rešpektované. Neskôr však zistil, že žalovaný nakladá s majetkom patriacim mame, že od nej získal plnomocenstvo a takisto dosiahol podpis darovacej zmluvy k bytu, čo riešil žalobou. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil len dvoma skutočnosťami a to podpisom darovacej zmluvy zo dňa 11.06.2009, ako aj znaleckým posudkom č. 22/2018, hoci znalkyňa sa k veci vyjadrovala len spätne bez toho, aby mamu mohla vyšetriť. Aj z rozsudku vyplýva, že darkyňa nič nepovedala ale len prikývla, resp. kývla hlavou na položené otázky a tak aj účasť svedkov bola bezpredmetná a títo tam boli len pre splnenie formálnych náležitostí predpísaných pre urobenie takéhoto právneho úkonu. Namietal závery predmetného znaleckého posudku, vychádzajúceho len zo zdravotnej dokumentácie, keďže znalec žiadnym spôsobom nezohľadnil, že mama bola v tom čase po mozgovej porážke a hovorila len „aňo“. Vytkol konajúcemu súdu, že nevyhodnotil správne výpoveď svedkyne T.. L. Š., keďže táto úzko súvisí s vyjadrením vo veci, ktoré bolo súdu doručené dňa 16.11.2015 a ktoré podpísala mama a podľa jeho obsahu jasne prejavila vôľu, že byt na R.J.Q. F. Č.. X Z. C. patrí výlučne jej a žalovanému ho nedarovala. Na obsah tejto listiny súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nereagoval, hoci ide podľa neho o kľúčový dôkaz a je tak naplnený odvolací dôvod upravený v daný nedostatočným odôvodnením rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na vybrané rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, hodnotiace dôsledky arbitrárneho rozhodnutia. Namietal tiež, že doteraz nebola vypočutá notárka JUDr. Martina Mižiková, hoci jej výsluch bol označený už v pôvodnom žalobnom návrhu.

4. Dopĺňacím rozsudkom č.k. - 195 z 12.09.2019 súd prvej inštancie doplnil rozsudok zo dňa 25.04.2019 o výrok, podľa ktorého štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške, pričom postupoval podľa , .

5. Žalobca včas podaným odvolaním napadol aj dopĺňací rozsudok a to s poukazom na už skôr podané odvolanie proti rozsudku zo dňa 25.04.2019.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniam žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu. Uviedol, že v čase vzniku darovacej zmluvy neexistovali žiadne pochybnosti o zdravotnom stave jeho matky N. C. a táto bola schopná uvedomiť si dosah právneho úkonu, čo bolo riadne skúmané ako zásadná vec aj notárkou JUDr. Martinou Mižikovou. Aj podľa znaleckého posudku z dňa 05.05.2018 nebohá bola schopná rozpoznať a ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky. Domnieval sa, že dôvodom darovania bytu výlučne jemu bolo, že sa o N. C. dlhodobo staral a každý mesiac za ňou dochádzal z K. V. C. a nevie o tom, aby matku podporoval aj žalobca a to či finančne alebo inak.

7. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z , (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné ,preto rozsudok vrátane výroku o trovách konania, v spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdil podľa , lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny .

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (, ).

9. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa ust. , a , pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

10. .Odvolací dôvod podľa je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

11. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza. Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

12. Odvolací dôvod podľa ust. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust., alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. ,193 a 205 , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

13. Ani jeden z týchto odvolacím dôvodov nebol naplnený. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. , , t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, žeby skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo žeby súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo v konaní nevyšli najavo. Naplnený nebol ani odvolací dôvod, v zmysle ktorého súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

14. Odvolací dôvod podľa ustanovenia 365 ods. 1 písm. e) podľa názoru odvolacieho súdu nebol naplnený ,pretože nedošlo počas konania pred súdom prvej inštancie k nevykonaniu takých stranou navrhnutých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť . Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý stranou nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami konania. Aj keď súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, je nutné konštatovať, že súd vykonal všetky dôkazy potrebné na preukázanie skutočnosti, ktoré z

hľadiska hmotného práva boli významné, teda nevykonal iba tie dôkazy, ktoré z tohto hľadiska významné neboli, resp. boli nadbytočné.

15. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku ,v ktorých sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok strán konania.

16. Podľa ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

18. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby darovacia zmluva uzavretá medzi účastníkmi N. C. Q. M. C. spísaná formou notárskej zápisnice zo dňa 11.06.2009 JUDr. Martinou Mižikovou bola vyhlásená v celom rozsahu za neplatnú.

19. Súd prvej inštancie na podklade ním vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že N. C. bola v čase spísania darovacej zmluvy schopná rozpoznať a ovládať svoje konanie, posúdiť jeho následky a teda bola spôsobilá takýto úkon urobiť a keďže v tom čase nebola schopná písať a rozprávať, bol úkon darovacej zmluvy spísaný formou notárskej zápisnice za prítomnosti dvoch svedkov, pričom nezistil ani iné dôvody neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy.

20. I keď odôvodnenie napadnutého rozsudku v znení dopĺňacieho rozsudku sa na prvý pohľad môže javiť ako príliš stručné, obsahuje podľa názoru odvolacieho súdu všetky podstatné skutočnosti a rozhodnutie je vo výsledku vecne správne.

21. Nie je sporné, že darovacia zmluva z 11.06.2009 bola spísaná vo forme notárskej zápisnice, a to s prihliadnutím na situáciu darkyne Evy Kabátovej, ktorá v tej dobe pre chorobu nevedela čítať a písať. Boli pritom dodržané všetky náležitosti vyplývajúce z o notároch a notárskej činnosti (Notárky poriadok). Notárska zápisnica pritom bola formou zápisnice predpokladanou v . Osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať je aj ten, kto tieto schopnosti (hoci aj dočasne) stratil v dôsledku choroby. V danom prípade bola zabezpečená aj prítomnosť svedkov úkonu a súčasťou zápisnice sú tiež príslušné poučenia. Obsahom zápisnice je celkom jednoznačná a presne formulovaná dohoda o darovaní a konajúca notárka JUDr. Martina Mižiková (podľa obsahu zápisnice) túto účastníkom prečítala a vysvetlila a darkyňa N. C. pred prítomnými svedkami T.. L. C. Q. T.. B. I. prejavila, že s obsahom notárskej zápisnice v celom rozsahu súhlasí. Svedkovia T.. L. C. Q. T.. B. I., vypočutí na pojednávaní konanom 14.04.2016 potvrdili, že darkyňa prejavila súhlas s obsahom notárskej zápisnice.

22. Je zrejmé, že darkyňa pre chorobu v čase realizovania právneho úkonu nevedela čítať a písať, avšak bola u nej zachovaná schopnosť hovorenej reči rozumieť. Išlo tak o stratu už nadobudnutej schopnosti komunikovať, prejavujúcu sa navonok poruchou vlastnej tvorby hovorenej či písanej reči. Darkyňa síce nebola schopná súvislej reči, ale nepochybne bola schopná obmedzeného verbálneho prejavu (i podľa odvolateľa hovorila: „aňo“, vydávala teda zvuky a ovládala tiež neverbálnu komunikáciu. Toto postihnutie darkyni bezpochyby úplne neznemožňovalo schopnosť komunikácie, iba ju v nej obmedzovalo, nie však tak podstatným spôsobom, aby znižovalo jej možnosť v celom rozsahu vnímať okolnosti darovania a prejaviť nesporne svoju vôľu. Evidentne pri vyhotovení notárskej zápisnice boli dodržané pravidla postupu vymedzené v ust. § 49 Notárskeho poriadku.

23. Aj podľa znaleckého posudku č. 22/2018 vyhotoveného M.. V. R. - Š. N. C. bola v čase spísania darovacej zmluvy schopná rozpoznať a ovládať svoje konanie, posúdiť jeho následky, čo znamená, že bola spôsobila takýto úkon urobiť.

24. Je nepochybné, že aj znalecký posudok podlieha hodnoteniu súdu. Oproti iným dôkazom je tu však podstatný rozdiel v tom, že pri hodnotení iných dôkazov, okrem znaleckého dôkazu, môže súd hodnotiť ich obsah preto, že tento obsah je pre súd daný jeho všeobecnou skúsenosťou a znalosťou logického myslenia. Pri znaleckom dokazovaní však súd hodnotí primárne vierohodnosť osoby znalca a logickosť správ, ktoré tento súdu podáva. Nemôže teda hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska oboru, pre ktorý bol znalec ustanovený, pretože pre takéto hodnotenie mu chýbajú potrebné a náležité odborné znalosti, ktorými však nedisponuje ani strana sporu. Voľné hodnotenie znaleckého dôkazu súdom teda môže spočívať len v tom, či sa javí znalec, v konkrétnom prípade ako vierohodný a či jeho odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám správneho myslenia a či znalec vychádzal zo zistených skutočností. V tomto prípade znalkyňa M.. V. R. - Š. vychádzala z dostupnej zdravotnej dokumentácie nebohej darkyne a dospela k záveru, že táto v čase spísania darovacej zmluvy bola na takýto úkon spôsobilá. Žalobca neprodukoval žiaden relevantný dôkaz o opaku, nepredložil odborné vyjadrenie, či iný znalecký posudok, ktorý by vyvrátil závery znalkyne M.. V. R. - Š.É. a jeho (laický) názor o nesprávnosti záverov posudku znalca je v tomto smere nepostačujúci.

25. Pre danú vec je tiež podstatné, že pri spisovaní notárskej zápisnice boli dodržané všetky osobitné náležitosti, vyplývajúce z Notárskeho poriadku a táto bola spísaná aj za súčinnosti dvoch svedkov úkonu. Títo boli prítomní pri prejave darkyne o tom, čo sa má pojať do zápisnice ako aj v dobe, kedy darkyni notárska zápisnica bola prečítaná a pri jej prejave, ktorým ju schválila. Keďže notárska zápisnica obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti, ide o listinu verejnú, čím sa potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčilo alebo potvrdilo, ak nie je dokázaný opak. To znamená, že sa v zásade pripúšťa možnosť pravdivosť v nej uvedených skutočností vyvrátiť dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade opačná, než je uvedená v listine, avšak strana, ktorá tvrdí opak oproti údajom uvedeným v notárskej zápisnici, je povinná svoje tvrdenia preukázať. Pritom nestačí iba jednoduché popieranie pravdivosti obsahu takejto listiny, prípadne spochybňovanie jej obsahu. Strana musí tvrdiť skutočnosti a navrhnúť dôkazy o tom, že údaje, pravdivosť ktorých verejná listina potvrdzuje, sú nepravdivé. Museli by teda byť preukázané také skutočnosti, ktoré by úplne podlomili vierohodnosť obsahu verejnej listiny; inak nie je možné verejnú listinu zbaviť jej dôkaznej sily. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by vážne spochybnil platnosť spornej darovacej zmluvy.

26. Odvolateľ síce namieta, že doteraz nebola vypočutá notárka JUDr. Martina Mižiková, ktorej výsluch bol „označený v pôvodnom žalobnom návrhu“, avšak v tomto táto svedkyňa konkretizovaná nie je. Mimo to JUDr. Martina Mižiková, ako notár vyhotovila predmetnú notársku zápisnicu, zachytila obsah tejto verejnej listiny a aj pre časový odstup od jej vzniku s vysokou pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou by ďalšie podrobnosti k jej spísaniu už nepridala.

27. Žalobca tiež vytýka súdu prvej inštancie, že nesprávne vyhodnotil výpoveď svedkyne T.. L. Š., ako aj podanie datované 11.11.2015, podpísané nebohou darkyňou. Odvolací súd reagujúc na tieto odvolacie námietky žalobcu ( ) má za to, že ani tieto dôkazy nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť preskúmavaného rozsudku. Podľa vyjadrenia Evy Kabátovej z 11.11.2015, spísaného T.. L. Š., N. C. deklarovala, že byt na R.J.Q. F. patrí výlučne jej a nemala v úmysle ho darovať synovi M. (žalovanému). Toto podanie prvoinštančný súd oboznámil na pojednávaní 21.01.2016, ale celkom správne jeho obsah ho neviedol k záveru o neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 11.06.2009. Platnosť každého právneho úkonu je nevyhnutné posudzovať podľa okolností, vzťahujúcich sa k jeho vzniku. N. C. 11.06.2009 úplne jednoznačne, právom aprobovaným spôsobom prejavila vôľu byt na R.J.Q. F. Z. C. darovať žalovanému. Darovacia zmluva, ako platný (perfektný) právny úkon vyvolala predpokladané účinky bez ohľadu na to, že darkyňa sa v roku 2015 subjektívne stále cítila byť vlastníčkou bytu. Darovanie je úkonom so závažnými následkami, zväčša už nemennými a je vecou darcu prikročiť k nemu až po starostlivom uvážení. Neskorší názor darcu, že s predmetom darovania mohol naložiť aj inak, nič nemôže zmeniť na platnosti a účinnosti už zrealizovanej darovacej zmluvy. Vzhľadom na uvedené je napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vecne správny a bolo nevyhnutné ho potvrdiť.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s . Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a keďže žalovaný v odvolacom konaní mal úspech, priznal mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).